Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-2-2022.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu 365.bank, a. s., so sídlom A. B. X, XXX XX C., IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 1.916,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6Csp/67/2021-122 zo dňa 22.03.2022, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 520,63,- Eur s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1.916,17,- Eur, zmluvného úroku 929,59,- Eur a úroku z omeškania, poplatkov vo výške 45 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 23.02.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,- Eur. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas a úver bol po doručení výzvy vyhlásený za predčasne splatný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, a preto priznal žalobcovi len sumu 520,63,- Eur, keď od poskytnutého úveru odpočítal všetky realizované splátky úveru. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru oprel o absenciu údaja vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v rámci bodu 2., ods. 2.2. uvedené slovami z čoho banka pri výpočte RPMN vychádza. V tomto bode však absentujú konkrétne údaje, ktoré bolo nevyhnutné uviesť, aby spotrebiteľ získal nespochybniteľnú a určitú predstavu o to, akým spôsobom, použitím ktorých veličín a ktorých konkrétnych údajov zo zmluvy dospel žalobca k záveru o RPMN vo výške 21,80 % ročne. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať dojednanie, ktoré vyplýva zo zmluvy. Jedná sa o konštatáciu, ktorá nie je dostatočne zrozumiteľná a určitá, nakoľko v texte zodpovedajúceho dojednania banka používa pojem „za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy. Zmluva zostane platná dohodnutý čas a dlžník, spoludlžník a banka bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve“. V zmluve je slovami uvedené, čo bolo pri výpočte RPMN podstatné, avšak súčasne je potrebné konštatovať, že uvedené zmluvné dojednanie je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ predkladá v rozhodnom období veľkému počtu spotrebiteľov. Takéto dojednanie súd nepovažuje za súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o všeobecné dojednanie poukazujúce na predpoklady výpočtu RPMN. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 520,63 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď uviedol, že žalovaná bola prevažne úspešná, ale žiadne trovy si neuplatnila ani zo spisu jej nevyplynuli žiadne jej trovy.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie a túto nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia. Preto možno považovať rozhodnutie súdu arbitrárne a nezákonné. Nesúhlasí s tým, že v zmluve nie sú výslovne uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Poukázal na znenie zákona a smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/Es z 23.4.2008 u uviedol, že v bode 2.2 sú výslovne uvedené predpoklady RPMN: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a dlžník/spoludlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Na účel výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou o úvere s výnimkou poplatku, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o úvere. Z vyššie uvedeného vzorca aj z predpokladu uvedeného priamo v zmluve je zrejmé, že predpokladmi pre výpočet RPMN sú výška čerpaného úveru, dátum čerpania, počet a výška splátok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/12/2021 zo dňa 24.06.2021, ktorý v obdobnej veci sa stotožnil so vyššie uvádzanou argumentáciou. Požiadavku, aby predpoklady pre výpočet RPMN boli v špeciálnej zmluve uvedené ako predpoklady pre výpočet RPMN, nie je možné podľa tohto rozhodnutia vyvodiť gramatických ani teleologickým výkladom daného zákonného ustanovenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil alebo ho zmenil a žalobe vyhovel.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový preto, lebo v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) – v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN.
Odvolací súd poukazuje na samotný obsah zmluvy, kde v bode 2.2. zmluvy sú uvedené všetky premenné potrebné pre výpočet RPMN, a teda je tam uvedená výška úveru, počet splátok, výška mesačnej splátky aj dátum čerpania úveru. Z dojednaní je uvedená aj veta „RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere, Zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a dlžník/spoludlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v zmluve o úvere.“
Podľa názoru odvolacieho súdu takéto dojednanie spĺňa požiadavky, ktoré na zmluvu o spotrebiteľskom úvere kladie ustanovenie § 9 ods. 2, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom tohto ustanovenia je, aby dlžník-spotrebiteľ, mal k dispozícii na jednom mieste zmluvy všetky údaje, ktoré sa použili pre výpočet RPMN, aby si výpočet RPMN mohol prípadne skontrolovať. V danom prípade dlžníkovi všetky tieto údaje v jednom bode zmluvy boli poskytnuté.
Vyššie uvedená veta o predpokladoch, za ktorých bola RPMN vypočítaná, nie je spotrebiteľovi na ujmu, pretože len dopĺňa základné informácie o výpočte RPMN. Táto veta by bola problematická z hľadiska práv spotrebiteľa vtedy, ak by nebola pravda, že dlžníkovi bol poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere. V danom prípade však zo spisu vyplýva (č.l. 107), že úver bol vyplatený žalovanej jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere.
Druhá časť vety (Zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a dlžník/spoludlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v zmluve o úvere) by bola problematická z hľadiska práv spotrebiteľa vtedy, ak by banka pri výpočte RPMN zobrala do úvahy napr. hypotetický poplatok za omeškanie dlžníka so splátkou a tak by vypočítala RPMN nesprávne. Ak je výpočet RPMN
správny (a súd to v rozhodnutí nepopiera), potom je táto veta nadbytočná, ale nemá žiaden vplyv na práva žalovanej ako spotrebiteľky.
Záver súdu prvej inštancie, že v uzavretej zmluve o úvere absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), je teda nesprávny.
Vzhľadom na to, že súd svoje rozhodnutie založil len na tom, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušiť, pretože súd prvej inštancie neuviedol v rozhodnutí všetky rozhodujúce skutkové zistenia, čím znemožnil žalobcovi domáhať sa zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil postupom podľa § 389 ods. 1, písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie sa bude zaoberať zmluvou a jej súladom s právom v celom jej rozsahu (otázky skúmania bonity dlžníka, zákonné náležitosti zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky, zákonnosť procesu zosplatnenia, otázka započítania realizovaných plnení zo strany žalovanej) a pokiaľ zistí, že zmluva (alebo proces jej uzatvárania) je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, vyvodí z toho príslušné následky. Pokiaľ zmluva je súladná s týmito predpismi, je potrebné vychádzať z toho, že základ nároku žalobcu je daný. Potom je potrebné zaoberať sa tým, či uplatnené nároky vyplývajú z uzavretej zmluvy a sú v súlade so skutkovými zisteniami ohľadom plnenia zmluvy.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.