Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-11-2024.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/11/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XX, toho času B., D. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XX, toho času B., D. XX, proti povinnej osobe: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinná osoba je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200 eur mesačne od 12.03.2024 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa.
II. Zročné výživné za obdobie od 12.03.2024 do 30.06.2024 vo výške 108 eur súd p o v o ľ u j e povinnej osobe splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.03.2024 domáhal určenia výživného vo výške 250 eur mesačne. Návrh odôvodňoval tým, že povinná osoba – otec prestal na jeho výživu dobrovoľne prispievať od januára 2024. Predtým v zmysle dohody mu platil výživné vo výške 170 eur. Náklady na výživu navrhovateľa pozostávajú z výdavkov na ošatenie a štúdium. Jeho aktuálne životné náklady sú vo výške 285,70 eur, ktoré pozostávajú z nasledovných položiek: internet 109 eur, stravovanie v škole 80 eur, internet na internáte 6,70 eur, ošatenie 35 eur, hygienické potreby 25 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, osobné aktivity 20 eur, tvorba úspor na ďalšie štúdium 25 eur. Navrhovateľ zároveň uviedol, že je študentom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulta elektrotechniky a informatiky.
2. Súd pojednával v neprítomnosti povinnej osoby, ktorá návrh prevzala dňa 09.04.2024, svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu choroby ospravedlnila dňa 22.04.2024 tak ako to vyplýva z úradného záznamu (č. l. 16). I napriek ďalším vykázaným predvolaniam sa na pojednávanie nedostavila a nežiadala pojednávanie odročiť. Na pojednávanie, kde súd vyhlásil rozsudok mala doručenie predvolania riadne vykázané dňa 04.06.2024. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nežiadala pojednávanie odročiť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka, oboznámením predložených a pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
3.1 Potvrdenie o štúdiu navrhovateľa zo dňa 19.10.2023 Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulta elektrotechniky a informatiky Bratislava – Karlova Ves, Ilkovičova 3, z ktorého mal súd preukázané, že navrhovateľ študuje študijný program Informačné a komunikačné technológie v študijnom odbore informatika formou denného štúdia v akademickom roku 2023/2024 s tým, že štúdium sa začalo 01.09.2023 a štandardná dĺžka štúdia 3 roky.
3.2 Rodný list navrhovateľa, z ktorého mal súd preukázané, že otcom navrhovateľa je F. B., nar. XX.XX.XXXX.
3.3 Potvrdenie o čistom mesačnom príjme matky navrhovateľa od zamestnávateľa G., s. r. o., Selice od marca 2023 do februára 2024, z ktorého mal súd preukázané, že jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 8 415 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 701 eur.
3.3.1 Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.02.2024 s rovnakým zamestnávateľom vzhľadom na to, že zamestnanec sa stal nadbytočným a pracovný pomer, ktorý vznikol 01.06.2017 končí dňom 29.02.2024. Dohodnutá výška odstupného podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.
3.3.2 Oznámenie ÚPSVaR Nové Zámky o zaradení matky navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.03.2024.
3.3.3 Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 28.03.2024 na matku navrhovateľa, z ktorého mal súd preukázané, že má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu od 01.03.2024 na obdobie 6 mesiacov s tým, že výška dávky za deň je 13,11 eur.
3.4 Predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu od 01.04.2024 vo výške 243,12 eur. Zálohové platby na elektrinu 43,19, ako aj úhrada poistky matky 27 eur.
3.5 Zápisnica o pojednávaní vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8Pc/12/2024 zo dňa 17.05.2024, z ktorej mal súd preukázané, že navrhovateľka A. B. sa v tomto konaní rovnako domáha určenia výživného proti otcovi vo výške 150 eur mesačne. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, ktorý brigáduje a mesačne si dokáže zarobiť 300 eur. S otcom sa vôbec nestretáva. Otec navrhovateľke platí paušál vo výške 30 eur mesačne. Ako svedkyňa bola vypočutá splnomocnená zástupkyňa v tomto konaní, t. j. matka detí. Príjem matky je asi 400 eur a k tomu poberá rodinné prídavky na dve deti. Bolo jej vyplatené odstupné, niečo cez 2 000 eur. Rodinná situácia ich nútila, aby s deťmi opustila spoločnú domácnosť v roku 2020 odkedy žijú s manželom oddelene. Najprv otec prispieval na výživu dieťaťa sumou 100 eur a po istom čase znížil na sumu 50 eur. Splnomocnená zástupkyňa vlastní dvojizbový byt s výmerou 49 m2, ktorý si kupovala z vlastných finančných prostriedkov a finančne jej prispeli rodičia. Inú nehnuteľnosť nevlastní, ani motorové vozidlo.
3.6 Potvrdenie o poberaní výsluhového dôchodku povinnej osoby z H. riaditeľstva SR, z ktorého mal súd preukázané, že povinná osoba je poberateľom I. dôchodku od 16.09.2020 vo výške XXX,XX eur mesačne v období od júla 2023 do júna 2024.
3.6.1 Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na povinnú osobu mal súd preukázané, že bol zamestnaný od 01.03.2022 do 10.04.2022 s vymeriavacím základom 148 eur a 44 eur. V období od 01.0.2.2023 do 01.05.2023 s vymeriavacím základom 1 040 eur a 372 eur. V období od 31.10.2023 do 24.12.2023 s vymeriavacím základom 4 eur, 98 eur a 78 eur. Splnomocnená zástupkyňa udáva, že má vedomosť o tom, že posledný pracovný pomer manžel ukončil kvôli alkoholu. Miestom výkonu práce boli Šurany.
4. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa vo výpovedi upresnila, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore pestovateľ, chovateľ. U posledného zamestnávateľa v zmysle predloženého potvrdenia pracovala ako asistentka predaja. Z lustrácie v sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že splnomocnená zástupkyňa bola zamestnaná od 01.06.2018 do 29.02.2024. V mesiaci február 2024 jej bolo vyplatené odstupné vo výške 2 200 eur a vymeriavací základ bol vo výške 3 049,31 eur. Po opustení spoločnej domácnosti s deťmi v roku 2020 si kúpila byt za 70 000 eur, v ktorom teraz s deťmi býva, ktorý bol vyplatený sumou v 50 000 eur, ktorú jej dal manžel a sumou 20 000 eur jej
prispeli rodičia. Manžel ju vyplatil zo spoločných úspor. Nevedela aké finančné prostriedky mali na účte manžela, kde nemala prístup. Nevedela povedať, či takáto suma zostala aj manželovi. Túto sumu jej dal preto, aby odišla, aby jemu zostal dom i auto. Dom začali stavať pred uzavretím manželstva a bol skolaudovaný po uzavretí manželstva. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či ešte je potrebné splácať úvery. Všetky finančné veci v domácnosti riešil otec navrhovateľa. Počas spolužitia žiadne zdravotné problémy nemal. Podľa jej vedomostí prestal pracovať na Finančnej správe asi v septembri 2020, keď opúšťali spoločnú domácnosť. Návrh na určenie výživného bol podaný až teraz, pretože pri odchode zo spoločnej domácnosti sa dohodli, že otec bude prispievať na výživu detí dobrovoľne. Robil tak až do konca roka 2023. Navrhovateľovi posielal výživné vo výške 170 eur. V mesiacoch január, február 2024 žiadne výživné neposlal a preto ho vyzvala, že ak tak neurobí, bude podaný návrh. Od podania návrhu prispieva na výživu navrhovateľa sumou 170 eur mesačne. Je pravdou, že navrhovateľ sa domáha výživného v sume 250 eur, pretože mu to nepostačuje. Našiel brigádu a mesačne počas voľných dní, keď nemá školu je schopný si privyrobiť do 300 eur. Keď mal syn 18 rokov, bolo mu vyplatené poistné plnenie, z ktorého si na začiatku hradil mimoriadne výdavky. Bola to suma do 2 000 eur. Snažila sa mu vysvetliť, aby si naďalej šetril. Myslí si, že syn má niečo na účte z brigád. Syn jej do domácnosti neprispieva, skôr sa snaží byť sebestačný sám pre seba. Nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Nemá žiadne zdravotné problémy. V nehnuteľnosti bývajú oni traja, nájomné je vo výške 243 eur, elektrina 58 eur, internet a TV 42 eur. Celkové výdavky 343 eur a alikvotná časť na jednu osobu je vo výške 114 eur. Navrhovateľ zatiaľ nemá žiadne záujmové aktivity, s čím by mal zvýšené výdavky. Návrh bol podaný najmä preto, aby mali vykonateľné rozhodnutie vzhľadom na konanie povinnej osoby. Je pravdou, že od opustenia spoločnej domácnosti otec posielal navrhovateľovi pri príležitosti sviatkov a Vianoc 100 eur. Nevedela sa presne vyjadriť aké sú momentálne náklady na bývanie povinnej osoby, ale domnievala sa, že sú približne také, ako má ona, t. j. 350 eur. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu vyhovieť a zaviazať povinnú osobu na platenie výživného minimálne vo výške 200 – 220 eur mesačne. Čo sa týka dcéry A. domnievala sa, že by malo byť určené výživné minimálne vo výške 120 eur vzhľadom na to, že budúci rok bude maturovať.
5. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
6. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
16. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že povinná osoba nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom od roku 2020. Povinná osoba si dobrovoľne plnila vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi vyplývajúcu jej z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine do decembra 2023. Vyživovaciu povinnosť si začala plniť od podania návrhu naďalej vo výške 170 eur mesačne. Je pravdou, že pri príležitosti sviatkov a Vianoc prispela navrhovateľovi sumou po 100 eur.
16.1 Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu nie je schopný samostatne sa živiť, pretože je študentom Slovenskej technickej univerzity v Bratislava na fakulte elektrotechniky a informatiky. Náklady na výživu navrhovateľa pozostávajú z výdavkov na ošatenie a štúdium. Jeho aktuálne životné náklady pozostávajú z nákladov na: internet 109 eur, stravovanie v škole 80 eur, internet na internáte 6,70 eur, ošatenie 35 eur, hygienické potreby 25 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, osobné aktivity 20 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie vo výške 114 eur. Súd uznal a považoval za preukázané, že výdavky navrhovateľa, ktoré uvádzal v návrhu sú vo výške 296 eur a alikvotná časť nákladov vo výške 114 eur. Na základe týchto skutočností súd uznal a považoval za preukázané výdavky navrhovateľa vo výške 410 eur mesačne.
Súd nezapočítal do výdavkov navrhovateľa tvorbu úspor na ďalšie štúdium vo výške 25 eur, pretože mal za to, že sa jedná o položku, ktorá je dobrovoľná a nemôže bez ďalšieho zaťažovať povinnú osobu.
16.2 Súd mal za to, že vzhľadom na výšku uznaných a opakujúcich sa výdavkov navrhovateľa v sume 410 eur bude navrhovateľ schopný pokryť svoje výdavky pri určení výživného voči povinnej osobe v sume 200 eur mesačne vzhľadom na jej finančné možnosti s tým, že k tejto sume je potrebné pripočítať rodinné prídavky vo výške 60 eur. Ak na výživu navrhovateľa prispeje i matka sumou vo výške 80 eur vzhľadom na jej finančné možnosti, ako aj situáciu v rodine, bude navrhovateľ schopný pokryť nevyhnutné výdavky uznané súdom s tým, že je nepochybné, že do úvahy prichádza variabilita výdavkov, čo sa týka nákladov na stravu, ošatenie, obuv a internet. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že navrhovateľ je schopný si brigádnicky privyrobiť mesačne sumu 300 eur, z ktorej si bude schopný pokryť zvyšok výdavkov tak, ako je tomu i doteraz, čo potvrdila i splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa. Príjem matky navrhovateľa od marca 2023 do februára 2024 bol vo výške 701 eur mesačne s tým, že v uvedenej sume je zohľadnené i vyplatené odstupné. Matka navrhovateľa momentálne poberá podporu v nezamestnanosti od 01.03.2024 vo výške okolo 390 eur mesačne. Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem matky za posledných 12 mesiacov pozostával zo sumy 5 608 eur (8 x 701 eur) a zo sumy 1 560 eur (4x 390 eur), čo spolu predstavuje sumu 7 168 eur a čistý mesačný príjem je vo výške 597 eur. Z uvedeného príjmu bude rovnako i matka schopná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80 eur mesačne po zohľadnení i ďalšej vyživovacej povinnosti voči dcére A. tak, aby jej zostala suma vyššia ako je životné minimum vo výške 274 eur od 01.07.2024. Súd zároveň zohľadnil i vek vyživovacích povinností matky navrhovateľa, ako aj tú skutočnosť, že životná úroveň rodiny na strane matky je nižšia i napriek tomu, že vlastní nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, pretože finančné prostriedky, ktoré jej zostanú po splnení si vyživovacej povinnosti sa rozdeľujú na tri osoby.
16.3 Pri určení výšky výživného súd zohľadňoval finančné možnosti povinnej osoby, t. j. otca navrhovateľa. Z predložených zadovážených listinných dôkazov vzhľadom na nezodpovedný a laxný prístup povinnej osoby s poukazom na vyhľadávaciu zásadu mal súd preukázané, že povinná osoba je poberateľom I. dôchodku vo výške 933,80 eur mesačne v období od júla 2023 do júna 2024. Povinná osoba poberá I. dôchodok od 16.09.2020. Z odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni za posledné dva roky na povinnú osobu mal súd preukázané, že bola zamestnaná od 01.03.2022 do 10.04.2022 s vymeriavacím základom 148 eur a 44 eur. V období od 01.0.2.2023 do 01.05.2023 s vymeriavacím základom 1 040 eur a 372 eur. V období od 31.10.2023 do 24.12.2023 s vymeriavacím základom 4 eur, 98 eur a 78 eur. Pri určení výšky výživného súd zohľadňoval vek navrhovateľa, ako aj finančné možnosti povinnej osoby a v neposlednom rade i preukázateľné uznané opakujúce sa výdavky navrhovateľa a ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinnej osoby. Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a súd mal za to, že určené výživné vo výške 200 eur bude povinná osoba schopná platiť bez akejkoľvek ujmy, aj keby jej príjem pozostával len z I. dôchodku vo výške 933,80 eur. Ak povinná osoba zaplatí z preukázaného I. dôchodku určené výživné vo výške 200 eur, žiadané výživné na dcéru A. vo výške 120 eur, zostane jej suma rovnajúca sa výške čistej minimálnej mzdy za rok 2024 vo výške 614 eur. Povinná osoba má možnosť zamestnať sa tak, ako tomu bolo i za posledné dva roky za účelom zvýšenia životného štandardu a finančných príjmov, ak to bude považovať za potrebné. Súd mal preukázané, že životná úroveň na strane povinnej osoby je lepšia a vyššia ako na strane matky navrhovateľa, pretože finančná čiastka vo výške 614 eur po zaplatení výživného na dve deti zostane len pre ňu.
17. Zročné výživné za obdobie od 12.03.2024 do 30.06.2024 vo výške 108 eur súd povolil povinnej osobe – otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP, pretože mal za to, že otec bude schopný i zročné výživné zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Výška splátky je primeraná dlžnej sume, ako aj preukázateľnému príjmu matky tak, aby zročné výživné bolo zaplatené v primeranej lehote. Zročné výživné pozostáva z rozdielu dobrovoľne plateného výživného vo výške 170 eur a určeného výživného vo výške 200 eur, t. j. 30 eur. Výživné za mesiac marec 2024 vo výške 18 eur (19 dní) a z výživného vo výške 90 eur (za mesiace apríl – jún 2024 (3 x 30 eur).
19. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože mal za to, že v tejto časti návrh dôvodný nie je a určené výživné je primerané k výške príjmu povinnej osoby, ako aj k preukázateľným opakujúcim sa a uznaným výdavkom povinnej osoby.
20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, pretože vo veciach výživného plnoletých osôb, zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 4 ods. 1 písmena g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov znení noviel je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).