Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/74/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloletú T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXX, plnoletá dňom XX.XX.XXXX, do dosiahnutia plnoletosti zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny a po dosiahnutí plnoletosti zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Bc. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. M. XXX, dieťa rodičov: Bc. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. M. XXX a I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. M. XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -36 zo dňa 5.11.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. -36 zo dňa 5.11.2015 návrh otca o zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ - otec sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku tamojšieho súdu sp.zn. zo dňa 23.3.2015 v časti výroku o výživnom tak, že žiadal ho zmeniť zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 20,- eur mesačne na tom skutkovom základe, že od 18.8.2015 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď si zároveň uplatnil v sociálnej poisťovni aj nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú bude poberať po dobu 6 mesiacov vo výške 200,- eur mesačne.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodujúc podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Súd prvého stupňa vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa o strate príjmu zo zamestnania skúmal dôvod skončenia pracovného pomeru, pričom bolo zistené, že k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u zamestnávateľa Obec Liptovská Osada došlo dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 17.8.2015 podľa § 60 Zákonníka práce na základe žiadosti samotného navrhovateľa a bez uvedenia dôvodu. Na otázku súdu k dôvodu skončenia pracovného pomeru uviedol, že na skončení pracovného pomeru sa musel dohodnúť, nakoľko prišiel tam nejaký „múdry“, ktorý začal do neho rýpať. Toto svoje tvrdenie navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi, preto súd vyhodnotil, že navrhovateľ ako povinný z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti voči dcére T. sa vzdal bez vážneho dôvodu svojho zamestnania, a teda k strate príjmu zo zamestnania došlo jeho vlastným pričinením, a preto súd nemohol prihliadnuť na zníženie príjmu navrhovateľa titulom straty zamestnania a konštatoval, že navrhovateľ vlastným pričinením stratil zamestnanie, a preto jeho návrh o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Maloletá dcéra v priebehu konania sa stala plnoletou, preto o trovách konania súd

rozhodol tak, že odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto náhradu trov ani neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že rozhodol nesprávne a poukázal na to, že súd nezobral do úvahy skutočnosť, že od posledného rozhodovania o výživnom sa na jeho strane podstatným spôsobom zmenili pomery, preto nie je už schopný platiť výživné v stanovenej výške 110,- eur. Po uhradení jeho základných mesačných výdavkov ako je SIPO 35,- eur, voda 13,- eur a strava, ktorá predstavuje denne min. 4,- eur, mu nezostane na úhradu celej sumy priznaného výživného. Poukazuje na to, že nie je v jeho schopnostiach platiť výživné vo vyššej sume ako 20,- eur. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní bola prítomná aj kolízna opatrovníčka, ktorá už nemala byť prítomná, keďže dcéra sa v čase rozhodovania stala už plnoletou, a tak kolízna opatrovníčka nemala ani dôvod sa vyjadrovať k návrhu na zníženie výživného a už vôbec nie k jeho osobe. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že výživné na T. Y. zníži na sumu 20,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu sa písomne vyjadril a poukázal na to, že T. Y. v čase konania bola študentkou 3. ročníka Strednej pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach a matka jej mesačne uhrádzala výdavky na internát, stravu, týždenné cestovné do školy a iné potreby. Tiež má zdravotné problémy, s čím sú spojené výdavky na zakupovanie liekov. Chodí na vyučovanie gitary a doučovanie z nemčiny. V škole sa zbierajú na stužkovú a tieto výdavky výhradne uhrádza matka. Otec mimo výživného ničím na potreby dcéry neprispieva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer s ním bol zrušený na základe jeho žiadosti a hlavným dôvodom skončenia pracovného pomeru ako uviedla matka T., bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany otca, ktorú informáciu jej poskytol starosta obce Liptovská Osada, kde bol otec zamestnaný. Z uvedeného vyplýva, že za situáciu, do ktorej sa otec dostal, si spôsobil sám a k strate príjmu zo zamestnania došlo jeho vlastným pričinením. Taktiež od poslednej úpravy výživného uplynula krátka doba a nebola preukázaná zmena pomerov, preto sa kolízny opatrovník stotožnil s rozhodnutím súdu a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že otec sa dostal do situácie, že stratil príjem zo zamestnania jeho vlastným pričinením. Preto správne vychádzal okrem iného aj z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, keď na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že nedošlo od poslednej úpravy výživného k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre T. Y.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že všetky odôvodnené potreby, ktoré sa u T. zvyšujú v dôsledku jej rastu a dospievania, výhradne zabezpečuje jej matka, ktorá jej poskytuje a hradí výdavky na internát, stratu, týždenné cestovanie do školy a iné potreby. T. má zdravotné problémy, s čím sú tiež spojené výdavky na zakupovanie liekov, chodí na gitaru a doučovanie z nemčiny, s čím sú tiež spojené nemalé výdavky a na strednej pedagogickej škole, ktorú navštevuje, sa zbierajú na stužkovú, ktoré výdavky tiež uhrádza výlučne matka. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a

súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto aj keď otec T. prišiel o prácu, prišiel o ňu vyslovene len svojím vlastným zavinením, preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie na uvedenú zmenu na jeho strane neprihliadal. Pokiaľ otec odôvodňuje návrh na zníženie výživného tým, že prišiel o prácu a je evidovaný na úrade práce a je v stave hmotnej núdze, nakoľko je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere súd prvého stupňa správne vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné, aby otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, ktoré už je síce dospelé, ale na druhej strane sa ešte stále pripravuje na svoje budúce povolanie, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Rovnako je potrebné zdôrazniť tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov spoločnosti je nepochybne daný, a preto odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného pre T. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za plnenie vyživovacej povinnosti takmer výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť a bolo by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou návrhu otca o zníženie výživného vyhovieť. Preto z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny s poukazom na citované ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p., keď sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, ich nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a v samotnom spisovom materiály nebolo preukázané, že by jej nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.