Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_33Cb-90-2013.pdf
PDF · 210.66 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-42C/101/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: Š. Y., W.. XX.X.XXXX, XXX XX V., V. X, v 2. rade: Y.. R. Š., W.. X.X.XXXX, XXX XX V., V. X, právne zastúpených JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1. rade: SID, spol. s r.o., Košice, Južná trieda 48, 040 01 Košice, IČO: 17 080 690, v 2. rade: SID Košice, s.r.o., Južná trieda 48, 040 01 Košice, IČO: 36 217 344, právne zastúpených Advokátska kancelária Kočka & Partners, Pribinova 8, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti takto
rozhodol:
Proti žalovanej v 1. rade konanie zastavuje.
Proti žalovanej v 2. rade návrh na začatie konania zamieta.
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podaným dňa 6.6.2013 žalobkyne v 1. a 2. rade navrhli, aby súd zrušil ich účasť v obchodných spoločnostiach - žalovaných v 1. a 2. rade a žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania. Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade - obchodná spoločnosť SID, spol. s r.o., Južná trieda č. 48, 040 01 Košice, IČO: 17 080 690 vznikla dňa 23.8.1991 a okrem žalobkýň v 1. a 2. rade má ďalších dvoch spoločníkov: Ing. Miroslava Štocka a Ladislava Hricka, ktorí boli zakladateľmi spoločnosti uzavretím Spoločenskej zmluvy zo dňa 9.8.1991, obaja s rovnakou výškou vkladu po 2.290,380403 €. Pôvodne bola žalobkyňa v 1. rade aj konateľkou spoločnosti s právom konať samostatne a po pretrvávajúcich nezhodách sa žalobkyňa vzdala funkcie, čím stratila možnosť podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti. Žalovaný v 2. rade - obchodná spoločnosť SID Košice, s.r.o., Južná trieda 48, 040 01 Košice, IČO: 36 217 344 vznikla daň 19.11.2002 a okrem žalobkýň má ďalších dvoch spoločníkov Ing. Miroslava Štocka a Ladislava Hricka, ktorí boli aj zakladateľmi spoločnosti uzavretím Spoločenskej zmluvy dňa 1.7.2002 s rovnakou výškou vkladu po 2.323,574322€. Žalobkyňa v 1. rade bola konateľkou spoločnosti s právom konať samostatne a po pretrvávajúcich nezhodách sa vzdala funkcie, čím stratila možnosť podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti. Žalobkyne sa stali spoločníkmi v uvedených spoločnostiach po smrti manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobkyne v 2. rade dedením s tým, že každá z nich má podiel vo výške 16,6 %. Podiel zomrelého spoločníka sa rozdelil medzi dedičov v pomere v akom sa podieľali na dedičstve. Žalobkyňa v 2. rade splnomocnila žalobkyňu v 1. rade na zastupovanie pri uplatňovaní svojho práva spoločníčky v obchodných spoločnostiach, manžel žalobkyne bol zakladajúcim členom - spoločníkom oboch obchodných spoločností. Účasť žalobkýň v obidvoch obchodných spoločnostiach bola prerokovaná na mimoriadnom valnom zhromaždení obchodných spoločností dňa 6.2.2006 a spoločenské zmluvy nevylučujú rozdelenie obchodného podielu pri jeho prechode na dediča. Valné zhromaždenie konané dňa 29.9.2005 súhlasilo s prechodom a rozdelením obchodného podielu na žalobkyne.
Žalobkyňa v 1. rade po smrti manžela pracovala pre obchodnú spoločnosť v 2. rade v oblasti poskytovania služieb BOZP a PO a napriek tomu, že sa snažila uplatniť svoje práva spoločníčky a žiadala, aby bola informovaná o obchodných aktivitách a o stave ekonomiky spoločnosti, nebolo jej žiadostiam nikdy nevyhovené. Počas obdobia rokov 2006 - 2009 sa neuskutočnilo ani jedno valné zhromaždenie, programom ktorého by boli výsledky hospodárenia, ekonomika spoločnosti alebo ich finančná situácia a obchodné spoločnosti ešte aj počas života manžela žalobkyne v 1. rade nadobudli značný majetok a to nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva tak, ako sú uvedené v opísaní skutkového stavu a rozsiahle strojné vybavenie. Podľa názoru žalobkýň, spoločníci žalovaných spoločností zneužívali svoje postavenie v spoločnosti a konaním v zhode dostali žalobkyne do postavenia, keď nemohli žiadnym spôsobom zmeniť pomery v spoločnosti tým, že využívali zdroje spoločnosti na osobné obohacovanie sa, rekonštrukcie rodinných domov, zariadenie domácnosti, preplácanie rôznych plnení svojim rodinným príslušníkom a pod. a takýmto úmyselným konaním znižovali majetok spoločnosti bez akéhokoľvek úžitku pre žalobkyne. Žalobkyne ďalej uviedli, že od roku 2009 spory medzi žalobkyňami a spoločníkmi žalovaných spoločností nadobudli intenzitu a žalobkyne si nevedeli predstaviť ďalšie spoločné zotrvanie v spoločnostiach. Spory sa týkali rozdielnych názorov na vedenie spoločnosti a na používanie finančných prostriedkov a vyplácania mzdy. Žalobkyňa v 1. rade mala so žalovaným v 2. rade uzatvorenú pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonávala pre žalovaného v 2. rade práce uvedené v pracovnej zmluve a pracovný pomer trval od 1.7.2004 do 17.2.2009, kedy došlo k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru. Približne od októbra 2007 zamestnávateľ žalobkyni v 1. rade prestal vyplácať mzdu a odôvodňoval to nedostatkom peňazí a pravidelne sľuboval, že čo v najkratšom čase dlžnú mzdu vyplatí. Z dôvodu nevyplatenia mzdy žalobkyňa v 1. rade bola nútená ukončiť pracovný pomer, aby si mohla nájsť inú formu príjmu a požiadala o vyplatenie dlžnej mzdy za 16 mesiacov, za mesiac február 2009 a odstupné vo výške priemerného príjmu za dva mesiace. Na jej žiadosť zamestnávateľ reagoval listom zo dňa 18.3.2009, ktorý bol adresovaný jej splnomocnenému zástupcovi, v ktorom oznámil, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie dlžnej čiastky. Po podaní žaloby, žalovaný v 2. rade zaplatil žalobkyni v 1. rade mzdu za 16 mesiacov, a preto zobrala žalobkyňa návrh na začatie konania späť a po porade s právnym zástupcom sa rozhodla pracovný pomer ukončiť. Žalobkyňa sa rozhodla podať návrh na začatie konania z dôvodu vyplatenia mzdy a odstupného a predmetná právna vec bola vedená na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23C 67/2009 a bola skončená rozsudkom dňa 19.10.2012 s tým, že žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.641,18 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2013 a vykonateľnosť dňa 11.2.2013. Následne po rokovaniach právneho zástupcu žalobkýň v 1. a 2. rade JUDr. Jána Bišta so spoločníkmi žalovaných spoločností, ponúkli žalobkyne žalovaným odkúpenie obchodných podielov v oboch obchodných spoločnostiach a ako cenu ponúkli pevnú sadzbu na základe odhadu majetku spoločnosti zníženého o záväzky spoločnosti, alebo možnosť znaleckého určenia ceny spoločnosti a požadovali 1/3 stanovenej ceny, spoločníci obe ponuky odmietli a ich odmietavé stanovisko trvá. Do roku 2011 neboli žalobkyne pozvané spôsobom určeným v spoločenských zmluvách. Podľa čl. 7. bod. 5 Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti SID, spol. s r.o. sa valné zhromaždenie zvoláva písomnou pozvánkou, ktorá musí byť spoločníkovi doručená najneskôr 5 dní pred termínom konania valného zhromaždenia. Podľa čl. 8.5. Spoločenskej zmluvy - predmetný článok vymenováva konkrétne prípady, kedy konateľ na vykonanie právneho úkonu potrebuje predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia a podľa písm. d) vyššie uvedeného článku takýto súhlas konateľ potrebuje pri nákupe, predaji alebo zaťažení nehnuteľnosti spoločnosti. V rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami spoločenskej zmluvy došlo bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia k scudzeniu rozhodujúcej časti majetku spoločnosti, ktorú predstavovali nehnuteľnosti v jej vlastníctve - dňa 28.12.2010 bol Správou katastra Košice povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Košice
- Južné Mesto, obec Košice - juh, okres Košice IV, zapísaných na LV č. 14271, ako parcela č. 2792/4
- zastavané plochy a nádvoria v uvedenej výmere a parcela č. 2792/5 - zastavané plochy a nádvoria v uvedenej výmere. Ďalej došlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbám - budova súpisné č. 1575 postavené na parcele č. 2792/4 a novým vlastníkom uvedených nehnuteľností sa stala obchodná spoločnosť GROUP INVEST SLOVAKIA s.r.o. Taktiež došlo k prevodu vlastníckeho práva k ďalším nehnuteľnostiam tak, ako vyplýva z opísania skutkového stavu s tým, že novým vlastníkom nehnuteľnosti sa stala obchodná spoločnosť VÚB - Leasing, a.s.
Žalobkyne uviedli, že na scudzenie nehnuteľného majetku spoločnosti sa vyžadovalo prechádzajúce rozhodnutie valného zhromaždenia, ktoré nemohlo právoplatne konať, nakoľko žalobkyniam, ani v jednom prípade nebola doručená pozvánka, ako je uvedené v spoločenskej zmluve. Žalovaní nakladajú s majetkom spoločnosti tak, že odmietajú zaplatiť čokoľvek žalobkyniam, či už na základe pracovného pomeru alebo z titulu podielu na zisku a zrušili žalobkyniam všetky výhody spojené s účasťou v spoločnostiach napriek tomu, že tieto výhody poskytli širokému okruhu svojich rodinných príslušníkov. V čase podania návrhu na začatie konania žalovaná v 2. rade rezignovala na vzniknutú situáciu, prestala sa o spoločnosť zaujímať a momentálne dlhodobo žije v Prahe a dlhodobý pobyt v zahraničí jej neumožňuje vykonávať priznané práva spoločníka ani povinnosti určené spoločenskou zmluvou s poukazom na § 148 Obchodného zákonníka. Žalobkyniam je upierané právo na spolurozhodovanie a činnosti spoločnosti, neboli im vyplatené podiely na zisku za roky 2005 - 2007, odvtedy o týchto otázkach nerozhodovalo ani valné zhromaždenie a žalobkyňa v 2. rade sa dlhodobo zdržuje na území SR a žalobkyňa v 1. rade po množstve konfliktov nedokáže svoje práva spoločníčky v dostatočnej miere uplatniť s dôrazom na skutočnosť, že zo strany žalovaných dochádza s postupnému úmyselnému znižovaniu majetku spoločnosti a s jeho znižovaním pre osobné ciele nie je možné od žalobkýň podľa § 148 Obchodného zákonníka spravodlivo požadovať, aby naďalej boli spoločníkmi v obchodných spoločnostiach - žalovaných spoločnostiach. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostaných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým aj k ohrozeniu jej riadnej činnosti. Podľa názoru žalobkýň, rozsah a intenzita nezhôd medzi spoločníkmi dosiahla takú úroveň, že si nevedia predstaviť ďalšie zotrvanie v spoločnosti. Žalobkyne ďalej poukázali na pojem podnikania a výklad § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade k vyjadreniu k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené dňa 5.11.2014 okrem iného uviedli, že od r. 2009 spory medzi žalobkyňami a spoločníkmi nadobudli takú intenzitu, že si žalobkyne nevedeli predstaviť ďalšie spoločné zotrvanie v spoločnosti - citácia dôvodov žalobkýň v návrhu na začatie konania. Žalovaní vo vyjadrení poukázali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v 1. rade Márie Štiakovej z dôvodu, že táto nie je spoločníčkou ani žalovaného v 1. rade ani žalovaného v 2. rade a pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, zo žaloby vyplýva, že momentálne dlhodobo žije v Prahe a dlhodobý pobyt v zahraničí jej neumožňuje vykonávať priznané právo spoločníčky, ani povinnosti určené spoločenskou zmluvou. Podľa názoru žalovaných táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zrušenie jej účasti v spoločnosti a poukazuje na to, že žalobkyňa v 1. rade previedla celý svoj obchodný podiel v spoločnosti dňa 29.9.2014 na žalobkyňu v 2. rade a teda prejavom vôle žalobkyňa v 2. rade mohla aj v tomto čase zúčastňovať sa ako spoločníčka v spoločnostiach. Pokiaľ by tak nebolo, nebol dôvod, aby podaním návrhu na súd nadobudla v predmetných spoločnostiach väčší obchodný podiel. Na základe týchto skutočností žalovaní navrhli žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom žalobkyne v 2. rade, obsahom výpisov žalovaných z príslušného obchodného registra, obsahom fotokópií a originálov predložených listinných dôkazov účastníkmi konania, obsahom vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci.
V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie na deň 21.4.2015 a 26.1.2016, na ktorom vyhlásil rozsudok.
Na pojednávaní dňa 26.1.2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa nezúčastnila žalobkyňa v 1. rade a právny zástupca žalobkyne v 1. rade z dôvodu ospravedlnenia zo dňa 20.1.2016 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a právny zástupca žalobkyne v 2. rade navrhol vec rozhodnúť v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade a právneho zástupcu žalobkýň, resp. žalobkyne v 2. rade.
S poukazom na vyššie uvedené, súd podľa § 101 ods. 2 OSP vec pojednával v neprítomnosti žalobkýň v 1. a 2. rade a ich právneho zástupcu.
Na pojednávaní dňa 21.4.2015 boli vypočutí právni zástupcovia účastníkov konania a žalobkyňa v 2. rade.
Právny zástupca žalobkýň na vyššie uvedenom pojednávaní zobral návrh na začatie konania proti žalobkyni v 1. rade späť z dôvodu, že v priebehu konania došlo k prevodu obchodného podielu na žalobkyňu v 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade sa dostala do tiesňovej finančnej situácie, pretože po skončení
pracovného pomeru nemohla poberať štátne sociálne dávky z dôvodu, že stále figurovala v uvedených spoločnostiach v obchodnom registri ako spoločníčka a uvedenú situáciu nevedela inak riešiť, preto sa rozhodla, že prevedie svoj obchodný podiel na žalobkyňu v 2. rade a zároveň poukázal na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na základe týchto skutočností právny zástupca žalobkýň navrhol, aby súd proti žalobkyni v 1. rade konanie zastavil.
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenie, súd proti žalobkyni v 1. rade konanie zastavil - vyhlásený rozsudok na pojednávaní dňa 26.1.2016.
Právny zástupca žalobkýň na vyššie uvedenom pojednávaní k predmetu konania uviedol, že trvá na podanej žalobe a v evidencii sa podarilo zaobstarať súvahu z r. 2013, ktorá bola zverejnená a poukázal na stránku aktív, na účty v bankách v súvislosti so spomenutým rozsudkom, ktorý je založený v spise, kde nastala skutočnosť, že obchodná spoločnosť SID Košice, s.r.o. mala vyplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.641.- € a aj napriek tejto skutočnosti, že existuje právoplatný a vykonateľný titul a preukazuje, že ku dňu 31.12.2013 mala na účte v bankách 3.071.- €, túto povinnosť si nesplnila. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, tá sa momentálne vrátila z Prahy, bola dlhodobo v zahraničí, kde študovala na vysokej škole, v priebehu r. 2014 ukončila štúdium a vrátila sa späť do Košíc. Žalobkyňa však stratila záujem v priebehu rokov zotrvať v spoločnosti a podľa názoru právneho zástupcu žalobkýň vyčerpala všetky možnosti na dohody, všetky rokovania neviedli k žiadnemu výsledku a nepodarilo sa uzavrieť dohodu a nezostala iná možnosť, ako obrátiť sa na súd. Právny zástupca žalobkýň predložil súdu výpis z „Hlavnej knihy“ spoločnosti SID, spol. s r.o. a SID Košice, s.r.o., ktorá preukazuje v analitike účtovníctva, že v spoločnostiach ako zamestnanci figurujú nielen konatelia a spoločníci, ale aj ich rodinní príslušníci a to konkrétne Eva Hricková, manželka jedného konateľa, Eva Štocková a ďalší spoločníci. Právny zástupca žalobkýň zároveň navrhol, aby súd vyžiadal z katastra všetky zmluvy týkajúce sa prevodov nehnuteľností, nakoľko má vedomosť len o tom, že sa previedol majetok v značnej hodnote v r. 2009 - 2010 bez toho, aby sa konalo valné zhromaždenie a spoločenská zmluva, ktorá podľa č.l. 8., ktorá je uvedená aj v návrhu uvádza iný postup. Právny zástupca žalobkýň predložil zápisnice z valného zhromaždenia z r. 2005, kde predošlí spoločníci Ing. Egreši a p. Pačanská po diskusii o činnosti spoločnosti deklarovali, že všetky závažné rozhodnutia tejto spoločnosti sa prijímajú bez prejednania na valnom zhromaždení a nie sú informovaní, a preto zvážili možnosť ďalšieho zotrvania v spoločnosti, čo následne zrealizovali. Z tohto vyplýva, že tieto problémy existovali už v r. 2005 a žalobkyniam v 1. a 2. rade nikdy nebol vyplatený zisk, dokonca aj v r. 2005, keď sa stali spoločníčkami bolo rozhodnuté o tom, že sa vyplatí zisk, to bolo poslednýkrát keď sa o tom rozhodlo o rozdelení zisku a napriek tejto skutočnosti im zisk nikdy nebol vyplatený. Vzhľadom na veľkosť podielov žalobkyne nemajú možnosť ovplyvniť činnosť spoločnosti.
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní k predmetu konania uviedol, že podľa názoru žalovaných neexistujú dôvody na zrušenie účasti žalobkyne v 2. rade v spoločnosti. Väčšina tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania sa týka žalobkyne v 1. rade. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade sa dlhodobo zdržiava v zahraničí nemôže byť dôvodom na zrušenie účasti v spoločnosti a tento dôvod ani netrvá. Dôvodom zrušenia účasti žalobkyne v 2. rade nemôže byť skutočnosť, že nie jej vyplatené právo na podiel zisku, keďže predpokladom je, aby spoločnosť dosahovala zisk a aby na základe rozhodnutia valného zhromaždenia tento zisk bol rozdelený, pričom v návrhu na začatie konania sa uvádza, že spoločnosť o rozdelení zisku nerozhodla, takisto dôvodom nemôže byť zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti ani tá skutočnosť, že je spoločníčka menšinovou spoločníčkou a teda nemá rozhodujúci vplyv na rozhodovanie na valnom zhromaždení a nie je zrejmé k akým nezrovnalostiam či nezhodám pri vedení spoločnosti malo dochádzať medzi žalobkyňou v 2. rade a ostatnými spoločníkmi, keď sama v návrhu uvádza, že za vykonávanie svojich práv poverila svoju matku, teda žalobkyňu v 1. rade. Z uvedených dôvodov žalovaní navrhujú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokiaľ právny zástupca žalobkýň uvádza ďalšie skutočnosti na dnešnom pojednávaní a skutočnosti uvedené v návrhu sú všeobecné, nie sú preukázané žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ani listinnými dôkazmi, preto je nevyhnutné, aby žalobkyne uviedli, čím konkrétne podľa ich názoru došlo k porušeniu povinnosti zo strany spoločníkov a zo strany spoločnosti, konkrétne účasťou, prípadne neúčasťou na ktorých valných zhromaždeniach sa tak malo stať, keď zo žalobného návrhu tieto skutočnosti nevyplývajú.
Podľa názoru žalovaných nie sú splnené zákonné dôvody na zrušenie účasti v spoločnosti a zostávajúci spoločníci nie sú povinní súhlasiť s prevodom obchodných podielov v predmetných spoločnostiach. Taktiež zostávajúci spoločníci nie sú povinní uzatvoriť Zmluvu o prevode obchodného podielu. Žalované spoločnosti nemajú vedomosť o žiadnych nezhodách a dôvodoch, ktoré by odôvodňovali zrušenie účasti žalobkýň v predmetných spoločnostiach. Je pravdou, že žalobkyne predkladali spoločníkom návrhy na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak s takýmito podmienkami a s cenou za prevod obchodného podielu by to nemohli vzhľadom na ich trhovú hodnotu súhlasiť.
Právny zástupca žalobkýň uviedol, že žalovaní sa snažia preniesť dôkazné bremeno na žalobkyne, že žalobkyne majú predložiť listiny, ktoré však nemajú k dispozícií. Predovšetkým o tom, či sa konalo valné zhromaždenie, žalobkyniam nebola doručená pozvánka na väčšinu valných zhromaždení a tieto valné zhromaždenia neboli uložené do zbierky listín - zápisnice z valných zhromaždení. Žalobkyne nemajú inú možnosť, ako cestou súdu požiadať, aby tieto listiny a to je práve dôvod podania žaloby, že spoločníci nekomunikujú, nevyzývajú a nekonajú valné zhromaždenia a robia kroky v rozpore so spoločenskou zmluvou poza chrbát spoločníkov a to je dôvod. Pokiaľ bolo uvedené, že na valných zhromaždeniach sa neodsúhlasoval zisk, práve žalobkyne túto skutočnosť nevedia overiť, pretože podľa účtovných závierok, ktoré boli zložené do registra účtovných závierok a teraz sú už k dispozícií aj za spätné roky. Každý rok spoločnosti od r. 2004 vykazovali zisky a vložila sa účtovná závierka do zbierky listín, avšak absentuje pozvánka na valné zhromaždenie a samotné konanie valného zhromaždenia a odsúhlasenie tohto zisku na valnom zhromaždení. Každý rok bol tento zisk prevedený na položku - nerozdelený zisk z minulých rokov, teda spoločníčka nemá žiadne úžitky v zotrvaní v spoločnosti a taktiež prevody nehnuteľnosti boli vykonané poza chrbát spoločníčky a bez konania valného zhromaždenia a pokiaľ by súd považoval za potrebné doložiť tieto listiny, tak, aby ich vyžiadal od žalovaného, lebo žalobkyniam tieto listiny nie sú prístupné a nedisponujú nimi.
Právny zástupca žalovaných poukázal, že dôkazné bremeno je na strane žalobkýň preukázať súdu skutočnosti, ktoré sú tvrdené v návrhu na začatie konania.
Žalobkyňa v 2. rade Mgr. Jana Štiaková v prednese na uvedenom pojednávaní uviedla, že chce zrušiť účasť v spoločnosti z dôvodov takých, že z tej účasti nemá žiaden osoh, zisky, ktoré firma možno aj niekedy nadobudla, neboli nikdy vyplatené. Firma prosperovala v čase, keď ešte jej otec žil a po smrti s mamou zdedili podiel. Bolo to v čase keď nebola plnoletá, takže ju zastupovala mama a hneď po strednej škole odišla do zahraničia študovať do Prahy, odkiaľ sa vrátila natrvalo v januári 2014, po skončení štúdia nežije v Prahe. Vo všetkých veciach ju zastupovala mama s tým, že žalobkyňa v 2. rade sa nemohla zúčastňovať, ale priebežne sa informovala o čo ide a vie, že boli predané nejaké budovy vo firme, z čoho nikdy nebol vyplatený žalobkyniam zisk. Prevod podielu žalobkyne v 1. rade nastal v októbri minulého roka a odvtedy nedostala žiadnu pozvánku na valné zhromaždenie, ani na konci roka, ani v ďalšom roku. Žalobkyňa v 2. rade nechce byť spoločníčkou v tejto spoločnosti, nedôveruje spoločníkom, vie aké problémy tam nastali ešte v dobe, keď žalobkyňa v 1. rade tam bola zamestnaná a odišla a podiel po mame po žalobkyni v 1. rade prevzala ona a z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade stratila zamestnanie a nemohla ísť na úrad práce a žalobkyňa v 2. rade nedokázala ťahať z jedného platu v tejto dobe a momentálne pracuje ako stewardka. Žalobkyňa v 2. rade nikdy nebola konateľkou a na otázku, či žalobkyniam v 1. a 2. rade boli zaslané v r. 2014 - 2015 pozvánky na valné zhromaždenie, či o tom majú vedomie, že sa konali valné zhromaždenia, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že o tom nemá vedomosť. Pokiaľ má žalobkyňa v 2. rade vedomosť, pozvánka na valné zhromaždenie za tie roky možno žalobkyni v 1. rade prišla raz s tým, že žalobkyňu v 2. rade zastupovala jej mama, teda žalobkyňa v 1. rade. Žalobkyňa v 2. rade zároveň uviedla, že nikdy sa nezúčastňovala valných zhromaždení a nie je si vedomá, aby podpisovala prezenčné listiny. Pri predložení prezenčnej listiny z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti SID Košice, s.r.o. zo dňa 10.8.2011, kde v prezenčnej listine je podpis žalobkyne v 2. rade, po nahliadnutí do tohto spisu uviedla, že áno je to jej podpis. Keďže na zastupovanie žalobkyne v 2. rade bola splnomocnená jej mama - žalobkyňa v 1. rade, keď sa konali nejaké valné zhromaždenia a žalobkyňa v 1. rade by bola pozvaná, tak by sa zúčastňovala. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, prečo žalovaná v 2. rade podpísala zmluvy o prevode obchodných podielov v žalovaných spoločnostiach, keď sa nechcela zúčastňovať na podnikaní týchto spoločností uviedla, že prišla o zamestnanie v skúšobnej dobe a z dôvodu, že bola spoločníčkou v spoločnosti nemohla ísť na úrad práce a poberať žiadnu dávku, bolo to z dôvodu, aby mali z čoho žiť. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, že žalovaná v 2. rade uviedla, že im nebol vyplatený zisk z účasti v obchodných spoločnostiach, z čoho usudzuje, že spoločnosti rozhodovali o rozdelení zisku, žalovaná
v 2. rade nevedela uviesť a taktiež nevedela uviesť, že spoločnosti rozhodli o rozdelení zisku medzi spoločníkov, o tom nemá vedomosť. Právny zástupca žalovaných uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť vykazuje zisk, ako vyplýva z účtovných závierok za každý rok od r. 2004 neznamená, že tento zisk sa rozdeľuje medzi spoločníkov.
Právny zástupca žalobkýň uviedol, že tu je ten problém, že žalobkyne nemajú vedomosť o tom, akým spôsobom, ale z účtovných závierok vyplýva, že tento zisk bol prevedený na nerozdelený zisk z minulých rokov, teda sa ten nerozdelený zisk len kumuluje na určitom účte a valné zhromaždenia sa nekonajú, aspoň žalobkyne o tom nemajú vedomosť. Tým, že žalobkyne nemali vedomosť o konaní väčšiny valných zhromaždení, podali aj túto žalobu a pokiaľ majú žalovaní vedomosť, je na nich, aby predložili listiny, že valné zhromaždenia prebiehali.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že má k dispozícií zápisnice z valných zhromaždení, kde sa zúčastňovala žalobkyňa v 2. rade a žalobkyňa v 1. rade, a že zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti môže iba súd a spoločníci môžu iba súhlasiť, alebo nesúhlasiť s prevodom obchodného podielu a za podmienok za ktorých bol ponúkaný prevod obchodného podielu žalobkýň, nemohli zostávajúci členovia s prevodom obchodných podielov súhlasiť. Právny zástupca žalobkýň uviedol, že sa viedli rokovania ohľadom dohody o prevode obchodného podielu, ku žiadnej dohode nedošlo, žiadnu sumu nedostali za akú by boli ochotní obchodné podiely previesť na zostávajúcich spoločníkov a narážajú na nezáujem a neochotu, preto museli podať žalobu. Právny zástupca žalovaných uviedol, že s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu musia súhlasiť obe zmluvné strany a spoločníci nie sú povinní súhlasiť s uzatvorením takejto zmluvy a pokiaľ ide o práva a povinnosti žalobkyne, tieto jej nikto neodopiera, tieto práva sú priznané aj Obchodným zákonníkom, má právo zúčastňovať sa na podnikaní obchodných spoločností v zmysle zákona a teda spor pracovnoprávny žalobkyne v 1. rade nemá absolútne nič spoločné s týmto konaním. Tento spor je vedený medzi žalobkyňou v 1. rade a nie žalobkyňou v 2. rade, ako sa to snaží prezentovať tento spor právny zástupca žalobkýň, to ho prekvapuje, keďže ich zastupoval aj v tomto spore a veľmi dobre vie, že o začiatku žalovaní namietali skutočnosť, že vôbec nemali k dispozícií ani pracovnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa v 1. rade, keďže ona bola konateľkou spoločnosti a to bol jediný dôvod, prečo tento spor vznikol. Žalovaný nevedel, či takáto zmluva existuje a v akej výške jej patria nároky. Žalovaným nie je zrejmé, kde by tieto vzťahy nedôvery medzi žalobkyňou v 2. rade a ostatnými spoločníkmi mali vzniknúť, keď sama uvádza, že ju zastupovala vo vzťahoch jej matka, čo nie je celkom zrejmé, že kde by mali byť údajne vzťahy nedôvery, ktoré žiadnym spôsobom neboli preukázané a ktoré nemôžu byť dôvodom aj keby existovali na zrušenie účasti v spoločnosti. Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade bol návrh vzatý späť a taktiež nie je štandardné ani to, aby konateľka po odchode zo spoločnosti so sebou zobrala agendu vrátane svojej pracovnej zmluvy a potom žalovala o zaplatenie bez toho, aby spoločnosť mala k dispozícií túto pracovnú zmluvu.
Právny zástupca žalobkýň uviedol, že nebude sa vracať k tomuto sporu, ktorý je už právoplatne skončený a odzrkadľuje spôsob, akým sa chová spoločnosť voči spoločníčke a konateľke a otázka znie, že napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu jej neboli vyplatené peňažné prostriedky určené súdom, napriek tomu, že finančné prostriedky na účte boli minimálne ku koncu roku 2013.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že nemá o tom vedomosť, či tieto prostriedky boli alebo neboli vyplatené, avšak vzťahy medzi žalobkyňou v 1. rade, keď bol vzatý návrh na začatie späť nemôžu byť dôvodom na zrušenie účasti žalobkyne v 2. rade a takisto ani samotná skutočnosť, že ak by existovali nejaké záväzky, nie sú podľa názoru žalovaných dôvodom na zrušenie účasti v spoločnosti. Dochádza k nepochopeniu samotnej podstaty účasti spoločníka v spoločnosti a zmiešaniu s funkciou konateľa, keďže spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosť kapitálového typu a medzi základné povinnosti jej spoločníkov nepatrí osobná účasť na podnikaní, ale predovšetkým ich vkladová povinnosť a túto skutočnosť je potrebné zohľadniť.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že by sa malo dohodnúť nejaké prerozdelenie ziskov, alebo aj z predaja budov a to, či sa konalo valné zhromaždenie alebo sa malo konať každý rok s tým, že sa malo dohodnúť prerozdelenie týchto ziskov. Už samotný predaj dvoch budov - žalobkyne o tom nič nevedeli a ako spoločníčky mali byť vopred oboznámené s tým, že sa tá budova chce predať a rozhodovať o tom za akú cenu. Z toho už bolo zrejmé, že spoločníci ich prehlasujú a nemajú možnosť sa k tomu vyjadriť. Peniaze z týchto nehnuteľnosti nevideli, a nevedeli kde išli a dozvedeli sa až po predaji budov v r. 2009
a 2010 a ona ako spoločníčka čo má z toho, nemá ani peniaze, nevie o ničom a je jej povedané, že nemôže z nejakého právneho hľadiska ukončiť účasť spoločnosti.
Právny zástupca žalobkýň uviedol, že či je potrebné vykonať všetky tieto návrhy, ktoré ním boli prezentované, poprípade predbežné právne zhodnotenie nechá na zvážení súdu, či je potrebné vyžiadať všetky valné zhromaždenia, všetky zápisnice, účtovné závierky za rok 2004.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že žiada, aby mu boli doručené dôkazy, ktoré predkladal právny zástupca na pojednávaní s tým, že k tomu zaujme písomné stanovisko a po ich oboznámení sa vyjadrí aj k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania.
Právny zástupca žalobkýň v stanovisku k predmetu sporu, ktoré bolo súdu doručené dňa 6.5.2015 poukázal na § 148 Obchodného zákonníka a uviedol, že doteraz v konaní predložené dôkazy, výsluch žalobkyne v 2. rade a ďalej uvedené skutočnosti a listinné dôkazy dostatočne preukazujú skutočnosť, že od žalobkýň nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnostiach zotrvali a teda odôvodňujú kladné rozhodnutie o návrhu na zrušenie účasti v spoločnosti. Právny zástupca žalovaných poukázal na skutočnosti uvedené vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.4.2015.
Právny zástupca žalobkýň ďalej uviedol, že spoločníčky mali iba formálne právo aktívne sa podieľať na chode spoločnosti. Je síce na nich, či a ako sa rozhodnú uplatňovať svoje právo podieľať sa na riadení spoločností, ale musia mať však objektívnu možnosť toto právo uplatniť, ak im konanie spoločníkov bránilo v tom, aby toto právo využívali napr. tým, že ich nepozývali na valné zhromaždenie, sú v nerovnocennom postavení oproti ostatným spoločníkom a za tejto situácie od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrvali. Spoločníci majú právo na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom a tým, že spoločníci zámerným konaním nerozhodujú o rozdelení zisku medzi spoločníkom, má toto konanie negatívny dopad na majetkové a rodinné pomery žalobkýň, a preto z tohto dôvodu bola žalobkyňa v 1. rade nútená previesť svoj obchodný podiel na žalobkyňu v 2. rade v čase keď bola nezamestnaná. Žalobkyňa v 2. rade je teda v rovnakom postavení a keďže jej účasť v spoločnosti neprináša žiadne finančné prostriedky, bola nútená sa zamestnať a nespoliehať sa na prípadné výnosy z účasti spoločnosti. Aj z tohto dôvodu sa nemôže v dostatočnej miere venovať povinnostiam, ktoré vyplývajú z jej postavenia spoločníka v žalovaných spoločnostiach (napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 3 Obo 355/95). Vzhľadom k tomu, že žalobkyne, ako spoločníčky v obchodných spoločnostiach nemôžu byť vedené ako uchádzačky o zamestnanie a nemôžu z toho titulu poberať ani sociálne dávky, žalobkyne majú za to, že nie je možné od nich spravodlivo požadovať, aby v tejto spoločnosti zotrvali (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9 Cbs/68/2004). Právny zástupca žalobkýň poukázal na zákon NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, uchádzačom o zamestnanie nie je občan, ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a za túto sa v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje aj účasť v spoločnostiach s ručením obmedzeným ako spoločník. Keďže žalobkyňa v 2. rade nemá možnosť riadne realizovať svoje práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z jej postavenia spoločníka v žalovaných spoločnostiach, jej účasť v spoločnosti je už len formálna, preto má za to, že by nebolo spravodlivé ju nútiť, aby v žalovaných spoločnostiach naďalej zotrvávala.
Právny zástupca žalobkýň predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných fotokópie internetovej inzercie na predaj nehnuteľností a vyhľadávanie vlastníka v katastri nehnuteľností - negatívna lustrácia a poukázal, že v tejto internetovej inzercii boli ponúkané na predaj nehnuteľnosti, vtedy ešte vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v celkovej hodnote 30.000.000.- Sk a vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo postupne prevedené v rokoch 2009-2010 na iné subjekty bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia v rozpore s čl. 8.5 Spoločenskej zmluvy a predovšetkým bez toho, aby mali žalobkyne akúkoľvek vedomosť a možnosť sa k tomu vyjadriť. Z toho vyplýva, že konatelia žalovaného v 1. rade tak urobili úmyselne a zámerne zatajili tieto prevody žalobkyniam a až podľa údajov z verejne dostupného katastra nehnuteľnosti už žalovaný v 1. rade nevlastní žiadne nehnuteľnosti.
Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým aj ohrozeniu jej riadnej činnosti (ZSR 62/1996).
Právny zástupca žalobkýň opätovne poukázal na čl. 8.5 Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným SID, spol. s r.o. a Dodatok č. 5 k Spoločenskej zmluve zo dňa 11.10.2006, ktorý je zároveň úplným znením spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti SID, spol. s r.o., v ktorom cituje čl. 8. 5. Spoločenskej zmluvy
Právny zástupca žalobkýň ďalej predložil súdu fotokópie Dodatku č. 5 k Zmluve o úvere č. 1059/2007 uzatvorenej dňa 19.12.2007 medzi veriteľom S.O.S. FINANC s.r.o., ktorý poskytol spoločnosti SID, spol. s r.o. spočiatku úver v sume 1.000.000.- Sk s tým, že konateľ spoločnosti Ing. Štock postupne podpisom jednotlivých dodatkov k zmluve o úvere zaťažil spoločnosť SID, spol. s r.o. úverom v sume 4.533.880.- Sk. Uvedené zmluvy boli podpísané bez vedomia žalobkýň a žalobkyňa v 1. rade sa o tom dozvedela až dňa 24.11.2008, keď prevzala za spoločnosť výzvu na úhradu splátky a príslušenstva úveru. Žalobkyňa v 1. rade bola v tom čase aj konateľkou spoločnosti a konatelia žalovaných spoločností tak konali opätovne v rozpore so spoločenskou zmluvou a bez toho, aby informovali žalobkyne.
Právny zástupca žalobkýň predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných fotokópie právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 23 C/67/2009 zo dňa 19.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2013 a stal sa vykonateľným dňa 11.2.2013 a podľa jeho názoru aj tento dôkaz preukazuje značnú intenzitu narušených vzťahov medzi spoločníkmi, keď je žalobkyňa nútená domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu a napriek súdnemu rozhodnutiu nie je žalovaná v 2. rade ochotná vyplatiť žalobkyni v 1. rade čiastku priznanú súdnym rozhodnutím.
Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala zrušenia účasti v žalovaných obchodných spoločnostiach žalobou podanou na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 26 Cb/110/2009, avšak z dôvodu nesprávneho procesného označenia žalovaných bola žaloba zamietnutá - predložená fotokópia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob/88/2010 zo dňa 31.5.2011.
Právny zástupca žaložalobkýň ďalej predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných súvahu za r. 2013 žalovanej v 2. rade, kde z riadku 57 - účty v bankách vyplýva, že žalovaný v 2. rade minimálne ku 31.12.2013 mal na účte v banke sumu 3.071.- € a túto žalobkyni v 1. rade nezaplatil napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 23C/67/2009 zo dňa 19.10.2012.
Právny zástupca žalobkýň predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných fotokópie záznamu z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti SID Košice, s.r.o. zo dňa 29.5.2005, 6.10.2006, 10.12.2009 a zápisnicu z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti SID Košice, s.r.o. zo dňa 10.12.2009. K týmto zápisniciam z valného zhromaždenia, že rovnaké problémy spočívajúce v prijímaní závažných rozhodnutí bez prejednania na valnom zhromaždení a informovaní spoločníkov viedli aj bývalých spoločníkov Ing. Egrešiho a Júliu Pačanskú k odchodu zo spoločnosti prevodom ich obchodných podielov na zostávajúcich spoločníkov (bod 3). Zároveň bolo v bode 2 rozhodnuté o rozdelení zisku za rok 2004 medzi spoločníkov po 20.000.- Sk, avšak k reálnej výplate žalobkyniam nikdy nedošlo. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 6.10.2006 valné zhromaždenie rozhodlo o rozdelení zisku za r. 2005 tak, že bude vyplatený spoločníkom vo výške 32.000.- Sk pre každého spoločníka, avšak k reálnej výplate žalobkyniam nikdy nedošlo. Zápisnica z valného zhromaždenia konaného dňa 10.12.2009 preukazuje, že konanie valného zhromaždenia sa konalo bez prítomnosti žalobkýň - zápisnice z valného zhromaždenia - obchodná spoločnosť SID, spol. s r.o.
K zápisnici z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti SID Košice, s.r.o. zo dňa 10.12.2009 právny zástupca žalobkýň uviedol, že valné zhromaždenie sa konalo bez prítomnosti žalobkýň.
Právny zástupca žalobkýň predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných súvahu spoločnosti SID, spol. s r.o. za r. 2013, kde okrem iného z riadku 89 vyplýva, že spoločnosť eviduje nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 80.494.- € - predchádzajúci rok 80.146.- €. Od roku 2008 nerozdelený zisk postupne rástol zo 42.057.- € v r. 2008, 69.432.- € v r. 2009, 76.592.- € v r. 2010, 78.784.- € v r. 2011.
Uvedené potvrdzuje, že spoločníci nerozhodli o rozdelení zisku medzi všetkých spoločníkov, od kedy sú žalobkyne spoločníčkami.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 6.5.2015 právny zástupca žalovaných zaslal súdu vyjadrenie k predmetu konania a fotokópie listinných dôkazov. K predmetu konania právny zástupca žalovaných poukázal na § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že trvá na doterajších prednesoch a vyjadreniach v predmetnej právnej veci a opätovne zdôrazňuje, že tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňuje žalobkyňa v 2. rade svoj návrh nie sú dôvodmi na zrušenie jej účasti ani v jednej zo žalovaných spoločností. V návrhu na začatie konania sa uvádza, že „Žalobkyne sa stali spoločníkmi v uvedených spoločnostiach po smrti manžela žalobkyne v 1. rade a zároveň otca žalobkyne v 2. rade a to dedením, každá z nich má podiel vo výške 16,6 %“. Zmluvami o prevode obchodného podielu previedla žalobkyňa v 1. rade svoje obchodné podiely na žalobkyňu v 2. rade a podľa výpisov z obchodného registra je žalobkyňa v 2. rade spoločníčkou žalovaného v 1. rade od 9.10.2014, pričom na jej podnikaní sa podieľa vkladom vo výške 2.291.- €, čo predstavuje obchodný podiel vo veľkosti 1/3 a v žalovanej spoločnosti v 2. rade od 9.10.2014, pričom na jej podnikaní sa podieľa vkladom vo výške 2.324.- €, čo predstavuje obchodný podiel vo veľkosti 1/3. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 249/2001 (publikované pod č. 16/2002 ZSP - zo súdnej praxe) „skutočnosť, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je menšinovým spoločníkom, nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti ako spoločníka súdom.“ Skutočnosť, že ide o minoritného spoločníka nezakladá dôvod na zrušenie účasti spoločníka, keď Obchodný zákonník sám predpokladá existenciu menšinového spoločníka, resp. spoločníkov v § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdenie podľa ktorého sa neuskutočnilo ani jedno valné zhromaždenie, programom ktorého by boli výsledky hospodárenia, ekonomika spoločnosti alebo ich finančná situácia sa nezakladá na pravde, pretože v zbierke listín Obchodného registra sa nachádzajú individuálne účtovné závierky oboch žalovaných spoločností a zápisnice z valných zhromaždení o ich schválení podľa § 40 Obchodného zákonníka ( dôkazy: zoznam listín uložených v Zbierke listín OS Košice I, vložka č. 564/V, Zoznam listín uložených v Zbierke listín OS Košice I, vložka č. 13600/V). Právny zástupca žalovaných poukazuje na § 17 Zákona NR SR č. 431/2004 Z.z. o účtovníctve. Taktiež nie je pravdou, že žalobkyne neboli pozývané na valné zhromaždenia spoločnosti a to že im je upierané právo na spolurozhodovanie o činnosti spoločnosti. Na vyvrátenie týchto tvrdení sú predložené prezenčné listiny z mimoriadnych valných zhromaždení, na ktorých sa žalované zúčastnili (dôkazy: prezenčná listina zo zasadnutí mimoriadnych valných zhromaždení obchodnej spoločnosti SID Košice, s.r.o., zo dňa 10.8.2011, SID Košice, s.r.o. z 10.8.2011, SID Košice, s.r.o. z 12.6.2012 a SID, spol. s r.o. zo dňa 12.6.2012 - č.l. 142-145. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 žalobkyňa v 2. rade potvrdila, že podpis na prezenčnej listine za valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 10.8.2011 je jej a sama uviedla, že na výkon práv a povinností vyplývajúcich z obchodného podielu, t.j. aj účasť na valných zhromaždeniach, splnomocnila žalobkyňu v 1. rade, ktorá je podpísaná na predložených prezenčných listinách. Spoločným zástupcom, prostredníctvom ktorého vykonávala žalobkyňa v 2. rade práva vyplývajúce z obchodných podielov v oboch vyššie uvedených spoločnostiach podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka bola žalobkyňa v 1. rade, keď pred prevodom obchodného podielu na žalovanú v 2. rade bola v obchodnom registri zapísaná ako spoločníčka oboch žalovaných spoločností iba žalobkyňa v 1. rade Mária Štiaková. Odo dňa, kedy sa žalobkyne stali spoločníkmi v predmetných obchodných spoločnostiach mali právo zvolať valné zhromaždenie, žiadať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnuť do dokladov spoločnosti. Podľa § 122 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vykonávajú spoločníci svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení a z ustanovenia § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že o zvolanie valného zhromaždenia môže požiadať každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania, aj právo spoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach v spoločnosti a ich právo nahliadať do dokladov spoločnosti je uvedené v ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa v 1. rade bola konateľkou v oboch spoločnostiach, pričom všetci konatelia boli oprávnení konať za obe spoločnosti samostatne a teda mohla získavať informácie o spoločnostiach a navyše bola denne prítomná v sídle týchto spoločností a musela mať vedomosti o bežných obchodných aktivitách a o stave ekonomiky oboch spoločností, keď práve ona vypracovala podklady pre účtovníctvo, ktoré viedla externá ekonómka. Žalobkyňa v 1. rade mala na starosti aj personálnu agendu a práve ona vyhotovovala objednávky, kalkulácie a prijatia ponúk, ktoré sa týkali obchodných prípadov v oboch spoločnostiach.
Tvrdenia, že spoločníci žalovaných spoločností údajne zneužívali svoje postavenie v spoločnosti, využívali zdroje spoločnosti na osobné obohacovanie sa, preplácanie rôznych plnení svojim rodinným príslušníkom a pod. a že spoločníci údajne takýmto svojim konaním úmyselne znižovali majetok spoločnosti, či o vyťahovaní peňazí zo spoločnosti nie sú ničím preukázané, nekonkrétne, sugestívne a zavádzajúce. Žalované spoločnosti naďalej vykonávajú podnikateľskú činnosť a pokiaľ aj došlo k predaju majetku týchto spoločností, výťažok bol použitý na činnosť spoločností. Žalovanými v konaní o zrušení účasti spoločnosti sú obchodné spoločnosti a nie ich spoločníci. Žalobkyne si zrejme neuvedomili, že majetok spoločnosti nie je ich majetkom, ako spoločníčok a pokiaľ aj spoločnosť nejaký svoj majetok speňaží, nevzniká im tým ako spoločníčkam automatický nárok na poskytnutie úžitku z tohto predaja. S poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 77/2000, podľa ktorého „Z účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným nevzniká spoločníkovi právo na vyplácanie odmeny (podnikateľskej)“. Ako vyplýva z výpisu z „Hlavnej knihy“, ktorá bola predložená právnym zástupcom žalobkýň na pojednávaní dňa 21.4.2015, ktorá má preukazovať, že v spoločnosti ako zamestnanci figurujú nielen konatelia a spoločníci, ale aj rodinní príslušníci, ani skutočnosť, že v pracovnom pomere v spoločnosti sú jej spoločníci a konatelia a prípadne aj rodinní príslušníci, nemôže byť dôvodom na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom. Na vyššie uvedenom pojednávaní žalobkyňa v 2. rade uviedla, že účasť v spoločnosti chce zrušiť z dôvodu, že „z tej účasti nemám žiaden osoh, zisky, ktoré firma možno aj niekedy nadobudla...“. Pokiaľ žalobkyne namietajú, že im neboli vyplatené podiely na zisku, právny zástupca žalovaných poukazuje na § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka s tým, že vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že spoločníkom je možné vyplatiť zisk iba ak valné zhromaždenie rozhodlo o jeho rozdelení medzi spoločníkov. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 191/2003 vznik práva na konkrétny podiel zo zisku je podmienený splnením dvoch zákonných hmotnoprávnych podmienok a to: 1. jednak hospodárskymi výsledkami spoločnosti a 2. jednak rozhodnutím valného zhromaždenia o rozdelení zisku. Realizácia práva na podiel na zisku je podmienená rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti o rozdelení zisku. Na vyššie uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkýň sám uviedol, že „každý rok bol tento zisk prevedený na položku - nerozdelený zisk z minulých rokov“, z čoho je zrejmé, že valné zhromaždenie využilo svoje právo a o rozdelení zisku medzi spoločníkov nerozhodlo.
Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenia a skutočnosti týkajúce sa žalobkyne v 1. rade, vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania žalobkyne v 1. rade, tieto nemôžu byť dôvodom na zrušenie účasti žalobkyne v 2. rade v žalovaných spoločnostiach a bez ohľadu na uvedené uvádza, že funkcií konateľky v oboch žalovaných spoločnostiach sa žalobkyňa v 1. rade vzdala dobrovoľne a teda strata možnosti podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti nemôže byť na ťarchu žalovaných spoločností a už vôbec nemôže byť dôvodom na zrušenie účasti spoločníka v spoločnostiach, keď funkcia konateľa a vlastníctvo obchodného podielu spoločníkom sú rozdielne veci a priamo spolu nesúvisia. Spoločníkmi a konateľmi môžu byť odlišné osoby. Zo všeobecnej charakteristiky spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločnosti kapitálového typu vyplýva, že medzi základné povinnosti spoločníkov nepatrí osobná účasť na podnikaní, ale predovšetkým ich vkladová povinnosť (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 249/2001).
V návrhu na začatie konania právny zástupca žalobkýň poukázal na súdny spor vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23 C/67/2009 a spis tohto konania navrhol pripojiť, k tomu uvádza, že žalobkyňa v 2. rade nebola účastníčkou tohto súdneho konania, účastníkmi tohto konania neboli ani spoločníci žalovaných spoločností Ing. Miroslav Štock a Ladislav Hricko a účastníkmi tohto konania bola žalobkyňa v 1. rade, ako zamestnanec a žalovaná spoločnosť ako zamestnávateľ. Tento rozsudok nemôže slúžiť ako dôkaz na preukázanie „narušených vzťahov medzi spoločníkmi“ a taktiež nemôže byť dôvodom na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti to, že zostávajúci spoločníci nesúhlasia s jeho návrhom na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu.
Právny zástupca žalovaných ďalej poukazuje, že bez ohľadu na vyššie uvedené poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo/179/2000 publikovaný pod č. 53/2011 ZSP - zo súdnej praxe), podľa ktorého nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú postačujúce pre záver o zrušení účasti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným súdom. V posudzovanom prípade bolo sídlo spoločnosti od spoločníka vzdialené 420 km, spoločníčka žalovanej spoločnosti neuhradila
žalobkyni splatné faktúry a žalobkyňa spoločníčku vyzývala na odkúpenie obchodného podielu, čo táto odmietla a ani z týchto dôvodov súd účasť spoločníčky v žalovanej spoločnosti nezrušil. Dôvod na zrušenie účasti spoločníčky - žalobkyne v 2. rade, že dlhodobo sa zdržuje mimo územia Slovenskej republiky, tento dôvod v súčasnosti už netrvá, pretože sa po ukončení štúdia vrátila späť do Košíc natrvalo v januári 2014.
Právny zástupca žalovaných ďalej uvádza, že dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť žalobkyne v 2. rade v žalovaných spoločnostiach od nej nemožno spravodlivo požadovať spočíva na nej a úspešnosť návrhu je podmienená nielen uvedením, ale aj preukázaním takýchto dôvod a takéto dôvody žalobkyňa v 2. rade nepreukázala a teda súd nemôže jej účasť ako spoločníčky v žalovaných spoločnostiach zrušiť. Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 249/2001 vyplýva, že dôvody na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom musia byť konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka.
Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení, ktoré bolo zaslané súdu dňa 15.6.2015 okrem vyjadrenia k predmetu konania predložil aj fotokópie listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú na č.l. 165-175 a k predmetu konania uviedol, že dôvody na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným by mohli existovať na strane spoločníka, ktorý žiada o zrušenie svojej účasti v spoločnosti na strane zostávajúcich spoločníkov, alebo vo vzájomných vzťahoch žalujúceho spoločníka a ostatných spoločníkov a v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať pojmy spoločnosť, spoločník a konateľ a v nadväznosti na vyjadrenia právneho zástupcu žalobkýň aj pojem zamestnanec.
Vzhľadom na obsah podaní žalobkýň a späťvzatie návrhu na začatie konania proti žalobkyni v 1. rade by mohli dôvody na zrušenie účasti žalobkyne v 2. rade v žalovaných spoločnostiach mať právny základ iba na strane žalobkyne v 2. rade ako spoločníčky v žalovaných spoločnostiach, alebo vo vzťahoch medzi žalobkyňou v 2. rade ako spoločníčkou a ostatnými spoločníkmi žalovaných spoločností, ale v žiadnom prípade nemôžu byť dôvodom na zrušenie účasti žalobkyne v 2. rade v žalovaných spoločnostiach skutočnosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom, týkajúce sa prípadného porušenia povinnosti konateľov, vzhľadom na späťvzatie návrhu ani vzťahy týkajúce sa žalobkyne v 1. rade.
Skutočnosti uvádzané žalobkyňami a ani dôkazy nimi predložené neodôvodňujú zrušenie účasti žalobkyne v 2. rade ani v jednej zo žalovaných spoločností z dôvodov, že pokiaľ ide o dôvody na strane žalobkyne v 2. rade, ktoré majú spočívať v jej pobyte v zahraničí, tieto už v súčasnosti ako vyplýva z vyjadrení žalobkyne v 2. rade a jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.4.2015 netrvajú - dôkaz
- zápisnica z pojednávania dňa 21.4.2015.
Pokiaľ právny zástupca žalobkýň tvrdí, že žalobkyňa v 1. rade bola donútená previesť svoj obchodný podiel na žalobkyňu v 2. rade v čase, keď bola nezamestnaná, žalobkyňa v 2. rade je podľa neho v rovnakom postavení, právny zástupca žalovaných uvádza, že podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec. Žalobkyňa v 2. rade nie je v rovnakej pozícií ako žalobkyňa v 1. rade, keď na pojednávaní vypovedala, že pracuje ako stewardka a teda je zamestnaná. Žalobkyňa v 2. rade teda v súčasnosti nemôže byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie nielen preto, že je spoločníčkou v žalovaných spoločnostiach, ale preto, že je zamestnankyňou a žalobkyňa v 1. rade jednostranne okamžite skončila pracovný pomer a prejavila vôľu nevykonávať funkciu konateľky, nikto ju k tomu nenútil a pokiaľ by neskončila pracovný pomer, bola by aj naďalej zamestnankyňou. Bez ohľadu na vyššie uvedené, pokiaľ by malo byť vyššie citovaným ustanovením odôvodnené zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom, každý spoločník, ktorý nie je zamestnancom, by mohol požiadať súd o zrušenie účasti v spoločnosti a súd by mu mal vyhovieť. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 355/1995 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Cbs 68/2004, na ktoré poukazuje právny zástupca žalobkýň, sa týkajú iných prípadov na inom skutkovom základe.
Pokiaľ ide o vzťahy medzi žalobkyňou v 2. rade ako spoločníčkou a ostatnými spoločníkmi, v žalovaných spoločnostiach, nie je pravdou, že spoločníci žalovaných spoločností permanentne zneužívajú svoje postavenie v spoločnosti a konaním v zhode zámerne zneužívajú práva väčšiny a ani to, že údajne dostali žalobkyne do postavenia, keď nemôžu nijakým spôsobom pomery v spoločnosti ovplyvniť, alebo zmeniť a poukazuje na tieto dôvody. Po smrti manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobkyne v 2. rade tieto zdedili jeho obchodný podiel v žalovaných spoločnostiach a mali možnosť využívať všetky práva a povinnosti spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným z toho vyplývajúce. Po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve v r. 2005 obe žalobkyne svoje práva spoločníčok v oboch žalovaných spoločnostiach vrátane účasti na valných zhromaždeniach aj využívali a obe žalované spoločnosti a aj ostatní spoločníci tieto práva rešpektovali. Na týchto valných zhromaždeniach došlo k vymenovaniu žalobkyne v 1. rade do funkcie konateľky a k prevodu obchodných podielov odchádzajúcich spoločníkov v žalovaných spoločnostiach na žalobkyne, s čím súhlasili aj spoločníci Ing. Štock a Hricko a teda tu nemožno v žiadnom prípade hovoriť o zneužívaní práva väčšiny zo strany zostávajúcich spoločníkov, či o konaní bez vedomia žalobkýň. Pokiaľ by chceli zostávajúci spoločníci takto konať, nehlasovali by za vymenovanie žalobkyne v 1. rade, vykonávajúcej aj práva žalobkyne v 2. rade do funkcie konateľky a nesúhlasili by so zvýšením ich obchodných podielov v žalovaných spoločnostiach. Ako dôkaz právny zástupca žalovaných predložil súdu fotokópie prezenčnej listiny z valného zhromaždenia žalovaného v 2. rade zo dňa 29.9.2005, zo dňa 6.2.2006 a zo dňa 5.10.2007 a zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade zo dňa 11.10.2006.
V prospech skutočnosti, že aj v ďalšom období žalobkyne svoje práva spoločníčok vykonávali a na ich uplatnenie splnomocnili právneho zástupcu, ktorý sa valných zhromaždení oboch spoločností zúčastnil a žalované spoločnosti a ostatní spoločníci tieto práva a zastupovanie rešpektovali svedčia dôkazy z valných zhromaždení, ktoré sa konali 2.2.2009 a žalobkyňa v 1. rade vyjadrila nezáujem vykonávať funkciu konateľky s tým, že v podstate sa tejto funkcie sama vzdala a ako dôkaz - plnomocenstvo z februára 2009, konkrétne 12.2.2009, ktorým žalobkyňa v 1. rade udelila plnomocenstvo JUDr. Ing. Jánovi Bištovi vo veci uplatňovania práv spoločníka - č.l. 170 a zápisnice z valného zhromaždenia žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 2.2.2009.
Žalobkyne ako spoločníčky mali právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach v spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti, ako vyplýva z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a vzhľadom na veľkosť ich obchodných podielov požiadať o zvolanie valného zhromaždenia a ak by konatelia nezvolali valné zhromaždenie v stanovenej lehote , boli oprávnené zvolať ho sami, ako vyplýva z § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa v 1. rade, ktorá vykonávala aj práva žalobkyne v 2. rade ako spoločníčky v žalovaných spoločnostiach, bola konateľkou v oboch žalovaných spoločnostiach od februára 2009 a teda ako konateľka mohla konať za obe spoločnosti samostatne a teda sama prístup k informácia, záležitostiam a dokladom spoločnosti a právo zvolať valné zhromaždenie - úplný výpis žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý sa nachádza v spise.
Dňa 17.2.2009 doručila žalobkyňa v 1. rade žalovanému v 2. rade oznámenie o skončení pracovného pomeru a teda aj k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 2. rade došlo na základe jednostranného prejavu vôle žalobkyne v 1. rade - okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 12.2.2009 - č.l. 165.
Pokiaľ by žalobkyňa v 1. rade sama neprejavila vôľu ukončiť funkciu konateľky v žalovaných spoločnostiach a skončiť pracovný pomer so žalovaným v 1. rade, mohla tieto funkcie a prácu vykonávať aj naďalej.
Aj potom, čo žalobkyňa v 1. rade prestala vykonávať funkciu konateľky v žalovaných spoločnostiach a jej pracovný pomer u žalovaného v 2. rade sa skončil, naďalej vykonávala vo svojom mene aj v mene žalobkyne v 2. rade práva spoločníčok a z uvedeného je zrejmé, že ani po začatí súdneho konania nedošlo vo vzťahu k žalobkyniam zo strany žalovaných spoločností, ani zostávajúcich spoločníkov k bráneniu vo výkone ich práv ako spoločníčok a ani k iným zmenám, ktoré by odôvodňovali tvrdenia o podčiarknutí zhoršenej intenzity vzťahov medzi spoločníkmi, údajných nie normálnych vzťahov medzi
spoločníkmi, či o ich konfliktnosti - prezenčné listiny zo zasadnutí valného zhromaždenia žalovaných v 1. a 2. rade, okrem iného č.l. 166 - 169, č.l. 171 - 175.
Pokiaľ ide o zápisnice zo zasadnutí valných zhromaždení žalovaných spoločností, ktoré sa mali konať dňa 10.12.2009, pokiaľ sa predmetných zasadnutí žalobkyne nezúčastnili, neznamená to, že na nich neboli riadne pozvané, naopak v týchto zápisniciach sa konštatuje, že valné zhromaždenie spoločnosti bolo zvolané so súhlasom všetkých spoločníkov, pričom všetci spoločníci boli vopred oboznámení s programom valného zhromaždenia. Spoločníci skonštatovali, že valné zhromaždenie bolo zvolané riadne a v prospech skutočnosti, že žalobkyne mali vedomosť o tom, že toto valné zhromaždenie sa konalo, svedčí aj samotný fakt, že tieto zápisnice má ich právny zástupca k dispozícií a na týchto valných zhromaždeniach sa nerozhodovalo o rozdelení zisku medzi spoločníkov - zápisnice z valného zhromaždenia žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 10.12.2009 - č.l. 168 - 169. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne mali a aj v súčasnosti majú objektívnu možnosť uplatňovať si všetky práva spoločníčok, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka a nie je pravdou, že žalobkyňa v 2. rade nemá možnosť riadne realizovať svoje práva spoločníčky, ani to, že jej účasť v žalovaných spoločnostiach je len formálna. Takéto tvrdenia jednoznačne vyvracia obsah prezenčnej listiny zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 10.8.2011 a výpoveď žalobkyne v 2. rade na pojednávaní dňa 21.4.2015, ktorá potvrdila, že podpis na prezenčnej listine z valného zhromaždenia je jej a teda sa ho zúčastnila.
Súdny spor, ktorý bol vedený medzi žalobkyňou v 1. rade ako zamestnankyňou a zamestnávateľom - návrh na začatie konania podala žalobkyňa v 1. rade, nie spoločnosť, nemôže odôvodňovať zlé vzťahy spoločníkov voči žalobkyni v 1. rade a nemôže mať žiaden vplyv na postavenie žalobkyne v 2. rade, keď táto nebola vôbec účastníčkou tohto konania - poukaz na str. 3 odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.10.2012, podľa ktorého súd žalobu v časti o zaplatenie 1.582,32 € zamietol a oproti pôvodnej žalovanej sume 2.156,50 € priznal len 574,18 € - Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 23 C/67/2009 - č.l. 106 - 109.
Právny zástupca žalovaných uvádza, že aj pokiaľ ide o vyjadrenie právneho zástupcu žalobkýň vo vzťahu k spoločníkom o zamestnávaní seba a svojich rodinných príslušníkov,. pracovné zmluvy uzatvára so zamestnancami spoločnosť zastúpená konateľom a poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 194/2004. Ani tvrdenie, že spoločníci rozpredali všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade hlboko pod cenu sa nezakladá na pravde a z listinných dôkazov, ktoré predložil právny zástupca žalobkýň nevyplýva, aké konkrétne nehnuteľnosti, za akú cenu podľa neho mali byť ponúkané na predaj a ani za akú cenu a či vôbec boli odpredané. V inzeráte z 23.9.2009 nie je uvedená žiadna cena a preto nie je zrejmé, z čoho právny zástupca žalobkýň vyvodzuje, že hodnota nehnuteľností bola 30.000.000.- Sk. Konatelia žalovaných spoločností si nespomínajú, že by oni takýto inzerát zadávali, objekt, ktorý je zobrazený na fotografii uvedeného inzerátu bol predmetom tzv. spätného leasingu a v súčasnosti je prenajímaný žalovaným v 1. rade nájomcom, pričom z predmetu tohto nájmu má žalovaný v 1. rade príjmy. Pokiaľ aj došlo k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade na tretie osoby, zmluvy by uzatvorila spoločnosť zastúpená konateľmi a teda ani táto skutočnosť nesvedčí o konfliktoch medzi žalobkyňami a spoločníkmi. Ak by aj predmetný inzerát doložený žalobkyňami zadali a nechali zverejniť konatelia žalovaných spoločností, takýto dôkaz by iba vytváral tvrdenie žalobkýň, že vlastnícke právo bolo prevedené bez súhlasu valného zhromaždenia úmyselne a zámerne, aby sa prevody zatajili žalobkyniam. Pokiaľ chce niekto niečo zatajovať, predsa to nezverejní na verejne dostupnej počítačovej sieti, teda internete. Z takejto listiny v žiadnom prípade nevyplýva, že došlo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, ani k ohrozeniu jej riadnej činnosti. Aj v prípade, ak by došlo k prevodom nehnuteľností bez súhlasu valného zhromaždenia, mohlo by ísť nanajvýš o porušenie povinností konateľa vo vzťahu ku všetkým spoločníkom a nie o narušenie vzťahov medzi spoločníkmi. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere a dodatky k nej uzatvorené medzi spoločnosťou S.O.S., financ, s.r.o. a žalovaným v 1. rade zastúpeným konateľom, z ničoho nevyplýva, že by malo ísť o obchod nad rámec obvyklej obchodnej činnosti, na ktorý sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Pokiaľ žalobkyne poukazujú na skutočnosť, že Dodatok č. 5 z 19.12.2007 bol uzatvorený v čase, keď bola žalobkyňa v 1. rade konateľkou spoločnosti, iba to svedčí o tom, že takúto zmluvu bola oprávnená podpísať aj žalobkyňa v 1. rade, ktorá mala oprávnenie konať navonok v mene žalovaného v 1. rade samostatne - úplný výpis z obchodného registra žalovaného v 1. rade.
Tvrdenie žalobkýň, že k výplate rozdelených ziskov, ktoré boli rozhodnutiami valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade z 29.9.2005 a 6.10.2006 určené na výplatu medzi spoločníkom, neboli žalobkyniam vyplatené, sa nezakladajú na pravde, pretože predmetom konania po späťvzatí je iba návrh žalobkyne v 2. rade a teda pokiaľ táto vykonávala svoje práva prostredníctvom žalobkyne v 1. rade alebo iných zástupcov, žalobkyňa v 2. rade ani nebola v pracovnom pomere k žalovaným spoločnostiam, ani účastníčkou súdneho konania 23 C/67/2009 a v podstate ani neprišla do kontaktu so žalovanými spoločnosťami a ostatnými spoločníkmi s výnimkou zasadnutia valného zhromaždenia, ktorého sa zúčastnila dňa 10.8.2011, a preto nemôžu existovať ani žiadne jej zlé vzťahy k zostávajúcim spoločníkom a spoločnosti, keďže tieto sa ani nemali kedy vytvoriť, nieto ešte zhoršiť, či pokaziť. Podľa ustanovenej judikatúry súd musí oprávnenie na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti využívať uvážlivo, zvážiť význam každej jednotlivej skutočnosti pre pre posúdenie veci a dbať pritom na to, aby odopretím uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov navrhovateľa, ale aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne jej spoločníkov. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaných, podanou žalobou chce žalobkyňa riešiť svoje ekonomické problémy.
V písomnom podaní doručeným súdu dňa 20.1.2016 právny zástupca žalobkýň okrem ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 26.1.2016 uviedol, že žalobkyňa v 2. rade sa momentálne dostala do tiesňovej finančnej situácie, pretože po skončení pracovného pomeru nemôže poberať štátne sociálne dávky z dôvodu, že stále figuruje v uvedených spoločnostiach v obchodnom registri ako spoločníčka a doposiaľ predložené dôkazy a vykonaný súhlas žalobkyne v 2. rade, ako aj doposiaľ uvedené skutočnosti a listinné dôkazy dostatočne preukazujú skutočnosť, že od navrhovateľky v 2. rade nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnostiach zotrvala a teda odôvodňujú kladné rozhodnutie o návrhu na zrušenie účasti v spoločnostiach. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako spoločníčka v obchodných spoločnostiach nemôže byť vedená ako uchádzačka o zamestnanie a nemôže z toho titulu poberať ani sociálne dávky má za to, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby v týchto spoločnostiach zotrvala - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Cbs/68/2004.
Ako dôkaz právny zástupca žalobkýň predložil súdu fotokópiu „Dohody o skončení pracovného pomeru“ podľa § 60 zákonníka práce zo dňa 26.7.2015 uzatvorenú medzi zamestnávateľom RegioJet a.s. a žalobkyňou v 2. rade zo dňa 29.7.2015 s tým, že pracovný pomer trval od 14.12.2014 a končí dňom 31.7.2015 - č.l. 188.
Na pojednávaní dňa 26.1.2016 právny zástupca žalovaných uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a navrhuje, aby súd proti žalovanej v 2. rade návrh na začatie konania zamietol a proti žalovanej v 1. rade konanie zastavil.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.
Žalovaný v 1. rade - obchodná spoločnosť SID, spol. s r.o., sídlo Južná trieda 48, 040 01 Košice, IČO: 17 080 690 je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel Sro, Vložka č. 564/V od 23.8.1991.
Obchodná spoločnosť SID Košice, s.r.o., Južná trieda č. 48, 040 01 Košice, IČO: 36 217 344 je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel Sro, Vložka č. 13600 V od 19.11.2002. Ako vyplýva z obsahov výpisov z príslušných obchodných registrov čo medzi účastníkmi nebolo sporné, zakladajúcim členom, spoločníkom a konateľom od vzniku spoločnosti bol Vladimír Štiak, Kurská 2, 040 01 Košice.
Obsahom Uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 19D 276/2004 zo dňa 19.4.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2005 súd zistil, že dedičstvo po poručiteľovi Vladimírovi Štiakovi, naposledy bytom Kurská 857/2, zomrelom dňa 8.6.2004 nadobúdajú čo sa týka účasti vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade v 1 v pomere k prejednávanému dedičstvu, t.j. účasť v predmetných spoločnostiach, obidve dedičky po 16,6 % - č.l. 190-192 spisu.
Žalobkyne sa stali spoločníkmi vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach po smrti manžela žalobkyne v 1. rade a dcéry žalobkyne v 1. rade - ktorá splnomocnila žalobkyňu v 1. rade na zastupovanie
vo vyššie uvedených obchodných podieloch. Manžel žalobkyne v 1. rade bol zakladajúcim spoločníkom v obidvoch uvedených spoločnostiach a ako vyplynulo z doterajšieho dokazovania má rozhodujúci podiel na výsledkoch, ktoré spoločnosť dosiahla. Účasť žalobkýň v obidvoch obchodných spoločnostiach bola prerokovaná na mimoriadnom valnom zhromaždení obchodných spoločností dňa 6.2.2006. Žalobkyňa v 1. rade po smrti manžela začala pracovať pre obidve obchodné spoločnosti v oblasti poskytovania služieb, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej ochrany. Z obsahu Rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 23 C/67/2009 vyhláseného dňa 19.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2013 súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade bola na základe pracovnoprávneho vzťahu zamestnankyňou v obidvoch obchodných spoločnostiach na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2004 do dňa 12.2.2009, keď pracovný pomer ukončila so žalovanými podľa § 67 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 17.2.2009, t.j. doručením listu o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktorý ukončila žalobkyňa v 1. rade. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pracovný pomer možno ukončiť okamžite. Obsahom výpisu z predložených obchodných registrov je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade bola konateľkou v obidvoch obchodných spoločnostiach - v obchodnej spoločnosti SID, spol. s r.o. od 11.10.2006 do 2.3.2009 a obchodnej spoločnosti SID Košice, s.r.o. od 6.2.2006 do 2.3.2009. V obchodných spoločnostiach konali menom spoločnosti, spoločnosť zastupujú a za túto podpisujú konatelia každý samostatne v celom rozsahu a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému názvu pripojila svoj vlastnoručný podpis. Pri žalovanom v 2. rade konali menom spoločnosti tak, že písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje každý z konateľov samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.
Je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bola konateľkou v obidvoch obchodných spoločnostiach, kde podľa spoločenských zmlúv a zákonnej právnej úpravy mala, ako bude nižšie poukázané práva a povinnosti, ktoré je zrejmé, že nevyužívala v rozsahu, ktorý jej umožňovala spoločenská zmluva, resp. zákonné ustanovenia. Pracovný pomer žalovaná ukončila dobrovoľne na vlastnú žiadosť. Táto skutočnosť vyplýva aj z Rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 23 C/67/2009. Z dôvodu, že žalobca proti žalobkyni v 1. rade zobral návrh na začatie konania späť a konanie proti žalobkyni v 1. rade bolo zastavené, súd návrh na zrušenie účasti spoločníkov v spoločnosti žalobkyne v 1. rade sa ďalej nezaoberá.
Zmluvami o prevode obchodného podielu previedla žalobkyňa v 1. rade obchodné podiely v obidvoch obchodných spoločnostiach od 9.10.2014 na žalobkyňu v 2. rade, pričom dedičstvo z týchto obchodných podielov žalobkyne v 2. rade predstavuje 1/3 obchodného podielu v obchodných spoločnostiach - žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade.
Dôvody, ktoré boli uvedené v návrhu na začatie konania na zrušenie účasti žalovanej v 2. rade v návrhu na začatie konania pominuli, ako je zrejmé z predložených listinných dôkazov a vykonaného dokazovania z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade ukončila štúdium v zahraničí a od januára 2014 po ukončení štúdia žije na Slovensku s nezmeneným trvalým pobytom, Kurská 2, 040 22 Košice. Z predloženého listinného dôkazu č.l. 188 je zrejmé, že žalobkyňa v 2. rade bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy v obchodnej spoločnosti RegioJet, a.s. od 14.12.2014. Pracovný pomer ukončila dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 31. júla 2015. Je zrejmé, že tento pracovný pomer bol ukončený na základe žiadosti, resp. dohodou obidvoch zmluvných strán - zamestnávateľom a zamestnancom - žalobkyňou v 2. rade. Tvrdenia, že žalobkyne neboli pozývané na valné zhromaždenia, bolo im upierané právo na spolurozhodovanie a na činnosti spoločnosti, že neboli informované o hospodárskych výsledkoch, o ekonomike spoločnosti a finančnej situácií týchto spoločností žalobkyne nepreukázali relevantným spôsobom. Dôkazom týchto skutočností je, že žalobkyňa v 1. rade po zdedení obchodných podielov zastupovala ako zákonná zástupkyňa žalobkyňu v 2. rade ako spoločníčka, ako konateľka a tiež ako zamestnankyňa. Skutočnosti, ktoré sú tvrdené žalobkyňou v 1. rade boli tvrdené žalobkyňou v 1. rade a následne sa vzťahujú aj na tvrdenia žalobkyne v 2. rade, neboli preukázané relevantným spôsobom, keďže dôkazom toho sú jednak zápisnice z valných zhromaždení obchodných spoločnosti žalovaných v 1. a 2. rade, možnosti účasti na spolurozhodovaní, podnikaní žalobkýň. Je zrejmé, že žalobkyne ako spoločníčky a následne žalobkyňa v 1. rade ako konateľka a zamestnankyňa mala možnosť, právo zasahovať do činnosti spoločnosti vrátane zvolávania mimoriadnych alebo riadnych valných zhromaždení a keďže participovala na príprave rôznych obchodných aktivít obidvoch obchodných spoločností, mala možnosť upozorňovať a zasahovať aj do činnosti týchto obchodných spoločností, resp. konateľov spoločnosti. Samotná skutočnosť na ktorú poukázala žalobkyňa v 1. rade,
že zamestnancami sú príbuzní ďalších spoločníkov, Ing. Štiaka a p. Hricka. K tomuto tvrdeniu možno iba dodať, že žalobkyňa v 1. rade bola taktiež aj spoločníčkou a zamestnankyňou žalovaného v 2. rade. Súd poukazuje na ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
Podľa § 113 ods. 5, 6 Obchodného zákonníka obchodný podiel ( § 114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. (6) Ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.
Podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko.
Podľa § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. (2) Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Podľa § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
Podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.
Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 249/2001 publikovaný pod č. 16/2002 ZSP - zo súdnej praxe, podľa ktorého skutočnosť, že spoločník spoločnosti s ručeným obmedzeným je menšinovým spoločníkom, nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti ako spoločníka súdom. Skutočnosť, že ide o minoritného spoločníka nezakladá dôvod na zrušenie účasti spoločníka, keď Obchodný zákonník sám predpokladá existenciu menšinového spoločníka, resp. spoločníkov v § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 179/2000 publikovaný pod č. 53/2011 ZSP - zo súdnej praxe, nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú postačujúce pre záver o zrušení účasti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným súdom. V posudzovanom prípade bolo sídlo spoločnosti od sídla spoločníka vzdialené 420 km, spoločníčka žalovanej spoločnosti neuhradila žalobkyni splatné faktúry a žalobkyňa spoločníčku vyzývala na odkúpenie obchodného podielu, čo táto odmietla. Ani z týchto dôvodov súd účasť spoločníčky v žalovanej spoločnosti nezrušil.
Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 249/2001 vyplýva, že dôvody na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným súdom musia byť konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka.
Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 77/2000 „Z účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným nevzniká spoločníkovi právo na vyplácanie odmeny (podnikateľ- skej).
Tvrdenia žalobkýň, že bolo porušené ich právo zúčastňovať sa na valných zhromaždeniach obchodných spoločností tým, že na ne neboli pozvané riadne a včas vyvracia skutočnosť- zápisnice z valného zhromaždenia obchodných spoločností - žalovaných v 1. a 2. rade a prezenčné listiny valných zhromaždení žalovaných v 1. a 2. rade tak, ako vyplýva zo zápisníc valného zhromaždenia zo dňa 6.2.2006, 11.10.2006, 5.10.2007, 2.2.2009, 10.12.2009, 10.8.2011, 12.6.2012, ktoré sa nachádzajú na č.l. 142-145 a 166-175. Žalobkyňa v 1. rade sa na týchto valných zhromaždeniach zúčastňovala v zastúpení žalobkyne v 2. rade alebo sa zúčastňoval jej splnomocnený zástupca, resp. neskôr právny zástupca. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani táto skutočnosť, resp. tieto tvrdenia žalobkýň neboli preukázané relevantným spôsobom a aj v tejto súvislosti súd poukazuje na zverejnené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dvojmesačníku ZSP - zo súdnej praxe.
Súd zámerne v odôvodnení uvádza aj žalobkyňu v 1. rade, proti ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie v tejto veci sa týkajú aj žalobkyne v 2. rade, keďže žalobkyňa v 1. rade určitý čas zastupovala ako zákonná zástupkyňa žalobkyňu v 2. rade, následne tak ako bolo uvedené bola spoločníčkou a konateľkou v tejto spoločnosti a zamestnankyňou u žalovaného v 2. rade. U žalobkýň je zrejmé, že spoločníčkami sa stali dobrovoľne a následne žalobkyňa v 2. rade na základe zmluvy o prevode obchodného podielu prijala aj podiel žalobkyne v 2. rade v obidvoch obchodných spoločnostiach. Tvrdenie žalobkýň, že sa neuskutočnilo ani jedno valné zhromaždenie, programom ktorého boli výsledky hospodárenia ekonomiky, finančná situácia sa nezakladá na pravde, čoho dôkazom je „Zoznam listín“ uložený v Zbierke listín Okresného súdu Košice I, Vložka č. 564/V a Vložka č. 13600/V, ako vyplýva z § 40 Obchodného zákonníka.
Podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik ukladajú riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín po jej schválení príslušným orgánom. Iná zapísaná osoba má túto povinnosť, len ak jej to ukladá osobitný zákon. Príslušný orgán akciovej spoločnosti, jednoduchej spoločnosti na akcie, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstva a štátneho podniku je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, zákona NR SR č. 431/2002 Z.z. účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (ďalej len "používatelia"). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok. (2) Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti : a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo a fyzické osoby uvedú miesto podnikania, b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, c) deň, ku ktorému sa zostavuje, d) deň jej zostavenia, e) obdobie, za ktoré sa zostavuje, f) iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva, g) podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu. (3) Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti: a) súvahu, b) výkaz ziskov a strát, c) poznámky. (4) Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti : a) výkaz o príjmoch a výdavkoch, b) výkaz o majetku a záväzkoch. (5) Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g). (6) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, pričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná
závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku. (7) Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu a) ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu, b) ku dňu vstupu do likvidácie, c) ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, d) k rozhodnému dňu. (8) Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. (9) Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5. (10) Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu. 22)
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že spoločník má právo okrem zúčastňovať sa valných zhromaždení, možnosť zvolávať tieto valné zhromaždenia a žiadať od konateľov informácie týkajúce sa spoločnosti, nahliadať do dokladov spoločnosti vrátane účtovných dokladov. Zo strany žalobkýň nebol predložený ani jeden dôkaz, že toto právo využili. Žalobkyňa v 1. rade ako konateľka v obidvoch spoločnostiach bola oprávnená konať za obe spoločnosti samostatne, teda mala možnosť získavať informácie o spoločnostiach a ako zamestnankyňa bola denne prítomná v sídle obchodných spoločností a musela mať vedomosti o bežných obchodných aktivitách, o ekonomike, keďže aj vypracovala podklady pre účtovníctvo, ktoré viedla externá ekonómka. Okrem toho žalobkyňa v 1. rade mala na starosti aj personálnu agendu a vyhotovovanie objednávok, ich kalkulácie a prijímania ponúk v obchodných spoločnostiach v jednotlivých obchodných prípadoch.
Vyplácanie odmien je upravené, ako bolo vyššie citované v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka a nie je povinnosťou obchodných spoločností vyplácať spoločníkovi tzv. podnikateľskú odmenu - táto povinnosť nevznikla spoločníkovi a samozrejme je potrebné schválenie valného zhromaždenia v rozsahu v akom to ustanovuje zákon, resp. spoločenská zmluva. Žalobkyňa v 1. rade dobrovoľne a jednostranne ukončila pracovný pomer u žalovaného v 2. rade a taktiež aj funkciu konateľky. Žalobkyňa v 2. rade sa dobrovoľne stala spoločníčkou v obidvoch obchodných spoločnostiach a pracovný pomer, ktorý uzatvorila so zamestnávateľom RegioJet a.s. ukončila na základe dohody o skončení pracovného pomeru a tento pracovný pomer bol skončený dobrovoľne zo strany zamestnávateľa a zamestnanca - žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa v 2. rade ukončila pracovný pomer „dohodou“, teda dobrovoľne, aj keď mala ekonomickú, sociálnu istotu a nemala ďalšie zamestnanie (nemôže byť vedená ako uchádzačka o zamestnanie). Tvrdenia žalobkyne v 2. rade, že nemôže byť vedená ako uchádzačka o zamestnanie a nemôže z toho titulu poberať ani sociálne dávky, podľa názoru súdu neobstoja s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu, 4).
Podľa názoru súdu takéto obmedzovanie je diskriminačné a nemá oporu v zákone. Tvrdenie žalobkýň, že žalovaní v 1. a 2. rade odmietli návrhy na uzatvorenie zmlúv o prevode obchodného podielu, právny zástupca žalovaných uviedol, že podmienky a cena, ktoré boli navrhnuté žalobkyňami, nemohli byť prijaté vzhľadom na trhovú hodnotu. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaní v 1. a 2. rade sú kapitálové
spoločnosti, podnikajú s poukazom na § 1 Obchodného zákonníka a účelom, ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je dosiahnuť zisk.
Žalobkyne nešpecifikovali nezhody, čím došlo zo strany ďalších spoločníkov k porušeniu povinnosti. Návrh na zrušenie účasti spoločníka v spoločnostiach sa obmedzil na kritiku spoločníkov, bez poukázania a preukázania konkrétnosti a tvrdených skutočnosti a na pasivitu žalobkýň v 1. a 2. rade, keď ako vyplýva zo spoločenských zmlúv, zákona, nezvolali ani jedno valné zhromaždenie a nepodali žiadne návrhy na zlepšenie situácie a fungovanie v spoločnostiach.
Podľa názoru súdu účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Zo strany žalobkyne v 2. rade nedošlo, dôvody a predložené dôkazy podľa názoru súdu neodôvodňujú návrh a z tohto dôvodu súd proti žalovanej v 2. rade návrh na začatie konania zamietol.
S poukazom na § 151 ods. 3 OSP o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).