Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-90-2015.pdf
PDF · 138.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/90/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: H.. A. U., H.., štátnej občianky J. republiky, bytom M. Q. XXXX/XX, Q., právne zastúpenej D.. D. A., advokátom so sídlom Q., F.. sv. I. XX a E. U., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom R. XX, A., v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 01. októbra 2015, č.k. 30P/88/2014-190, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. na sumu 40,- Eur mesačne s tým, že výživné bude otec povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 01.05.2014, čím v časti určenia výšky výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/67/2010-52 zo dňa 30.09.2010, ktorým bola vyživovacia povinnosť doposiaľ určená vo výške 30,- Eur mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.05.2014 do rozhodnutia súdu vo výške 170,- Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur k rukám matky spolu s určeným bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka dieťaťa s poukazom na zmenu v pomeroch tak na jej strane, ako aj na strane maloletého E., žiadala zvýšiť výživné zo strany otca v prospech mal. dieťaťa zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne. Uviedla, že s otcom dieťaťa sú manželia, nežijú však v spoločnej domácnosti. Ona s dieťaťom žije vo vlastnom 3-izbovom byte, v ktorom náklady na bývanie sú vo výške 193,62 Eur mesačne včítane energií, poplatkov za TV, internet a poistenia bytu. Daň z nehnuteľnosti platí 1,50 Eur mesačne a poplatok za komunálny odpad vo výške 5,87 Eur mesačne, spláca úver, od Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 5.000,- Eur na zariadenie bytu s mesačnými splátkami po 83,60 Eur. Dôvodila značnými výdavkami na dieťa a to jednak pravidelnými a tiež jendorazovo vynaloženými. Poukázala tiež na svoje výdavky s PHM na cestu do práce a späť a dovolenku pri mori. Ako učiteľka na základnej škole má príjem 745,- Eur mesačne a ďalší príjem má z práce odbornej asistentky na Dubnickom technologickom inštitúte vo výške 460,- Eur mesačne. Otec dieťaťa s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na
ÚPSVaR Poprad, pracovisko Levoča, ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnosti žije iba z čiastočného invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 152,70 Eur mesačne. Je spoluvlastníkom podielu 1/7 rodinného domu v k.ú. Levoča, ktorý získal dedením po otcovi a nehnuteľností, ležiacich vo vojenskom pásme ktoré sú v prenájme R. lesov H., s nájomným 1,80 Eur ročne. Žije v 3-izbovom rodinnom dome s matkou a bratom, s nákladmi cca 100,- Eur mesačne. Dieťaťu prispieva výživným 30,- Eur mesačne, nemá s ním žiaden kontakt. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, SOU lesnícke T.. Potvrdil, že v k.ú. Závada je výlučným vlastníkom domu, ktorý bol skolaudovaný v novembri 2014, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva. V čase, keď pracoval v Anglicku, zasielal matke dieťaťa mesačne sumu 1.000,- libier za účelom kúpy bytu, ktorý však táto dala zapísať do vlastníctva jej matky. Otec poukázal na to, že aj matka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to v obci P. v M. S.. Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu v pomeroch na strane maloletého a účastníkov konania, keďže posledná úprava výživného bola v roku 2010, s prihliadnutím na vek maloletého, doporučil zvýšiť zo strany otca výživné na sumu 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu matkou, t.j. od 01.05.2014.
Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 5 rokov. Na strane dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného mal. maloletý E. 3 roky, nemal zdravotné problémy a výdavky mal bežné, primerané jeho veku a potrebám. V súčasnosti má dieťa viac ako 8 rokov a je žiakom 2.ročníka základnej školy. Okrem bežných výdavkov má matka s jeho potrebami výdavky na rôzne mimoškolské aktivity. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného mala matka priemerný netto príjem 505,12 Eur mesačne, v súčasnosti má príjem 1.255,10 Eur, tento teda vzrástol o viac ako o 100 percent. Otec dieťa mal pri poslednom rozhodovaní o výživnom príjem z invalidného dôchodku vo výške 130,- Eur mesačne a v súčasnosti má invalidný dôchodok vo výške 152,70 Eur mesačne. Jeho príjem tak vzrástol o 22,70 Eur mesačne. Za primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, aj keď nie potrebám mal. E., súd považoval zvýšenie výživného zo strany otca na sumu 40,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.05.2014. Súd neprihliadol na matkou predložený nepriamy dôkaz z internetu o tom, že v obci Závada sa prenajímajú chaty a podobné objekty, ako má otec dieťaťa, s tým, že otec môže mať príjem z takéhoto prenájmu, pretože takéto príjmy na strane otca neboli preukázané. Príjem zo spoluvlastníctva otca v ornej pôde a trvalých trávnatých plochách bol preukázaný iba vo výške 1,80 Eur ročne. Matkou požadovanú výšku zvýšenia výživného t.j. na sumu 150 Eur mesačne z pohľadu príjmu otca (152,70 Eur mesačne), jeho zdravotného stavu a pracovných možností regiónu, v ktorom otec žije, považoval za nereálnu. Otcovi by tak na jeho potreby nezostali prakticky žiadne finančné prostriedkky, pričom tiež vyššia, ako určená suma výživného, by mohla otca priviesť do finančnej tiesne. Keďže výživné pre mal. E. bolo zvýšené podľa návrhu matky so spätnou účinnosťou od 01.05.2014, vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2014 do rozhodnutia súdu vo výške 170,- Eur (za 5/2014 až 09/2015 = 17 mesiacov x 10,- Eur, čo je suma zvýšeného výživného) súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.
V konečnom dôsledku aplikujúc ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu vzhľadom k tomu, že išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka mal. dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhovala odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že vyživovacia povinnosť otca v prospech mal. dieťaťa bude zvýšená na ňou navrhovanú sumu 150,- Eur mesačne, ktorú z hľadiska všetkých zákonných kritérií považovala za primeranú. Namietala, že rozsudok súdu prvého stupňa je založený na nesprávnych skutkových zisteniach vyvodených prvostupňovým súdom z vykonaného dokazovania a tiež na nesprávnom právnom posúdení veci, čím uplatnila dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Napadnuté rozhodnutie podľa nej chráni záujmy otca a nie mal. dieťaťa napriek tomu, že tieto sú v konaní prvoradé. Záver súdu, že zvýšenie výživného nad rámec 40,- Eur, na ktorú sumu tento vyživovaciu povinnosť otca zvýšil by mohlo priviesť otca do finančnej tiesne, podľa jej názoru nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Poukázala na ust. § 62 ods. 2 - 5 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ktorými sa podľa jej názoru súd prvého stupňa pri rozhodovaní neriadil, dokonca konal v priamom rozpore s nimi. Nebolo možné podľa jej názoru neprihliadnuť k tomu,
že otec je výlučným vlastníkom rekreačného domu v k.ú. Závada, ktorý využíva na dosahovanie príjmu z jeho prenájmu na rekreačné účely iným osobám tak, ako je to obvyklé aj u iných domov v tejto obci, pretože aj keď túto skutočnosť v konaní nepreukázala, prinajmenšom fakt, že otec vlastní takýto hodnotný dom, s prevádzkou ktorého musí mať nevyhnutné náklady je dôkazom toho, že nemôže žiť len z príjmu, ktorý tvorí invalidný dôchodok vo výške 152,70 Eur mesačne, naviac za situácie, že prispieva na bývanie v rodinnom dome v Levoči podľa jeho vlastného tvrdenia sumou 100,- Eur. Už samotná skutočnosť, že otec vlastní takýto hodnotný majetok, vypovedá o jeho životnej úrovni, na ktorej má právo dieťa sa tiež podieľať. Otec podľa jej názoru zjavne vynakladá neprimerané výdavky na bývanie v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom (1/7 v Levoči), súčasne má výdavky na prevádzku domu v k.ú. W., pričom výživné je prednostnou pohľadávkou vo vzťahu k akýmkoľvek výdavkom na strane otca. Poukázala tiež na nepravdivé tvrdenia otca, keď tento pred súdom uvádzal, že okrem pár „štvorákov“ vojenského pásma, z čoho má ročný nájom 1,80 Eur nevlastní ďalšie nehnuteľnosti, pričom bolo preukázané, že je podielovým spoluvlastníkom v 1/7 rodinného domu v Levoči a výlučným vlastníkom ďalších pozemkov v k.ú. W., tiež uvedeného rekreačného domu. Bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že otec okrem výživného vo výške 30,- Eur sa na zabezpečovaní odôvodňovaných potrieb mal. dieťaťa žiadnym spôsobom nepodieľa, ich zabezpečovanie v celom rozsahu vrátane výkonu osobnej starostlivosti o dieťa zabezpečuje matka, pričom zvýšená suma výživného 40,- Eur nezodpovedá možnostiam otca, pretože pokiaľ aj otec predmetný rekreačný dom v W. neprenajíma, sám sa týmto spôsobom pripravuje o tzv. potencionálny príjem, ktorý by z prenájmu tohto domu mohol dosiahnuť. Súd prvého stupňa sa nezaoberal celkovou životnou úrovňou otca, na ktorej má právo sa dieťa podieľať, zvýšenú vyživovaciu povinnosť považovala za priamo rozpornú s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keďže táto nedosahuje ani výšku z neho plynúcu. V konečnom dôsledku namietala, že súd sa nezaoberal vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý doporučoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu na sumu 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2014, zrejme s ohľadom na ňou uvedené ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podotkla však, že s výškou vyživovacej povinnosti navrhovanou kolíznym opatrovníkom sa nestotožňuje, pretože suma 70,- Eur mesačne nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorým podľa jej názoru zodpovedá práve ňou navrhovaná suma 150,- Eur mesačne.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k matkou podanému odvolaniu uviedol, že v jeho možnostiach nie je platiť ani súdom prvého stupňa zvýšené výživné, napriek čomu proti takémuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, pretože pokiaľ v minulosti takto postupoval, bola mu uložená pokuta vo výške 50,- Eur. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, opakovanú potrebu návštev lekárov a liečby, s tým súvisiacou nemožnosťou s prihliadnutím na tieto jeho obmedzenia, adekvátnej práce, aby si tak popri poberaní invalidného dôchodku mohol zabezpečiť ďalšie finančné prostriedky. Jeho súčasná finančná situácia je nepriaznivá a svoje potreby dokáže zabezpečiť len za pomoci svojich príbuzných, finančne mu prispieva matka, zeleninu a ovocie si s rodinou dopestujú, napr. pracie prášky mu zakupuje brat. Pokiaľ ide o rodinný dom v obci W., na ktorý poukazuje matka dieťaťa, a tiež pozemky, tieto nadobudol za slobodna, dom budoval za pomoci rodinných príslušníkov a známych, a i keď je tento skolaudovaný, nie sú v ňom dorobené podlahy a omietky, už len ktorá samotná skutočnosť svedčí o tom, že nemôže byť tento prenajímaný. Jeho manželka do týchto neinvestovala nič. Nepoprel, že sú s touto v rozvodovom konaní, poukázal na skutočnosť, že z hľadiska cirkevného práva, bolo vyhlásené ich manželstvo za neplatné. Počas trvania manželstva zabezpečoval vzhľadom k tomu, že pracoval mimo územia Slovenska, konkrétne v Anglicku, vysokú životnú úroveň matke svojho dieťaťa a sú svedkovia na to, že jej posielal po nich značné finančné prostriedky. Žiadal, aby súd zohľadnil, že jeho táto ho okradla o všetko, o čo mohla, tiež o stavebné sporenie, čo chcel prostredníctvom podania žaloby od nej vymôcť späť, nakoniec sa rozhodol pre zastavenie konania z dôvodu, že matka dieťaťa na toto reagovala podaním návrhu na zákaz jeho styku s dieťaťom. Pokiaľ právny zástupca matky poukazuje na jeho majetkové pomery, neuvádza však aké majetkové pomery má samotná matka, ktorá zavádza súd v tom, aké a koľko nehnuteľností vlastní, keď neuvádza, že okrem bytu, v ktorom s dieťaťom bývajú, má ďalšie byty, z prenájmu ktorých jej nepochybne plynie príjem. Spochybnil tiež tvrdenia matky o nedostatku finančných prostriedkov na jej strane, pričom poukázal na jej dovolenky v zahraničí, tiež ňou tvrdený úver si brať podľa jeho názoru nemusela, pretože vlastní nehnuteľné majetky. Rovnako spochybňoval ňou uvádzané náklady na dieťa, konkrétne za „podrezanie jazyka“ dieťaťa neplatila nič, pretože to hradí zdravotná poisťovňa, rovnako tak náklady na logopéda a zubné preventívne prehliadky. Dieťa okuliare nenosí, nikto ho s nimi nikdy nevidel. Namietal tiež na ňou tvrdený vysoký výdavok 40,- Eur za nákup mlieka v čase, keď dieťa je v škole, pretože vzhľadom na cenu mlieka ide o vysokú čiastku, namietal tiež náklady na vreckové, mobilný telefón, za klamlivé tvrdenie považoval matkou uvádzaný výdavok
týkajúci sa jazykovej školy z hľadiska toho, že výuka anglického jazyka je súčassťou výučby v základnej škole, ktorú dieťa navštevuje, taktiež ňou tvrdené výdavky na kroj, tiež mesačné náklady na oblečenie vo výške 150,- Eur a v konečnom dôsledku spochybňoval tiež ňou uvádzané náklady na tréningy a hokejovú výstroj. Poukazoval na to, že nie je z hľadiska časového ani možné, aby dieťa vo veku 8 rokov, stíhalo absolvovať toľko krúžkov pri súbežnej potrebe prípravy na vyučovanie, návštevy školy a nevyhnutného odpočinku. O nepriaznivej situácii otca by matka, ako aj jej právny zástupca mali reálny prehľad len vtedy, pokiaľ by tiež žili z objemu finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii on. Uviedol, že aktívne sa voči konaniu matky, ktorá ho pripravila o finančné prostriedky pochádzajúce zo stavebného sporenia aj vyporiadania BSM nebránil len z dôvodu, že táto sa mu neustále vyhrážala tým, že má brata policajta, že mu zničí život, keď jej všetko čo požadovala nepodpíše tak, ako to ona chcela, takže so všetkým musel súhlasiť. V konečnom dôsledku vyslovil dôveru v tom, že v konaní musí spravodlivosť zvíťaziť.
Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
Krajský súd v Trenčíne vo veci nariadil odvolacie pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a po preskúmaní veci za použitia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použitia § 219, ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného ustanovenia. Matka vo svojom odvolaní uplatňovala vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.
Súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi na sumu 40,- Eur mesačne, dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa a nemožnosťou otca plniť si vyživovaciu povinnosť nad rámec takto zvýšeného výživného, zaviazal otca zaplatiť v splátkach tiež nedoplatok na zročnom výživnom, čo odvolaním matka namietala tvrdiac, že súd prvého stupňa nezohľadnil celkové majetkové pomery otca, jeho možný potenciálny príjem z možného prenájmu nehnuteľnosti v k.ú. W., ním dosahovanú životnú úroveň a v konečnom dôsledku mala za to, že takto určené výživné nezodpovedá ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Po zohľadnení všetkých skutočností mala za to, že v možnostiach otca je na dieťa prispievať výživným vyšším a to v sume 150,- Eur mesačne.
V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.
Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine").
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Preto až v prípade, ak to životná úroveň rodičov dovoľuje, je možné zohľadniť tiež náklady na voľno časové aktivity, výlety, záľuby, záujmové činnosti tak, aby sa dieťa podieľalo na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča, z čoho jednoznačne vyplýva, že životnú úroveň dieťaťa, pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (vysoké účty za mobilné telefóny, dovolenky, poistky, sporenia, úvery, motorové vozidlo na ktorom rodič jazdí, náklady naň a podobne). Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka a nemá možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Práve životná úroveň povinného rodiča je najlepším ukazovateľom toho, aké schopnosti, možnosti a majetkové pomery na jeho strane existujú.
Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine).
Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.
Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odvolací súd preskúmal zmenenú výšku súdom prvého stupňa určenej vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, zistenú zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa ako aj oboch rodičov, a to z hľadiska vyššie uvedených určujúcich zákonných kritérií a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako v celom rozsahu vecne správny potvrdiť.
Zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania odvolacím súdom o výsluch účastníkov, správu MsÚ A., výpisov z LV, dokladmi preukazujúcimi výšku nákladov na prevádzku nehnuteľnosti v k.ú. W. vyplynul nasledovný skutkvý stav:
Rodičia mal. E. sú manželia, t.č. v rozvodovom konaní, nežijú však v spoločnej domácnosti od decembra 2008. Naposledy bola výška výživovacej povinnosti otca upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/67/2010-52 zo dňa 30.09.2010, ktorým súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol mal. E. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou po 30,- Eur mesačne.
Otec bol v tom čase invalidným dôchodcom a poberal invalidný dôchodok vo výške 131,- Eur. Iný príjem nemal. Matka pracovala s príjmom, vo výške 505,12 Eur netto mesačne. Maloletý E. mal 3 roky, bol zdravý a mal štandardné potreby.
V súčasnosti má mal. E. viac ako 8 rokov a je žiakom druhého ročníka ZŠ. Podľa tvrdenia matky má problémy s výslovnosťou a zrakom. Matka vyčíslila pravidelné výdavky na zabezpečenie jeho potrieb v celkovej výške 773,-Eur (stravné v školskej jedálni 21,43 Eur mesačne, za krabičkové mlieko 40,- Eur mesačne, za školský klub 6,30 Eur mesačne, za jazykovú školu - anglický jazyk 32,- Eur mesačne, mobil 20,- Eur mesačne, ZUŠ a výtvarná 6,- Eur mesačne, ZUŠ - hudobná škola 9,33 Eur mesačne, folklórny súbor Radosť 35 Eur, 7,- Eur mesačne, hokejové tréningy 4-krát v týždni á 20,- Eur t.j. 320,- Eur mesačne, náklady na jeho oblečenie 150,- Eur mesačne, vreckové 5,- Eur mesačne, lieky a vitamíny 45,- Eur mesačne, skautský oddiel s poplatkom 13,- Eur mesačne,poistka so sporením 100,- Eur mesačne). Nepravidelné i ďalšie výdavky vyčíslila v celkovej výške 1303,-Eur (poplatok za návštevu logopéda 20,- Eur polročne t.j. 40,-Eur ročne, ZUŠ a výtvarná 20,- Eur polročne t.j. 40,- Eur ročne, folklórny súbor Radosť 35,- Eur polročne poplatok t.j. 70,-Eur ročne, za kroj 25,- Eur polročne, hokejová výstroj 248,- Eur, náklady na lyžovanie 285,- Eur, heligónka 280,- Eur a stomatologická starostlivosť vo výške 160,- Eur ročne), okuliare 80,-Eur, o čo sa v prepočte na mesiac, zvyšujú mesačné náklady na dieťa o 109,- Eur, teda náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťať vychádzajúc z jej tvrdení dosahujú v ich súčte výšku mesačne 882,-Eur.
Matka v súčasnosti pracuje ako učiteľka na základnej škole s priemerným netto príjmom vo výške 747,28 Eur mesačne a ďalším príjmom plynúcim z pracovnej pozície odbornej asistentky Dubnického technologického inštitútu, s.r.o. vo výške 507,82 Eur mesačne. Poberá prídavok na jedno dieťa 23,54 Eur mesačne a daňový bonus na jedno dieťaťa.
Otec je od 06.12.2014 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovný pomer u posledného zamestnávateľa skončil uplynutím doby na ktorú bol
dojednaný. Je čiastočne invalidným a poberá invalidný dôchodok vo výške 152,70 Eur mesačne. Je výlučným vlastníkom rodinného domu v k.ú. W. a spoluvlastníkom v 1/7 rodinného domu a pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. A. (dedičstvo po otcovi) a tiež podielovým spoluvlastníkom pozemkov (orná pôda a TTP) v k.ú W. s príjmom z nájmu vo výške 1,80 Eur ročne, vychádzajúc z nájomnej zmluvy so štátnym podnikom Vojenské lesy a majetky SR, OZ P.. Zo správy Mesta A. vyplýva, že Mesto A. nemá vedomosť o prenajímaní rodinného domu v k.ú. W. otcom (pozemok pod domom a priľahlé pozemky otec nadobudol pred uzatvorením manželstva a tieto vlastnil aj v čase posledného rozhodovania o výžvnom, rovnako ako rodinný dom na nich stojaci). V priebehu prvostupňového konania otec uvádzal, že žije spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi v dome v A., ktorého je podielovým spoluvlastníkom, kde prispieva na bývanie, náklady na jeho užívaie a domácnosť v sume 100,- Eur mesačne. priebehu odvolacieho konania tvrdil, že od konca roku 2015 býva už vo vlastnom rodinnom dome v W. a v súvislosti s užívaním tohto domu, vychádzajúc z predložených dokladov, tento vodárenskej spoločnosti za ňou vyfakturovaný odber vody v tomto rodinnom dome za obdobie od 17.09.2014 do 16.09.2015 uhradil čiastku 16,098 Eur, (spotreba vody v objeme 13 m3),,.Keďže v obci nie je plynofikácia, otec rodinný dom vykuruje tuhým palivom, za ktoré uhradil Lesom mesta A. v roku 2015 čiastku 192,80 Eur, a to dňa 07.04.2015 a za spotrebu elektrickej energie preddavkovo uhrádza mesačne sumu 17,- Eur. Jeho náklady na lieky mesačne predstavujú čiastku 20,- Eur.
Z hľadiska posúdenia dôvodnosti odvolania matky bolo rozhodným vyvodenie záverov plynúcich z porovnania pomerov existujúcich na strane tak oprávnenej, ako aj povinných osôb v čase poslednej meritórnej úpravy vyživovacej povinnosti, s aktuálne zistenými pomermi, s akcentom na to, že revízia predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska opodstatnenosti výšky pôvodne určenej vyživovacej povinnosti a jej adekvátnosti vo vzťahu k v tom čase zisteným majetkovým pomerom na strane otca, nie je prípustná. Nemožno spochybniť, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, čo bolo v roku 2010 uplynula ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa doba 5 rokov (keďže sa však vyživovacia povinnosť upravuje s účinnosťou od 01.05.2014, tento moment je potrebné považovať za rozhodujúci z hľadiska hodnotenia zmeny pomerov, teda k tomuto dňu doba 4 rokov), za ktoré obdobie už len s prihliadnutím na rast životných nákladov v dôsledku uplynutia tohto času, s prihliadnutím na tzv. valorizačnú klauzulu niet pochýb o tom, že na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov, toto je staršie, vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho tak základných odôvodnených potrieb (či už stravy, oblečenia, hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti), ako aj náklady na zabezpečenie jeho voľnočasových záujmových aktivít. Naviac, v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca, mal. E. bol v predškolskom veku, mal 3 roky, v súčasnosti je žiakom 2. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím má matka nesporne zvýšené náklady tiež na nákup školských potrieb, pobyt v školskom klube a pod.). Uvedené skutočnosti, ako to správne uzavrel tiež prvostupňový súd, bez pochybností, odôvodňujú záver o zmene pomerov na strane mal. dieťaťa s následkom potreby zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, keďže je zrejmé, že doposiaľ určená vyživovacia povinnosť v rozsahu 30,- Eur mesačne, nie je spôsobilou plnohodnotne participovať na zabezpečení matkou vynakladaných výdavkov na zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa, s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že výživné zo strany matky vo finančnom vyjadrení, by malo byť kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti o dieťa. Avšak napriek tomu, že v najlepšom záujme dieťaťa je nepochybne zabezpečenie nielen jeho základných odôvodnených potrieb, ale aj akýchkoľvek ďalších potrieb (voľnočasové aktivity a pod.), ktoré sú prospešné pre dieťa z hľadiska všestranného rozvíjania jeho osobnosti, faktom zostáva, že možnosť ich zabezpečenia je v zásade limitovaná možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že jediným príjmom otca v súčasnosti je jeho invalidný dôchodok (v čase predchádzajúceho rozhodovania 130,- Eur) aktuálne vo výške 152,70 eur mesačne, čo znamená, že jeho príjem od doby posledného rozhodovania o výživnom vzrástol o 22,70 eur mesačne, ktorý nárast však tiež u neho s prihliadnutím na tzv. valorizačnú klauzulu, teda nárast životných nákladov v dôsledku uplynutia času, nemožno hodnotiť ako reálny nárast jeho životnej úrovne. Žiadna ďalšia zmena pomerov na jeho strane zistená nebola. Nepribudla, ani neubudla mu vyživovacia povinnosť, jeho príjem plynúci z prenájmu ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, ktoré prenajal štátnemu podniku Vojenské lesy a majetky SR, odštepný závor P. vo výške nájmu 1,80 eur ročne je zanedbateľný, a nepochybne žiadnym významným spôsobom otcom dosahovanú životnú úroveň neovplyvňuje. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec je vlastníkom tiež ďalších nehnuteľností, a to rodinného domu v W. a podielovým spoluvlastníkom rodičovského domu v A. tak ani v tomto smere k zmene pomerov na strane otca nedošlo. Skutkové tvrdenie matky, že otcovi plynie príjem z prenájmu rodinného domu v W., sa v priebehu konania nepreukázalo. Mestský úrad A. na vyžiadanie tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu oznámil, že nemá vedomosť o tom,
že by otec danú nehnuteľnosť prenajímal. V prospech tohto záveru svedčí nepriamo tiež minimálna spotreba vody v tejto nehnuteľnosti, vyplývajúca z faktúry vodárenskej spoločnosti za uplynulý rok. Za nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považoval tiež skutkové tvrdenie matky o možnosti otca dosiahnuť tzv.potencionálny príjem, ktorého sa má tento z vlastnej vôle zbavovať tým, že nehnuteľnosť v W. neprenajíma (podložené nepriamym dôkazom z internetu o tom, že v obci, kde otec rodinný dom vlastní, sa ponúkajú na prenájom rodinné domy zahraničnej klientele za nezanedbateľné čiastky). Samotná skutočnosť, že na internetových stránkach sú takéto ponuky inzerované, nielenže nepreukazuje, že v inzerovanej výške reálne sú takéto nájomné zmluvy aj uzatvárané, ale ani pojmovo táto okolnosť nenapĺňa skutkovú podstatu tzv. potencionálneho príjmu, ako ho charakterizuje ust. § 75 ods. 1 Zákona rodine. Naviac, vychádzajúc z ust. § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci pre rozhodnutie súdu je skutkový stav zistený v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo znamená, že nemožno anticipovať (predvídať) skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania ešte nenastali. V súvislosti s uvedeným skutkovým tvrdením matky nemožno tiež opomenúť, že nielen matka, ale aj otec má právo na primerané a dôstojné bývanie, ktoré právo sa radí medzi základné ľudské práva. Nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby matkou nastavenú životnú úroveň dieťaťa tento zabezpečoval za cenu vzdania sa tohto svojho základného ľudského práva, pretože skutočnosť, že otec doposiaľ žil v rodičovskom dome, kde mal len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/7, v ktorom žijú ďalší rodinní príslušníci, nie je možné považovať za trvalé a primerané riešenie jeho bytovej otázky, o to viac, že samotná matka, ako uviedla v odvolacom konaní, vlastní tri byty, pričom ani jeden z tých dvoch nad rámec bytu, ktorý obýva s mal. dieťaťom neprenajíma, čo by v prípade akceptácie jej námietky muselo nevyhnutne viesť k záveru, že sa tým tiež ona pripravuje (tak, ako to tvrdí vo vzťahu k otcovi) o ďalší potenciálny príjem.
Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, ktoré zdôrazňuje v odvolaní matka je nespochybniteľné, avšak ako už bolo odvolacím súdom vyššie uvedené, je limitované samozrejme životnou úrovňou, ktorú povinný rodič dosahuje. V preskúmavanej veci matkou vyčíslené a vynakladné pravidelné mesačné náklady dosahujú výšku 773,- Eur, nepravidelné či jednorazové náklady sumu 1.303,-Eur ročne /109,-Eur mesačne/, čo spolu tvorí mesačné náklady 882,- Eur na osem ročné dieťa, čo je viac ako 4 násobok životného minima na plnoletú fyzickú osobu v roku 2014, ktoré sa nemenilo ani pre rok 2015 (198,09 Eur), takmer desaťnásobok životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa v rokoch 2014 a 2015 (90,42 Eur), takmer o 200,- Eur viac, ako je životné minimum päťčlennej rodiny s tromi nezaopatrenými deťmi (607,54 Eur), viac ako dvojnásobok minimálnej mzdy v roku 2014 (352,- Eur), ako aj v roku 2015 (380,-Eur), a presahuje tiež priemernú mzdu pracovníka v hospodárstve SR v roku 2014 (858,-Eur) a dosahuje jej úroveň v roku 2015 (882,-Eur). Pokiaľ majetkové pomery matky tejto umožňujú, takúto vzhľadom k veku dieťaťa nadštandardnú životnú úroveň tomuto zabezpečiť, nemožno proti tomu z hľadiska záujmu dieťaťa nič namietať (i keď je potrebné prisvedčiť otcovi, že množstvo dieťaťu naprogramovaných rôznorodých aktivít, za stávajúcich školských povinností, môže byť z hľadiska jeho záujmov kontraproduktívne, pretože minimalizuje, ak nie neguje tiež nevyhnutný pasívny odpočinok dieťaťa), nemožno však spravodlivo požadovať od otca, aby za týmto účelom eliminoval možnosť zabezpečenia svojich najzákladnejších životných potrieb a ocitol sa hlboko pod hranicou sociálnej odkázanosti. V danej veci za stavu, že len matkou uvádzané mesačné náklady (150,-Eur) vynakladané na oblečenie dieťaťa, presahujú výrazne sumu, ktorá otcovi zostane po úhrade výživného na všetky jeho životné potreby (112,-Eur), je nenáležité odvolávať sa na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, pretože túto dieťa svojim životným štandardom niekoľkonásobne a výrazne presahuje. Pokiaľ matka vyslovila pochybnosť, že otec musí mať ďalší príjem, pretože vzhľadom na náklady na bývanie a platbu výživného by mu nezostali žiadne prostriedky (čo sa však v konaní nepreukázalo), tak rovnaká pochybnosť by mohla vyvstať aj na strane matky vzhľadom na výšku vynakladaných nákladov na dieťa, bývanie, či zahraničné dovolenky v pomere k jej príjmu(za situácie, že ako tvrdí, žiadnu z vlastnených nehnuteľností neprenajíma) a to aj za súčasného zistenia, že od doby poslednej úpravy výživného jej stúpol príjem o viac ako 100%. Nedôvodne tiež matka poukazuje na náklady na bývanie otca, ktoré uvádzal v rodičovskom dome vo výške 100,- eur mesačne, v súčasnosti v jeho vlastnom dome 34,34 Eur mesačne (po rozpočítaní nákladov na drevo, vodu, elektriku na mesiac), pretože tieto nedosahujú ani 3 nákladov ktoré na bývanie vynakladá matka (193,62 Eur).
V konečnom dôsledku ako nedôvodnú, vyhodnotil tiež odvolací súd námietku matky spočívajúcu v tom, že súdom prvého stupňa zvýšené výživné je v rozpore s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine pretože nedosahuje zákonom stanovenú minimálnu hranicu.
Ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, zakotvuje povinnosť rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.), teda tzv. minimálne výživné. Výšku životného minima, od ktorého sa odvíja minimálne výživné, každoročne upravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vždy k 01. júlu kalendárneho roka príslušným opatrením. S účinnosťou od 01.07.2014 v zmysle § 5 ods. 6 Zák. o životnom minime bola výška životného minima na neplnoletú nezaopatrenú osobu zachovaná v predtým platnej výške t.j. v sume 90,42 Eur, z čoho výška tzv. minimálneho výživného predstavovala sumu 27,13 Eur, pričom ani s účinnosťou od 01.07.2015 k žiadnej zmene nedošlo. V preskúmavanej veci súdom prvého stupňa zvýšené výživné, bolo zvýšené na sumu 40,- Eur mesačne, teda nie je pravdivé tvrdenie matky v odvolaní, že jeho výška je rozporná s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine (odvolací súd poznamenáva, že táto nebola rozporná ani v pôvodne určenej výške), pretože zvýšené výživné presahuje o necelých 13,- Eur výšku tzv. minimálneho výživného stanoveného zákonom.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené výživné zodpovedá veku a základným odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ako aj osobným majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a korešponduje tiež zodpovedajúcou mierou s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, pričom z hľadiska svojej výšky, nie je tiež rozporné s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorých dôvodov nie je možné odvolacie námietky matky vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé opodstatnene privodiť ňou žiadanú zmenu napadnutého rozhodnutia. I keď existujúci stav spočívajúci v tom, že matka napriek výlučne zabezpečovanej osobnej starostivosti o dieťa tiež supluje rozhodujúcu časť finančného zaťaženia v spojitosti s úhradou jeho nákladov nemožno považovať za ideálny, matkou, ale ani kolíznym opatrovníkom požadované výživné zo strany otca vzhľadom na jeho pomery je nereálne, nekorešpondujúce s právom na zabezpečenie základných životných potrieb na jeho strane, nezohľadňovalo by tiež existujúci nepriaznivý zdravotný stav, výrazne sťažujúci otcovi dosiahnuť ďalší príjem, z ktorého dôvodu nebolo možné jeho vyživovaciu povinnosť upraviť v rozsahu komfortnejšom, ako ju upravil súd prvého stupňa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, za súčasného záveru o vecnej správnosti vyčísleného zročného zvýšeného výživného s povolením vzhľadom na pomery otca toto splácať, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .