Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoE-32-2015.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/32/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. splnomocneným zástupcom Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: X. S., nar. X.X.XXXX, bytom P. I. XXX, na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky 1.709,83eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, podaného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu G. XX, O., pod sp.zn. EX 11739/2012, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline zo dňa 7.10.2014 č.k. 2Er/2232/2012-30, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo veľmi precíznom a podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval, že dňa 13.8.2012 bola Okresnému súdu Žilina doručená žiadosť súdneho exekútora zo dňa 22.6.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci označenej v záhlaví tohto uznesenia. Súdny exekútor v prílohe svojej žiadosti súdu predložil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 18.6.2012 a jeho prílohy, okrem iných rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR 08480/11 zo dňa 5.9.2011 (ktorý podľa doložky potvrdenej rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2011 a vykonateľnosť dňa 22.9.2011), zmluvu o úvere, uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 24.9.2010 (s predmetom poskytnutia úveru vo výške 800,- eur), spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou zo dňa 24.9.2010 a dodatočne na výzvu súdu i rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.9.2010. Prvostupňový súd veľmi podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie pokiaľ ide o právomoc a rozsah preskúmavania exekučného titulu exekučným súdom, taktiež právny vzťah účastníkov ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj otázku posúdenia rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu a napokon k vyvodeniu dôsledkov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) exekučným súdom. Pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia citoval aj z ustálenej judikatúry
- niektorých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a aplikoval taktiež komunitárne právo, pričom poukázal na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Okresný súd pri právnom posúdení vychádzal z ust. § 251 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, ďalej z ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a napokon z ust. § 2 písm. a), b) i § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom pri podpise zmluvy a nakoniec aj zo Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré právne normy zároveň citoval v písomnom vyhotovení uznesenia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podrobne a výstižne odôvodnil.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal oprávnený odvolanie, v ktorom namietal právny záver súdu prvého stupňa a žiadal odvolací súd, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si odvolateľ (oprávnený) uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V podrobných dôvodoch podaného odvolania okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec svoje preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a ďalej vysvetľuje, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v uvedenom smere a cituje z judikatúry niektorých iných súdov.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní v rámci odvolacieho konania uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
Odvolací súd odôvodňuje svoje potvrdzujúce rozhodnutie v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. len tým, že konštatuje správnosť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, jeho zrozumiteľnosť a výstižnosť a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádzal také argumenty, ktoré by spochybnili právny záver prvostupňového a odvolacieho súdu, jednoznačne boli citované ustanovenia právnych noriem, z ktorých súdy vychádzali pri právnom posúdení tejto exekučnej veci, keď naviac v obdobných veciach už bolo publikované veľké množstvo verejne dostupnej judikatúry. Odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dopĺňa len toľko, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 č. k. 6Cdo/1/2012, ktoré je prelomovým rozhodnutím, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Odvolací súd naviac v súlade s názorom prvostupňového súdu a ustálenou judikatúrou konštatuje, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 93b ukladal bankám
- teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť - pozn. súdu) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať.
Uvedené ustanovenie však nijako nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, jedná sa o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V danom prípade rozhodcovská doložka, ako už bolo vyššie konštatované bola súčasťou všeobecných podmienok a ich podstatou je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné). Ustanovenie § 45 ZoRK je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú
v citovanom ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ust. § 45 ZoRK. Európska komisia vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady" (čl. 32,33).
Prvostupňový súd správne považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK. Tým bude dosiahnuté, že povinný ako spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh dodávateľa, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.