Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-280-2015.pdf
PDF · 103.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/280/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: APS FUND ALPHA uzavretý investičný fond, a.s. so sídlom Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 01 596 039, zastúpený: JÁNSKÝ&PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, adresa na doručenie: Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava proti odporcovi: U. I., R.. XX.XX.XXXX, D. W. S. XXX/X, XXX XX N., občan SR, o zaplatenie 199,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 120,23 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55, 99 eur od 26. 07. 2012 do zaplatenia, s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 64,24 eur od 26. 08. 2012 do zaplatenia, náhradu trov konania 3,40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 13,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti istiny 66 eur s príslušenstvom zastavuje.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy199,43 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 95,59 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 103,84 eur od 26.08.2012 do zaplatenia a trovy konania na tom základe, že dňa 13.09.2010 uzatvoril Slovak Telekom, a.s. Bratislava IČO: 35 763 469s odporkyňou zmluvu o pripojení resp. o poskytovaní verejných služieb alebo inú obdobnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom a.s. poskytovať odporkyni program služieb uvedený v zmluve a v dodatkoch k zmluve a záväzok odporkyne platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy vyúčtovala odporkyni pohľadávky v celkovej výške 199,43 eur faktúrou č. 7207110707 splatnou dňa 25.07.2012 v sume 95,59 eur a faktúrou č. 7208149051 splatnou dňa 25.08.2012 v sume 103,84 eur . Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom a.s. pohľadávku na navrhovateľa podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávok oznámila spoločnosť Slovak Telekom a.s. odporkyni listom zo dňa 01.07.2014, pričom sa domáhal zaplatenia sumy 133,43 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 95,59 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,84 eur od 26.08.2012 do zaplatenia.
Súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o pripojení zo dňa 13.09.2010 č.l.7 spisu, dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 13.09.2010 č.l.8-9, faktúry č. 7207110707 zo dňa 08.07.2012 splatnej dňa 25.07.2012 v sume 95,59 eur č.l.10 spisu, faktúry č.7208149051 zo dňa 08.08.2012 splatnej dňa 25.08.2012 v sume 103,84 eur, čiastočného späťvzatia návrhu č.l.38 spisu, zmluvy o postúpení pohľadávky č.l.27-31spisu aj s prílohou, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2014 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Zmluvy o pripojení Fix uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou zo dňa 13.09.2010 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni SIM kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo, ktoré umožňovalo využívať telekomunikačné služby poskytované odporkyni právnym predchodcom navrhovateľa. Zároveň odporkyňa podpísala aj dodatok k zmluve o pripojení , ktorým sa odporkyňa zaviazala využívať program služieb Fix 12. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytovania služieb.
Z faktúry č. 7207110707 zo dňa 08.07.2012 splatnej dňa 25.07.2012 predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni sumu 95,59eur za obdobie od 08.06.2012 do 07.07.2012 č.l.15 spisu, pričom z tejto faktúry vyplýva okrem riadne vyúčtovanej ceny služieb položka iné poplatky a služby33 eur + 20%DPH 6,60 eur čo je suma 69,60 eur, ktorá položka je neurčitá a nejasná a nie je zrejmé aká služby bola v skutočnosti odporkyni účtovaná.
Z faktúry č. 7208149051 zo dňa 08.08.2012 splatnej dňa 25.08.2012 v sume 103,84 eur vyplýva položka iné poplatky a služby33 eur + 20% DPH 6,60 eur t.j. 39,60 eur, ktorá je neurčitá a nie je z nej zrejmé, aké služby v skutočnosti právny predchodca navrhovateľa odporkyni účtoval.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.06.2014 č.l.27až 30 spisu a prílohy k nej čl.31 spisu vyplýva, že pohľadávku, ktorá je predmetom sporu postúpil právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. Bratislava IČO: 37 763 469 na navrhovateľa. Identifikácia pohľadávky vyplýva z prílohy čl.31 k zmluve o postúpení pohľadávky. Tiež listom zo dňa 01.07.2014 č.l.32 spisu oznámil právny predchodca navrhovateľa odporkyni, že došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa podľa § 524 Občianskeho zákonníka a vyzval ju na plnenie v prospech navrhovateľa.
Z čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 21.08.2015 vyplýva, že navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny 66 eur s príslušenstvom a v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 ods.1 OSP, teda navrhovateľ sa domáhal zaplatenia istiny 133,43 eur s príslušným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 5 ods.1 až 7 zák.č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Elektronická komunikačná služba /ďalej len" služba" / je služba obvykle poskytovaná za úhradu , ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosných služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne a prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca . Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase.
Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňujú komunikáciu medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák.
Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 52 ods. l až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom . V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvu o pripojení a Dodatok k nej zo dňa 13.09.2010 možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
Súd poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru ústavného súdu IIÚS 4/94, IIÚS3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodnúť podľa predstáv účastníkov súdneho konania.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pokiaľ ide o faktúru č. 7207110707 zo dňa 08.07.2012 splatnú dňa 25.07.2012 predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni sumu 95,59 eur za obdobie od 08.06.2012 do 07.07.2012 č.l.15 spisu, pričom z tejto faktúry vyplýva okrem riadne vyúčtovanej ceny služieb položka iné poplatky a služby 33 eur + 20%DPH 6,60 eur čo je suma 69,60 eur, ktorá položka je neurčitá a nejasná, nebola individuálne dojednaná a nie je zrejmé aká služba bola v skutočnosti odporkyni touto položkou účtovaná čo musí súd skúmať ex offo, pričom navrhovateľ zobral návrh späť v časti istiny 33 eur v položke iné poplatky a služby, pričom opomenul odpočítať DPH 6,60 eur, preto súd konanie v istine 33 eur z tejto faktúry zastavil a návrh vo výške 6,60 eur /20% DPH / ako nedôvodný zamietol, preto zostala zaplatiť cena správne účtovaných telekomunikačných služieb vo výške 95,59 eur mínus 39,60 eur čo je suma 55,99 eur uplatnená dôvodne spolu s 8,75% úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. od 26.07.2012 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o cenu telekomunikačných služieb účtovaných právnym predchodcom navrhovateľa faktúrou č. 7208149051 zo dňa 08.08.2012 splatnou dňa 25.08.2012 v sume 103,84 eur, položka iné poplatky a služby 33 eur + 20% DPH 6,60 eur t.j. 39,60 eur, ktorá je neurčitá, nejasná, nebola individuálne dojednaná a nie je z nej zrejmé, aké služby v skutočnosti právny predchodca navrhovateľa odporkyni účtoval, teda dôvodná je cena služieb 103,84 eur mínus 39,60 eur /33 eur +20%DPH 6,60 eur/ čo je spolu suma 64,24 eur, ktorá je dôvodná, pričom navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny 33 eur, ale opomenul odpočítať 20% DPH t.j. sumu 6,60 eur.
Návrh navrhovateľa je preto dôvodný vo výške 120,23 eur/ 55,99 eur +64,24 eur / s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,99 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 64,24 eur od 26.08.2012 do zaplatenia.
Súd konanie v časti istiny 66 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil podľa § 96 ods. l OSP, lebo navrhovateľ vzal návrh späť v tejto časti pred začatím konania.
Súd návrh v časti 20% DPH z každej zo späťvzatých položiek t.j. z každej z faktúr 6,60 eur + 6,60 eur t.j. 13,20 eur s príslušným úrokom z omeškania zamietol, lebo navrhovateľ opomenul pri späťvzatí časti návrhu s príslušenstvom t.j. istiny vo výške 66 eur aj na odpočet DPH, lebo fakturované služby boli predchodcom navrhovateľa uplatnené vrátane 20% DPH.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 OSP tak, že navrhovateľovi priznal čiastočnú náhradu trov konania podľa úspechu v spore úspech 60,29% mínus neúspech 39,71% je 20,58% čistý úspech v konaní, za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur z toho 20,58% je suma 3,40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. l, § 13a písm. a, b, § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava, návrh 2x 19,92eur =39,84 eur, 2x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eur x 2= 16,78 eur spolu 56,62 eur + 20% DPH 11,32 eur = 67,94eur z toho 20,58 % je suma 13,98 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 OSP. Súd poukazuje na to že v časti 66 eur v ktorej navrhovateľ vzal návrh späť by nebol v spore úspešný, teda zavinil, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť a tiež v časti 13,20eur bol návrh zamietnutý, preto bola navrhovateľovi priznaná len čiastočná náhrada trov konania podľa úspechu v spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.