Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-453-2014.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/716/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., , so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Y. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátom, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie 411,30 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 272,06 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 272,06 eur od 24.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov, ani vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 858,06 eur spolu s 8,50 % úrokom z omeškania od 24.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pohľadávka pozostávala zo sumy 272,06 eur titulom dlžoby na službách a sumy 586,- eur titulom náhrady škody.
Žalovaný sa vo veci nevyjadril ani nezaslal súdu svoje stanovisko.
Podaním zo dňa 2.12.2014, doručeným súdu dňa 3.12.2014, vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátom, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice. Ani jeden z účastníkov konania nevzniesol námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Vedľajší účastník vo svojom stanovisku k prejednávanej veci doručenom súdu dňa 9.2.2015 uviedol, že nenamieta uplatnený nárok žalobcu na úhradu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, namieta však opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu titulom náhrady škody a do konania vstupuje iba ohľadom tohto samostatného nároku žalobcu. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že poskytnutá zľava na mobilný telefón predstavuje škodu nemôže obstáť z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne ešte pred konaním žalovaného. K poskytnutiu zľavneného mobilného telefónu (škode) došlo ešte pred protiprávnym konaním žalovaného, a preto nemožno tvrdiť, že nebyť takéhoto konania žalovaného, nedošlo by ani ku škode u žalobcu. Zo zmluvy, z Dodatku ani Všeobecných podmienok
nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú, teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytované služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2 bod 2.5. Dodatku formou zmluvnej pokuty. V predmetnej veci si žalobca neuplatňuje nárok titulom zmluvnej pokuty, uvedomujúc si zákonnú prekážku podľa § 53a OZ, ktorú predstavujú právoplatné rozsudky vo vzťahu k žalobcom formulovaným ustanoveniam o zmluvnej pokute v Dodatkoch k zmluve o pripojení, ktoré sú postihnuté absolútnou neplatnosťou ako neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom škodu vyčíslil ako rozdiel medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavnenou cenou mobilného zariadenia. Preto vedľajší účastník súdu navrhol, aby po vykonanom dokazovaní vo veci zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobca uplatňuje zaplatenie náhrady škody a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie, pretože v tejto zvyšnej časti nenachádza porušenie spotrebiteľských práv.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.1.2016. Oznam bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a zverejnený tiež na domovskej stránke MS SR.
Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že: Dňa 17.1.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č. M. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie, na základe ktorej bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 17.1.2013 bol žalovanému dodaný telefón zn. N. A. M. za cenu 29,- eur. Touto zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3 písm. (súd uvádza skrátene) a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2. písmena b/ uvedených kategórií služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku, e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať Podniku iné platby, ktoré je povinný platiť Podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak Účastník je povinný ich uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku tretej osobe.
Podľa čl. 2.4: v prípade telefónnych čísel, ktoré v rámci prenostiteľnosti čísla prenesené k Podniku od iného operátora sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia platnosti Dodatku až do prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže po dobu, po ktorú SIM karta nebude ešte v dôsledku nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti tak začne plynúť až aktiváciou SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však účastník povinný plniť si povinnosti podľa čl. 2.3. a/ a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti aj po celú dobu viazanosti.
Podľa čl. 2.5. Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia povinnosti a) včas a riadne uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a b) zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a po celú dobu tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti, je účastník povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 156,- eur.
Dňa 11.1.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č. M. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie, na základe ktorej bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 11.1.2013 bol žalovanému dodaný telefón zn. Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16 GB za cenu 29,- eur. Touto zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3 písm. (súd uvádza skrátene) a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2. písmena b/ uvedených kategórií služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku.
Podľa čl. 2.4: v prípade telefónnych čísel, ktoré v rámci prenostiteľnosti čísla prenesené k Podniku od iného operátora sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia platnosti Dodatku až do prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže po dobu, po ktorú SIM karta nebude ešte v dôsledku nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti tak začne plynúť až aktiváciou SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však účastník povinný plniť si povinnosti podľa čl. 2.3. a/ a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti aj po celú dobu viazanosti.
Podľa čl. 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto Dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku určeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúce k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 430,- eur.
Žalovaný titulom poskytnutých služieb nezaplatil:
- fa č. XXXXXXXXXX splatnú 30.3.2013 na sumu 2,99 eur,
- fa č. XXXXXXXXXX splatnú 30.3.2013 na sumu 1,- eur,
- fa č. XXXXXXXXXX splatnú 2.3.2013 na sumu 1,- eur,
- fa č. XXXXXXXXXX splatnú 2.3.2013 na sumu 171,11 eur,
- fa č. XXXXXXXXXX splatnú 2.3.2013 na sumu 65,98 eur,
- fa č. XXXXXXXXXX splatnú 30.1.2013 na sumu 63,16 eur.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 oznámil žalovanému sumu 305,24 eur titulom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v lehote do 23.5.2013. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 33,18 eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Súd ohľadom služieb právne uzatvára: Podľa § 43 zákona 351/2011 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy: (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
(2) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
(9) Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(10) Účastník má právo na a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.
(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 cit. zákona:
(1) Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Žalovaný vyúčtovanú cenu služieb a poplatkov za úkony s tým spojené v sume 305,24 eur nezaplatil a na výzvu žalobcu „pokus o pokonávku“ zo dňa 9.5.2013 s lehotou plnenia do 23.5.2013 nereagoval. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 33,18 eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s cit. úpravou zákona 351/2011 Z.z. uznal nárok na zaplatenie sumy 272,06 eur titulom poskytnutých služieb za dôvodný.
Podľa § 517 Obč. zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase 24.5.2013 bola základná sadzba ECB 0,50 % takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 8,50 % ročne.
V prejednávanej veci ďalej predmetom konania bola “náhrada škody“ vo výške 586,- eur vzhľadom na to, že predajná cena telefónu bola v sume 185,- eur a 459,- eur a žalovaný zaplatil akciovú cenu v sume 2x po 29,- eur. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom behu vecí.
V danom prípade si žalobca uplatňoval od žalovaného škodu spočívajúcu v rozdiele medzi predajnou (zľavnenou cenou) a jeho akciovou cenou. Protiprávnu udalosť žalobca videl v tom, že predal žalovanému zľavnené zariadenia a ten nedodržal svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby a nedodržanie tohto záväzku privodilo navrhovateľovi minimálne vyššie uvedenú škodu. V zmysle čl. 3 bod 3.7. dodatku účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2., 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Súd ma zato, že v zmysle vyššie citovaného čl. 3 bod 3.7 dodatku nevyplýva povinnosť žalovaného ako spotrebiteľa v prípade nedodržania zmluvných podmienok doplatiť zľavnenú cenu telefónu do trhovej ceny. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú cenu, pretože cena za mobilný telefón zmluvne dohodnutá medzi účastníkmi na sumu 2x po 29,- eur, ktorú žalovaný zaplatil. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti náhrady škody v sume 586,- eur ako nepreukázaný a teda nedôvodný, zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 858,06 eur mu bolo priznaných 272,06 eur a neúspešný bol v časti o 586,- eur. Úspech žalobcu v konaní je 31,71 % a neúspech 68,29 %, u žalovaného presne opačne. Súd preto, že úspech žalovaného v konaní je 68,29 % a neúspech 31,71 %, avšak žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V predmetnom konaní bol vedľajší účastník zastúpený právny zástupcom, ktoré trovy súd nepriznal. Súd vychádza zo zásady účelnosti, vo vzťahu k čomu zaujal stanovisko aj NS SR, keď vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, súd posúdil z hľadiska ich účelnosti. Je pravda, že úspech žalobcu bol v rozsahu 31,71% a neúspech v rozsahu 68,29% a ten predstavuje úspech žalovaného, avšak vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že je treba rozlišovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným a vzťah vedľajšieho účastníka k žalovanému ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému - tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pre nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má ja vedľajší účastník možnosť zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta avšak s tým, že sa mu neprizná náhrada týchto trov, pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, pretože neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/3 z 9.9.2004) a nie je tým porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní.
Navyše, vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 9.2.2015 vstúpil do konania iba ohľadom časti žalovaného nároku a to ohľadom náhrady škody, čo ale procesne nie je možné. Vstúpiť možno len do konania ako celku a to všetkými procesnými dôsledkami, ktoré sú sním spojené, vrátane rozhodovania o náhrade trov konania.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy konania zo základu „náhrady škody“ v sume 586,- eur a vyčíslil ich celkovou sumou 92,79 eur.
Prejednávaná vec má charakter spotrebiteľského vzťahu a súd, a to aj bez návrhu, je ex offo povinný skúmať tak neprijateľnosť zmluvných dojednaní, ako aj platnosť či neplatnosť právnych úkonov z ich formálneho či obsahového hľadiska podľa zákona, pričom VÚ vo svojom vyjadrení vo veci nepoukazoval na nič iné, než súd v odôvodnení svojho rozsudku. Navyše, aj podania vedľajších účastníkov vykazujú znaky konania tak, ako aj u žalobcu a síce, že aj jeho vyjadrenia sú v týchto veciach identické, menia sa iba čísla konania, mená, dlžné sumy atď. a nemení sa ani judikatúra súdov, na ktorú v týchto podaniach poukazuje. Aj činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je už rutinná a ako taká vo vzťahu k cieľu samotného konania neúčelná a nie nevyhnutná.
Ak teda sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom a využil tak svoje ústavné právo, náklady s tým spojené musí znášať sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.