Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/184/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu H. S. - H., s miestom podnikania L. XX, J., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, Košice proti žalovanej SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu škody 480 762,80 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 38,44 eur na účet IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Y. J. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou dňa 14.11.2013 domáhal zaplatenia sumy 480 762,80 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 12.11.2013 do zaplatenia a trov konania z dôvodu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobu odôvodnil tým, že OS Prešov dňa 15.2.2010 začal konkurzné konanie na návrh veriteľa Daňového úradu - Daňového riaditeľstva, Prešov (ďalej len DÚ Prešov) voči nemu ako dlžníkovi, v ktorom tvrdil, že má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 199 971,77 eur. Ako ďalšieho veriteľa označil Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Bratislava (ďalej len VZP) s pohľadávkou voči dlžníkovi vo výške 10 343,26 eur, ktorú preukazoval kópiami právoplatných a vykonateľných platobných výmerov č. zo dňa 20.4.2009 a č. zo dňa 20.4.2009, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 26.5.2009 a

vykonateľnosť dňa 11.6.2009 a kópiou platobného výmeru č. zo dňa 23.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2009 a vykonateľnosť dňa 7.8.2009. OS Prešov dňa 19.2.2010 vyzval dlžníka na vyjadrenie k návrhu a na osvedčenie jeho platobnej schopnosti. Uznesením OS Prešov zo dňa 10.3.2010 bol ustanovený predbežný správca Mgr. Radovan Muzika, ktorý podal konkurznému súdu tri správy o stave zisťovania majetku dlžníka. Druhá správa okrem iného obsahovala súpis nehnuteľného majetku dlžníka a v nej predbežná správca rozporoval aj výšku pohľadávky DÚ Prešov, ktorá ku dňu 24.3.2010 mala byť 38 775,33 eur. Z tretej správy predbežného správcu vyplýva, že vykonal rozsiahle zisťovanie majetku dlžníka a zistil tento majetok: 1/ zostatok na bankovom účte vedenom v N. L. R., a.s., vo výške 82,46 eur, rezervácia vo výške 256 882,83 eur, 2/ nehnuteľnosti: vedené na LV XXX, k. ú. F., na LV XXXX a LV XXXX v k. ú. V. vo výške 888 500,-- eur. na LV XXXX a KV XXXX v k. ú. R., na LV XX a LV XXX k. ú. Y. v hodnote 485 500,--eur, na LV XXXX v k. ú. Y. Y. v hodnote 1 185 500,-- eur, na LV XXX k. ú. Y. v hodnote 167 000,--eur, 3/ motorové vozidlá Tatra 148 UDS s EČ PO680AF, nákladný príves za traktor s EČ 796ZE, Renault Kerax s EČ PO411CP v hodnote 60 000 eur, Peugeot Boxer 23/2V5/2D s EČ Po771DA, Brenderup E6/ MT3651 s EČ PO573YG, Fiat Scudo Combinato 220P/XES s EČ PO619DJ, Volkswagen L 80 s EČ

PO950BU v hodnote 6 000 eur, Fiat Ducato 230/BLMQB/248 s EČ a Tatra T 815 s EČ PO614 DM v hodnote 150 000 eur, 4/ autožeriav AD s EČ PO025AO v hodnote 10 000 eur, pojazdný skrutkový kompresor bez EČ v hodnote 5 000 eur, rýpadlo nakladač Fiat Kobelco v hodnote 14 000 eur, rýpadlo nakladať Fiat Hitachi FB bez EČ v hodnote 13 000 eur, univerzálny čelný nakladač UNC 650 bez EČ v hodnote 10 000 eur, univerzálny čelný nakladač Locust 750 bez EČ v hodnote 10 000 eur, univerzálny čelný nakladač Thomas 137 bez EČ v hodnote 10 000 eur, profilové nožnice Mach 650 s EČ IM53 v hodnote 8 500 eur. Predbežný správca zistil pohľadávky v nominálnej hodnote 1 025 795,17 eur. Hodnota majetku dlžníka spolu bola vo výške 3 965 853,17 eur. Podľa zistenia predbežného správcu záväzok dlžníka voči DÚ Prešov ku dňu 24.3.2010 bol vo výške 38 775,33 eur a žiaden iný záväzok dlžníka nezistil. V záverečnej správe predbežný správca tiež uviedol, že VZP ako navrhovateľom označený druhý veriteľ neevidoval voči dlžníkovi žiadnu pohľadávku na poistnom na verejné zdravotné poistenie ani ku dňu 31.1.2010, ani v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (5.2.2010). Predbežný správca konštatoval, že podľa jeho zistení dlžník nie je v úpadku, nie je platobne neschopný, keďže v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník nemal žiadnu pohľadávku voči druhému veriteľovi - VZP a majetok dlžníka presahuje hodnotu jeho splatných záväzkov. Uznesením OS Prešov č. k. -320 zo dňa 13.apríla 2010 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz (ďalej uznesenie o vyhlásení konkurzu), v odôvodnení ktorého je uvedené, že pri posudzovaní majetnosti dlžníka mal súd k dispozícii zistenia predbežného správcu, ktorý stanovil hodnotu majetku dlžníka na sumu 3 965 856,17 eur, pričom veľká časť položiek v zozname majetku dlžníka bola ocenená dlžníkom a predbežný správca sa nevyjadril, či dlžníkom uvádzaná hodnota majetku naozaj zodpovedá skutočnosti. Napriek uvedenému majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu. Tiež v odôvodnení uznesenia je uvedené, že aj keď predbežný správca vo svojej správe uviedol, že dlžník pravdepodobne nie je v úpadku, dlžník na výzvu súdu podľa § 19 ods. 1 svoju platobnú schopnosť neosvedčil a ani podľa §17 do vydania uznesenia o vyhlásení

konkurzu nepreukázal, že zaplatil všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konania.

Žalobca poukázal na to, že podaním na OS Prešov zo dňa 13.4.2010 osvedčil platobnú schopnosť, v ktorom uviedol, že pohľadávka navrhovateľa nie je z titulu preddavkov na daň, ale z titulu sankcií a pokút, o čom svedčí aj potvrdenie DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010 o výške nedoplatkov a pohľadávka druhé veriteľa VZP ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani k neskoršiemu dátumu neexistovala. Dňa 27.4.2010 podal dlžník (žalobca) proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a konkurzné konanie zastavil. V odvolaní okrem vyššie uvedených dôvodov uviedol, že ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pohľadávka navrhovateľa nebola vo výške 1999 191,77 eur, ale bola vo výške 38 775,33 eur z dôvodu daňových sankcií , čo vyplýva z potvrdenia DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010. Dlžník požiadal navrhovateľa DÚ Prešov o odpustenie týchto sankcií, teda dlžník a navrhovateľ viedli vzájomné rokovania. Uznesenie o vyhlásení konkurzu je zmätočné z dôvodu nesplnenia podmienky zakotvenej v § 3 ods. 2 a 3 zák. o konkurze, keďže do podania odvolania nebolo preukázané, aby dlžník bol v úpadku. Jediným veriteľom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v čase vyhlásenia konkurzu, bol navrhovateľ. Tretia správa predbežného správcu poukazuje na vysokú finančnú disciplínu dlžníka. Dňa 13.4.2010 dlžník doručil súdu podanie, v ktorom osvedčil svoju platobnú schopnosť. Celé konkurzné konanie má voči nemu likvidačný charakter, keďže v čase začatia konkurzného konania bol prosperujúci podnikateľ, ktorý zamestnával viac ako 50 zamestnancov a dosahoval pravidelný zisk. Dňa 11.5.2010 KS Košice uznesením č. k. -120 (ďalej len uznesenie o zmene uznesenia OS Prešov a o zastavení konkurzného konania) uznesenie o vyhlásení konkurzu OS Prešov zmenil a konkurzné konanie zastavil. V odôvodnení tohto uznesenia okrem iného odvolací súd uviedol: Z predložených písomných dôkazov, ako aj správy predbežného správcu odvolací súd dospel k záveru, že dlžník nebol v úpadku v zmysle § 3 zák. č. 7/2005 a preto súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď uznesením zo dňa 13.4.2010 č. -320 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil za správcu Mgr. Radovana Muziku. Odvolací súd preto podľa § 22 ods. 3 zák. 7/2005 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil a priznal správcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov a na jej zaplatenie zaviazal navrhovateľa.

Žalobca si uplatnil náhradu škody voči žalovanej podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len podľa zákona o zodpovednosti za škodu) spôsobenú nezákonným uznesením OS Prešov -320 zo dňa 13.4.210. Toto uznesenie považoval za nezákonné preto, že bolo vydané, hoci neboli splnené ani formálne, ani materiálne podmienky pre jeho vydanie, keďže nebola preukázaná platobná neschopnosť dlžníka a neboli splnené formálne náležitosti na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 3 ods. 3 a § 11 ods. 3 ZKR, neexistovala pohľadáva ďalšieho veriteľa VZP, keďže pohľadávky VZP na poistnom na verejné zdravotné poistenie č. PXXXXXXXXXXXX a PXXXXXXXXXXXX dlžník uhradil ešte pred podaním návrhu na konkurz, teda absentovala pluralita veriteľov, pričom súd mal z úradnej povinnosti skúmať, či pohľadávky druhého veriteľa existujú. Pri vyhlasovaní konkurzu nebolo preukázané splnenie platobnej neschopnosti dlžníka v zmysle § 11 ods. 3 ZKR, navrhovateľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu nepripojil dôkazy preukazujúce

skutočnosť, že druhý veriteľ - VZP vyzval dlžníka na zaplatenie aspoň 2 vykonateľných pohľadávok. Dlžník a navrhovateľ viedli vzájomné rokovania o zmene splatnosti daňových nedoplatkov a sankcií, pričom na tento peňažný záväzok DÚ Prešov sa v zmysle § 1 ods. 3 nemalo prihliadať. Uznesenie o vyhlásení konkurzu je nezákonné aj z toho dôvodu, že mu chýbal materiálny základ, keďže hodnota majetkových aktív dlžníka výrazne presahovala hodnotu navrhovateľom uvádzaných pohľadávok a majetok dlžníka kryl všetky jeho. V zmysle § 6 ods. 1 až 3 zák. o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za náhradu škody, keďže uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a toto uznesenie bolo na základe odvolania dlžníka uznesením odvolacieho súdu zmenené pre nezákonnosť a konkurzné konanie bolo zastavené. Protiprávnosť uznesenie o vyhlásení konkurzu spočíva aj v šikanóznom výkone práva navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, keďže po začatí konkurzného konania bolo zistené, že pohľadávky druhého veriteľa VZP neexistujú a tiež bolo preukázané, že hodnota majetkových aktív dlžníka výrazne presahuje hodnotu jeho záväzkov. Navrhovateľ mohol na vymáhanie svojej pohľadávky využiť inštitút exekučného konania, ktoré smeruje k uspokojeniu veriteľa a nie k likvidácii majetku dlžníka, ako je to v konkurznom konaní. Tvrdil, že v dôsledku nezákonného uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu mu vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným uznesením. Bez nezákonného uznesenia by pri normálnom behu vecí ku škode nedošlo, t.j. majetok žalobcu by zostal nezmenšený, resp. by došlo k jeho zväčšeniu v medziach očakávateľnej pravdepodobnosti. Vyhlásením konkurzu však došlo ku faktickému ukončeniu podnikania dlžníka, keďže na správcu prešlo oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za dlžníka vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, a to právo vypovedať zmluvy alebo od nich odstúpiť, splatnosť nesplatných pohľadávok a záväzkov dlžníka, zánik jednostranných právnych úkonom dlžníka týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu, správca požiadal príslušné správy katastra a OR PZ Prešov o zápis zabezpečovacích poznámok na účely konkurzného konania, správca vyzval dlžníka ako úpadcu na vydanie hnuteľných vecí patriacich do konkurznej podstaty a začal uskutočňovať kroky na ukončenie pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami dlžníka a na ukončenie vzťahov s dodávateľmi energií, zmluvní partneri dlžníka nemali záujem ďalej pokračovať v obchodných vzťahoch - napr. výpoveď zmluvy od spoločnosti Domestica, spol. s.r.o., Prešov zo dňa 29.4.2010, odstúpenie od zmluvy o dielo od spoločnosti Agrako, s.r.o., Ľubotice zo dňa 25.2.2010, vyhlásenie Inžinierskych stavieb, a.s., Pozemné stavby a špeciálne projekty, Košice zo dňa 3.7.2013.

Uplatňovaná náhrada škody žalobcom pozostáva z týchto nárokov: 1/ ušlého zisku vo výške 448 506,30 eur, 2/ náhrady vyplateného odstupného zamestnancom vo výške 12 050,24 eur, 3/ nemajetkovej ujmy vo výške 16 885,-- eur, 4/ nákladov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 3 321,26 eur. 1/ Ušlý zisk v žiadosti o predbežné prejednanie nároku doručenej žalovanej si žalobca uplatnil vo výške 694 506,30 eur, ale v tomto konaní žiadal priznať ušlý zisk vo výške 448 506,30 eur. Tvrdil, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia sa ušlý zisk u neho prejavil v rapídnom znížení jeho príjmov a ziskov, ku ktorým by nebolo došlo, ak by nebol vyhlásený konkurz. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na jeho majetok došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo spoločnosťou Agrako, s.r.o., Ľubotice ako objednávateľom zo dňa 25.2.2010, hoci medzi ním ako zhotoviteľom a objednávateľom (spoločnosťou Agrako) už boli odsúhlasené

práce v celkovom objeme 1 130 076,91 eur na projekty a stavby, ktoré špecifikoval v žalobe. Vyčíslil predpokladaný zisk z uvedených prác vo výške 251 000,80 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi odsúhlasenými rozpočtami a kalkuláciou skutočných nákladov žalobcu. Keďže u ostatných objednávok

žalobca nedisponoval skutočnými nákladmi, na zistenie ziskovosti v tomto prípade použil svoju priemernú percentuálnu ziskovosť 40,2 % a vyčíslil ušlý zisk vo výške 251 045,-- eur. V dôsledku vyhlásenia Inžinierskych stavieb, a.s., závod Pozemné stavby a špeciálne projekty, Košice, uviedol zoznam zákaziek, ktoré by žalobca vďaka výhodnosti cenových ponúk získal, ale pre prebiehajúce konkurzné konanie došlo k prerušeniu obchodných vzťahov a ušlý zisk žalobcu je teda vo výške 141 410,21 eur. 2/ Náhradu škody v dôsledku vyplatenia odstupného zamestnancom z dôvodu núteného skončenia pracovných pomerov žalobca uplatnil vo výške 12 050,24 eur, čo preukazoval výplatnou listinou za obdobie 04/2010. 3/ Nemajetkovú ujmu si žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku voči žalovanej uplatnil vo výške 300 000,-- eur, ale v tomto konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu vo výške 16 885,-- eur, ktorú odôvodnil tým, že vyhlásením konkurzu bolo zasiahnuté do jeho dobrej povesti, do jeho cti aj ako fyzickej osoby v súkromnom a spoločenskom živote. V dôsledku vyhlásenia konkurzu radikálnym spôsobom došlo k ukončeniu spolupráce, t.j. k prerušeniu všetkých obchodných vzťahov s jeho odberateľmi, ale aj k prerušeniu vzájomných kontaktov v spoločenskom živote, keďže viacerí obchodní partneri patrili aj do okruhu jemu blízkych osôb v spoločenskom živote. Spoločenské uplatnenie znamenalo v dôsledku vyhlásenia konkurzu rapídny pokles a tieto následky nenapraví a neodstráni ani konštatovanie nezákonnosti konkurzu. V dôsledku vyhlásenia konkurzu sa teda zhoršilo spoločenské postavenie žalobcu, stratil spoločenský kredit, najmä v dôsledku hodnotenia konkurzného konania v očiach verejnosti. Poukázal opakovane na šikanózny výkon práva navrhovateľa - DÚ Prešov uvedený vyššie a na závažnosť následkov, ktoré mu vznikli aj v súkromnom živote, keďže vyhlásenie konkurzu zasiahlo do jeho existenčných potrieb. Vyhlásenie konkurzu vážne zasiahlo aj do jeho zdravotného stavu a vzhľadom na okolnosti celého prípadu vyvolalo u neho stratu dôvery v právny systém. Na žalobe trval, žiadal, aby jej súd vyhovel a priznal mu trovy konania.

Podaním, doručeným súdu dňa 24.11.2014 žalobca žiadal, aby súd v záujme procesnej ekonómie rozhodol medzitýmnym rozsudkom v znení: 1/ Nárok žalobcu spočívajúci v náhrade skutočnej škody spolu s príslušenstvom (vo výške 12 050,24 eur spočívajúcej v reálnych výplatách odstupného zamestnancom) je čo do základu dôvodný. 2/ Nárok žalobcu voči žalovanej spočívajúci v náhrade ušlého zisku spolu s príslušenstvom je čo do základu dôvodný. 3/ Nárok žalobcu voči žalovanej spočívajúci v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch spolu s príslušenstvom je čo do základu dôvodný. 4/ Nárok žalobcu voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je čo do základu dôvodný.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil žalobu a ju vyzval, aby sa k nej v lehote 15 dní písomne vyjadrila a oznámila, či nárok uznáva, pripojila listiny , na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach so žalobou nesúhlasila, navrhla ju zamietnuť (čl. 70-76, 153-155). Tvrdila, že pre vznik práva na náhradu škody u žalobcu nie sú splnené podmienky. Aj keď v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody vzniká i v súvislosti s rozhodnutím, ktoré nadobúda vykonateľnosť bez ohľadu na právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené príslušným orgánom na základe riadneho opravného prostriedku a takýmto rozhodnutím je súd viazaný, ale v zložitejších prípadoch, medzi ktoré patrí aj uznesenie o vyhlásení konkurzu, nie je možné vychádzať len z faktu, že takéto vykonateľné rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Táto osobitná otázka je riešená aj v odbornej literatúre. Dlžník bol OS Prešov vyzvaný podľa § 19 ods. 1 zák. č. 7/2005, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s upozornením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz. Žalobca prevzal výzvu dňa 23.2.2010, lehota na vyjadrenie a na osvedčenie jeho platobnej schopnosti mu uplynula dňa 5.3.2010, ale v tejto lehote sa nevyjadril ani k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Na základe uvedeného už 6.3.2010 boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu podľa § 19 ods. 2 ZKR, ale súd konkurz na majetok žalobcu nevyhlásil a ustanovil predbežného správcu uznesením zo dňa 10.3.2010 na účely zistenia, že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu. Bez ohľadu na zistenia predbežného správcu ust. § 19 ods. 2 ukladalo súdu jednoznačne vyhlásiť

konkurz na majetok žalobcu, keďže tento neosvedčil svoju platobnú schopnosť v lehote určenej súdom. Táto skutočnosť viedla súd k vydaniu uznesenia o vyhlásení konkurzu, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôvodom na vydanie uznesenia o vyhlásení uznesenia bolo neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, hoci mal na tento úkon vytvorený dostatočný časový rámec. Súd vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu takmer dva mesiace po tom, čo dlžníkovi bola doručená výzva súdu, aby osvedčil svoju platobnú schopnosť. Žalobca doručil OS Prešov podanie označené ako Dodatočné osvedčenie platobnej schopnosti dňa 13.4.2010. Ak by toto podanie žalobca doručil súdu pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu, OS Prešov by postupom podľa § 19 ods. 3 nevyhlásil konkurz, ale musel by konkurzné konanie zastaviť, teda k vyhláseniu konkurzu by nebolo došlo. Po dodatočnom osvedčení platobnej schopnosti KS Košice na základe odvolania žalobcu uznesením č. k. -420 zo dňa 11.5.2010 napadnuté uznesenie o vyhlásení konkurzu zmenil a konkurzné konanie zastavil. Potvrdenia VZP a potvrdenie DÚ Prešov žalobca mal k dispozícii už dňa 26.2.2010, resp. dňa 24.3.2010, ale tieto potvrdenia priložil k Dodatočnému osvedčeniu svojej platobnej schopnosti až dňa 13.4.2010. Na základe uvedeného hlavným dôvodom pre vydanie uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu, bolo konanie žalobcu spočívajúce v opomenutí osvedčenia svojej platobnej schopnosti na základe uznesenia súdu zo dňa 19.2.2010, ktorou ho vyzval na osvedčenie jeho platobnej schopnosti v lehote 10 dní a tiež ho upozornil na vyhlásenie konkurzu pri opomenutí preukázať osvedčenie o jeho platobnej schopnosti. Žalobca teda vedel a vedieť mohol a mal, aké následky na jeho podnikateľské aktivity bude mať vyhlásenie konkurzu a aj napriek tomu osvedčenie o svojej platobnej schopnosti predložil súdu až takmer po 2 mesiacoch. Žalobca ignoroval výzvu súdu na osvedčenie jeho platobnej schopnosti a podľa tvrdenia žalovanej zanedbal aj všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ, teda uznesenie o vyhlásení konkurzu súd vydal len v dôsledku porušenia povinnosti žalobca osvedčiť svoju platobnú schopnosť a preto prípadná škoda, resp. nemajetková ujma, ktorá v súvislosti s vyhlásením konkurzu mohla žalobcovi vzniknúť, predstavuje priamy a bezprostredný následok nesplnenia uvedených žalobných povinností.

Preto žalobca nemá nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vyhlásení konkurzu, keďže vydanie tohto uznesenia sám zavinil porušením svojej povinnosti osvedčiť platobnú schopnosť a povinnosti predchádzať vzniku škody. Žalovaná tvrdila, že uznesenie OS Prešov o vyhlásení konkurzu nenapĺňa pojmové znaky nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a 6 zák. o zodpovednosti za škodu. Jedným z pojmových znakov nezákonného rozhodnutia je, že rozhodnutie musí byť príslušným orgánom zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, ale v prejednávanom prípade predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu nebolo odvolacím súdom zmenené pre nezákonnosť. Podľa § 6 ods. 1 zák. o náhrade škody súd je viazaný v konaní o náhrade škody rozhodnutím o zmene nezákonného rozhodnutia, teda nemôže prijímať vlastné závery k otázke, či k zmene alebo k zrušeniu došlo právom alebo neprávom. Keďže žalobca v konkurznom konaní neosvedčil platobnú schopnosť, súd nemal inú možnosť, ako na majetok dlžníka vyhlásiť konkurz a ani závery predbežného správcu nemenili nič na povinnosti súdu vyhlásiť konkurz, pretože predbežný správca ustanovený v konkurznom konaní len zisťuje, či majetok dlžníka postačuje na úhradu nákladov konkurzu. Zásadným dôvodom pre zmenu uznesenia o vyhlásení konkurzu odvolacím súdom a zastavenie konkurzného konania bolo dodatočné osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka dňa 13.4.2010, t.j. uznesenie OS Prešov o vyhlásení konkurzu odvolacím súdom nebolo zmenené pre nezákonnosť, preto aj keď bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zmenené, zákon o náhrade škody s ním nespája vznik zodpovednosti štátu za škodu. 1/ Žalovaná namietala náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku čo do základu a výšky, keďže žalobca nepreukázal, aby mu vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku. Na preukázanie ušlého zisku nepostačuje preukázanie možnosti, resp. pravdepodobnosti zväčšenia majetku a žalobca nepreukázal, aby v dôsledku nezákonného rozhodnutia prišiel o reálne dosiahnuteľný príjem. K ukončeniu zmluvy zo strany spoločnosti Agrako malo dôjsť ešte pred vyhlásením konkurzu ku dňu 25.2.2010 (k vyhláseniu konkurzu došlo 13.4.2010). Žalobca nepreukázal existenciu ušlého zisku tým, že vypočítal úšlý zisk len na základe jeho priemernej ziskovosti 40,2 % z ceny diela bez relevantnej kalkulácie. Z dôvodu časových súvislostí žalobcom označené nezákonné rozhodnutie nemohlo byť príčinou prerušenia obchodných stykov so spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s., Košice a v dôsledku toho mu nemohla byť spôsobená škoda - ušlý zisk nerealizovaním zákaziek, ktoré by získal vďaka výhodnosti jeho cenových ponúk, ktoré by žalobca vypracoval a zaslal tejto spoločnosti pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu. Žalobca tiež nešpecifikoval, v súvislosti s akými skutkovými okolnosťami malo dôjsť k vzniku tohto ušlého zisku, keďže v žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody si uplatnil celkom ušlý zisk vo výške 643 455,29 eur, ale v konaní si uplatnil ušlý zisk vo výške 448 506,30 eur.

2/ Žalovaná namietala základ a výšku škody spočívajúcu vo vyplatenom odstupnom zamestnancom žalobcu z dôvodu skončenia pracovných pomerov, keďže žalobca nepreukázal, aby skutočne došlo k rozviazaniu pracovných pomerov so zamestnancami a v akej výške jednotlivým zamestnancom vyplatil odstupné, pričom fotokópia výplatnej listiny za 04/2010 o tom nie je dôkazom. 3/ Žalovaná namietala aj škodu uplatňovanú ako nemajetkovú ujmu v peniazoch, keďže žalobca neuviedol relevantné skutočnosti pre odôvodnenie vzniku nemajetkovej ujmy. Pre posúdenie vzniku a závažnosti nemajetkovej ujmy nemôže byť zohľadnený postup DÚ Prešov. Ak zo strany DÚ Prešov došlo k šikanóznemu výkonu práva, teda k nesprávnemu úradnému postupu a v súvislosti s tým vznikla žalobcovi akákoľvek ujma, ide o osobitný nárok, nezávislý od nároku, ktorý je predmetom konania. Škoda na zdraví je osobitným nárokom a pre jeho úspešne uplatnenie sa vyžaduje postup pod § 444 a na jeho

preukázanie a tiež na preukázanie výšky sa vyžaduje lekársky posudok. Žalovaná tvrdila, že žalobca si uplatňuje zjavne neprimeranú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch. 4/ Vo vzťahu k uplatnenej sume 3 321,26 eur žalovaná uviedla, že v zmysle zák. o náhrade škody náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku nie sú súčasťou trov konania a tieto nie sú súčasťou náhrady škody podľa zák. o náhrade škody. Žalovaná namietala aj uplatňované úroky z omeškania, najmä ohľadom škody spočívajúcej v nemajetkovej ujme, keďže priznanie nemajetkovej ujmy závisí od rozhodnutia súdu, ktoré má pre tento nárok konštitutívny charakter a prípadné omeškanie s plnením náhrady nemajetkovej ujmy vzniká najskôr uplynutím lehoty na plnenie stanovenej v rozhodnutí súdu a nie uplynutím lehoty 6 mesiacov od predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Žiadala žalobu celkom zamietnuť, priznať jej náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkova konania

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, obsahom pripojených listinných dôkazov

- uznesením OS Prešov č. k. -320 zo dňa 13.4.2010, uznesením KS Košice č. k. -420 zo dňa 11. mája 2010 (čl.143-150), písomnými vyjadreniami žalovanej, písomným vyjadrením a doplnením žaloby žalobcom, žiadosťou žalobcu o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody a odpoveďou žalovanej na túto žiadosť, obsahom pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. , ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Na pojednávaní dňa 26.1.2016 žalobca zotrval na žalobe a svojich prednesoch. Predložil súdu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody osobne podanú žalovanej dňa 10.5.2013 a doplnenú dňa 7.11.2013 a odpoveď žalovanej o zamietnutí tejto žiadosti. Opakovane žiadal, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom a určil, že žalovaná zodpovedá za škodu s poukazom na to, že nenamietala výšku škody, ale namietala, že škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím. Uznesenie OS Prešov o vyhlásení konkurzu však bolo zmenené nariadeným súdom a konkurzné konanie bolo zastavené. Tvrdil, že uznesenie OS Prešov je nezákonné, keďže nadriadený súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, nakoľko z predložených písomných dôkazov a zo správy predbežného správcu vyplýva, že dlžník nebol v úpadku v zmysle § 3 ods. 1 ZKR. Opakovane zdôraznil, že pre vyhlásenie konkurzu nebola splnená pluralita veriteľov, súd zo správy predbežného správcu mal informácie, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu a konkurz nemal vyhlásiť, keďže dlžník nebol platobne neschopný. Preto je daná zodpovednosť štátu za náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím OS Prešov o vyhlásení konkurzu. Ak by sa súd nestotožnil s názorom o výlučnej zodpovednosti štátu, žalobca pripustil jeho určitú spoluzodpovednosť v tom, že z jeho strany došlo k určitému pochybeniu, keďže si nesplnil povinnosť uloženú súdom, a neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Aj napriek tomu prvostupňový súd mal dostatok dôkazov a skutočností, ktoré preukazujú, že prvostupňový súd rozhodol nesprávne a jeho rozhodnutie je nezákonné. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Opakovane poukázala na to, že KS Košice rozhodol na základe iných dôkazov, ktoré mal k dispozícii v čase rozhodnutia, ako mal k dispozícii okresný súd v čase rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Ku pluralite záväzkov namietanej žalobcom žalovaná uviedla, že táto podmienka sa nevyžaduje v situácii, keď dlžník neosvedčí platobnú schopnosť a v takomto prípade sa predpokladá, že dlžník je v

úpadku. V tomto konaní nie je možné skúmať, či dlžník bol alebo nebol v úpadku, či mal záväzky voči nejakým subjektom, ale tieto skutočnosti mal dlžník preukazovať a tvrdiť pri osvedčení platobnej

schopnosti v konkurznom konaní. Opakovane zdôraznila, že ak by si žalobca splnil svoju povinnosť a osvedčil platobnú schopnosť pred vydaním rozhodnutia OS Prešov o vyhlásení konkurzu, k vydaniu rozhodnutia o vyhlásení konkurzu by nebolo došlo. Zo spisu OS Prešov súd zistil, že DÚ Prešov podal dňa 5.2.2010 návrh na vyhlásenie konkurzu s odôvodnením, že má voči dlžníkovi H. S. daňovú pohľadávku vo výške 199 191,77 eur, pričom v časti jej splatnosť nastala už dňa 27.12.2001, t.j. s jej plnením dlžník mešká viac ako 8 rokov. K návrhu navrhovateľ predložil právoplatné vykonateľné rozhodnutia DÚ Prešov, daňové priznania, hlásenia a prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na dani celkom v počte 93, ktorými preukazoval daňovú pohľadávku dlžníka voči navrhovateľovi. Tiež predložil písomné výzvy DÚ Prešov adresované dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky zo dňa 8.9.2003, 26.2.2004, 29.7.2005, 14.11.2006, 8.1.2007, 3.3.2009 a 19.5.2009. Tvrdil, že druhým veriteľom dlžníka je VZP , Bratislava, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením jeho vykonateľnej pohľadávky vo výške 10 313,26 eur. K návrhu priložil platobné výmery VZP-číslo 701/01565/2009 zo dňa 20.4.2009, číslo PV 701/01566/2009 zo dňa 20.4.2009 a číslo PV 701/04596/2009 zo dňa 23.6.2009 a výzvy VZP, adresované dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky zo dňa 5.3.2009 a dňa 31.8.2009. Uznesením č. k. -285 zo dňa 15.2.2010 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi (žalobcovi). V odôvodnení toho uznesenia je uviedol, že návrh navrhovateľa spĺňa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovené v § 12 ZKR, ku ktorému navrhovateľ pripojil aj listiny, ktoré preukazujú pohľadávky dlžníka a zakladajú oprávnenie veriteľa podať návrh a odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2010. OS Prešov doručil dlžníkovi dňa 23.2.2010 návrh na vyhlásenie konkurzu a tiež mu doručil uznesenie č. k. -288 zo dňa 19.2.2010, v ktorom ho vyzval, aby sa v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a vyrovnaní (ďalej len v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Súd zároveň poučil dlžníka, že ak sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy nevyjadrí k návrhu a neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do 5 dní od uplynutia tejto lehoty vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o majetnosti dlžníka. Tiež súd poučil dlžníka, že ak v konkurznom konaní začatom na návrh veriteľa osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd v zmysle § 19 ods. 3 konkurzné konanie najneskôr do 5 dní od uplynutia lehoty podľa § 19 ods. 1 uznesením zastaví.

Dlžník sa v lehote 10 dní stanovenej vo výzve súdu, t. j. v lehote do 5.3.2010 nevyjadril ani k návrhu a ani neosvedčil svoju platobnú schopnosť.

OS Prešov uznesením č. k. -291 zo dňa 10.3.2010 ustanovil H.. K. H. so sídlom H. X, P. do funkcie predbežného správcu dlžníka (ďalej len uznesenie o ustanovení predbežného správcu) a uložil predbežnému správcovi zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonov do 10 dní a do 20 dní odo dňa zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku a záverečnú správu predložiť súdu najneskôr do 28 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Uznesenie o ustanovení predbežného správcu bolo

zverejnené v Obchodnom vestníka dňa 15.3.2010, predbežnému správcovi bolo doručené dňa 12.3.2010 a dlžníkovi dňa 22.3.2010. Právoplatnosť nadobudlo dňa 16.3.2010. V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, že žalovaný v lehote 10 dní stanovenej vo výzve súdu zo dňa 19.2.2010 sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu nevyjadril a svoju platobnú neschopnosť neosvedčil. Keďže súd nemá vedomosť o majetku dlžníka, najmä o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, ustanovil predbežného správcu v zmysle § 19 ods. 2 ZKR. Predbežný správca v zmysle § 21 ods. 1 zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a je povinný po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti bezodkladne informovať o tejto skutočnosti súd. Zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto dlžník bol povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku a zoznam záväzkov dlžník bol povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplne a podpis dlžníka musel byť úradne osvedčený. Zo spisu OS Prešov vyplýva, že predbežný správa zaslal súdu 3 správy, prvú o vykonaných úkonoch a zisťovaní majetku dlžníka. V druhej správe predbežný správca uviedol, aké úkony vykonal za účelom zistenia povinnosti, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu.

V tejto správe uviedol, že dlžník mu do podania tejto správy neodovzdal zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka v zmysle ZKR. Poslednú správu doručil predbežný správca súdu faxom dňa 13.4.2010, v ktorej uviedol, akým spôsobom zisťoval nehnuteľnosti, ktorých je dlžník vlastníkom, pričom hodnotu nehnuteľného majetku dlžníka určil sám dlžník. OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát, Prešov mu oznámil, u ktorých motorových vozidiel je evidovaný dlžník ako vlastník. K tomu podaniu predbežný správca však nedoručil súdu faxom prílohy - zoznam majetku dlžníka podpísaný dlžníkom, zoznam záväzkov dlžníka podpísaný dlžníkom s overenými podpismi dlžníka a s vyhlásením dlžníka tak, ako je uvedené vyššie. Predbežný správca tiež nedoručil súdu faxom správy z jednotlivých inštitúcií - z Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, včítane LV preukazujúce vlastníctvo dlžníka k nehnuteľnému majetku, správu OR PZ, ODI, Prešov včítane zoznamu motorových vozidiel, ku ktorým je evidované vlastníctvo dlžníka. V správe uviedol, aké má dlžník pohľadávky a záväzky a tiež uviedol, že dlžník mu síce predložil potvrdenia VZP zo dňa 26.2.2010, podľa ktorých VZP neeviduje pohľadávku na poistnom na verejné zdravotné poistenie u platiteľa poistného H. S. ku dňu 31.1.2010, ale toto potvrdenie VZP súdu nedoručil. K tejto správe doručil súdu faxom potvrdenie DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010 o výške nedoplatkov dlžníka, z ktorého vyplýva, že dlžník mal voči veriteľovi daňový nedoplatok ku dňu 24.3.2010 vo výške 38 775,33 eur a dlžník mal nezaplatené preddavky vo výške 14 097,24 eur, ktoré však nie sú daňovým nedoplatkom. OS Prešov vydal dňa 13.4.2010 uznesenie č. .k. -320, ktorým vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ustanovil správcu H.. K. H. a ktoré prevzal dlžník, veriteľ DÚ Prešov a Obvodný úrad Prešov dňa 16.4.2010 a ustanovený správca dňa 20.4.2010. Až po vydaní uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu dlžník H. S. doručil súdu dňa 13.4.2010 dodatočné osvedčenie svojej platobnej schopnosti spolu s potvrdením DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010. V dodatočnom osvedčení svojej platobnej schopnosti dlžní uviedol, že OS Prešov začal konkurzné konanie voči nemu z dôvodu, že DÚ Prešov má voči nemu pohľadávku vo výške 199 191,77 eur, ale podľa potvrdenia DÚ Prešov

zo dňa 24.3.2010 jeho záväzok voči DÚ ku dňu 24.3.2010 je vo výške 38 775,33 eur, čo predstavuje sankcie a pokuty. Nenamietal výšku tohto nedoplatku 38 775,33 eur, ale k dôvodom svojej platobnej neschopnosti voči DÚ Prešov ako veriteľovi sa vyjadrí po audite jeho účtovníctva akreditovaným auditorom. Uvedený záväzok vyrovná po vyjadrení veriteľa, že mu tieto penále nebudú odpustené na základe jeho žiadosti. K dodatočnému osvedčeniu platobnej schopnosti dlžník predložil dňa 13.4.2014 potvrdenia VZP zo dňa 26.2.2010, z ktorých vyplýva, že VZP, označený v návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľom ako druhý veriteľ voči dlžníkovi, neeviduje žiadnu pohľadávku voči dlžníkovi ako platiteľovi poistného a neeviduje žiadnu pohľadávku na verejnom zdravotnom poistení za jeho zamestnancov. Tretia správa predbežného správcu bola doručená súdu poštou až dňa 14.4.2010, t.j. až po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu, ku ktorej ako prílohy boli doručené: 1/ správa Geodetického a kartografického ústavu, Bratislava a LV preukazujúce vlastníctvo dlžníka k nehnuteľnému majetku, 2/ správa OR PZ, ODI Prešov a zoznam motorových vozidiel, ku ktorým je evidované vlastníctvo dlžníka, 3/ zoznam záväzkov a pohľadávok dlžníka podpísaný dlžníkom a 4/ zoznam majetku dlžníka podpísaný dlžníkom, pričom na obidvoch zoznamoch je úradne overený podpis dlžníka.

Dňa 27.4.2010 dlžník doručil OS Prešov odvolanie proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a konkurzné konanie zastavil. Uviedol, že nie je predĺžený, hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku, teda nie je platobne neschopný, čo osvedčil na súde podaním zo dňa 13.4.2010 a tiež osvedčil, že jediným veriteľom je DÚ Prešov, teda pre vyhlásenie konkurzu nebola preukázaná podmienka dvoch veriteľov voči jeho osobe. Jeho dlh voči veriteľovi DÚ je vo výške 38 775,33 eur a spočíva v sankciách a v pokutách, ktorého požiadal o ich odpustenie, o čom tento doposiaľ nerozhodol. S DÚ Prešov uzavrel splátkovú dohodu, na základe ktorej zaplatil daňový nedoplatok vo výške 172 978,95 eur, a to dňa 7.9.2009 sumu 28 000,-- eur, dňa 11.9.2009 sumu 2 655,54 eur, dňa 30.9.2009 sumu 9 022,-- eur, dňa 24.11.2009 sumu 1,41 eur, dňa 27.11.2009 sumu 25 000,-- eur, dňa 1.2.2010 sumu 22 000,-- eur, dňa 25.2.2010 sumu 19 500 eur, dňa 26.2.2010 sumu 60 000 eur, dňa 16.3.2010 sumu 5 400 eur a dňa 22.3.2010 sumu 1 400 eur. Pohľadávku veriteľa vo výške 38 775,33 eur je ochotný kedykoľvek uhradiť po rozhodnutí o odpustení, resp. neodpustení pokút a penále. Veriteľ DÚ Prešov si mohol uplatniť zaplatenie svojej pohľadávky formou exekúcie a keďže neboli splnené podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, bude sa domáhať voči veriteľovi nároku na náhradu škody osobitnou žalobou. Dlžník v doplnenom odvolaní, doručenom súdu dňa 28.4.2010 uviedol, že dňa 28.4.2010 zaplatil do pokladne DÚ

Prešov dlh vo výške 38 95,24 eur, o čom predložil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu. Týmto plnením navrhovateľ DÚ Prešov stratil v konkurznom konaní postavenie veriteľa. Tvrdil, že rozhodnutie OS Prešov o vyhlásení konkurzu je nezákonné, pretože neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu stanovené v § 11 a 12 ZKR. Správca konkurznej podstaty mu oznámil dňa 27.4.2010, že v najbližšej dobe bude nútený prijať opatrenia na odhlásenie odberu elektriny, vody, plynu a na skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancami, čo by znamenalo totálnu likvidáciu jeho firmy.

KS Košice uznesením č. k. -420 zo dňa 11.5.2010 zmenil napadnuté uznesenie OS Prešov o vyhlásení konkurzu tak, že konkurzné konanie zastavil. V odôvodnení uznesenia zmeňujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že z predložených písomných

dôkazov, ako aj zo správy predbežného správcu, súd dospel k záveru, že dlžník nebol v úpadku v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. a preto súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď uznesením zo dňa 13.4.2010 č. k. -320 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil za správcu H.. K. H.. Odvolací súd preto podľa § 22 ods. 3 zák. 7/2005 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2010.

Zo spisu OS Prešov tiež vyplýva, že úpadca podal na OS Prešov dňa 30.4.2010 návrh na odvolanie správcu Mgr. Radovana Muziku. Ustanovený správca H.. K. H. podaním doručeným OS Prešov dňa 7.5. 2010 žiadal, aby súd vyzval úpadcu na poskytnutie súčinnosti správcovi uvedenej v tomto podaní, keďže úpadca na jeho výzvu mu súčinnosť neposkytol.

Žalobca podaním, doručeným žalovanej dňa 10.5.2013, žiadal o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa § 4 ods.1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 760 556,54 eur z dôvodov uvedených v žalobe. Náhrada škody pozostávala z ušlého zisku vo výške 448 506,30 eur, zo škody za vyplatenie odstupného zamestnancom dlžníka vo výške 12 050,24 z dôvodu núteného skončenia ich pracovných pomerov výpoveďou a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,-- eur. V doplnenej žiadosti zo dňa 7.11.2013 žalobca tiež špecifikoval ušlý zisk a vyčíslil ho na sumu 643 455,29 eur a bližšie špecifikoval nemajetkovú ujmu vo výške 300 000,-- eur. Žalovaná dňa 21.11.2013 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebolo vyhovené, keďže nepreukázal splnenie podmienok pre vznik škody, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Predmetom konania je náhrada škody vo výške 479 88 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby, t.j. od 18.12.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania z dôvodu náhrady škody spôsobenej nezákonným uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (žalobcu) H. S. vydaným OS Prešov v konkurznom konaní č. k. - 320 zo dňa 13.4.2010, ktoré KS Košice na základe odvolania dlžníka uznesením č. k. -420 zo dňa 11.5.2010 zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci účinného v čase vydania uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu a vydania uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu I. stupňa zmenené a konkurzné konanie zastavené (ďalej len zák. o zodpovednosti za škodu) Tento zákon upravuje podľa písm. a/. zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podľa písm. c /predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Podľa §2 zák. o zodpovednosti za škodu Na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zák. o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 3 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ide o objektívnu zodpovednosť).

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. o zodpovednosti za škodu Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 5 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 16 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku

Podľa § 17 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 5 zák. o zodpovednosti za škodu V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa § 18 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

Podľa § 19 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené. Podľa § 19 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Podľa § 19 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 25 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Obč. zákonníkom).

Podľa § 25 ods. 4 zák. o zodpovednosti za škodu spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Postup pri konkurznom konaní upravoval zákon č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu a vydania uznesenia KS Košice, ktorým bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zmenené a konkurzné konanie zastavené (ďalej len .

Podľa § 3 ods. 1 Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Podľa § 3 ods. 2 Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Podľa § 3 ods. 4 Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo).

Podľa § 11 ods. 1 Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 11 ods. 3 Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie. Podľa § 11 ods. 5 Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto

zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 12 ods. 2 Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať aj skutočnosti, z ktorých veriteľovi vyplýva oprávnenie podať návrh a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka; k návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré preukazujú pohľadávku, ktorá mu zakladá oprávnenie podať návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Pohľadávka veriteľa, ktorý podáva návrh, sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Návrh je veriteľ povinný podať v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Podľa § 14 ods. 1 Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí

konkurzného konania. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi;

Podľa § 14 ods. 3 O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Podľa §14 ods. 5 Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a/ dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať b/ na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c/ na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu. Podľa § 14 ods. 6 Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia o zastavení konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd vždy bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Obchodnom vestníku.

Podľa § 19 ods. 1 Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Podľa § 19 ods. 2 Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť podľa odseku 1, súd môže do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 10 dní na predloženie ďalších dôkazov. Ak súd dlžníkovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov neurčí alebo dlžník ani v dodatočnej lehote určenej súdom neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov vyhlási na majetok dlžníka konkurz, alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. Podľa § 19 ods. 3 Ak dlžník v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa, osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konkurzné konanie najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí účastníkom konkurzného konania; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci. Podľa § 19 ods. 4 Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 20 ods. 1 Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 30 dní od ustanovenia predbežného správcu vyhlási konkurz. Podľa § 20 ods. 2 Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu. Z preddavku na úhradu nákladov konkurzu sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu môže veriteľ v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.

Podľa § 21 ods. 1 Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd. Podľa § 21 ods. 2 Ak zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený. Podľa § 21 ods. 4 Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.

Podľa § 22 ods. 1 V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. Podľa § 22 ods. 2 Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Podľa § 22 ods. 3 Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o vyhlásení konkurzu nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že zastaví konkurzné konanie; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu je zodpovednosťou objektívnou, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá v zmysle § 6 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu, že nezákonné rozhodnutie, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku, teda jedným z predpokladov zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázanie nezákonnosti rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie. V prejednávanom prípade uznesenie OS Prešov zo dňa 13.4.2010 o vyhlásení konkurzu bolo vykonateľné jeho vydaním bez ohľadu na právoplatnosť. Poškodený dlžník podal proti tomu uzneseniu odvolanie, teda bola splnená podmienka podania riadneho opravného prostriedku.

Uznesenie OS Prešov o vyhlásení konkurzu odvolací súd (KS Košice) na základe odvolania dlžníka uznesením č. k. -420 zo dňa 11.5.2010 podľa § 22 ods. 3 zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil z dôvodu, že z predložených písomných dôkazov, ako aj zo správy predbežného správcu odvolací súd dospel k záveru, že dlžník nebol v úpadku v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. a preto súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď uznesením zo dňa 13.4.2010 vyhlásil konkurz na majetok H. S. a ustanovil za správcu H.. K. H.. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2010.

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť, bolo, či uznesenie OS Prešov o vyhlásení konkurzu je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie, či žalobcovi vznikla škoda a či vznik tejto škody bol v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Žalobca tvrdil, že rozhodnutie OS Prešov o vyhlásení konkurzu je nezákonné, keďže odvolací súd ho zmenil a v dôsledku tohto rozhodnutia mu vznikla škoda, výška ktorej je uvedená vyššie a táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Pojem nezákonnosti rozhodnutia nie je v zákone definovaný. Zákon explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu. Podľa dôvodovej správy (k § 1 zákona o zodpovednosti za škodu) k vymedzeniu pojmu sa zaujíma zámerne záporné stanovisko, lebo definícia by mohla viesť k nesprávnemu alebo zužujúcemu, či naopak rozširujúcemu aplikovaniu tohto pojmu. V dôsledku toho zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Pri aplikácii je potrebné sa pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahom aj rozsahovo pružný pojem. Je potrebné tiež rešpektovať, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje. Zákonnosť, či nezákonnosť rozhodnutia, vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného

skutkového stavu, ako aj z dôvodu vady konania, je nezákonné za predpokladu splnenia ostatných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takého rozhodnutia vznikla účastníkovi. Právna úprava sa osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku v zrušujúcom alebo zmeňujúcom rozhodnutí. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Podľa názoru súdu nie je možné automaticky pri každom zmenenom rozhodnutí súdu tvrdiť, že išlo o nezákonné rozhodnutie. Odborná literatúra a aj judikatúra súdov zaujala stanovisko, že v každej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh samotného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad predmetného konania. Tento názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR -13, ktorý sa týka priamo súdneho sporu sp. zn. a tiež z nálezu ÚS ČR sp. zn. .

Podľa názoru súdu predmetné rozhodnutie OS Prešov o vyhlásení konkurzu bolo zmenené z dôvodu, že súd nesprávne rozhodol, ale súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že prvostupňový súd rozhodoval na základe dôkazov predložených do spisu v čase vydania tohto rozhodnutia, pričom dlžník pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení konkurzu nesplnil svoju povinnosť a ani na výzvu súdu neosvedčil svoju platobnú schopnosť, a to ani v lehote stanovenej súdom, ktorá mu uplynula dňa 5.3.2010, ale ani do vydania rozhodnutia OS Prešov o vyhlásení konkurzu. Pred vyhlásením konkurzu dlžník nepredložil súdu potvrdenia VZP o tom, že nemá pohľadávky voči VZP, hoci mu tieto potvrdenia boli vydané dňa 26.2.2010 a tiež nepredložil do vydania rozhodnutia o vyhlásení konkurzu potvrdenie DÚ Prešov o tom, že tento veriteľ a zároveň aj navrhovateľ v konkurznom konaní má voči nemu pohľadávku len vo výške 38 775,33 eur ku dňu 24.3.2010 a nie vo výške 199 971,77 eur. Toto potvrdenie mu však DÚ Prešov vydal už dňa 24.3.2010. Dlžník teda neosvedčil svoju platobnú schopnosť a ani nepreukázal, že nemal pohľadávku voči ďalšiemu veriteľovi okrem DÚ napriek tomu, že OS Prešov po začatí konkurzu uznesením zo dňa 19.2.2010, ktoré prevzal dňa 23.2.2010, ho vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy osvedčil svoju platobnú schopnosť a vyjadril sa k návrhu. Zároveň ho poučil, že ak v tejto lehote neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do 5 dní od uplynutia tejto lehoty vyhlási na jeho

majetok konkurz. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek výzve súdu a poučení súdu o tom, že bude vyhlásený na jeho majetok konkurz, ak si nesplní povinnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť v lehote stanovenej súdom, túto povinnosť si dlžník nesplnil. Dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť až po vydaní uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu, a to dňa 13.4.2010, podaním označeným ako dodatočné osvedčenie svojej platobnej schopnosti, ku ktorému priložil potvrdenia VZP zo dňa 26.2.2010 o tom, že VZP ku dňu 31.1.2010 neevidovala pohľadávku u neho ako u platiteľa poistného, ani žiadnu pohľadávku na verejnom zdravotnom poistení na jeho zamestnancov. K podaniu priložil potvrdenie DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010 o tom, že ku dňu 24.3.2010 DÚ Prešov eviduje voči dlžníkovi pohľadávku

- daňový nedoplatok vo výške 38 775,33 eur, pričom ide o sankcie a pokuty. Zároveň v dodatočnom osvedčení platobnej schopnosti uviedol, že nenamieta výšku pohľadávky voči DÚ, ale k dôvodom platobnej neschopnosti voči DÚ ako veriteľovi sa vyjadrí po audite jeho účtovníctva a akreditovaným auditorom. Uviedol, že záväzok voči DÚ neodkladne vyrovná po vyjadrení veriteľa, že tieto penále mu nebudú odpustené na základe jeho žiadosti. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že ak by bol dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť v lehote 10 dní od doručenia výzvy, resp. do vydania uznesenia OS Prešov o

vyhlásení konkurzu a bol by predložil uvedené potvrdenia VZP a DÚ do vydania rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, prvostupňový súd, by nevyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ale musel by v zmysle § 19 ods. 3 konkurzné konanie zastaviť. Súd je toho názoru, že týmto konaním žalobcu, resp. opomenutím povinností v takmer 2 mesačnej lehote od doručenia výzvy súdu osvedčiť svoju platobnú schopnosť žalobcu zavinil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Súd poukazuje na to, že v lehote 5 dní po uplynutí lehoty 10 dní od doručenia výzvy súdu na osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, t.j. už 10.3.2010, prvostupňový súd mohol v zmysle § 19 ods. 1 vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Prvostupňový súd však ešte uznesením č. k. -291 zo dňa 10.3.2010 ustanovil v konkurznom konaní predbežného správcu H.. K. H., ktorého úlohou bolo zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu predbežné správy o zisťovaní majetku dlžníka, záverečnú správu a hlavne zistiť v zmysle § 21 ods. 1 ZKR, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. V tomto uznesení súd zároveň uložil dlžníkovi povinnosť najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správu zostaviť a odovzdať predbežnému správcovi podpísaný zoznam majetku a zoznam záväzkov dlžníka, v ktorých výslovne uvedie, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné a overí svoj podpis na týchto zoznamoch. Zo spisu je zrejmé, že zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhláseniu konkurzu. Toto uznesenie o ustanovení predbežného správcu bolo doručené dlžníkovi 22.3.2010, predbežnému správcovi 12.3.2010 a bolo publikované v obchodnom vestníku 15.3.2010, teda stalo sa právoplatným 16.3.2010. Podľa tohto uznesenia dlžník bol povinný najneskôr do 7.4.2010 predložiť zoznam majetku dlžníka a zoznam záväzkov dlžníka s overeným podpisom a s prehlásením predbežnému správcovi. Okrem iného v prvej písomnej správe predbežného správcu doručenej súdu dňa 29.3.2010 (čl. 293 spisu ) predbežný správca udáva, že vyzval dlžníka na vyhotovenie zoznamu majetku a záväzkov dlžníka listom zo dňa 19.3.2010, t.j. ešte predtým, než dlžníkovi uznesenie o ustanovení predbežného správcu bolo doručené. V druhej písomnej správe predbežného správcu doručenej súdu 9.4.2010 (čl. 303-307 spisu ) o zisťovaní majetku a vykonaných úkonov predbežný správca udáva (čl. 306), že dlžník mu do podania tejto správy neodovzdal zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka v zmysle ZKR, pričom majetok dlžníka, ktorý uviedol predbežný správca, zisťoval vlastným zisťovaním cez jednotlivé inštitúcie a orgány, ale k tejto správe predbežný správca však nepriložil odpovede týchto inštitúcii a orgánov. Až ku tretej písomnej správe predbežného správcu doručenej súdu 14.4.2010, t.j. až po vydaní uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu predbežný správca priložil správy, a to výpisy z LV z Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, týkajúce sa nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, správu z Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. Bratislava, Prešov správu z katastra Prešov, správu z DÚ Prešov, správu z ORPZ ODI, zoznam záväzkov dlžníka podpísaný dlžníkom s jeho overeným podpisom dňa 9.4.2010, zoznam majetku dlžníka podpísaný dlžníkom s jeho overeným podpisom dňa 9.4.2010. Dlžník si do vydania uznesenie o vyhlásení konkurzu nesplnil ďalšiu povinnosť - predložiť predbežnému správcovi zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka v lehote najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu, ktorá mu bola uložená v uznesení OS Prešov o ustanovení predbežného správcu zo dňa 10.3.2010. Ak by bol dlžník predložil predbežnému správcovi a teda aj súdu do vyhlásenia konkurzu zoznam svojho

majetku a zoznam svojich záväzkov, čím by bol osvedčil svoju platobnú schopnosť, OS Prešov by v tomto prípade nebol vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ale bol by konkurzné konanie zastavil.

K tvrdeniu žalobcu, že ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal pohľadávku uvedenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom DÚ Prešov vo výške 199 191,77 eur, súd ešte dodáva, že zo spisu OS Prešov vyplýva, že po vydaní uznesenia OS Prešov o začatí konkurzného konania dňa 15.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.2.2010 (čl. 285,286 spisu ), dlžník splácal postupne pohľadávku DÚ Prešov, a to zaplatil dňa 25.2.2010 sumu 19 500,-- eur, dňa 26.2.2010 sumu 60 000,-- eur, dňa 16.3.2010 sumu 5 400,-- eur, dňa 22.3.2010 sumu 1 400,-- eur, t.j. po vydaní uznesenia súdu o začatí konkurzného konania uhradil dlžník veriteľovi DÚ Prešov ešte sumu 86 300,-- eur. Z predloženého potvrdenia DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010 vyplýva, že dlžník mal ku 24.3.2010 pohľadávku voči DÚ Prešov 38 775,33 eur, teda na základe uvedeného potom ku podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu mal dlžník voči DÚ Prešov pohľadávku 125 075,33 eur ( 86 300 + 38 7756,33 ) a nie tak, ako tvrdí v žalobe, že ku dňu podania návrhu na vyhlásenia konkurzu mal pohľadávku voči DÚ len vo výške 38 775,33 eur. Na doplnenie ešte súd dodáva, že po vydaní uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu dlžník uhradil dňa 28.4.2010 DÚ Prešov sumu 38 795,24 eur (čl. 416,417 spisu ), o čom predložil súdu dňa 28.4.2010 pokladničný doklad.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že OS Prešov na základe preložených dôkazov a v dôsledku nečinnosti dlžníka, ktorý do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu neosvedčil platobnú schopnosť, nemal inú možnosť v zmysle ZKR, ako vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. V čase vydania rozhodnutia KS Košice v spise boli predložené už dôkazy, ktoré osvedčovali platobnú schopnosť dlžníka a už bolo aj preukázané, že dlžník nemá žiadnu pohľadávku ani voči DÚ Prešov (uhradená dlžníkom dňa 28.4.2010 po vyhlásení konkurzu), teda KS Košice v čase vydania rozhodnutia mal predložené v spise iné dôkazy, ako boli predložené v spise Okresnému súdu Prešov pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Na základe týchto konkrétnych okolností daného prípadu a pri zohľadnení priebehu konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, keďže dlžník svojím správaním v konkurznom konaní - svojou nečinnosťou a neosvedčením svojej platobnej schopnosti pred vydaním rozhodnutia OS Prešov o vyhlásení konkurzu zavinil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, nie je možné podľa súdu považovať uznesenie OS Prešov za nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého bola dlžníkovi (žalobcovi) spôsobená škoda, preto súd žalobu zamietol. Súd na záver zdôrazňuje, že pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu konkurzného súdu OS Prešov sp. zn. , a to, že dlžník pred vydaním uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu si nesplnil povinnosti v lehote stanovenej súdom - neosvedčil svoju platobnú schopnosť, nepredložil zoznam svojho majetku a zoznam svojich záväzkov predbežnému správcovi, nepredlžil potvrdenia VZP a DÚ Prešov, týkajúce sa jeho pohľadávok a v dôsledku tohto jeho správania bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Súd opakovane zdôrazňuje, že ak by si bol tieto povinnosti dlžník splnil pred vyhlásením konkurzu, OS Prešov by bol konkurzné konanie zastavil a nebol by vyhlásil na jeho majetok konkurz.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola v konaní úspešná, uplatnila si trovy konania vo výške 38,44 eur za náhradu cestovného na pojednávanie dňa 26.1.2016, a to dňa 25.1.2016 Bratislava

- Kysak 14,70 eur, Kysak - Prešov 1,30 eur, dňa 26.1.2016 Prešov - Stará Ľubovňa 3,40 eur, Stará Ľubovňa - Prešov 3,40 eur, Prešov - Kysak 0,94 eur a Kysak - Bratislava 14,70 eur, teda spolu 38,44 eur. Súd zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania tieto trovy konania vo výške 38,44 eur uhradiť žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. 2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

1. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.