Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-589-2015.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/589/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12, proti odporcovi: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka : Všeobecný ochranca práv spotrebiteľov, o.z. zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom v Bratislave, Zámocká 36 o zaplatenie 520 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 18.06.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 520 eura s úrokom z omeškania z titulu nesplatenia zmluvy o úvere.
Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konalo v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Odporca uviedol, že dlžnú sumu prestal splácať z dôvodu, že ostal nezamestnaný. mal zdravotné problémy. Taktiež mal exekúciu, ktorá mu strhávala všetky fin. prostriedky. Teraz by bol schopný dlžnú sumu uhradiť, namietal však premlčanie podaného návrhu.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými a to : zmluvou o úvere z č.l. 5, predžaľobnou upomienkou z č.l. 7, oznámením o zosplatnení z č.l. 9, trestným rozkazom z č.l. 11-13, vyjadrením navrhovateľa z č.l. 20-21,32,34 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav : Navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o úvere dňa 27.07.2009, na základe ktorého mu poskytol sumu 400 eur. V trinástich splátkach mal odporca uhradiť sumu 676 eura. Odporca riadne dlh nesplácal, uhradil sumu 150 eur. Ďalšie splátky aj napriek výzve neuhradil. V zmysle zmluvy si navrhovateľ uplatňoval sumu 520 eur z titulu nesplateného úveru, paušálnu sumu nákladov, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 520 eur od 07.02.2010 do zaplatenia. Odporca namietal premlčanie návrhu. Dlh odporcu sa stal splatný 06.02.2010 a premlčacia doba začala plynúť od 07.02.2010 v trvaní troch rokov. Od 05.08.2011, teda podania návrhu na rozhodcovský súd až do dňa 19.05.2012, právoplatného zastavenia exekučného konania, uznesením zo dňa 15.03.2012 premlčacia doba spočívala. Navrhovateľ tvrdil, že návrh na rozhodcovský súd podal 11.07.2011, súd vychádzal z dátumu uvedeného v rozhodcovskom rozsudku. Navrhovateľ uvádzal, že uznesenie o zastavení exekúcie bolo právoplatné 18.05.2013, súd vychádzal z dátumu na uznesení v exekučnom spise. Navrhovateľ tvrdil, že návrh nie je premlčaný.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd má za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre odporcu zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporcovia neboli podnikatelia, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011).
Navrhovateľ nevysvetlil v čom by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu takýto fakt ani neexistuje. Úprava spotrebiteľských práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov. Už bolo konštatované, že odporca nie je podnikateľ. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie, podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd už poukazoval na § 657 O.z.. Oveľa prísnejšie a tvrdšie sú úpravy vzťahov podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov je občianske právo SR.
Súd posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že pre odporcu ako spotrebiteľa je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Námietku premlčania tak súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná. Listom zo dňa 04.03.2010 navrhovateľ zosplatnil dlh odporcu ku dňu 06.02.2010 ( č.l. 10 spisu). Od nasledujúceho dňa po splatnosti dlhu odporcovi začala plynúť premlčacia doba, teda od 07.02.2010, od kedy aj navrhovateľ žiadal úrok z omeškania. Návrh bol podaný dňa 18.06.2014, teda po štyroch rokoch, štyroch mesiacoch a 11 dňoch. Počas uplatnenia práva na súde či inom príslušnom orgáne a ak sa začatom konaní riadne pokračuje premlčacia doba spočíva, neplynie. Návrh na rozhodcovský súd bol podaný dňa 05.08.2011 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.10.2011, ubehli tak dva mesiace a 21 dní. Návrh na exekúciu bol podaný 30.01.2012 a právoplatne bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá exekučným súdom dňa 19.05.2012, ubehli tak tri mesiace a 20 dní. Spolu išlo o dobu šiestich mesiacov a 11 dní. Odrátajúc túto dobu od doby začatia plynutia premlčacej doby po podanie návrhu ostala doba troch rokov, desiatich mesiacov. Ubehla tak premlčacia doba na podanie návrhu a na základe námietky premlčania súd návrh v sume 520 eur s príslušenstvom zamietol. Súd do doby spočívania premlčacej doby nezahrnul obdobie medzi skončeným rozhodcovského konania a začatím exekučného konania, keďže v tejto dobe sa žiadne konanie neviedlo, resp. nebol uplatnení nárok. Ak by aj túto dobu zahrnul ako aj dobu kedy bol podľa navrhovateľa podaný návrh na rozhodcovský súd išlo by celkovo o 312 dní, čo by teda na právnom názore súdu nič nezmenilo. Z právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia navrhovateľ vedel, že rozhodcovský rozsudok je nulitný akt nezakladajúci prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom. Nebolo pritom možné o nároku navrhovateľa rozhodnúť res judicata ( rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 zo dňa 31.05.2012) a tak vlastne neprebiehalo žiadne konania na uplatnenie predmetného práva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešným odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania. Vzhľadom na zamietnutie návrhu by odporca, či vedľajší účastník na strane odporcu mal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 O.s.p. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Táto skutočnosť však neznamená, že je nutné aby do konania automaticky vstupoval vedľajší účastník, a že by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Súd je presvedčený, že samotný súd ktorý aj bez návrhu je povinný preskúmavať súlad spotrebiteľských zmlúv so zákonom dostatočne zabezpečuje práva spotrebiteľa, a teda aj odporcu, aby boli jej práva dodržané. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z. však vedľajší účastník na strane odpocu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné osoby. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo (čo sa aj po finančnej stránke stalo), z čoho vyplýva, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať rovnakým právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Navodzuje to možnosť, že ide len o finančný prospech z takéhoto postupu. A ak by zastupovanie predsa len bolo z nejakého dôvodu nutné, tak bez práva na náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod, pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka, keďže takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcu opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vo veci samej sa nijako nevyjadril. Jeho podania sú všeobecné bez poznania konkrétnej veci samej. Združenie na ochranu spotrebiteľov zastúpené právnym zástupcom nemôže svoju činnosť stavať na plošnom vstupe do konaní. Plná moc je všeobecná. Otázne je či vôbec vedľajší účastník o predmetnom spore má vedomosť. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal, keď si ich ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci