Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-58-2022.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/58/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: ADM Animal Nutrition Czechia s.r.o., so sídlom Žirovnická 2389/1a, Záběhlice, 106 00 Praha 10, Česká republika, IČ: 481 17 765, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, adresa pracoviska: Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanému: A. B. C., s miestom podnikania C. XXXX/X, XXX XX B., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 6.855,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/91/2021-43 zo dňa 12.5.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.855,- eur a 9 %- ný ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 685,- eur od 30.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.370,- eur od 30.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.600,- eur od 12.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.600,- eur od 15.2.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.600,- eur od 21.3.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že na základe objednávok žalovaného dodal žalobca žalovanému tovar. Prevzatie tovaru potvrdil žalovaný na dodacích listoch pri dodaní tovaru zo strany žalobcu prostredníctvom externého prepravcu. Kúpne ceny za dodaný tovar vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami, a to Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 30.8.2019 sumou 685,- eur, splatnou dňa 29.9.2019; Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 29.10.2019 sumou 1.370,- eur, splatnou dňa 29.11.2019; Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2019 sumou 1.600,- eur, splatnou dňa 11.1.2020; Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15.1.2020 sumou 1.600,- eur, splatnou dňa 14.2.2020 a Faktúrou č. 22060067 zo dňa 19.2.2020 sumou 1.600,- eur, splatnou dňa 20.3.2020. Tieto faktúry neboli zo strany žalovaného uhradené, a to ani čiastočne.
V odpore proti vydanému platobnému rozkazu síce žalovaný nepoprel, že medzi sporovými stranami existoval v minulosti právny vzťah, no poprel rozsah a kvalitu dodaného materiálu. V tejto súvislosti uviedol, že dodávateľ (žalobca) nedodal dohodnuté množstvo tovaru, resp. že žalobca nepreukázal množstvo dodaného tovaru (priložené faktúry nie sú toho dôkazom) a zvyšný dodaný tovar bol dodaný v poškodených obaloch a bez dohodnutých vlastností (ako následne mal zistiť žalovaný obsahové zložky údajne neboli v deklarovanom rozsahu). Vo vzťahu k vadám dodaného tovaru (čo do množstva a kvality)
žalovaný poprel aj výšku dlžnej sumy. Výšku kúpnej ceny v odpore proti platobnému rozkazu nenamietal. Tú začal spochybňovať až na pojednávaní konanom dňa 12.5.2022. Pokiaľ ide o obranu žalovaného uvedenú v odpore, tú považoval súd za neurčitú. Žalovaný bližšie neuviedol v akom množstve bol tovar dodaný, resp. aké množstvo tovaru chýbalo, koľko jeho obalov bolo poškodených, dodávka akého tovaru bola dohodnutá, aký tovar bol skutočne dodaný, aké boli vymienené vlastnosti tovaru, ktorý mal byť dodaný a ako zistil, že obsahové zložky tovaru neboli v deklarovanom rozsahu. Neuviedol ani ako, kedy, akým spôsobom reklamoval vady dodaného tovaru, aké nároky si voči žalobcovi uplatnil v súvislosti s údajnými vadami dodaného tovaru. Nepredložil žiadne dôkazy o týchto skutočnostiach.
Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2022 žalovaný zotrval na svojej neurčitej obrane, navyše namietal výšku dohodnutej kúpnej ceny, resp. mal za to, že kúpna cena nebola dohodnutá. Žalovaný pokračoval v neurčitej obrane, ktorú súd vyhodnotil ako účelovú, urobenú iba v snahe oddialiť rozhodnutie v danej právnej veci. Ani pri námietkach ohľadne kúpnej ceny nebol konkrétnejší. Neuviedol totiž, aká cena bola dohodnutá, resp. aký bol spôsob určenia ceny, keďže tovar prevzal, kúpna cena mu bola vyfakturovaná, ale faktúry žalobcovi nevrátil na prepracovanie, resp. ako nedôvodné.
Žalovaný požiadal, aby mu bola poskytnutá lehota, aby mal čas preveriť dodané množstvo, dodanú kvalitu, aj tie ceny. Súd nevyhovel tejto požiadavke žalovaného, a to s poukazom na zásadu sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania (od podania žaloby na súd, resp. od jej doručenia mal dostatok času tieto skutočnosti riadne preveriť, resp. neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mu v tom zabránili), ale aj vzhľadom na to, že vykonanie ďalšieho dokazovania ohľadne dodané množstvo tovaru, jeho kvality a ceny, nebolo potrebné. Žalovaný totiž nepredložil súdu žiadne dôkazy, že dodaný tovar mal ním deklarované vady a že tieto vady relevantným spôsobom reklamoval. Ak by aj dodaný tovar mal deklarované vady (čo však žalovaný nepreukázal), aj tak by mu súd v súvislosti s takýmto vadným plnením už nemohol priznať žiadne nároky, keďže žalobca ako predávajúci namietol, že žalovaný ako kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Pokiaľ ide o námietku ohľadne kúpnej ceny, kúpna cena bola žalovanému vyfakturovaná faktúrami, ktoré mu boli doručené, ale on tieto faktúry žalobcovi nikdy nevrátil na prepracovanie, resp. ako nedôvodné. Preto žalobe žalobcu vyhovel.
Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. aj na zaplatenie príslušného zákonného 9 %-ného ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu do zaplatenia.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Namietal, že z ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tovar musí byť dodaný v akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Nakoľko písomná zmluva vyhotovená nebola, v zmysle ust. § 420 ods. 2 ObZ, bol predávajúci (žalobca) povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Žalovaný pri tom presne uviedol, že takýto tovar (vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy) nebolo možné z časti využiť v poľnohospodárskej výrobe, vzhľadom na čo mu vznikli
straty pri jeho výrobe. Žalovaný použil dodané výživové doplnky (premixy pre zvieratá) v živočíšnej výrobe, pričom tie nemali taký účinok, aký by sa od nich vyžadoval vzhľadom na deklarované výživové látky žalobcom. Účinky týchto premixov nie je možné vyhodnotiť hneď po ich použití, a to znamená, že v krátkom časovom slede sa nedá vyhodnotiť akosť uvedených premixov (inak to ani objektívne nie je možné). Absentovala teda základná náležitosť kúpnej zmluvy - a teda dodanie tovaru podľa tohto účelu. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil ust. § 420 ods. 2 OZ ak ustálil, že na uvedený prípad je možné aplikovať práve domnienku o účele, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa.
V súvislosti s kvalitou dodaného tovaru namietal, že predložením faktúry a dodacích listov, ako ani certifikátom na daný produkt, ktorý žalobca v konaní ani nepredložil, nie je možné preukázať kvalitu ním dodávaného tovaru v čase a priestore (v prípade certifikátu ide len o akési všeobecné potvrdenie pri uvádzaní výrobkov na trh, avšak nemôže prejudikovať absenciu akýkoľvek vád tovaru). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe tvrdení žalobcu bola minimálna spornosť v nečitateľných potvrdeniach o prevzatí tovaru na dokumentoch, pričom na niektorých dokumentoch toto potvrdenie dokonca chýba, a teda nie je ani zrejmý rozsah dodaného tovaru. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s týmito námietkami žalovaného, pričom povinnosť tvrdenia má práve žalobca aj v tom rozsahu, v akom množstve dodal uvedený tovar.
Jediným dokumentom s čitateľným podpisom sú vyhotovené faktúry, avšak tieto nepredstavujú zaväzujúci právny dôvod. Faktúra je jednostranným právnym úkonom účtovného charakteru zo strany žalobcu, ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Preto namietal absenciu podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, resp. objednávky a to kúpnu cenu, keďže o tejto náležitosti neexistuje výslovná zhoda. Týmto postupom súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 409 a nasl. OZ ak ustálil, že táto náležitosť (kúpna cena) bola naplnená.
Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, keďže neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, neurčil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a neuviedol predbežné posúdenie veci. Z rozhodnutia ani nie je zrejmé, či súd prvej inštancie v súlade s ust. § 154 uplatnil zákonnú koncentráciu konaniu a vydal uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí. Preto takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže nedošlo k vykonaniu úkonov tak, ako to prikazuje CSP, pričom keďže tieto skutočnosti absentujú aj v napádanom rozhodnutí, takýto rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Rovnako odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.
K nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalovaný prvýkrát namietal akosť dodaného tovaru (výživových látok pre živočíšnu výrobu) až v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 20.12.2021. Notifikácia vád tovaru je pritom základnou podmienkou pre priznanie nárokov z vád tovaru. Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil (§ 428 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka). Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru (§ 428 ods. 2 Obchodného zákonníka). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu vád dodaného tovaru, alebo z ktorých by vyplývalo splnenie si notifikačnej povinnosti voči žalobcovi.
K námietke žalovaného týkajúcej sa rozsahu dodaného tovaru odvolací súd uvádza, že žalobca dodával žalovanému tovar na základe objednávok žalovaného. Prevzatie tovaru žalovaný zakaždým potvrdil na dodacích listoch svojim podpisom a pečiatkou, čím žalovaný vyjadril s obsahom dodacích listov svoj súhlas. Pri prevzatí tovaru žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. Za dodaný tovar žalobca zakaždým vyhotovil a doručil žalovanému faktúru, ktorá korešpondovala s príslušným dodacím listom. Z faktúr a dodacích listov je možné pritom určiť rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. Tvrdenia žalovaného o nejednoznačnosti rozsahu dodaného tovaru preto nemôžu obstáť.
Žalovaný ďalej namietal absenciu dohody o kúpnej cene tvrdiac, že neexistuje o tejto náležitosti výslovná zhoda, a že jediným čitateľným dokumentom sú vyhotovené faktúry, avšak tieto nepredstavujú zaväzujúci právny dôvod, keďže faktúra je jednostranným právnym úkonom účtovného charakteru zo strany žalobcu, ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Pritom pri prevzatí tovaru žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal ani nespochybňoval rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru, jeho kvalitu a dokonca ani kúpnu cenu. Tým, že žalovaný dodacie listy pri prevzatí tovaru zakaždým potvrdil, vyjadril svoj súhlas nielen s rozsahom dodaného tovaru, ale aj s kúpnou cenou.
Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, či súd prvej inštancie v súlade s ust. § 154 CSP uplatnil zákonnú koncentráciu konania a vydal uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.5.2022 jasne vyplýva, že prvoinštančný súd na pojednávaní vydal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd prvej inštancie zvolil správny procesný postup, umožnil všetkým stranám (tak žalobcovi ako aj žalovanému) uskutočňovať im patriace procesné práva a postupoval aj podľa § 181 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie.
Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.
Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.855,- eur. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, ako aj výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).