Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/298/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporkyni: S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, M., Č. F., o návrhu na zaplatenie sumy 571,37 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 356,37 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 15.04.2011 do zaplatenia v 30 € mesačných splátkach, splatných vždy do 15 - teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 571,37 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 571,37 € od 15.04.2011 do zaplatenia. Návrhom uplatnený nárok pozostáva jednak zo sumy 356,37 € z titulu neuhradených služieb a zo sumy 215 € z titulu náhrady škody.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.01.2016, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne ako účastníčky konania, listinnými dôkazmi, a to zmluvami o pripojení zo dňa 19.11.2010 v spojení s dodatkami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku, faktúrami, daňovými dokladmi a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 19.11.2010 dve zmluvy o pripojení vrátane dodatkov k nim. Na základe zmluvy o pripojení č. A5306162 zo dňa 19.11.2010 sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa navrhovateľ predal odporkyni telekomunikačné zariadenie Nokia 7230 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 €. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a že po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v

bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali účastníci povinnosť odporkyne uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 144 €. Podľa dokladu predloženého navrhovateľom predstavovala predajná cena telekomunikačného zariadenia 145 € s DPH.

Na základe zmluvy o pripojení č. A5306203 zo dňa 19.11.2010 sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa navrhovateľ predal odporkyni telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 9 €. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a že po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali účastníci povinnosť odporkyne uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 71 €. Podľa dokladu predloženého navrhovateľom predstavovala predajná cena telekomunikačného zariadenia 80 € s DPH.

Uzavretie zmlúv o pripojení nerozporovala vo svojej výpovedi ani samotná odporkyňa, naopak uviedla, že existenciu zmlúv nepopiera, služby navrhovateľa užívala a bolo jej poskytnuté aj telekomunikačné zariadenie. S platením ceny za poskytované služby prestala po tom, ako sa odsťahovala do Českej republiky. V súvislosti s platením dlžnej sumy požiadala o splátkový kalendár s odôvodnením, že je na materskej dovolenke, nemá v podstate žiaden príjem a zabezpečuje starostlivosť dvom maloletým deťom.

Faktúrami splatnými v dňoch 01.01.2011, 29.01.2011 a 09.03.2011 navrhovateľ fakturoval odporkyni k úhrade cenu za telekomunikačné služby poskytnuté v období od 13.01.2011 do 12.02.2011 v celkovej sume 356,37 €. Listom zo dňa 31.03.2011 (pokusom o pokonávku) navrhovateľ vyzval odporkyňu k zaplateniu tejto ceny, a to najneskôr do 14.04.2011. Podľa doručenky sa výzva navrhovateľovi vrátila z adresy odporkyne, na ktorú jej boli doručované aj faktúry, s poznámkou o neprevzatí zásielky v odbernej lehote.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len „Zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dňa 19.11.2010 dve zmluvy o pripojení vrátane dodatkov k nim, na základe ktorých zmlúv poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a zároveň aj existenciu záväzku odporkyne zaplatiť navrhovateľovi fakturovanú čiastku spolu vo výške 356,37 € ako cenu telekomunikačných služieb (splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok) poskytnutých jej na základe uzavretých zmlúv o pripojení. Fakturované ceny poskytnutých služieb odporkyňa neuhradila, preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 356,37 €. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by odporkyňa uhradila navrhovateľovi čo i len časť prisúdenej sumy hovorného, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok odporkyne zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 356,37 € od 15.04.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 15.04.2011 (prvý deň po uplynutí lehoty na plnenie určenej v pokuse o pokonávku) predstavovala 1,25 % ročne (1,25 % + 8 % = 9,25 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne.

Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení súd aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni splácať navrhovateľovi prisúdenú sumu v splátkach a podmienky splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní súd zohľadnil osobnú a finančnú situáciu odporkyne, ktorá je na materskej dovolenke a stará sa o dve maloleté deti. S prihliadnutím na výšku pohľadávky a záujem odporkyne splniť dlh v

splátkach dospel súd k záveru, že je primerané možnostiam odporkyne, aby navrhovateľovi priznanú sumu splnila v splátkach po 30 €, a to aj s prihliadnutím na dobu splácania.

Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že náhradu škody v sume 215 € neuplatnil navrhovateľ dôvodne.

Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa predajnú cenu telefónu (145 € a 80 €), do výšky ktorej ceny mu porušením povinnosti odporkyne vznikla škoda. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť odporkyne splatiť navrhovateľovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačných zariadení, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Aj keď odporkyňa nezotrvala s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva telekomunikačné zariadenia (telefóny a modemy) za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou odpredaných zariadení nie je totiž následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi konania. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento „protiprávny úkon“ ale zmluvné dojednanie s odporkyňou, v rámci ktorého dojednania navrhovateľ dostal od odporkyne dojednanú cenu telekomunikačných zariadení (1 € a 9 €).

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 215 € s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol úspech navrhovateľa a odporkyne pomerne rovnaký, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).