Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/645/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Ľ. V., bytom Č., W. XX, občana SR, zast. JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom so sídlom Moyzesova 46, Košice a JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému L.. C. M., sudcovi Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, Suvorovova 5/A, Pezinok, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -183 z 3.9.2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie 14.4.2009 na výzvu súdu doplnenou 7.6.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1/ verejne sa žalobcovi ospravedlniť a na svoje náklady v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť, aby bolo v Slovenskej televízii vo večernom spravodajstve odvysielané ospravedlnenie v znení: „Ja C. M. sa ospravedlňujem pánovi Ľ. V., že som flagrantne porušil jeho právo na prezumpciu neviny tým, že som jeho meno nedôvodne, teda bez akéhokoľvek právneho dôvodu uviedol do výroku ako aj odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci Špeciálneho súdu v Pezinku pod spisovou značkou: vedenej proti E. D. a spol.“, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,- Sk teda 3.319,39 eura titulom náhrady nemajetkovej ujmy a 3/ nahradiť žalobcovi trovy konania. Súd vychádzal z toho, že žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, lebo jeho vzťah k žalobcovi je rýdzo profesionálny, je to vzťah sudcu a obžalovaného. Trestná vec žalobcu mu bola pridelená elektronickou podateľňou 27.4.2007 v súlade s rozvrhom práce Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Vo veci vystupuje ako predseda senátu, teda svojim konaním a rozhodnutiami koná v mene Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k žalobcovi nevystupuje ako súkromná osoba. Žalovaný je sudcom a predsedom senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorému bola 27.4.2007 pridelená na prejednanie a rozhodnutie trestná vec proti obžalovanému E. D. a spol., kde jedným z obžalovaných bol aj žalobca, vedená pod sp. zn. . Z predmetnej trestnej veci bola 3.11.2008 žaloba voči žalobcovi a ďalším obžalovaným vylúčená na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. (obžalovaný E. O. a spol.), z procesných dôvodov podľa § 21 ods. 1 Tr. por. (urýchlenie konania), rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo 17.2.2009 č.k. -12893, konajúceho v senáte zloženom zo žalovaného ako predsedu senátu a ďalších dvoch členov senátu, boli obžalovaní E. D., L. P., E. D., U. Z., E. Y., L. V. R. G. I. uznaní za vinných zo

spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iných trestných činov najmä násilnej povahy. Uznesením Najvyššieho súdu SR z 26.2.2010 sp. zn. bol vyššie citovaný rozsudok zrušený, vec vrátená Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom prvostupňovému súdu bolo okrem iného uložené spojiť všetky veci všetkých obžalovaných do jedného konania ( teda aj trestnú vec žalobcu ), pretože vecná súvislosť konaní obžalovaných v predmetnej veci je pri niektorých skutkoch tak úzka, že bez jednoznačného rozhodnutia o vine tých, ktorí mali byť vykonávateľmi žalovaných skutkov, nemožno rozhodnúť o vine tých obžalovaných, o ktorých sa koná v predmetnej veci a naopak, aby právoplatným výrokom o vine v tejto veci nedošlo k prejudikovaniu viny iných obvinených, ktorých trestné stíhanie ešte nebolo ukončené, lebo z výpovede žalobcu bolo zistené, že čo sa týka jeho trestného stíhania do väzby bol vzatý v roku 2005 a trvala 1,5 roka. V roku 2009 bola polovica obžalovaných odsúdená a jeho trestná veci vylúčená na samostatné konanie. Od roku 2004 podniká a predtým ako bol vzatý do väzby ako aj po prepustení z väzby žil normálnym životom. Zmenilo sa to po zverejnení rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku zo 17.2.2009 č.k. -12893. Pocítil odpor zo strany svojich spoločníkov a známych. Obchodní partneri sa s ním prestali kontaktovať. Prestalo sa mu dariť v podnikaní. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, keď citoval § 11, § 13 O.z. v konaní. Žalovaný ako sudca a predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (pôvodne Špeciálneho súdu v Pezinku) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. konal a rozhodoval v mene Slovenskej republiky ako predstaviteľ súdnej moci vykonávajúci právomoc súdu. Nie je prípustná žaloba o ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia proti osobe konajúcej v mene orgánu (súdu), ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Vzhľadom k uvedenému súd zamietol návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom žalovaného ako účastníka konania a výsluchom svedkov C.. W. K. - obchodného partnera žalobcu, C.. G. Z. - priateľky žalobcu, P. V. R. U. V. - súrodencov žalobcu k situácii, v ktorej sa žalobca ocitol po zverejnení trestného rozsudku, ako irelevantný, keď postupom žalobcovi nebolo odňaté právo konať pred súdom. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy; podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V podanom odvolaní žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu a prizná jemu trovy konania. V odvolaní namietal, že pri neprimeraných a neodôvodnených prieťahoch v celom konaní, keď žaloba bola podaná v roku 2009, okrem jediného pojednávania súd nič nevykonal. Je neprípustné, že bez relevantných dôvodov trvalo len písomné vyhotovenie a doručenie jednoduchého rozsudku viac ako 10 mesiacov. Je tu dôvod na vadu podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., odňatie práva konať pred súdom, je tu aj iná vada, lebo na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a ďalej aj skutkový stav neobstojí, lebo sú tu i ďalšie skutočnosti a iné dôkazy a je daný dôvod k nesprávnemu právnemu posúdenia veci. O.i. žalobca v odvolaní namietal, že nerozumie dôvodom, o ktoré oprel titulný súd svoje rozhodnutie. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca L.. M. zasiahol do osobnostných práv žalobcu za nasledujúcich okolností: Dňa 17.2.2009 bol pod jeho vedením vynesený Špeciálnym trestným súdom v Pezinku pod sp.zn. tento rozsudok: „Špeciálny súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu L.. C. M., členov senátu L.. L.O. V., L.. X. P., v trestnej veci proti E. D. a spol., obžalovanému pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a iné trestné činy, na hlavnom pojednávaní 17.februára 2009 takto....“. Teda rozhodol špecializovaný trestný súd o uznaní vinnými o.i. (iných) páchateľov a on žalobca ako vodič figuruje v 6.skutku iného obžalovaného Ľ. V., ako vodiči boli P. M. R. E. T., čím poškodením výherných hracích automatov obžalovaní spôsobili spoločnosti Novo NMV Automatentechnik, s.r.o. Bratislava škodu v sume 59.903,13 Sk (1.988,42 €) a spol. Krijcos-Sigma, s.r.o. Košice škodu v sume 66.107,28 Sk (2.194,36 €). Žalobca nebol pri trestných skutkoch (bol ako vodič), čiže predseda senátu prejednal vec ako keby žalobca mal vinu na všetkých skutkoch. Išlo o neprejednané, nepreukázané, resp. nedokázané postavenie, úloha a konanie žalobcu v trestnom konaní, čo bolo vyhlásené predsedom senátu ústne aj verejne.

Takýmto postupom žalovaný flegrantne zasiahol do osobnostných práv žalobcu, čo de facto nepriamo potvrdil aj Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení pod sp.zn. zo dňa 26.2.2010, ktorým zrušil vyššie uvedený rozsudok. Nebol vôbec rešpektovaný princíp prezumpcie neviny. Konaním žalovaného bolo zasiahnuté do práv navrhovateľa tak intenzívne, že viacero osôb z jeho okolia po zverejnení rozsudku na neho hľadelo, ako by bol uznaný vinným a odsúdeným, pričom k tomu nedošlo. Jeho meno bolo žalovaným úmyselne uvedené takmer na každej strane rozsudku. Z dôvodu takéhoto zásahu sa výrazne zhoršili osobné vzťahy v jeho rodine ako aj v okruhu jeho známych. Preto takéto konanie žalovaného napĺňa podstatu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Žalovaný mohol pri vyhlasovaní ako aj pri vyhotovovaní rozsudku urobiť jednoduché opatrenia, aby nebolo zasiahnuté do práv navrhovateľa (použitie iniciálok). No žalovaný ani nikdy nepredstieral skutočný záujem či snahu, aby zabezpečil, resp. ochránil osobnostné práva navrhovateľa a vedome zasiahol do jeho práva na súkromie. Odporca ako sudca fakticky nie je ani nemôže byť vyňatý z jurisdikcie súdov v občianko-právnych sporoch. Dokonca ani sudca si nemôže robiť a konať ako sa mu zachce. Pokiaľ vedome poruší, resp. zasiahne do osobnostných práv jednotlivca, musí byť nositeľom zodpovednosti. Práve preto takýto stav navodený rozhodnutím súdu, dôvodne vyvoláva v navrhovateľovi oprávnený pocit bezprávia.

Vo vyjadrení k odvolaniu poukázal žalovaný na správnosť rozsudku, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 19.decembra 1997 (č. 30/1998) o neprejudikovaní viny pri vylúčení veci na samostatné konanie a nevylúčení sudcov. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov na samostatné konanie (23 ods.1 Tr.por.) nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz neodsúdeného) s konaním ostatných spolupáchateľov. Uvedená okolnosť nezakladá dôvod na vylúčenie sudcov, ktorí majú prerokovať vec proti vylúčenému spolupáchateľovi v zmysle § 30 ods.1 Tr.por. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol ako predseda senátu zasiahnuť do osobných práv žalobcu a vo veci obžalovaného E. D.Á. a spol. ako aj v ďalších neskôr vylúčených trestných veciach špecializovaného trestného súdu proti obžalovanému O. a spol. (sp.zn. ), kde bol o.i. obžalovaný aj žalobca Ľ. V., nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, čo vyplýva zo zápisnice o hlavných pojednávaniach v uvedených trestných veciach. O.i. konkretizácia nezameniteľnosť členov zločineckej skupiny bola nutná aj z dôvodu naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.1 Tr.zák. a tým zachovania totožnosti skutkov. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že okrem vylúčených spoluobžalovaných bolo v skutkoch rozsudku a v jeho odôvodnení uvedené aj celé meno a priezvisko korunného a zároveň chráneného svedka E. T.Ö., ktorý bol tiež členom uvedenej zločineckej skupiny. Nijakým spôsobom neprejudikoval vinu žalobcu (ani ostatných v tom čase vylúčených spoluobžalovaných), ani to nebolo cieľom spomínaného rozsudku. V ňom je dopodrobna rozšpecifikované, kto sa ním uznal za vinného, v akom rozsahu a akou mierou zavinenia. Ľ. V. uvedeným rozsudkom uznaný za vinného nebol (figuroval v tom čase ako obžalovaný vo vylúčenej trestnej veci súdu proti obžalovanému E. O. a spol. sp.zn. ), a preto mu rozsudok doručovaný nebol.

V ďalšom vyjadrení žalobcu na stanovisko žalovaného z 13.11.2015 sa poukazuje na to, že nie sú dôvodné a pravdivé tvrdenia odporcu o neexistencii jeho pasívnej legitimácii v trestných konaniach, pri dĺžke samotného prvostupňového súdneho konania ohľadne prípustnosti žaloby, pasívnej legitimácie tieto otázky boli obligatórne riešené na začiatku samého konania, viac ako 5 ročné trvanie len samotného súdneho sporu na prvom stupni vylučuje akékoľvek pochybnosti o dôvodnosti a prípustnosti účasti žalovaného v spore. Žalovaný jednoznačne mal v písomnom vyhotovení rozsudku bezprecedentne, detailne a nedôvodne popísať spôsob spáchania skutkov s jednoznačnou účasťou žalobcu, čo žalobca aj dokázal (napr. formulácia .... s cieľom páchania rôznej trestnej činnosti, ktorej členmi boli L. P., L. Ľ., Ľ. V..... E. O. zorganizoval skupinu osôb v zložení Ľ. V., P. M. atď...). Žalovaným uvedený judikát č. 30/1998 je žalobcovi známy, ale tento nemá súvislosť s prejednávanou vecou. Tento judikát sa vôbec netýka posúdenia takéhoto konania z hľadiska občianskoprávneho pri zásahu do osobnostných práv jednotlivca a prezumpcie neviny.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.1 O.s.p. nariadil odvolacie pojednávanie, bez účasti a neprítomnosti účastníkov prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 101 ods.2, § 156 ods.3 a § 211

O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny a je treba súhlasiť s dôvodmi rozsudku v celom rozsahu podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní a to aj vo výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd konštatuje, že so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu sa už vyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia a netreba už k týmto nič dodať, lebo odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje (účastníci nenavrhli nové relevantné dôkazy podľa § 120 ods.4 O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok podľa svojho § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Podľa ustálenej súdnej praxe, súd musí v odôvodnení rozhodnutia podľa § 157 ods.2 O.s.p. uviesť, pri každej jednotlivej preukázanej skutočnosti (skutkových zistení) stručne a jasne uviesť, ako k tomu záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru a záver, či vyplýva z vykonaných z vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy podľa § 132 - § 135 O.s.p. hodnotil a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam v prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, a tieto preukázané skutočnosti, t.j. skutkové zistenia je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci, ktorý stručne a výstižne vyjadruje podľa § 153 ods.1 O.s.p. a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.

Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípadne vyložil, či a aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bolo preto treba vec rozhodnúť.

Odvolací súd aj keď neboli v odvolaní označené vady konania posudzoval aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p., lebo podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale iba vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vo všetkých výrokoch podľa názoru odvolacieho súdu je rozsudok vecne správny, jeho dôvody sú presvedčivé a odvolací súd na dôvažok dopĺňa dôvody rozsudku súdu prvého stupňa o ďalšie, ktoré považuje za primerané.

Odvolací súd len na dôvažok dopĺňa dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, lebo skutočne žalovaný v trestnom konaní len plnil úlohy štátneho orgánu v rozsahu jeho oprávnenia podľa čl. 2 ods.2, i Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď ako sudca a predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v trestnej veci vedenej pod sp.zn. konal a rozhodoval v mene Slovenskej republiky ako predstaviteľ súdnej moci vykonávajúci právomoc súdu, a túto jeho právomoc a činnosť, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky mu nebolo možné zakazovať (bol zákonným sudcom).

Po zhrnutí dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa treba doplniť, že nemôže byť prípustná žaloba o ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia, ktoré obsahuje odôvodnenie proti inej osobe konajúcej v mene iného orgánu (súdu), ktorý je ústavným činiteľom a je povolaný tieto rozhodnutia vyhotoviť, (O.i. podľa čl. 152 ods.4 Ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou).

S poukazom na ust. § 211, § 120 ods.1, 4 O.s.p., zák. č. 99/1963 Zb. aj odvolací súd v zhode s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa nepovažuje za právne významné, aby boli vypočutí ďalší svedkovia ako C.. G. Z., P. V. a iní (súrodenci žalobcu), lebo tieto výpovede svedkov zásadným spôsobom nemohli už zvrátiť zhromaždený skutkový stav vo veci a odvolací súd po preskúmaní rozsudku žiadne vady v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa nezistil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné a správne a podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., pretože pri vyjadrení k odvolaniu žiadne trovy si úspešný žalovaný neuplatnil a žalobca na ich náhradu nemá právo ako neúspešný v konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.