Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-213-2015.pdf
PDF · 113.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/213/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: G.. T. M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. D. Č.. XXX, zast.: Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti odporcom: 1. U. L., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., S. X, 2. G.. U. M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., W. XX, 3. G.. C. M.M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., W. XX, 4. P. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., H.Í. X, 5. Y. O., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., N. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov v 1. - 5. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Košice IV v obci O. - W. zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia W. ako pozemok parcela Č.. XXX záhrada o výmere 1468 m2, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a dom so súpisným číslom XXX na parcele Č.. XXX a nariaďuje predaj týchto nehnuteľností s tým, že dosiahnutý výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a to navrhovateľke v 1/12, odporcovi v 1. rade v 21/40, odporcovi v 2. rade v 1/12, odporcovi v 3. rade v 9/80, odporcovi v 4. rade v 9/80, odporcovi v 5. rade v 1/12. Odporcovia v 1. - 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 3.125,14 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.5.2015 žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcov v 1. - 5.rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Košice IV, obci Košice - Barca, v katastrálnom území Barca, zapísaný na LV č. XXX ako pozemok KN- C, parc. č. XXX, záhrady o výmere 1468 m2, parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a dom so súpisným číslom 132 na pozemku parc. č. XXX a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že dosiahnutý výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov nasledovne: navrhovateľka 1/12, odporca v 1.rade 21/40, odporkyňa v 2.rade 1/12, odporca v 3.rade 9/80, odporca v 4.rade 9/80, odporkyňa v 5.rade 1/12 a odporcov v 1. - 5.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcami v 1. - 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Medzi podielovými spoluvlastníkmi dlhodobo existujú rozpory, ktoré sa vyostrili najmä potom, čo odporca v 1.rade prenechal nehnuteľnosti do užívania tretej osobe. Urobil tak bez súhlasu navrhovateľky a ostatných podielových spoluvlastníkov, teda odporcov v 2. - 5. rade. Akúkoľvek prípadnú odplatu za užívanie nehnuteľností treťou osobou si ponecháva výlučne odporca v 1.rade a navrhovateľke nie je vyplácaný žiadny podiel z prípadného nájomného ani iná náhrada za nemožnosť užívania nehnuteľností. Situáciu sa snažila riešiť najprv dohodou dňa 11.9.2014, odporcovi v 1. rade navrhla uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej by sa odporca v 1. rade stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, keďže má nielen najväčší spoluvlastnícky podiel, ale s nehnuteľnosťami aj nakladá ako by patrili len jemu s tým, že ostatných
podielových spoluvlastníkov by vyplatil. Odporca v 1. rade o takúto dohodu nemá záujem, rovnako nemajú o výlučné vlastníctvo nehnuteľností záujem ani odporcovia v 2. - 5. rade. Reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza v tomto prípade do úvahy, o vlastníctve nehnuteľností nemá žiaden zo spoluvlastníkov záujem a preto predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov je jediným reálnym a účelným riešením.
Na pojednávanie nariadené na 26.1.2016 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľka aj odporcovia v 1. - 5. rade. Pojednávania sa nezúčastnili odporcovia v 3., 4. a 5.rade, ktorí svoju neúčasť písomne ospravedlnili a zároveň oznámili, že súhlasia, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcov v 3., 4. a 5.rade.
Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie W., okres Košice IV, obec Košice - Barca sú účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemku parc. č. XXX - záhrady o výmere 1468 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2 a domu so súpisným č. XXX na pozemku parc. č. XXX a to odporca v 1. rade v podiele 126/240, odporkyňa v 2. rade v podieloch 1/30, 1/24, 1/120, odporca v 3. rade v podiele 9/80, odporca v 4. rade v podiele 9/80, navrhovateľka v podieloch 1/24, 1/120, 1/30, odporkyňa v 5. rade v podieloch 1/24, 1/120, 1/30. Účastníci konania spoluvlastnícke podiely z predmetných nehnuteľností nadobudli dedením, darovaním, resp. kúpou (č.l. 5).
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11.9.2014 vyzvala odporcu v 1. rade na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorej by odporca v 1. rade nadobudol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam so súčasnou povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Navrhovateľka ako aj ostatní spoluvlastníci, s ktorými sa dohodla na spoločnom postupe, požadovali pre taký prípad finančnú náhradu, ktorá zodpovedá pomeru ich spoluvlastníckych podielov k celkovej hodnote nehnuteľností, ktorá bola na základe odhadu realitnej kancelárie stanovená vo výške 175.625,- eur (č.l. 7).
Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 28) uviedol, že o predmetné nehnuteľnosti, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou a s odporcami v 2. - 5. rade, a ktoré majú byť predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa riadne stará od svojho detstva a zveľaďuje ich. Investoval do rekonštrukcie domu, ktorý by inak bol už v tomto čase neobývateľný a týmto by sa výrazne znížila aj hodnota celého pozemku. Je pravdou, že v súčasnosti dom obýva tretia osoba - sestra odporcu v 1. rade, ktorá sa tam presťahovala z dôvodu, že opatrovala bývalého (už nebohého) majiteľa nehnuteľnosti, ich strýka. O tej skutočnosti, že prenechal užívanie nehnuteľností tretej osobe, svojej sestre, mali ostatní spoluvlastníci vedomosť a nemali proti nej nikdy žiadne výhrady a námietky. Má za to, že ako väčšinový spoluvlastník nehnuteľností, mohol rozhodnúť o prenechaní nehnuteľností do užívania tretej osobe. Jedinou formou odplaty za užívanie nehnuteľností je starostlivosť o ne a ich zveľaďovanie treťou osobou, teda sestrou odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade potvrdil, že navrhovateľka v liste zo dňa 11.9.2014 navrhla uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, na základe ktorej by všetky nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva odporca v 1. rade so súčasnou povinnosťou vyplatiť ostatným spoluvlastníkom finančnú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Na tento návrh odpovedal listom dňa 18.9.2014, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva dohodou a navrhoval predaj nehnuteľností s tým, že dosiahnutý výťažok z predaja by bol rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Na jeho návrh o spôsobe vyporiadania navrhovateľka nereagovala, ale podala návrh na začatie konania na súd, kde sama navrhla nariadenie predaja nehnuteľností a následné rozdelenie výťažku z predaja medzi spoluvlastníkmi podľa výšky ich podielov. Odporca v 1. rade poukázal na to, že ešte pred doručením návrhu navrhovateľky inicioval viacero stretnutí so spoluvlastníkmi s cieľom dohodnúť sa a vyriešiť vzniknutú situáciu. Navrhovateľka ako jediná zo spoluvlastníkov sa nezúčastnila ani jedného stretnutia. Odporca v 1. rade uviedol, že rovnako nemá záujem o zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve, súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, nesúhlasí však s návrhom navrhovateľky na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko má záujem o stavbu spolu so zastavanou plochou a nádvorím, pretože o tieto nehnuteľnosti sa dlhé roky staral a investoval do nich značné finančné prostriedky. Navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo, dom so zastavanou plochou a nádvorím
o výmere 407 m2 prikázať do jeho výlučného vlastníctva a nariadiť predaj záhrady o výmere 1468 m2 s následným rozdelením výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.
Odporcovia v 2. - 5.rade vo svojom spoločnom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 31) uviedli, že je pravdou, tak ako uvádza navrhovateľka, že odporca v 1. rade umožnil nehnuteľnosti užívať tretej osobe, nikto s odporcov v 2. - 5. rade na to nedal súhlas a nikdy nedostali za užívanie nehnuteľností žiadnu odplatu, nikto z nich nemá záujem o výlučné vlastníctvo nehnuteľností a s ich predajom súhlasia.
Navrhovateľka vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.8.2015 (č.l. 35) poukázala na to, že tvrdenia odporcu v 1.rade podľa ktorých on ako väčšinový spoluvlastník má právo rozhodnúť o akomkoľvek nakladaní s nehnuteľnosťami a že sa o nehnuteľností stará výlučne on, investuje do nich a zveľaďuje ich, sú zavádzajúce nakoľko navrhovateľka ako spoluvlastníčka nikdy nemala možnosť vyjadriť sa k prenechaniu nehnuteľností do užívania tretej osobe (sestre odporcu v 1.rade) rovnako nikdy nebola informovaná a nemala možnosť vyjadriť sa k akýmkoľvek investíciám do nehnuteľností. Odporca v 1. rade by mal v tomto smere uniesť bremeno tvrdenia - preukázať presne a určito kedy, aké investície a v akej hodnote vynaložil. Naviac odporca v 1. rade tvrdí, že starostlivosť a zveľaďovanie nehnuteľností sú jedinou odplatou jeho sestry za to, že jej nehnuteľnosti nechal do užívania. Ak je to tak, prislúcha táto odplata všetkým spoluvlastníkom a neobstojí názor o akomsi vyššom nároku odporcu v 1. rade, lebo nehnuteľnosti zveľaďuje a už vôbec nie, aby bola časť nehnuteľnosti prikázaná jemu bez toho, aby sa s ostatnými musel vyporiadať. Nie je pravdou, že sa sestra odporcu v 1. rade do nehnuteľnosti presťahovala, aby opatrovala ich dnes nebohého vlastníka - strýka účastníkov konania. Strýko v nehnuteľnostiach žil do svojich 73 rokov, bol plne samostatný a žiadnu opateru ani v závere života nepotreboval. Do jeho smrti v roku 2009 všetci spoluvlastníci z rešpektu k nemu vyporiadanie nehnuteľností neriešili, aby pokojne dožil, keďže bol jedným zo spoluvlastníkov. Strýko platil všetky náklady s nehnuteľnosťami spojené až do svojej smrti a až po jeho smrti ich začali znášať všetci spoluvlastníci pomerne. Na prejednaní dedičstva po strýkovi v roku 2010 prvýkrát otvorili otázku vzájomného vyporiadania. Je pravdou, že v snahe vyporiadať spoluvlastníctvo sa na podnet navrhovateľky konali dve stretnutia. Na nich odporca v 1. rade a jeho sestra ponúkli na vyporiadanie ostatným spoluvlastníkom po 1.000,- eur každému, čo je nehorázne. Na týchto stretnutiach sa navrhovateľka nemohla zúčastniť zo zdravotných dôvodov, ale jej názor plne prezentovali a zastupovali ju jej sestry odporkyne v 2. a 5.rade. Po týchto stretnutiach sa jej s odporcom v 1. rade a jeho sestrou už nepodarilo spojiť, nedvíhali telefón, nereagovali na textové správy, preto vyhľadala právnu pomoc a následná bezvýsledná komunikácia prebiehala už výlučne medzi odporcom v 1. rade a právnymi zástupcami navrhovateľky.
Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 29.9.2015 uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobudle dedením. Od roku 2007 sa pokúša dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi ohľadom nehnuteľností, doposiaľ bezvýsledne. Nehnuteľnosti nikdy neužívala, neužíva ich ani v súčasnosti a ani ich nemôže užívať, ale v zásade sa ani nepokúšala o to, aby mohla užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Reálne rozdelenie týchto nehnuteľností nie je možné a navrhovateľka nemá záujem na prikázanie týchto nehnuteľností do jej výlučného spoluvlastníctva. Uviedla, že nesúhlasí s návrhom odporcu v 1. rade a to s prikázaním časti nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu, že má za to, že keby sa nehnuteľnosti predávali po častiach, tak by sa tým znížila ich celková hodnota a okrem toho neverí tomu, že by sa podarilo samostatne predať zadnú časť pozemku, teda záhradu. Osobne si myslí, že odporca v 1. rade ostatných spoluvlastníkov nemá ani z čoho vyplatiť, snaží sa len naťahovať čas, aby mohol nehnuteľnosti využívať.
Odporca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 29.9.2015 uviedol, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nadobudol dedením a kúpou od svojej sestry. Nehnuteľnosti v celosti užíva on, hoci nie je to užívanie, skôr ide o to, že sa o nehnuteľnosti stará. V rodinnom dome býva jeho sestra s jeho súhlasom, žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľností neplatí, ani nič od nej nežiadal. Rovnako ani on žiadnemu z ostatných spoluvlastníkov náhradu za užívanie nehnuteľností neplatil a nikto od spoluvlastníkov doposiaľ od neho ani nič nežiadal. Do roku 2009 nehnuteľnosti užíval ich strýko a bývala s ním sestra odporcu v 1. rade, ktorá sa oňho starala. Odporca v 1. rade uviedol, že sa pokúšal predať samostatne záhradu, teda zadnú časť pozemku, avšak núkali mu za to cenu 60,- eur za m2, ktorú považoval za príliš nízku. Tiež mal potencionálneho kupca na kúpu celej nehnuteľnosti, avšak ten kupec nechcel zaplatiť nič za dom, bol ochotný zaplatiť len za m2 za pozemok, čo tiež odporca v 1.
rade nemohol akceptovať. V roku 2008 na vlastné náklady zrekonštruoval celý rodinný dom, investoval do domu 20.000,- eur. Podľa jeho odhadu hodnota pozemku je 100,- eur za m2, v tomto prípade za 19 árov je to 190.000 m2 a aj s domom môžu mať nehnuteľnosti hodnotu spolu okolo 220-240.000,- eur. Z tejto sumy by bol ochotný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov, avšak momentálne finančné prostriedky na výplatu nemá, ale financie by mal v prípade, ak by sa predala zadná časť pozemku, teda záhrada.
Odporcovia v 2. - 5. rade vo svojich účastníckych výpovediach na pojednávaní dňa 29.9.2015 zhodne uviedli, že svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli dedením. Nikdy svoje podiely neužívali, neužívajú ich ani v súčasnosti. Odporca v 1. rade a ani jeho sestra, ktorí nehnuteľnosti užívajú im neplatia za užívanie ich spoluvlastníckych podielov nič. Nikdy od nich ani nežiadali, aby uhrádzali nejakú náhradu za užívanie ich spoluvlastníckych podielov. Rovnako ani nežiadali, aby mohli užívať svoje spoluvlastnícke podiely. S návrhom odporcu v 1. rade ohľadom prikázania prednej časti týchto nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, nesúhlasia z dôvodu, že podľa ich názoru, keby sa nehnuteľnosti predávali v dvoch častiach, tak celková predajná cena by sa týmto reálne znížila.
Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 15.12.2015 navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho tak, že dom a časť predného pozemku prikáže do jeho výlučného vlastníctva a zvyšnú časť predného pozemku a celý zadný pozemok prikáže do podielového spoluvlastníctva ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na to, že pred 8 rokmi investoval do rodinného domu 20.000,- eur, žiadal zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva túto investíciu.
Navrhovateľka ani odporcovia v 2.- 5. rade s návrhom odporcu v 1. rade nesúhlasili, zhodne poukázali na to, že dom, dvor aj záhrada tvoria jeden hospodársky celok a vyporiadaním podľa návrhu odporcu v 1. rade by sa porušila celá funkčnosť predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca v 1. rade investície, aj pokiaľ ich realizoval, nikdy ich neprejednal s ostatnými spoluvlastníkmi a preto nie je možné ich vyporiadavať v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bolo by možné vyporiadať titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ale už dávno došlo k premlčaniu tohto jeho nároku. Preto vzniesla námietku premlčania.
Navrhovateľ súdu dňa 28.12.2015 predložil, ako uviedol, bločky zo stavebného materiálu. Ide o fotokópie faktúr a pokladničných dokladov o nákupe rôzneho stavebného materiálu, ale aj elektrospotrebičov a potravín, ktoré boli nakupované v rokoch 2007 a 2008 a nie je z nich zrejmé, kde bol tento stavebný materiál použitý. Ďalej medzi týmito dokladmi sa nachádzajú aj doklady o vykonaní rôznych stavebných prác v roku 2007 a 2008 bez možnosti zistenia, kde boli tieto práce vykonávané a tiež predložil fotokópiu zmluvy o dielo o dodávke stavebných prác na stavbu, ktorá sa nachádza v O. - W. A. C. XX (čo je adresa predmetných nehnuteľností), avšak objednávateľom týchto prác nebol odporca v 1. rade, ale M. W.Á. (č.l. 49).
Odporca v 1.rade na pojednávaní dňa 26.1.2016 navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, dom a predný pozemok, teda dvor, prikázal do jeho výlučného vlastníctva a ohľadom zadnej časti pozemku, teda záhrady nariadil predaj. Ako primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom za prednú časť pozemku a dom, uviedol, že pridá zo svojho podielu zo záhrady 2 áre navyše všetkým ostatným spoluvlastníkom. Poukázal na to, že ani celá predná časť pozemku, teda celý dvor nepripadne do jeho výlučného vlastníctva, lebo na tomto pozemku treba ešte zriadiť prístupovú cestu k zadnej časti pozemku, teda k záhrade. Následne upresnil, že do jeho výlučného vlastníctva by mal pripadnúť dom, celý predný pozemok, teda dvor o výmere 407 m2 a ďalších 70 m2 zo záhrady. O tomto všetkom nemá vyhotovený geometrický plán, čiže nevedel presne vymedziť čo presne a z ktorého pozemku by malo pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva. Ďalej odporca v 1. rade navrhol, aby súd vyporiadaval nehnuteľnosti v širšom slova zmysle, nakoľko do nehnuteľností preinvestoval značné finančné prostriedky. Ako náhradu za svoje investície žiadal, aby súd uložil navrhovateľke aj odporcom v 2. - 5. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1. rade 10.000,- eur. Tú skutočnosť, že do nehnuteľnosti preinvestoval práve takúto sumu uviedol, že súdu preukazuje fotokópiami bločkov o nákupe stavebného materiálu, ktoré založil do spisu (ide o doklady, ktoré sú založené v prílohovej obálke na č.l. 49 spisu). Odporca v 1. rade nevedel špecifikovať, ktoré z tohto množstva dokladov sú za tých žiadaných 10.000,- eur. Všetky stavebné práce, ktoré boli vykonané na dome, boli zo stavebného hľadiska nevyhnutné, pretože v opačnom prípade v súčasnosti by bol dom už len zrúcaninou. V dome nebola kúpeľňa, teplá voda, ani kanalizácia. Toto všetko sa týmito rekonštrukčnými prácami urobilo.
Na vykonanie týchto prác mal ústny súhlas od Františka Horvátha, ktorý v čase, keď sa tieto opravy a úpravy vykonávali bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V súčasnosti sú spoluvlastníkmi jeho dvaja právni nástupcovia, dvaja synovia, odporcovia v 3. a 4.rade. Od Františka Horvátha mal len ústny súhlas a túto okolnosť súdu nijakým spôsobom nevedel preukázať. Uviedol, že od ostatných spoluvlastníkov nemal súhlas na vykonanie stavebných prác. Sumu 10.000,- eur žiadal od ostatných spoluvlastníkov od každého rovnakým dielom.
Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ust. § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Ak o zrušení spoluvlastníctva rozhoduje súd, má vec pokiaľ je to možné medzi spoluvlastníkov rozdeliť, inak ju prikáže jednému z nich, pritom dbá o jej účelné využitie. K predaju veci a k rozdeleniu dosiahnutého výťažku má dôjsť iba vtedy, ak nikto zo spoluvlastníkov nechce vec prevziať. Tento postup uľahčuje, aby súd mohol po zrušení spoluvlastníctva vykonať čo najúčelnejšie vyporiadanie. Úlohou súdu tu teda je, aby doterajšie spoluvlastníctvo rozumne zlikvidoval, a nie aby vytváral, dokonca proti vôli účastníkov, nové spoluvlastníctvo.
V danom prípade predmetom konania sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v mestskej časti Košice - Barca, a to pozemok pozostávajúci z dvoch parciel, v prednej časti pozemku od ulice je situovaná parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 407 m2, ktorá parcela slúži ako dvor, na tejto parcele je postavený rodinný dom so súpisným číslom 132 a v zadnej časti pozemku je situovaná parc. č. XXX - záhrada o výmere 1468 m2. Celá táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, pričom navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 20/240, odporca v 1. rade v podiele 126/240, odporkyňa v 2. rade v podiele 20/240, odporca v 3. rade v podiele 27/240, odporca v 4. rade v podiele 27/240 a odporca v 5. rade v podiele 20/240. Ani jeden zo spoluvlastníkov nebýva ani nebýval v minulosti v predmetnom rodinnom dome.
Navrhovateľka aj odporcovia v 2. - 5. rade žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadať nehnuteľnosti ich predajom s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov, každému podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. Zhodne mali za to, že reálne rozdelenie nehnuteľností v danom prípade nie je možné medzi spoluvlastníkov, o prikázanie všetkých nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva neprejavil záujem ani jeden zo spoluvlastníkov, preto je možné len nariadiť predaj nehnuteľností a rozdeliť výťažok z predaja. Na druhej strane odporca v 1. rade, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a súhlasil aj s tým, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov nie je možné. O prikázanie všetkých nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva neprejavil záujem, avšak žiadal o prikázanie do svojho výlučného vlastníctva rodinného domu a prednej časti nehnuteľnosti parc. č. XXX o
výmere 407 m2, ktorá je využívaná ako dvor a na ktorej je postavený rodinný dom. Tvrdil, že z pozemku parc.č. XXX treba odčleniť časť na prístupovú cestu pre zadnú časť pozemku, teda pre záhradu, aby sa záhrada mohla predať ako samostatný pozemok. Tiež žiadal, aby mu bol prikázaný pozemok parc.č. XXX vrátane ďalších cca 70 m2 odčlenených z parc. č. XXX bez toho, aby presne vedel vymedziť geometrickým plánom čo žiada, resp. ktorú časť alebo časti pozemkov žiada, aby boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Ohľadom zvyšku pozemku a to parc. č. XXX - záhrady o výmere 1468 m2 (po rôznych vyššie spomenutých obmenách) navrhol nariadiť predaj s následným rozdelením výťažku jednotlivým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Ako náhradu za prikázanie parc. č. XXX a rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva ponúkol navrhovateľke a ostatným odporcom navyše 20 m2 spolu pre všetkých ostatných spoluvlastníkov zo svojho podielu zo zadnej časti pozemku, teda z parc. č. XXX. Odporca v 1. rade uviedol, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie podielov ostatných spoluvlastníkov v súčasnosti a ich podiely chce zaplatiť až z výťažku z predaja záhrady parc. č. XXX.
Súd vykonaným dokazovaním aj na základe zhodných tvrdení všetkých účastníkov konania zistil, že reálne rozdelenie nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je možné. Preto zisťoval, či by bolo možné a účelné prikázať časť z týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov teda v tomto prípade odporcovi v 1. rade, tak ako to žiadal odporca v 1. rade. Treba uviesť, že odporca v 1. rade počas celého konania menil svoje návrhy v tomto smere a nikdy ich riadne neupresnil (žiadal prikázať parc.č. XXX v celosti a rodinný dom resp. časť parc.č. XXX po odčlenení prístupovej cesty k parc.č. XXX a časť parc.č. XXX o výmere cca 70 m2 a rodinný dom, ako náhradu za spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom ponúkol finančnú náhradu, ktorú ale je schopný zaplatiť až po predaji záhrady resp. 20 m2 zo svojho podielu zo záhrady spolu pre všetkých ostatných spoluvlastníkov). Navrhovateľka ani odporcovia v 2. - 5. rade so žiadnym z týchto návrhov odporcu v 1. rade nesúhlasili.
Súd pri posudzovaní týchto skutočností zohľadnil situovanie sporných nehnuteľností, teda to, že dom, dvor a záhrada tvoria jeden funkčný celok a v prípade, že by predná časť pozemku, teda dvor aj s rodinným domom pripadli do výlučného vlastníctva odporcu v 1.rade a nariadil sa predaj zadnej časti pozemku - záhrady, dá sa dôvodne predpokladať, že cena by bola podstatne nižšia ako keby sa predávali nehnuteľnosti v celku. Odporca v 1. rade by bol neprimerane zvýhodnený na úkor ostatných spoluvlastníkov, keďže zadná časť pozemku, teda záhrada by zostala v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov konania až do jej predaja, pričom samotný predaj by pri funkčnom rozdelení celej nehnuteľnosti bol podstatne sťažený. Navyše odporca v 1. rade po prikázaní rodinného domu a prednej časti pozemku nemá z čoho zaplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom a ich podiely by im bol schopný uhradiť až po predaji zadnej časti pozemku, teda záhrady. Podľa názoru súdu sa dá dôvodne predpokladať, že predaj len zadnej časti pozemku - záhrady môže značne predĺžiť dobu, za ktorú sa podarí zrealizovať takýto predaj. Preto súd napriek tomu, že jeden zo spoluvlastníkov žiadal o prikázanie do svojho výlučného vlastníctva časti nehnuteľností, považoval nariadiť predaj celej nehnuteľnosti za spravodlivejšie riešenie medzi spoluvlastníkmi, pri ktorom by nebol neprimerane zvýhodnený ani znevýhodnený ani jeden zo spoluvlastníkov. Pre úplnosť súd dodáva, že ani jeden zo spoluvlastníkov nebýva ani nebýval v minulosti v predmetnom rodinnom dome.
Odporca v 1. rade navyše žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, keď tvrdil, že investoval 20.000,- eur, z ktorých žiada 10.000,- eur zohľadniť pri vyporiadaní. Odporca v 1. rade tento svoj návrh presnejšie nešpecifikoval, neupresnil koľko žiada zaplatiť za investície od jednotlivých spoluvlastníkov, nepreukázal presnú výšku investícií ani to kedy boli tieto investície vynaložené, či išlo o nevyhnutné opravy a údržbu a či mal súhlas ostatných spoluvlastníkov. Tým neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, preto súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle. Navyše treba dodať, že z tvrdení odporcu v 1. rade (tvrdil, že v dome bola vykonaná kanalizácia, vodovod a kúpeľňa) vyplýva, že nešlo o nevyhnutné opravy a údržbu a nemal súhlas žiadneho zo spoluvlastníkov a všetky investície boli vykonané v rokoch 2007 a 2008 a zo strany navrhovateľky bola vznesená námietka premlčania. Pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Toto majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecných premlčacích dobách v závislosti od toho, či ide o nárok vyplývajúci z ust. § 137 Občianskeho zákonníka (§ 101), alebo o nárok podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 107). Z toho vyplýva, že pokiaľ by aj mal odporca v 1. rade vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom nárok na náhradu vynaložených nákladov podľa ust. § 137 OZ alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ, vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany navrhovateľky, nepochybne došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa podľa ust. § 101 ( v lehote 3 rokov od vynaloženia nákladov, t.j. najneskôr 31.1.2011) alebo podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka ( v lehote 2 rokov od vynaloženia nákladov, t.j. najneskôr 31.1.2010).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola plne úspešná priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 878,- eur a z trov právneho zastúpenia advokátom za 6 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.8.2014, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 12.5.2015, 3. podanie zo dňa 26.8.2015, 4. účasť na pojednávaní dňa 29.9.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 15.12.2015, 6. účasť na pojednávaní dňa 26.1.2016, t.j. 6 x 303,74 eur (z hodnoty konania 14.635,- eur čo je hodnota podielu navrhovateľky z nehnuteľností) + 1 x režijný paušál 8.04 eur, 4 x režijný paušál 8,39 eur, 1 x režijný paušál 8,58 eur, vrátane 20 % DPH, spolu 2.247,14 eur, spolu trovy konania v sume 3.125,14 eur, ktoré trovy sú povinní navrhovateľke nahradiť odporcovia v 1. - 5. rade spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.