Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie 369 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. januára 2015, č.k. -18, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi návrh na zaplatenie 369 eur s príslušenstvom. V odôvodnení uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých účastníci konania uzavreli dňa 30.11.2010 zmluvu o úvere č. 320092479, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500 eur za dohodnutú odplatu 345 eur. Odporca sa zaviazal uhradiť celkovú sumu v 13 mesačných splátkach po 65 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Účastníci zmluvy sa súčasne dohodli, že v prípade omeškania splátky za tri mesiace je veriteľ oprávnený žiadať vrátenia celej dlžnej sumy spolu s úrokom. V zmluve nie je uvedený údaj ročnej percentuálnej miery nákladov - ďalej len „RPMN“. Na rubovej strane zmluvy, v časti obchodných podmienok je všeobecne uvedené, že RPMN je pri splatnosti úveru na 7 mesiacov (458,92%), 13 mesiacov (206,73%). Odporca celkom zaplatil 476 eur. Odporca svoju povinnosť neplnil riadne a včas, preto mu navrhovateľ oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a po zosplatnení zo dňa 29.10.2010 mu oznámil, že celý dlh sa stal splatným dňa 11.08.2010. Po zosplatnení záväzku odporca ešte zaplatil 250,24 eur, naposledy zaplatil dňa 24.01.2011 sumu 50 eur. Na svoje skutkové zistenia okresný súd aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písmeno a/, b/ a d/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písmeno j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v rozhodnom čase. Konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonom predpísané údaje, inak sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci, obsahuje iba údaj o priemernej RPMN. Údaj o RPMN sa uvádza iba na rubovej strane úverovej zmluvy, v časti obchodné podmienky, a to navyše neurčitým spôsobom. Neobsahuje tento údaj vo vzťahu k predmetnému úveru, ale vo všeobecnosti, pri dvoch rôznych alternatívach čerpania úveru. Výška RPMN je zjavne v rozpore s dobrými mravmi - 458,92%, resp. 206,73%. V dôsledku absencie údaju o RPMN je potom zmluva podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca čerpal na základe úverovej zmluvy úver vo výške 500 eur, z tejto sumy vrátil 476 eur, z poskytnutého úveru nevrátil 24 eur. Nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy je podľa § 5b novely

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII. Uvedená právna úprava ukladá súdom ex offo skúmať, či v súvislosti s nárokmi zo spotrebiteľských zmlúv nedošlo k premlčaniu. Navrhovateľ z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporcom, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 11.08.2010. Tým sa stali splatnými všetky splátky, ktoré boli splatné po 11.08.2010. Nasledujúcim dňom, t. j. 12.08.2010 začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba, ktorá mu uplynula 12.08.2013. Navrhovateľ uplatnil nárok proti odporcovi na súde dňa 28.07.2014, teda jeho nárok na zaplatenie 24 eur, ale aj v celom uplatnenom rozsahu, premlčaný. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal (§ 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., nakoľko okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal právny záver okresného súdu, že jeho uplatnený nárok je premlčaný. Podľa jeho názoru, na zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonník je potrebné aplikovať . S uvedeným názorom korešponduje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.03.2013. Vzťah Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka vymedzuje ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, sa riešia podľa občianskeho práva. V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere (§ 497) absolútnym obchodom, preto považuje okresným súdom aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka za vadu konania, ktorá zakladá dôvodnosť odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. „Kategoricky“ nesúhlasí s aplikáciou trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, pretože táto nemala prednosť pred štvorročnou premlčacou dobou podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.03.2014, sp. zn. a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky () a Najvyššieho súdu Českej republiky (). Podľa jeho názoru, návrh na začatie konania podal štrnásť dní pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, preto okresný súd rozhodol nesprávne o zamietnutí návrhu, keďže uplatnený nárok nebol premlčaný.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu odvolací súd v celom rozsahu identifikoval a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu v súvislosti s odvolaním navrhovateľa odvolací súd považuje za významné uviesť nasledovné:

V prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať a rozhodnúť o tom, či uplatnený nárok navrhovateľa je premlčaný, resp. na základe ktorej právnej úpravy je potrebné posudzovať premlčaciu dobu, či podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ako sa domnieva navrhovateľ.

Uvedené rozlíšenie je významné z hľadiska diferentnej dĺžky premlčacej doby v označených predpisoch - všeobecná trojročná doba podľa Občianskeho zákonníka a všeobecná štvorročná doba podľa Obchodného zákonníka. Zodpovie skutočnosti, že pri úverových zmluvách, bez ohľadu na charakter zmluvných strán, nebolo judikovanie v otázke aplikácie právnej normy jednotné. Niektoré súdy vychádzali z toho, že úverovou zmluvou bol založený obchodnoprávny vzťah, a preto a j inštitút

premlčania sa spravuje Obchodným zákonníkom, teda premlčacia doba sa uplatňovala štvorročná podľa § 397 Obchodného zákonníka. Iné súdy považovali úverovou zmluvou založený právny vzťah za spotrebiteľský podľa zákona č. 288/2001 Z. z., ak zmluvné strany spĺňali zákonné kritériá a boli splnené ďalšie predpoklady, a preto aj premlčaciu dobu posudzovali podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, t. j. vychádzali zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. bola vykonaná novela Občianskeho zákonníka, ktorá expressis verbis ustanovila vo svojom ustanovení § 52 ods. 2, že na spotrebiteľský právny vzťah sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto platia pre tento právny vzťah všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj inštitút premlčania podľa ustanovení § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Platí ďalej v zmysle § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., že súd na premlčanie uplatneného nároku prihliada ex offo.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že spotrebiteľský úver bol predmetom osobitnej právnej úpravy v zákone č. 288/2001 Z. z., preto aj pre právne vzťahy z takejto zmluvy platili všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže išlo o občianskoprávny vzťah. Na právne vzťahy zo spotrebiteľského úveru sa nemohli uplatniť predpisy Obchodného zákonníka, keďže je tiež vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (identicky ako zákon o spotrebiteľských úveroch). inštitút premlčania upravuje (na rozdiel od spomínaného zákona o spotrebiteľských úveroch), preto pre obchodnoprávne vzťahy založené úverovou zmluvou, ktorá nemá charakter spotrebiteľského úveru podľa osobitného predpisu, platí pre premlčanie úprava v Obchodnom zákonníku. Neplatí však pre spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 288/2001 Z. z., pre ktoré platia subsidiárne predpisy, v Občianskom zákonníku, čo bolo expressis veris ustanovené v novele zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolanie navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov nie je opodstatnené, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

V odvolaní úspešného odporcu oprávňuje náhrada trov odvolacieho konania, ktorú však neuplatnil, preto mu táto nebola priznaná (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .