Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/94/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Z. práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov: W.. I. K., štátnej občianky D. republiky, bytom Y. E. XXXX/XA, P., právne zastúpenej I.. C. K., advokátom so sídlom G. 27X/XX, P. a O. K., štátneho občana D. republiky, bytom Y. E. XXXX/XA, P., v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. októbra 2015, č.k. -69, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca v prospech maloletej O. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.120,- eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, a to až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom prvá splátka zameškaného výživného je zročná do 25. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -29 zo dňa 20.06.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletej O. K., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že otcovi dieťaťa zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť z doterajších 120,- eur mesačne na 180,- eur mesačne s tým, že toto je povinný otec poukazovať k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2014. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 30.10.2015 vo výške 840,- eur, súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -29 zo dňa 20.06.2012. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka dieťaťa sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zo sumy 120,- eur na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou

od 01.09.2014 dôvodiac, že od doby poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -29 zo dňa 20.06.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 120,- eur mesačne, nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje jeho zvýšenie. Maloletá bola prijatá na štúdium na gymnázium, s čím sú spojené zvýšené náklady, naviac v rámci mimoškolských aktivít navštevuje jazykovú školu a v tejto činnosti má záujem pokračovať aj naďalej. Zdravotný stav maloletej vyžaduje tiež pravidelné lekárske kontroly u špecialistu a dodržiavanie zdravej životosprávy, pričom na túto skutočnosť sa pri dohode o určení výšky výživného v rámci rozvodového konania nijako špeciálne neprihliadalo. Okrem toho potrebuje odbornú dermatologickú a kozmetickú starostlivosť, čo je tiež finančne náročné. Mesačné výdavky na maloletú vyčíslila na sumu cca 300,- eur (strava, oblečenie, bankové sporenie, poistenie, kredit na mobil, cestovné, hygienické potreby, školské potreby a pomôcky, voľnočasové aktivity, jazyková škola, lieky a kozmetické ošetrenie pleti, stomatológ, všeobecný lekár a rodičovský príspevok rade školy).

Otec so zvýšením vyživovacej povinnosti súhlasil, avšak len na sumu 170,- eur a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Kolízny opatrovník doporučil zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu na sumu 220,- eur s účinnosťou od 01.09.2014, k čomu sa pripojila priebežne tiež matka.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p., s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k zmene pomerov, akú má na mysli zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. Maloletá bola v čase posledného rozhodovania o výživnom žiačkou základnej školy, v súčasnosti je už študentkou stredného typu školy. Venuje sa záujmovej činnosti a má zdravotné problémy, čo tiež zvyšuje výdavky na jej osobu. Matke sa zvýšili všetky výdavky na pokrytie jej odôvodnených potrieb a to nielen výživného v užšom slova zmysle. Ani u jedného z rodičov nedošlo k závažnejšej zmene ich pomerov, obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému D. a k zásadnej zmene nedošlo ani v ich zárobkových pomeroch. Preto súd zvýšil výživné primerane veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam otca s poukazom na to, že obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť zo sumy 120,- eur na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou odkedy žiadala matka, kedy došlo k zásadnej zmene pomerov na strane dieťaťa v dôsledku jeho nástupu na štúdium na strednú školu. Zročné zvýšené výživné vo výške 840,- eur (14 mesiacov x 60,- eur) súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku k rukám matky. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhovala odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že vyživovacia povinnosť otca k mal. O. bude zvýšená s účinnosťou od 01.09.2014, avšak nie na sumu 180,- eur, ako to rozhodol prvostupňový súd, ale na sumu 220,- eur mesačne s tým, že zameškané zročné výživné súd povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur, pričom mala za to, že takto zvýšené výživné bude korešpondovať nielen s odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ale aj osobnými majetkovými a finančnými pomermi otca. Takto určeným výživným sa dieťa bude adekvátnou mierou podieľať na jeho životnej úrovni a v konečnom dôsledku poukázala tiež na to, že kolízny opatrovník, ktorý v konaní dieťa zastupuje, doporučil na takúto čiastku vyživovaciu povinnosť otca upraviť. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ (vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil na jej strane skutočnosť, že od odchodu otca dieťaťa (začiatkom decembra 2012) zo spoločnej domácnosti, sa jej zvýšili náklady na zabezpečenie bývania tak seba, ako aj maloletých detí, pretože na týchto nákladoch vo výške 170,- eur mesačne sa podieľal v jednej polovici otec na základe vzájomnej dohody, avšak od doby, ako už v spoločnej domácnosti s nimi sa nebýva, tieto v celom rozsahu hradí ona. Poukázala tiež na skutočnosť, že v konaní zistený príjem otca predstavuje dvojnásobok príjmu matky, pričom však jeho náklady vo výške 100,- eur mesačne, ktoré prezentoval v konaní vzniknuté mu z titulu príspevku na bývanie svojim rodičom, sú na strane druhej niekoľkonásobne nižšie, ako sú výdavky na strane matky. Namietala tiež, že súd pri svojom rozhodnutí neprihliadol na vývoj životných nákladov od doby,

ako naposledy meritórne vo veci úpravy výživného rozhodoval, rovnako nevzal do úvahy výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o mal. dieťa. Pokiaľ otec dôvodí založením účtu na meno mal. O. v júli 2015, na ktorý jej tento má vkladať peňažné prostriedky jednak poukázala na to, že ona, ani dieťa o existencii tohto účtu neboli upovedomené, jednak peňažné prostriedky, ktoré otec na účet vkladá, sú len na báze jeho dobrovoľnosti a ona ani dieťa nemôžu mať právnu istotu, že v týchto vkladoch bude pokračovať, resp. že tieto finančné prostriedky budú môcť byť dieťaťom aj skutočne využívané. Principiálne odmietla tvrdenie otca, že prostriedky určené na výživné v prospech detí, má spotrebovať ona pre svoje výlučné osobné potreby. Namietala tiež, že predtým, ako súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené, nebol zo strany súdu dodržaný zákonný postup, účastníci neboli vyzvaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. k zhrnutiu svojich návrhov, ani k vyjadreniu sa k právnej stránke veci. Pri rozhodovaní súd tiež neprihliadal na jej zmenený návrh, ktorým v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka žiadala upraviť výšku vyživovacej povinnosti na 220,- eur mesačne, ktoré vady podľa jej názoru, mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež otec mal. dieťaťa, a to v časti, ktorou súd prvého stupňa zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.09.2014 a navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu v dotknutej časti tak, že vyživovacia povinnosť mu bude zvýšená až s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, čo odôvodňoval tým, že matka dieťaťa podala návrh dňa 29.07.2014, o tomto ho neinformovala, a pokiaľ súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 20.10.2015 nie je dôvod upravovať výživné spätne, pretože on počas dotknutého obdobia uvedomujúc si, že dieťa začalo chodiť na strednú školu, čo si vyžaduje mierne zvýšené náklady, zakupoval tomuto potrebné veci na oblečenie, šport, športové doplnky na lyžiarsky výcvik, počas jarných prázdnin bol s deťmi na lyžovačke a počas letných prázdnin na dovolenke pri mori, čím kompenzoval jej zvýšené výdavky.

Otec mal. dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 220,- eur ako to požaduje v odvolaní matka nesúhlasí, takéto výživné považuje za neadekvátne, nesúladné s jeho osobnými, majetkovými a finančnými pomermi. Pokiaľ matka poukazuje na to, že po jeho odchode so spoločnej domácnosti od decembra 2012 musela prevziať zodpovednosť za celé náklady v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, ktorú s deťmi obýva, tento stav nezapríčinil on, pretože on sa rozvádzať nechcel, naviac poukázal na to, že až do doby jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, tieto náklady hradil v celom rozsahu on sám napriek tomu, že v polovici sa mala matka na nich podieľať. Pokiaľ poukazuje matka na to, že jeho výdavky predstavujú len 100,- eur mesačne, toto sa nezakladá na pravde, pretože jeho výdavky sú na úrovni 840,- eur mesačne. Matka má vysokoškolské vzdelanie, preto rovnako ona má možnosť zmeniť svoje zamestnanie a zabezpečiť si tak lepší príjem ako dosahuje. Namietal tiež tvrdenie matky, že jeho jednorazové náklady vo výške 800,- eur spojené s úmrtím jeho otca neovplyvnili jeho mesačné náklady. Poukázal na to, že považuje za prirodzené, že svojej dcére, nakoľko má 16 rokov založil bankový účet, kde jej pravidelne mesačne posiela finančné prostriedky, s ktorými môže táto sama hospodáriť a v prípade potreby si zakúpiť nejaké kozmetické, či hygienické potreby. Poukazoval tiež na neprimeranú výšku pôvodne matkou požadovaného výživného v rozsahu 300,- eur mesačne. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa správne ponechal priestor do budúcnosti na ďalšiu úpravu jeho vyživovacej povinnosti. Do pozornosti tiež dal skutočnosť, že počas celého obdobia od rozvodu manželstva s matkou detí sa s týmito pravidelne stretáva, berie si ich na víkendy, so synom chodí na futbalové tréningy a zápasy, deti berie na zimné a letné dovolenky a pokiaľ niekedy niečo potrebovali zakúpiť na oblečenie a povedali mu to, vždy rád a ochotne im toto kúpil.

Matka mal. dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že toto považuje za nedôvodné, pretože otcovi už od konca mája 2014 bola známa skutočnosť, že mal. O. je prijatá na strednú školu, a to N. Ľ. E. v P., teda na vyšší typ školy, v súvislosti s čím budú na jej strane zvýšené výdavky. Samotný otec nikdy dobrovoľne v súvislosti s touto skutočnosťou neprejavil ochotu vyššou mierou sa podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa, a preto bola nútená riešiť to súdnou cestou. Nepochybne teda s účinnosťou od nástupu dieťaťa do školy, t.j. od 01.09.2014 došlo k zásadnej zmene pomerov na strane dieťaťa, odôvodňujúcou od tohto obdobia úpravu výživného na strane otca, ktorý sa žiadnou významnejšou mierou nad rozsah určený mu súdom na tejto zmene pomerov nepodieľal. K tvrdeniam otca, že tento sa podieľal na zabezpečení potrieb dieťaťa formou zakupovania oblečenia, či hradenia dovolenkových pobytov uviedla, že toto sa stávalo naozaj len sporadicky, išlo o menšie dary k narodeninám, nešlo o žiadne vecné plnenia, ktoré by spĺňali charakter spotrebného výživného a pokiaľ tento poukazuje na dovolenkové pobyty, tak tieto deťom rovnako zabezpečila aj ona.

Kolízny opatrovník nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne vo veci nariadil odvolacie pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a po preskúmaní veci za použitia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použitia § 220 O.s.p. zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.), ani pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného ustanovenia. Matka vo svojom odvolaní uplatňovala vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (existencia vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), ktoré posledné dva dôvody vychádzajúc z obsahu odvolanie otca, uplatňoval tiež tento.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Matka odvolaním namietala vadu konania spočívajúcu v tom, že súd prvého stupňa účastníkov predtým, ako vyhlásil dokazovanie za skončené nevyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci tak, ako to ukladá súdu ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a tiež ďalšiu vadu spočívajúcu v tom, že súd sa nezaoberal procesne s návrhom kolízneho opatrovníka a matky, ktorým požadovali zmenu návrhu čo do výšky výživného na sumu 220,- eur mesačne, ktoré vady podľa jej názoru, mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pravdou je, že ust. § 114 ods. 4 O.s.p. upravuje právo účastníkov na tzv. záverečné slovo spočívajúce v stručnom zhrnutí svojich skutkových tvrdení, ako aj právnej argumentácie z vykonaných pojednávaní, ako aj písomných podaní, v ich práve sa tiež vyjadriť ku všetkému, čo na pojednávaní odznelo. Z obsahu zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa zo dňa 20.10.2015 skutočne nevyplýva (resp. nie je to v zápisnici takto výslovne zaznamenané), že by súd prvého stupňa bol v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p. vyzval účastníkov k záverečným prejavom. Faktom však je, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, ich priebežných písomných vyjadrení, ako aj obsahu zápisníc z ďalších pojednávaní, že účastníci konania nielen mali, ale aj využívali svoje právo, priebežne sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam, toho- ktorého účastníka, či k vykonaným dôkazom vyjadrovať, a v podstate sa i keď stručne, vyjadrovali tiež v priebehu posledného pojednávania, ktoré prednesy sú v zápisnici zaznamenané. Za tohto stavu, napriek tomu, že z formulácie zápisnice nevyplýva súdom im adresovaná výzva na tzv. záverečné slovo, nemožno hovoriť o existencii vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konečnom dôsledku toto svoje právo mali možnosť využiť a tiež aj využili, na pojednávaní nariadenom vo veci odvolacím súdom. Rovnako za vadu s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, nemožno považovať matkou tvrdené procesné nevysporiadanie sa s jej zmeneným návrhom, či návrhom kolízneho opatrovníka, týkajúcim sa ňou požadovanej výšky vyživovacej povinnosti, ktorá mala byť určená otcovi. Je potrebné si totiž uvedomiť, že nesporové konanie, ktorým bezpochyby je konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. deti, na rozdiel od konania sporového, je možné začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), osobitosťou ktorých konaní okrem iného je tiež to, že súd pri svojom rozhodovaní, nie je viazaný návrhmi toho ktorého účastníka, čo znamená, že v prípade, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania dôjde k záveru, konkrétne v prípade výšky vyživovacej povinnosti, že táto v zmysle určujúcich zákonných kritérií, by mala byť určená vo vyššom rozsahu, ako to matka, či kolízny opatrovník navrhujú, tak na rozdiel od sporového konania, kde je súd limitovaný návrhom, súdu nič nebráni rozhodnúť o výške tejto vyživovacej povinnosti aj nad rámec toho, čo účastníci, teda aj matka, ktorá návrh podala, žiadajú. Odlišnosť týchto konaní sa premieta v zmysle aktuálne platnej právnej úpravy tiež do procesného označenia účastníkov nesporového konania, ktorí na rozdiel od konania sporového, nie sú označovaní ako navrhovateľ a odporca. Vyššie uvedený matkou uplatnený odvolací dôvod, preto nebol spôsobilý privodiť iné rozhodnutie vo veci.

Podstata ďalšieho uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2014, zaviazal ho zaplatiť tiež nedoplatok na zročnom výživnom, dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa, ktoré zvýšené výživné matka nepovažuje za zodpovedajúce možnostiam a pomerom otca, ktorým zodpovedá ňou žiadané výživné vo výške 220,- eur mesačne, s čím korešponduje tiež návrh kolízneho opatrovníka a na strane druhej otec nevidí dôvod na zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti za obdobie predchádzajúce dňu, kedy súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania zo strany otca a k čiastočnej dôvodnosti odvolania podaného zo strany matky, ktorá skutočnosť mala za následok zmenu napadnutého rozhodnutia.

V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Preto až v prípade, ak to životná úroveň rodičov dovoľuje, je možné zohľadniť tiež náklady na voľno časové aktivity, výlety, záľuby, záujmové činnosti tak, aby sa dieťa podieľalo na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča, z čoho jednoznačne vyplýva, že životnú úroveň dieťaťa, pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka a nemá možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine).

Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.

Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V preskúmavanej veci zo súdom prvého stupňa vykonaného a z odvolacím súdom doplneného dokazovania o výsluch účastníkov, mal. O., oboznámenie sa so zmluvou o zriadení bežného účtu, výpisu z bežného účtu a obsahom sporiacej vkladnej knižky vyplynulo, že rodičia mal. dieťaťa sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -29 zo dňa 20.06.2012 (ktorým bolo tiež manželstvo rodičov rozvedené). V tom čase mal. O. bola žiačkou 2. stupňa základnej školy. Obaja rodičia mali ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému D.. V BSM vlastnili dom, náklady na užívanie ktorého dosahovali cca 200,- eur mesačne, na ktorých sa v tom čase v polovici podieľal otec. Mal. aj v tom čase mala záľuby a dermatologické problémy. Otec pracoval s priemerným mes.netto príjmom 1.156,- eur, matka s príjmom 564,-eur.

V súčasnosti matka s deťmi žije v rodinnom dome, ktorý majú s otcom detí naďalej v spoluvlastníctve, kde náklady na bývanie predstavujú sumu cca 170,- eur mesačne, ktorú v súčasnosti hradí už výlučne

matka. Táto je zamestnaná ako odborný radca na Okresnom úrade - katastrálnom odbore a dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 590,- eur.

Otec je zamestnaný ako oblastný vedúci predaja v spoločnosti M.J. s.r.o. K. D., kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.200,- eur. Vyživovaciu povinnosť má rovnako ako matka naďalej k mal. D., ktorý ma 13 rokov a to v súdom určenej výške 100,- eur mesačne. Otec zriadil na meno mal. O. vo E. banke zmluvu o bežnom účte, a to dňa 17.07.2015, od ktorej doby jej pravidelne na tento účet poukazuje čiastku 25,- eur. V priebehu konania nebolo medzi účastníkmi sporné, že mal. O. má k tomuto účtu prístup prostredníctvom bankovej karty, ktorá je v jej dispozícii. Pravdou však tiež je, ako vyplynulo z výpovede matky a v konečnom dôsledku aj mal. O., ktorú skutočnosť samotný otec nerozporoval, že tak dieťa, ako matka o zriadení tohto účtu spočiatku nemali vedomosť. Mal. O. ako sama uviedla, žiadne peňažné prostriedky z tohto účtu, ktoré tam boli otcom vložené, doposiaľ nepoužila. V odvolacom konaní otec tiež predložil vkladnú knižku založenú v decembri 2013 na meno mal. O., z obsahu ktorej bolo zistené, že na túto okrem počiatočného vkladu vo výške 25,- eur, vkladá pravidelne mesačne čiastky po 10,- eur. Uvedená vkladná knižka je toho času v jeho dispozícií. V priebehu odvolacieho konania z výsluchov účastníkov tiež vyplynulo, že okrem súdom určeného výživného, otec dobrovoľne prispieva mal. O. sumou 10,- eur (niekedy 20,- eur) mesačne na modelingové tréningy.

Mal. O. je od 1.9.2014 študentkou strednej školy - gymnázia. Počas týždňa sa stravuje v školskej jedálni za poplatok cca 23,- eur mesačne, v škole sa skladajú na stužkovú slávnosť po 5,- eur mesačne. Absolvovala lyžiarsky výcvik s nákladmi 190,- eur. Náklady na školské pomôcky a knihy sú cca 80,- eur mesačne. Navštevuje jazykovú školu, kde za prvý polrok uhradila 70,- eur a za druhý polrok 90,- eur. Navštevuje tiež základnú umeleckú školu, odbor literárno-dramatický za polročný poplatok 60,- eur. Venuje sa modelingu, kde za tréningy uhradila 150,- eur, za týmto účelom cca dvakrát do mesiaca ju matka vozí do Žiliny, mala náklady na zakúpenie lodičiek, plaviek, či spodnej bielizne. Z dôvodu zdravotných problémov, musí dodržiavať životosprávu a tiež má náklady spojené so starostlivosťou o pleť.

Odvolací súd z hľadiska určujúcich zákonných kritérií pre zmenu vyživovacej povinnosti na strane otca, vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru o existencií takej zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.09.2014 (tak, ako ju stanovil tiež súd prvého stupňa), kedy mal. O. začala navštevovať vyšší typ školy (1. ročník N. v P.), v dôsledku ktorej skutočnosti preukázateľne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jej tak základných, ako aj ďalších odôvodnených potrieb. Keďže opodstatnenosť zvýšenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča, je v zmysle Zákona o rodine viazaná k momentu preukázateľne zistenej zmeny pomerov na strane oprávnenej osoby, t.j. mal. dieťaťa a nie na moment, kedy súd prvého stupňa o takto navrhovanej zmene výške výživného rozhodol, pričom v konaní nebolo preukázané, žiadne také plnenie otca, ktoré by mohlo rozdiel medzi pôvodným a zmeneným výživným suplovať, nebolo odvolanie otca v tomto smere spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa, však odvolací súd dospel k záveru, že primeranou zmenenou výškou vyživovacej povinnosti, korešpondujúcou so zmenou pomerov na strane dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a čas, ktorý uplynul od doby posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti, akcentujúc právo dieťaťa podieľať sa v adekvátnej miere na životnej úrovni povinného rodiča, so zreteľom na osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, je čiastka 200,- eur mesačne (na rozdiel od súdom prvého stupňa určenej výšky 180,- eur mesačne), z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil.

Odvolací súd zohľadnil, že vyživovacia povinnosť v prospech mal. dieťaťa bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2012, čo znamená, že do doby preukázateľnej zmeny pomerov na strane mal. O., t.j. do 01.09.2014 uplynula doba viac ako 3 roky, teda už len v dôsledku uplynutia tohto času s prihliadnutím na tzv. valorizačnú klauzulu niet pochýb o tom, že náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, tak základných, ako aj ďalších odôvodnene vynakladaných v súvislosti so záujmami a voľnočasovými aktivitami mal. O. značne vzrástli, pričom tento nárast významnou mierou tiež ovplyvnil už uvádzaný fakt, že dieťa začalo navštevovať strednú školu. K reálnemu nárastu príjmu na strane žiadneho z rodičov vzhľadom na priebežný nárast životných nákladov síce nedošlo, avšak v dôsledku ich porovnania je nesporné, že príjem otca je prakticky

dvojnásobkom príjmu matky a keďže vo finančnom vyjadrení jej vyživovacia povinnosť musí byť dôvodne pomerne suplovaná výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ktorú zabezpečuje, nevyhnutne finančný podiel otca na úhrade odôvodnených potrieb dieťaťa musí byť vyšší, čo korešponduje tiež s právom dieťaťa, podieľať sa na jeho životnej úrovni. I keď nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že otec má snahu tiež nad rámec vyživovacej povinnosti prispievať dieťaťu či už na tréningy spojené s modelingom cca 10,- - 20,- eur mesačne, či prostredníctvom zriadenia bežného účtu na meno maloletej, na ktorý ako odvolací súd zistil pravidelne mesačne od jeho založenia (17.07.2015) vkladá peňažné prostriedky (25,- eur mesačne), ku ktorým má dieťa prístup prostredníctvom bankomatovej karty, či tvorbou úspor na vkladnú knižku (po 10,- eur mesačne), nemožno tiež neprisvedčiť opodstatnenosti námietok matky, že ide o nenárokovateľné finančné prostriedky, preto z hľadiska právnej istoty s poukazom na spotrebný charakter výživného, musí byť nárokovateľná opodstatnená čiastka určená na spotrebu, premietnutá do súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní bolo potrebné i kedˇ len čiastočne prihliadnuť na matkou tvrdené zvýšené náklady na bývanie na jej strane, na ktorých sa v čase posledného rozhodovania o výživnom podieľal tiež otec, pravdou však je, že na strane druhej v dôsledku jeho odchodu zo spoločnej domácnosti jej poklesli náklady, ktoré zase ona vynakladala v súvislosti so zabezpečením potrieb otca. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na to, že v čase poslednej úpravy výživného, súd nedostatočne vyhodnotil potreby dieťaťa vo vzťahu k príjmu otca, jej námietka je nedôvodnou, pretože revidovať, či preskúmavať predchádzajúce rozhodnutie je vylúčené. V súvislosti s matkou vyčíslenými, pokiaľ ide o ich výšku značnými nákladmi na zabezpečenie potrieb dieťaťa, odvolací súd poznamenáva, že nepochybne ideálnym by bolo, pokiaľ by rodičia disponovali takými majetkovými pomermi, ktoré by boli spôsobilé v plnom rozsahu, komfortne pokryť nielen základné bežné odôvodnené potreby dieťaťa, ale tiež všetky potreby plynúce z ich voľnočasových aktivít. Životná úroveň, ktorú však môže dieťa dosahovať, je limitovaná možnosťami rodičov, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby na úkor všestranného zabezpečenia potrieb dieťaťa, svoje potreby eliminovali na úroveň zabezpečenia bývania a stravy. Preto s prihliadnutím na to, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, podliehajúcu zmene pomerov, a tiež jeho snahu aj nad rámec súdom určeného výživného, či už pravidelne, alebo príležitostne dieťaťu prispievať, suma zvýšeného výživného 200,- eur mesačne, podľa názoru odvolacieho súdu korešponduje so všetkými rozhodujúcimi určujúcimi kritériami, z ktorých bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať.

Pokiaľ ide o splatnosť zročného dlžného zvýšeného výživného, odvolací súd poukazuje na obsah a zmysel ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť platenia výživného v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo znamená, že zmyslom tejto dávky, je zabezpečiť oprávneným osobám prostriedky na živobytie v danom mesiaci, pretože nie je žiaduce, aby osoby oprávnené úverovali povinného, ktorý by im až v nasledujúcom období ich potreby kompenzoval. Preto aj povolenie splátok zameškaného výživného, vzhľadom na funkciu, ktorú táto dávka plní, prichádza do úvahy len výnimočne, v prípade, ak sú dané okolnosti mimoriadneho zreteľa, v dôsledku ktorých by zaplatenie celého zameškaného výživného mohlo ohroziť povinnú osobu vo vzťahu k zabezpečeniu jej základných životných potrieb a na strane druhej, by nezasiahlo do sféry oprávnenej osoby. V súvislosti s uvedeným, bolo potrebné vziať do úvahy, že matka zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa už od počiatku ich vzniku, t.j. od septembra 2014, znášala v prevažnej miere sama. Táto skutočnosť, ako aj spotrebný charakter výživného, životná úroveň otca, jeho príjem a tiež výška jeho nákladov, vo vzťahu ku ktorým je však zabezpečenie vyživovacej povinnosti pohľadávkou prednostnou, podľa názoru odvolacieho súdu, síce vzhľadom na bežnú výšku výživného a výšku dlžného výživného opodstatňujú povolenie jeho splácania, avšak neodôvodňujú rozloženie splátok dlžného zvýšeného výživného na neprimerane dlhé časové obdobie. Odvolací súd je toho názoru, že splátky vo výške 50,- eur mesačne pri dlhu 1.120.- eur (17 mesiacov á 80,- eur = 1.360,- eur po odpočítaní doposiaľ zaplatených troch splátok súdom prvého stupňa zvýšeného bežného + zameškaného výživného v sume 240,- eur / 3x 60,-eur + 3x 20,-eur/) zohľadňujú všetky rozhodujúce kritériá a to tak z hľadiska možností otca, ako aj z hľadiska rešpektovania práva z vyživovacej povinnosti oprávnenej osoby.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu za použitia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .