Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/455/1999

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: neb. Ž. X., B.. XX. X. XXXX, zomr. 31. 1. 2015, naposledy bytom U. XXXX/X, I. T., pre vymoženie 174,30 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 103/1999, takto

rozhodol:

Exekúcia je n e p r í p u s t n á. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Oprávnenej sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 33,61 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 30. 4. 1999 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 103/1999 na vymoženie pohľadávky vo výške 5.251,- Sk, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Liptovský Mikuláš č. 127/96 zo dňa 25. 4. 1996. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 004061* zo dňa 12. 5. 1999, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5.251,- Sk a trov exekúcie.

V priebehu konania súd zistil, že povinná zomrela nemajetná.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002(ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.

Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -14 zo dňa 11. 3. 2015, právoplatného dňom 1. 4. 2015, mal súd preukázané, že povinná dňa 31. 1. 2015 zomrela. Uvedeným rozhodnutím súd zastavil dedičské konanie po povinnom podľa ust. § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“) z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, prípadne zanechal majetok nepatrnej hodnoty súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1, ods. 2 O. s. p.); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O. s. p. (§ 175i ods. 1 O. s. p.). Povinná v priebehu exekučného konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom). Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 1. 2002 neupravoval zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 197,52 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor má za výkon svojej činnosti vždy právo na odmenu za úkony exekučnej činnosti a náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli pri výkone exekúcie. Exekučný poriadok definuje trovy exekúcie ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. K tomu, aby súd mohol výnimočne oprávneného zaviazať k náhrade trov exekúcie sa podľa znenia ust. § 203 Exekučného poriadku nevyžaduje existencia procesného zavinenia oprávneného smerujúceho k zastaveniu exekúcie, tak ako je to upravené v ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom od 1. 2. 2002. Pokiaľ súd rozhodne, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený, pri priznávaní ich výšky je povinný prihliadnuť na to, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a zároveň na to, či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Povinnosť súdu zohľadniť to, či mohol oprávnený predvídať zastavenie exekúcie má význam na postup súdu pri rozhodovaní o výške účelných trov exekúcie a nie pri rozhodovaní o tom, kto bude znášať trovy súdneho exekútora. V prejednávanej veci je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že povinná zomrela nemajetná; oprávnený si musí byť pri podaní každého návrhu na vykonanie exekúcie vedomý, že jeho pohľadávka nemusí byť v konečnom dôsledku vymožená práve pre nemajetnosť povinného. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 Exekučného poriadku uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodinu a 35 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 13,28 eur (400,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prijatie návrhu a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút, upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút, žiadosť o súčinnosť sociálna poisťovňa, úrad práce - spolu 20 minút, a uplatnenie trov exekúcie - 30 minút.

Súd sa nestotožnil s časovou špecifikáciou niektorých úkonov súdneho exekútora, a to prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie (30 minút), uplatnenie trov exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Nakoľko súd vzhľadom na rozsah a obsah týchto úkonov usúdil, že ich vykonanie nemohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora, určil sám v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti trov exekúcie primeraný a hospodárny čas trvania týchto úkonov na účely priznania odmeny súdneho exekútora. V súlade so zásadou zákazu duplicitného odmeňovania za jednotlivé úkony exekučnej činnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, jedenkrát súčinnosť so sociálnou poisťovňou a súčinnosť s dopravným inšpektorátom, nakoľko súdnemu exekútorovi patrí za tieto úkony paušálna odmena podľa § 15 vyhlášky, pričom v odmene za získanie poverenia už je zahrnutá odmena za úkony súdneho exekútora, ktoré predchádzali získaniu poverenia (najmä vypracovanie žiadosti, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi nepatrí ani hodinová odmena, ktorú si uplatňoval za úkony označené ako založenie návrhu a doručovanie jednotlivých písomností, nakoľko v týchto prípadoch ide len o administratívne práce, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Súd neuznal nárok súdneho exekútora na odmenu za žiadosť o súčinnosť s Okresný súdom Liptovský Mikuláš (šlo o vyžiadanie dedičského rozhodnutia po neb. povinnej), a to z dôvodu neúčelnosti - súdny exekútor sa od Slovenskej konsolidačnej, a.s., už dňa 6. 3. 2015 dozvedel o úmrtí povinnej a dňa 2. 4. 2015 už disponoval vyžiadaným dedičským rozhodnutím, z ktorého vyplýva, že povinná zomrela nemajetná. Toto sa však nijako nepremietlo do jeho postupu, keďže nepodal podnet na zastavenie exekúcie, naopak, dňa 3. 7. 2015 predložil súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného (doručený exekútorovi 2. 7. 2015), v ktorom povinnú označil IČO-m a úplne opomenul spomenúť skutočnosť, že táto zomrela, k čomu musel súd dospieť až vlastným preskúmaním. Keďže súdny exekútor postupoval tak, akoby k vykonaniu predmetného úkonu vôbec nedošlo, súd mu zaň ani odmenu priznať nemohol. Napokon, súd nemohol priznať ani odmenu za budúce úkony súdneho exekútora

(vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia, vypracovanie prípisu vrátenie poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia), nakoľko exekučný súd je pri rozhodovaní o trovách exekúcie viazaný stavom, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia (ust. § 154 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), a preto nemôže zaväzovať na úhradu budúcich trov. Navyše ide predovšetkým o administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí osobitná odmena (§ 25 vyhlášky).

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/), zisťovanie platiteľa mzdy povinnej v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou (§ 15 ods. 1 písm. h/) a zisťovanie majetku povinnej v súčinnosti s dopravným inšpektorátom (§ 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky), spolu za 3 úkony vo výške 9,96 eur (300,- Sk). Uplatnená odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie súdnemu exekútorovi nepatrí, nakoľko túto písomnosť doručoval prostredníctvom pošty. Za úkony doručovania však patrí súdnemu exekútorovi odmena len vtedy, ak doručuje písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov; za doručovanie poštou mu patrí len náhrada hotových výdavkov.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej (pomerne pre 14 konaní, 0,07 eur) a povinnej (0,96 eur), žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát (0,66 eur), spolu vo výške 1,69 eur, nakoľko na základe predloženého exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu nie je na základe predloženého exekútorského spisu preukázané, zvlášť ak z neho vyplýva, že súdny exekútor doručoval viaceré zásielky osobne (t. j. bez vynaloženia nákladov na poštovné) a vo vyúčtovaní trov exekúcie neuviedol presný rozpis poštovného, ale toto určil len vcelku sumou 7,83 eur. Súdnemu exekútorovi ďalej patrí náhrada za kolkové známky za žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát (1,66 eur) a náhrada za overenie poverenia (1,33 eur). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu materiálových nákladov vo výške 0,09 eur, v ktorej bola preukázaná (1 obálka typu C5 z 20. 10. 2015, ktorá je súčasťou exekútorského spisu). Vynaloženie týchto nákladov v uplatnenej výške vo zvyšnom rozsahu súd preukázané nemal, zvlášť ak doložený doklad o kúpe je až z 20. 2. 2015. Podľa názoru súdu tiež súdny exekútor nemôže prenášať na účastníkov konania úhradu akýchkoľvek „materiálových nákladov“ - ide zvlášť o tie náklady, ktoré nie sú nevyhnutné, prípadne nesúvisia s konkrétnym konaním (napr. zvýrazňovače, záložky, lepidlo, spinky a pod.). Celkom tak priznaná náhrada hotových výdavkov činí 4,77 eur.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané spolu vo výške 28,01 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 5,60 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. 12. 2004.

Celkom tak súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 33,61 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 9,96 eur, na náhradu hotových výdavkov 4,77 eur a na DPH 5,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo odvolaniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.