Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-140-2015.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/140/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 13, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému W. V., F. XXX, o zaplatenie 173,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/295/2014-73 z 3.11.2014 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Soukeník - Štrpka, s.r.o. 48,06 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy odvolacieho konania žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 173,42 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 58,57 eur od 4.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 69,08 eur od 4.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 42,27 eur od 4.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 3,50 eur od 4.9.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi trovy právneho zastúpenia nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom doručeným mu 22.05.2014 domáhal od žalovaného, ako návrh odôvodnil, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. ako postupca na strane jednej a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedeného pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Konštatoval, že v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov, že rozsudok bol vyhlásený verejne 3.11.2014 a čo zistil vykonaným dokazovaním. Citujúc znenie § 51, § 488 O. z., § 43 ods.1,2, § 42 ods.1 písm. a), ods.4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 517 ods.1,2 O. z., § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 uzavrel, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a na cit. ust. zákona žalobe vyhovel. Žalobca preukázal vznik platného záväzku, ktorý žalovaný nesplnil a rovnako žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania, nakoľko mal preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného dlhu. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods.1 O. s. p. (ktorého znenie citoval) a mal za to, že účelne vynaložené trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 16,50 eur, že v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené, že nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval, že právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Považoval náklady zastúpenia žalobcu advokátom za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla faktúr, dlžné
sumy a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou nevyžadujúcou odborné znalosti, že žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď je vo veci nariadené pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobcom je spoločnosť BL Telecom collection, s.r.o., ktorej konateľom je L.. P. Š., ktorý je zároveň aj spoločníkom a konateľom spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., ktorá je právnym zástupcom žalobcu. Ak teda právny zástupca vykonáva úkony v mene a v prospech nie inej, ale vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia pozitívneho výsledku (ako je to aj v prejednávanej veci), priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti a podľa jeho názoru aj dobrým mravom, a preto, aj keď bol žalobca plne úspešný, trovy právneho zastúpenia mu z vyššie popísaných dôvodov neboli nepriznané.
Rozsudok napadol včas odvolaním žalobca, ktorý I. v zmysle § 201 v spojení s § 204 ods.1 O. s. p. podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie proti rozsudku v rozsahu II. časti výroku rozhodnutia a to žalobcovi nepriznaných trov právneho zastúpenia. II. Konštatoval ako súd svoj právny záver uvedený v II. výroku rozsudku odôvodnil (citoval 4 str. odôvodnenia) III. Uviedol, že podané odvolanie odôvodňuje § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS), obsiahnutom v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 30/2012 zo 17.10.2013, má za to, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej konajúci súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, príp. ak zo správnych skutkových záverov vyvodil konajúci súd nesprávne právne závery. Citoval znenie § 142 ods., § 150 ods.1,2 O. s. p. a vychádzajúc z vyššie cit. ust. má ďalej za to, že v sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, že len ojedinele a vo výnimočných prípadoch môže súd v konaní úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Vyššie uvedené ust. umožňujú konajúcemu súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. § 150 O. s. p. preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Má za to, že v tomto konkrétnom prípade nie sú naplnené predpoklady a neexistujú ani dôvody na nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcu, že rozhodnutie súdu nemá oporu v právnom poriadku SR a porušuje vyššie uvedené zásady ohľadom posudzovania priznania trov právneho zastúpenia účastníkovi konania. Ďalej citoval znenie § 24, § 25, § 26 ods.4 O. s. p. a má za to, že jeho konanie ohľadom voľby jeho právneho zástupcu v predmetnom súdnom konaní je plne v súlade s ust. § 24 O. s. p., ako aj so zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, že pokiaľ využije zákonnú možnosť zvoliť si právneho zástupcu, táto mu nesmie byť na škodu, že na základe vyššie cit. zák. ust. považuje jeho právne zastúpenie v súlade so zákonom a za plne legitímne. Neexistuje žiaden dôvod, prečo mu vo vzťahu k plnému úspechu v súdnom konaní pred súdom odoprieť právo na uplatnenie náhrady trov konania voči neúspešnému účastníkovi konania (žalovanému), tak ako ich on aj pôvodne vyčíslil. Uvedený právny názor vychádza okrem príslušných zák. ust. aj z ustálenej judikatúry súdov a to najmä z vyššie uvedeného rozhodnutia NS sp. zn. 3MCdo 30/2012 zo 17.10.2013. V predmetnom rozhodnutí NS skúmal problematiku zastupovania advokáta ako účastníka v spore vlastnou advokátskou kanceláriou a konštatoval že aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp., ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí. Záverom uviedol, že NS vo vyššie označenej právnej veci konal na základe mimoriadneho dovolania, ktoré podal generálny prokurátor, ktorý vo svojom mimoriadnom dovolaní ako dôvod jeho podania uviedol, že zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva, že by sa advokát nemohol dať v konaní zastupovať iným advokátom a že by v konaní ako zástupca nemohla vystupovať „vlastná" advokátska kancelária, ktorá je samostatným právnym subjektom a NS sa s názorom generálneho prokurátora stotožnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok v rozsahu II. časti výroku rozhodnutia zmenil tak, že mu prizná trovy právneho zastúpenia v pôvodne uplatňovanej výške a uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní vo výške 31,56 eur.
Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zrušenie ( § 221 ods. 1) a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,56 eur a za súdny poplatok 16,50 eur spolu 48,06 eur.
K uplatnenému odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, ale čiastočne ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa §151 ods.5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad
Podľa §14 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom;
Podľa §16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O. s. p., keďže mal v konaní plný úspech. Súd ale pri hodnotení cit. ust. sa nezaoberal § 150 ods.2 O. s. p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods.1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Je evidentné, že v prejednávanej veci ide o drobný spor a žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 79,62 eur (16,50 + 63,12) čo predstavuje takmer 50% z uplatnenej pohľadávky. Preto odvolací súd s ohľadom na cit. § 150 ods.2 O. s. p., považoval uplatnené trovy konania za neprimerané pohľadávke a znížil ich tak, že žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a náhradu za 1 úkon právnej služby 18,26 eur (§10 ods.1, §14 ods.1 písm. a/) + 8,04 eur rež. paušál (§16 ods.3) a 5,26 DPH (§18 ods.3).
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.