Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12Sa-14-2022.pdf
PDF · 102.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/14/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. B. XXX/XX, XXX XX K., právnej zastúpenej X.. Y. Z., advokátom so sídlom G. B. 8, XXX XX V., proti žalovanému: W. V., F. Y., T.. XX. U.. X a XX, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa W. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie F. riaditeľa W. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júna XXXX a rozhodnutie W. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobkyni s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1 Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie W. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. novembra XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že prvostupňovým ako aj druhostupňovým rozhodnutím boli porušená jej práva. Vyslovila právny názor, že mala byť účastná pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, a to aj z dôvodu, že už z prvého lekárskeho odborného posudku vyplynulo, že sa jedná o hraničnú hodnotu jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pri ktorej je potrebne naozaj objektívne posúdiť všetky okolnosti, vrátane jej vyšetrenia posudkovým lekárom. Rozhodnutím žalovaného sa cíti byť poškodená na svojich právach. Žalobkyňa vyslovila názor, že bez jej vyšetrenia posudkovým lekárom nie je možné objektívne posúdiť jej zdravotný stav a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Pre zhoršujúci sa zdravotný stav sa nemôže zamestnať a vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Zdôraznila, že dňa 14.06. 2022, kedy hol vydaný odborný lekársky posudok a vykonané posúdenie môjho zdravotného stavu posudkovým lekárom už nebol dôvod na to, aby sa aplikovalo ustanovenie o Mimoriadnej situácii, ktoré vznikla v súvislosti so šírením ochorenia Covid 19, kedy posudkový lekár nemá povinnosť vykonať posudkovú činnosť za prítomnosti posudzovanej osoby, ak o to tato požiada. Prítomnosť posudzovanej osoby pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovým lekárom závisí od konkrétnej situácie a konkrétnych okolnosti. Žalobkyňa mala za to, že osobná prítomnosť posudzovanej osoby pri posudkovej činnosti v prípade, ak bola miera poklesu pracovnej schopnosti na hranici uznania za invalidného ( 40 % } bola potrebná pre objektívne posúdenie jej zdravotného stavu.
3. V písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalovaný žalobu zamietnuť, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a vecne správne. Žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júna XXXX bol odborný posudok o
invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v K. zo dňa 14. júna 2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Za iné ochorenia žalobkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Žalovaný Ďalej uviedol, že osobné predvolanie žalobkyne na posúdenie zdravotného stavu nebolo vzhľadom k pandémii možné, zdravotný stav bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Podľa žalovaného samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko ide o postup predpokladaný zákonným ustanovením § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti nezakazuje, ale poskytuje možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám, vyplývajúcim z okolností prípadu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie po preštudovaní predloženej zdravotnej dokumentácie, vyhodnotil situáciu tak, že mal k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci odvolacieho konania bez jej účasti, aj s poukazom na skutočnosť, že prítomnosť žalobkyne by neovplyvnila posudkový záver. Uvedené stanovisko podporuje ustanovenie § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú
4. Z administratívneho spisu vyplýva, že na podklade žiadosti žalobkyne zo dňa 05.10.2021 W. poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku žalobkyne. Vychádzala pritom z odborného posudku o invalidite zo dňa 05.10.2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40%, a to z dôvodu, že trpí ochorením zaradeným do skupiny chorôb podľa Kódu dg. I F S.. VI, R.. A, V.. 4, písm. b), Choroby nervového systému - postihnutie mozgu
- epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia - stredne ťažká forma, generalizované záchvaty minimálne 1 - krát mesačne, parciálne záchvaty minimálne 1 - krát týždenne. S.. VL, odd. A, pol. X., s prirovnaním písm. b/ so zvýšením za iné ochorenia o 10 % za ochorenie podľa Kap. XV - D. podporného a pohybového aparátu, odd. E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pol. X - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny syndróm), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. 5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ W. poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júna XXXX odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa je liečená pre epileptické záchvaty pravdepodobne na podklade abstinenčných príznakov pri chronickom abúze alkoholu v minulosti. Pri antiepileptickej a anxiolytickej liečbe sú epileptické záchvaty sporadické, posledné dva záchvaty udávané v decembri 2021 skôr pri stresových situáciách, bez špecifických grafoelementov pri elektroencefalografickom vyšetrení. Bolesti krčnej a driekovej chrbtice na podklade začínajúcich degenerativnych zmien s miernou skoliózou sú klinicky s poruchou dynamiky prevažne driekového úseku so zachovanými reflexami horných i dolných končatín, bez porúch citlivosti a motorického aeticitu. V roku 2015 bola preliečená pre bakteriologický neoverenú respiračnú tuberkulózu po kontakte s tuberkulózou. Po prekonaní Covid-19 infekcie je spirometrické vyšetrenie bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, pre údaj dušnosti u fajčiarky edukovaná o inhalačnej technike. Rektologické vyšetrenie je bez patologického nálezu, porucha zrakovej ostrosti v dôsledku stareckého videnia je s adekvátnou korekciou. Žalovaný mal za to, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, epilepsii prislúcha s prihliadnutím na sporadickú frekvenciu záchvatov pri liečbe miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 30 % so zvýšením percentuálnej miery o 10 % pre dorzopatiu. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %, aktuálny zdravotný stav vznik invalidity
nepodmieňuje. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím epilepsia, bližšie neurčená, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v K. zaradil do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, A. nález, sprievodné psychické poruchy, písmena b) - stredne ťažká forma, generalizované záchvaty minimálne 1 - krát mesačne! parciálne záchvaty minimálne 1 - krát týždenne, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %. Za iné zdravotné postihnutie, bolesť chrbta - dorzalgia, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedených skutočností rozhodol žalovaný tak, že žalobkyni invalidný dôchodok nepriznal. 6. Podkladom pre hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne do roku 2012 boli nasledovné lekárske správy: Neurologické vyšetrenie, neurologická ambulancia NsP O. /MUDr. O./ zo dňa XX.XX.XXXX A. vyšetrenie zo dňa XX.XX.XXXX, RTG C + LS chrbtice, T. V. /MUDr. E./ zo dňa XX.XX.XXXX, K. vyšetr. MUDr. O. zo dňa XX.XX.XXXX, vyšetrenie zo dňa 08.02.2022, pľúcne vyšetrenie zo dňa 28.01.2022, CT LS chrbtice zo dňa 22.04.2022, gastroenterologické vyšetrenie. 7. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu z lekárskej správy zo dňa 08.02.2022 plynie, že žalobkyňa trpí nasledovnými diagnozami: G XXX - inou mononeuropatiou hornej končatiny, Q Y. v driekovokrížnej oblasti, G XXX epilepsia bližšie neurčená, F tenzná bolesť hlavy, Q V. krku a chrbta v krčnej oblasti, Q V. krku a chrba v driekovej oblasti.
8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súd po oboznámení so žalobu s vyjadrením žalovaného, ako aj s obsahom administratívneho spisu rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko o to nežiadal žiaden z účastníkov a súd nariadenie pojednávania nepovažoval za nevyhnutné.
9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
11. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
12. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
14. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
16. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
17. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
18. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
19. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
20. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
21. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
22. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
23. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
24. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 225/2019 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia W. poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
25. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
26. Podľa § 293er ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. rozumie mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav, vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19.
27. Podľa § 192 ods. 3 písmeno a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
28. Správny súd konštatuje, že v sociálnych veciach nie je viazaný dôvodmi žaloby. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd má za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí a aj v posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia sa nevysporiadal dostatočne s lekárskou správou zo dňa 08.02.2022 (viď ods. 7 odôvodnenia rozsudku), kde ošetrujúci lekár konštatoval viaceré ochorenia, ktoré boli diagnostikované žalobkyni, avšak žalovaný ich v posudku neuviedol a tak v posudku, ako ani v rozhodnutí na ne nereagoval (G XXX - inou mononeuropatiou hornej končatiny, F tenzná bolesť hlavy, Q V. krku a chrbta v krčnej oblasti, Q V. krku a chrba v driekovej oblasti) a nevysporiadal sa s nimi dostatočným spôsobom, resp. z obsahu rozhodnutia a posudku nevyplýva ich posudzovanie a závery o nich. Vzhľadom na uvedený nedostatok má správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
29. Správny súd k argumentácii žalovaného, že podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nemusel realizovať osobné vyšetrenie (podľa § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z.z) uvádza, že uvedené ustanovenia právnych predpisov je potrebné vykladať komplexne, t.j. aj zo znením § 153 ods. 5 461/2003 Z.z. pred bodkočiarkou. Uvedené ustanovenie nie je len o právach posudzovanej osoby, ale o potrebe náležitého zistenia skutkového stavu s cieľom dať správnemu orgánu do sféry všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Posudkový lekár je odborník, ktorý posudzuje žiadateľa, pričom pri osobnom vzhliadnutí osoby môže identifikovať zdravotné postihnutia, ktoré by len preštudovaním lekárskych správ mohli uniknúť pozornosti. Preto uvedené ustanovenie je formulované tak, že v zásade by mala byť osobná účasť potrebná, pokiaľ posudkový lekár neurčí inak, pričom určenie inak je chápané ako výnimka z pravidla, kedy lekárske správy sú jednoznačné do takej miery, že osobná účasť nie je nutná. Pri určovaní potreby osobnej účasti posudzovanej osoby je potrebné zohľadniť aj dobu od posledného posudku a posledných predložených lekárskych správ. Súd je toho názoru, že pri posudzovaní žiadateľa, ktorý má hraničnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v rozsahu 40%), kde časť tohto poklesu v rozsahu 30% bola určená z rozpätia 30% až 40 % a zvyšok je 10% zvýšenie by mala takáto osoba byť posúdená posudkovým lekárom osobne, aby sa odstránili všetky pochybnosti, a aby posudkovému lekárovi neuniklo žiadne ochorenie, s ktorým by sa mal vysporiadať. Správny súd má teda za to, že síce podľa ustanovení uvedených v prvom odseku formálne nemusel posudkový lekár osobne vyšetriť žalobkyňu, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu tak vykonať mal, aby náležite zistil skutkový stav. Ak tak nevykonal zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP
30. S poukazom na uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, nakoľko z pohľadu súdu vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s lekárskou správou z 08.02.2022 ktoré svedčia tomu, že žalobkyňa trpí ochoreniami, ktoré neboli v posudku a rozhodnutí hodnotené a súčasne z dôvodu, že žalobkyňa nebola osobne vyšetrená. Vzhľadom na to, že uvedenými nedostatkami trpí tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
31. Ďalej správny súd uvádza, že v rámci administratívneho konania by mala byť aktívna aj žalobkyňa samotná a ak má lekárske správy, ktorými žalovaný nedisponuje, je potrebné aby mu ich dodala, a to aj lekárske správy z posledného obdobia, najmä o vývoji epilepsie (záchvatoch) a podobne.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.