Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-381-2014.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/381/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35717769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: 1/ K. F., X.. XX.XX.XXXX, L. H.. K.. Š. XXX/XX, XXX XX H., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Y. F., X.. XX.XX.XXXX, L. V. X, XXX XX L. L., 2/ K. F., X.. XX.XX.XXXX, L. C. P. XXX/X, XXX XX H., t.č. V. L., V., L. X K., Y. L., o zaplatenie 1.279,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2014 žiadal, aby súd uložil odporcovi v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.279,30 Eur s príslušenstvom a zaviazal ich na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, a odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom, bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 1000,- Eur, za odplatu vo výške 690,- Eur. Zmluvou sa odporcovia zaviazali celkovú čiastku vo výške 1690,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 130,- Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy. Odporcovia celkovo uhradili z dlžnej sumy spolu 410,70 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 130,00 Eur bola uhradená dňa 25.01.2010. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok a úver sa tak stal splatným ku dňu 11.5.2010. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania, činila dlžná čiastka 1279,30 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1690,- Eur a čiastkou vo výške 410,70 Eur, ktorá bola uhradená odporcami. Navrhovateľ si zároveň uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Nakoľko sa súdu šetrením nepodarilo pobyt odporcu v 1. rade zistiť, bola mu uznesením tunajšieho súdu č. k. 26C/381/2014 - 46 dňa 25.05.2015 ustanovená v zmysle § 29 O.s.p. opatrovníčka pre konanie Y. F., X.. XX.XX.XXXX.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 26.01.2016 na, ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa, opatrovníčku odporcu v 1. rade a odporkyňu v 2. rade. Na predmetné pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, opatrovníčka odporcu v 1. rade a odporkyňa v 2. rade, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním zo dňa 04.01.2016.
Súd vykonal dokazovanie čítaním návrhu na začatie konania a predloženými listinnými dôkazmi.
Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, a odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporcom v 1. a 2. rade úver vo výške 1000,- Eur, za poplatok za správu úveru vo výške 690,- Eur. Zmluvou sa odporcovia zaviazali celkovú čiastku vo výške 1690,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 130,- Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy. Odporcovia celkovo uhradili z dlžnej sumy spolu 410,70 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 130,00 Eur bola uhradená dňa 25.01.2010. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok a úver sa tak stal splatným ku dňu 11.05.2010. Ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania, činila dlžná čiastka 1279,30 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1690,- Eur a čiastkou vo výške 410,70 Eur, ktorá bola uhradená odporcami. Navrhovateľ si okrem uvedenej istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 12.05.2010 do zaplatenia.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporcovia vystupujú ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Z návrhu a listinného dôkazu - oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 02.06.2010 vyplýva, že v dôsledku omeškania odporcov v 1. a 2. rade so splátkami, im navrhovateľ oznámil, že záväzok zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou TELERVIS PLUS, a.s. bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 11.5.2010 zosplatnený.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ak je v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok.
Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Z. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.
Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.
Z návrhu na začatie konania súd zistil, že zročnosť celého dlhu nastala dňa 11.05.2010, v danom prípade sa dlh premlčal dňom 11.05.2013, t.j. 3 roky po splatnosti dlhu. Návrh na súd bol podaný dňa 06.05.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi, keďže po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd úspešným účastníkom konania t.j. odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade trovy konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.