Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3R/2/2015

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: Zberné suroviny a.s. so sídlom Kragujevská 3, 010 01 Žilina, IČO: 35 701 986 o návrhu na povolenie reštrukturalizácie takto

rozhodol:

Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: Zberné suroviny a.s. so sídlom Kragujevská 3, 010 01 Žilina, IČO: 35 701 986 z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 11.12.2015, doručeným súdu dňa 11.12.2015, sa navrhovateľ domáhal povolenia reštrukturalizácie. V návrhu uviedol, že v dôsledku súčasnej globálnej negatívnej hospodárskej situácie, ktorá výrazným spôsobom vplýva na odberateľov a v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti sa spoločnosť navrhovateľa dostala do finančných problémov. Dlžník poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku za účelom zistenia možnosti vstúpiť do reštrukturalizácie.

V zmysle uvedených skutočností vypracoval navrhovateľom poverený správca HMG Recovery, k.s. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 46 333 908 a so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina reštrukturalizačný posudok zo dňa 10.12.2015 a odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.

Uznesením č.k. -391 zo dňa 23.12.2015 Okresný súd Žilina začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.

Podľa § 109 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „ZKR“) správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

Podľa § 109 ods.2 posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

Podľa § 109 ods.3 správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,

b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,

c) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,

d) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky,

e) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

f) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Podľa § 110 ods.1 posudok obsahuje

a) presné označenie dlžníka,

b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,

c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,

d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,

e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,

f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť,

g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,

h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku,

i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,

j) deň vyhotovenia posudku.

Podľa § 110 ods.2 posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,

b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,

d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu,

e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch,

f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.

Podľa § 110 ods.3 posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. Podľa § 116 ods.1 ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Podľa § 116 ods.2 súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

Ak sa pozornosť súdu v reštrukturalizačnom konaní do momentu jeho začatia sústreďuje na posúdenie náležitostí návrhu, v ďalšej fáze už začatého reštrukturalizačného konania súd posudzuje najmä obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku.

Len súd môže rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie a v tomto smere nie je viazaný závermi reštrukturalizačného posudku. V opačnom prípade by to znamenalo, že súd by musel vždy rozhodnúť podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Z § 116 ods.2 vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Z ustanovenia § 116 ods.2 písm. e) explicitne vyplýva, že súd preskúmava či zo záverov posudku je zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Z tohto pohľadu súd preskúmava obsah celého posudku a na základe toho vykoná záver, či súd alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. Aj pre reštrukturalizačné konanie platí ustanovenie § 132 O.s.p. (za použitia § 196 , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto pohľadu je reštrukturalizačný posudok obligatórny dôkaz, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. z 23.2.2011).

Základným predpokladom pre to, aby súd mohol urobiť rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie je predloženie posudku obsahujúceho všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom posudok musí spĺňať náležitosti nielen formálne (tak, že názvy jeho jednotlivých kapitol budú názvami kopírovať zákonom vymenované náležitosti posudku), ale aj materiálne v tom zmysle, že zistenia posudku budú aj skutočne pri jednotlivých jeho náležitostiach obsahovo plniť svoju informačnú úlohu. Ak teda napr. správca má v posudku preskúmať právne úkony dlžníka v stanovenom časovom období, nepostačuje len zaradiť do posudku kapitolu s príslušným názvom, ale v tejto kapitole aj podrobne rozobrať preskúmavané právne úkony dlžníka. Súd po podrobnom preskúmaní posudku a jeho konfrontácii s prílohami návrhu, konštatuje, že predložený posudok neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a z posudku tiež nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

Ad chýbajúca náležitosť posudku:

Posudok obsahuje bod 1.5.4 nazvaný „Podrobné zhodnotenie právnych úkonov Posudzovaného subjektu so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku v zmysle ust. 110 ods.1 písm. g) ZKR“. Už názov tejto podkapitoly nekorešponduje s textom ustanovenia § 110 ods.1 písm. g) ZKR, keď nespomína zákaz konkurencie či transakcie s konfliktom záujmov. To by samo osebe nebolo problémom, ak by text posudku obsahoval aj posúdenie právnych úkonov dlžníka z hľadiska ustanovení upravujúcich zákaz konkurencie a transakcie s konfliktom záujmov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd berie do úvahy, že ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zákaz vrátenia vkladov a zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje nadobudli účinnosť až 1.1.2016, preto posudku nevyčíta, že neuvádza posúdenie

právnych úkonov z hľadiska ustanovení Obchodného zákonníka nadobúdajúcich účinnosť až 1.1.2016. Právna úprava transakcií s konfliktom záujmov a zákazu konkurencie však bola súčasťou platnej právnej úpravy už aj pred 1.1.2016, preto bolo potrebné v posudku rozobrať právne úkony dlžníka aj z hľadiska ustanovení upravujúcich transakcie s konfliktom záujmov a zákazu konkurencie.

Zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, ktoré urobil so spriaznenými osobami a ktoré mohli viesť k úpadku, boli uskutočnené počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, má význam vo vzťahu k porovnaniu výnosnosti a miery uspokojenia veriteľov v konkurznom a reštrukturalizačnom scenári vývoja dlžníka podobne, ako je to pri hodnotení odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka.

Ak zákonodarca v tejto súvislosti používa slovné spojenie „podrobné zhodnotenie“, neznamená to, že úlohou správcu by malo byť len strohé konštatovanie, že takéto úkony dlžníka nezistil. Podrobným zhodnotením treba rozumieť opísanie financovania dlžníka, vrátane významnejších (najmä v pomere k jeho obratu, či bežnej činnosti) majetkových dispozícii dlžníka, či odplatných zmlúv uzavretých so spriaznenými osobami, uskutočnených v dobe, v ktorej sa začali zhoršovať hospodárske výsledky dlžníka alebo v takom čase, kedy boli hospodárske výsledky dlžníka ešte dobré, avšak práve takéto majetkové dispozície zhoršenie spôsobili. Dopad na porovnanie výnosnosti oboch scenárov majú najmä právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú majetku či nárokov, ktoré sa v reštrukturalizácii nestávajú zdrojmi uspokojenia veriteľov, no v konkurze takýto majetok či nároky vstupujú, či sú vťahované do konkurznej podstaty.

Pokiaľ ide o transakcie s konfliktom záujmov a ich zhodnotenie, tak je potrebné vysvetliť, že konflikt záujmov je obsiahnutý skoro v každom obchodnoprávnom úkone a v trhovej ekonomike je riešený trhom. V užšom význame ide o situáciu, keď úkon je vykonávaný s osobou, ktorá má vzťah k protistrane a má tak pri úkone chrániť tak svoje záujmy, ako aj záujmy protistrany. Typickým príkladom je situácia ak obchodná spoločnosť konajúca svojim konateľom vykonáva právny úkon (napr. uzatvára kúpnu zmluvu) so svojim konateľom, ktorý tak podpisuje právny úkon za obe zmluvné strany. Zákonná úprava špeciálneho režimu a požiadaviek na úkony, kde existuje potencionálny stret záujmov bola v SR zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 novelou Obchodného zákonníka č.500/2001 Z.z., do 31.12.2001 bol konflikt záujmov riešiteľný iba cez aplikáciu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava v Obchodnom zákonníku je reakciou na požiadavky č.11 ods.2 Druhá smernice Rady z 13.decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Účelom ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je zabezpečenie kontroly ekvivalencie plnení v transakciách podliehajúcich režimu § 59a a zabezpečenie publicity takýchto transakcií tým, že zmluva na základe ktorej spoločnosť nadobúda majetok od zakladateľa alebo spoločníka za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako je uložená spolu so znaleckým posudkom oceňujúcim jej predmet, do zbierky listín Obchodného registra. Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podliehajúcu režimu § 59a Obchodného zákonníka v lehote do dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Istým problémom môže byť absencia legálnej definície transakcií s konfliktom záujmov, pri výklade však môže pomôcť okruh právnych úkonov spomínaných v Druhej smernici. V zhodnotení úkonov s konfliktom záujmov v posudku by tak mal správca vyhodnotiť úkony podliehajúce režimu ustanoveniu § 59a Obchodného zákonníka, ďalej § 161e Obchodného zákonníka (zákaz finančnej asistencie) a § 196a Obchodného zákonníka.

Pre reštrukturalizačné pomery má zhodnotenie týchto transakcií význam v tom, že ak správca zistí transakciu s konfliktom záujmov, pri ktorej nebol dodržaný režim § 59a Obchodného zákonníka, dôsledkom je, že majetok, ktorý pri takejto transakcii ušiel z dlžníkovho majetku, je v dôsledku neúčinnosti zmluvy naďalej majetkom dlžníka (vlastnícke právo sa nepremlčuje) a s jeho hodnotou potom treba počítať ako súčasťou majetku dlžníka, tak pri konkurznom, ako aj reštrukturalizačnom scenári ďalšieho vývoja dlžníka.

K zákazu konkurencie súd uvádza, že tento je vo všeobecnosti upravený v § 65 Obchodného zákonníka a potom konkrétne pre jednotlivé typy obchodných spoločnosti v ustanoveniach o jednotlivých spoločnostiach. Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na

spoločnosť. Na uplatnenie týchto práv u povinnej osoby je stanovená pomerne krátka trojmesačná subjektívna a jednoročná objektívna lehota, následné uplatnenie práv na súde je možné v štvorročnej premlčacej lehote. Z praktického hľadiska je vhodné v posudku tieto úkony rozobrať aj v súvislosti s možným právom na náhradu škody, ktoré snáď spoločnosti mohlo vzniknúť neuplatnením práva včas.

Ad otázka, či na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené podmienky

Jedným z predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie súdom je v zmysle § 116 ods.2 písm. e) aj to, že zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. V zmysle § 109 ods. 3 písm. f) správca môže reštrukturalizáciu odporučiť, ak v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Správca mimoriadne rozsiahlo rozoberá hospodársku situáciu dlžníka pred podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie. V posudku možno nájsť aj kapitolu 2.4.1 nazvanú „Predpoklad uspokojenia veriteľov v prípade povolenia reštrukturalizácie Posudzovaného subjektu/dlžníka“. Obsahom tejto kapitoly sú však len všeobecné tvrdenia a správca v nej operuje s predpokladom, ktorý by sa dal zjednodušene zhrnúť do tvrdenia, že reštrukturalizácia už len z dôvodu ďalšieho prevádzkovania podniku dlžníka zabezpečuje z ďalšej prevádzky podniku zdroje na vyššie uspokojenie veriteľov ako konkurzné konanie.

S takýmto tvrdením nemôže súd súhlasiť. Uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii by väčšinou malo byť vyššie ako v konkurze, a to z dôvodu, že vyššiu mieru uspokojenia by malo zabezpečiť najmä pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka generujúce zisk, a tým zdroje pre uspokojenie veriteľov. Nevyhnutnou podmienkou pre to však musí byť skutočnosť, že dlžník v reštrukturalizácii vytvorí zisk (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. marca 2011, sp. zn. z 23. marca 2011). Reštrukturalizácia je k dlžníkovi nepochybne šetrnejšia (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 4. februára 2015, nález Ústavného súdu SR sp.zn. z 9.12.2014), no súčasne je potrebné, aby miera uspokojenia veriteľov bola v reštrukturalizácii vyššia ako v konkurze. Napriek prevádzkovaniu podniku dlžníka v reštrukturalizácii, ktoré oproti konkurzu vytvára ďalší potencionálny zdroj pre uspokojenie pohľadávok veriteľov, nemusí byť miera uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii oproti konkurzu vždy vyššia. Pôjde najmä o prípady, kedy dlžník pred začatím reštrukturalizačného konania vykonal odporovateľné právne úkony, neoprávnene rozdelil zisk či vykonal tzv. obchodné transakcie s konfliktom záujmov. Výnos z odporovania právnych úkonov totiž vstupuje len do výnosu v konkurznom konaní, no nevstupuje do výnosu pre veriteľov v reštrukturalizačnom konaní. To je aj zmyslom náležitostí reštrukturalizačného posudku uvedených v §110 ods. 1 písm. f) a g) - zabezpečiť pre veriteľov v posudku porovnanie výnosu a miery uspokojenia ich pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom scenári vývoja dlžníka pri zohľadnení dôsledkov a výnosov prípadných odporovateľných právnych úkonov dlžníka, transakcií s konfliktom záujmov atď.

Súdom posudzovaný posudok neobsahuje žiadnu predikciu hospodárskeho vývoja dlžníka ani žiadnu kvantifikáciu jeho budúcich finančných ukazovateľov. Posudok síce obsahuje odhad kvantifikácie výťažku v konkurznom scenári vývoja dlžníka, no rovnaký odhad pre reštrukturalizačný scenár vývoja dlžníka v posudku úplne absentuje. Súd si je vedomý, že exaktné odhady výnosu veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii je možné robiť len s veľkou mierou neistoty, no predpokladom pre odporučenie reštrukturalizácie správcom v zmysle § 109 ods. 3 písm. f) je nevyhnutne aj určenie predpokladanej miery uspokojenia veriteľov v prípadnom konkurze, ako aj určenie miery uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii. Bez určenia mier uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii nie je možné ich porovnanie a nie je z čoho ani vyvodiť záver, že miera uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii bude vyššia ako v konkurze.

Prijať a priori záver, že reštrukturalizácia je vždy pre veriteľov výnosnejšia ako konkurz opomína viaceré významné skutočnosti. Prvou opomenutou skutočnosťou je, že v konkurznom scenári vývoja vstupuje do výnosu pre veriteľov aj výnos zo speňaženia majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku odporovateľnými právnymi úkonmi, pričom v reštrukturalizačnom scenári vývoja dlžníka tento výnos do miery uspokojenia veriteľov pozitívne nezasiahne. Výnos veriteľov môže v reštrukturalizácii znížiť aj neprimeraná odmena pre reštrukturalizačného správcu v porovnaní s odmenou prípadného konkurzného správcu (súdu sú z jeho úradnej činnosti známe viaceré takéto prípady, kedy odmena správcu v reštrukturalizácii

prevyšovala potencionálnu odmenu správcu v konkurze o niekoľko desiatok tisíc eur, čo znamenalo pre veriteľov dlžníka zníženie výnosu v reštrukturalizácii oproti konkurzu len na odmene správcu o nezanedbateľné sumy). Ďalšou významnou skutočnosťou je to, že miera uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii nezávisí len od budúcich hospodárskych výsledkov dlžníka, ale aj od vôle dlžníka prejavujúcej sa v určení výšky pohľadávok, ktoré dlžník pri plnení reštrukturalizačného plánu uspokojí. Reštrukturalizačný plán by preto mal obsahovať aj predpokladanú mieru uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii - aj preto ho správca v zmysle § 109 ods.2 vypracúva v súčinnosti s dlžníkom. Miera uspokojenia veriteľom je v konečnom dôsledku vecou dohody dlžníka a veriteľov v reštrukturalizačnom pláne, no reštrukturalizačný posudok by mal obsahovať aspoň návrh tejto miery uspokojenia predpokladaný dlžníkom ako podklad pre negociáciu dlžníka s veriteľmi v procese reštrukturalizácie. Je preto namieste, aby posudok obsahoval aj podnikateľský a finančný plán dlžníka do budúcnosti a z neho rezultujúcu potencionálnu mieru uspokojenia veriteľov v reštrukturalizačnom pláne..

Navrhovaná miera uspokojenia veriteľov v reštrukturalizačnom posudku je tiež dôležitou informáciou aj pre veriteľov dlžníka pri rozhodovaní, či na prvej schôdzi veriteľov reštrukturalizáciu podporia alebo navrhnú vyhlásenie konkurzu (§ 126 ods.3 in fine .

Dôsledkom akceptácie tvrdenia, že reštrukturalizácia je vždy pre veriteľov výnosnejšia ako konkurz, by bola aj rezignácia na úlohu správcu pri vypracúvaní posudku a tiež súdu pri jeho hodnotení, keďže by nebol dôvod skúmať mieru uspokojenia veriteľov v konkurze v porovnaní s reštrukturalizáciou, nakoľko vyššia miera uspokojenia v reštrukturalizácii by sa považovala za danú bez ďalšieho.

stanovuje len minimálne obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku. Môže teda obsahovať aj časti zákonom nepredpísané. Pri vypracúvaní posudku je však mať na zreteli jeho účel. Posudok je určený nielen dlžníkovi, pre ktorého má zistiť či je možná jeho reštrukturalizácia, no je určený aj veriteľom ako podklad ich rozhodnutia či reštrukturalizáciu podporia alebo nie (z tohto dôvodu môže posudok fakultatívne obsahovať aj stanoviská veriteľov - viď § 110 ods.3 , no v neposlednom rade je najmä určený súdu ako obligatórny písomný dôkaz, na základe ktorého súd posúdi, či povolí reštrukturalizáciu. Posudzujúc predložený reštrukturalizačný posudok z hľadiska takto načrtnutého účelu sa javí, že posudok v svojej úvodnej časti v podstate zbytočne na str. 9 až 31 rozoberá podstatu a účel insolvenčných procesov, ktoré sú súdu a veriteľom známe (a keďže dlžník si vypracovanie posudku objednal, zrejme sú známe aj jemu). Súčasťou posudku by mala byť aj analýza minulého hospodárskeho a finančného vývoja dlžníka, no v posudzovanom prípade sa zdá, že táto je zbytočne rozsiahla, a to najmä vo svetle absencie akejkoľvek kvantifikácie a predikcie finančnej situácie dlžníka do budúcnosti.

Keďže v v prejednávanej veci nebol predložený posudok s predpísanými zákonnými náležitosťami a tiež preto, že pre odporučenie reštrukturalizácie správcom neboli splnené predpoklady, súd s poukazom na § 116 ods. 3 písm. a) a e) reštrukturalizačné konanie dlžníka zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania (§ 116 ods.5 do 15 dní od jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku.