Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-19-2021.pdf
PDF · 80.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX V. XXX, proti matke mal. dieťaťa: V. Y., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, W. F. H. V. XXXX/XX, XXX XX A. - Y., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu H. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. H. V. XXXX/XX, XXX XX A. - Y., zákonne zastúpenému N. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. H. V.W. XXXX/XX, XXX XX A. - Y., takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným okresnému súdu dňa 25.10.2021 žiadal určenie otcovstva k maloletému dieťaťu. V prípade, ak otcovstvo bude určené, navrhol malol. dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že matka malol. dieťaťa nie je schopná sa starať o dieťa, nakoľko je vážne chorá. V písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 20.12.2021 navrhovateľ uviedol, že matka malol. dieťaťa zomrela, bola to jeho manželka, s ktorou žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o malol. dieťa, ku ktorému žiada určiť svoje otcovstvo. Ako listinné dôkazy predložil rodný list malol. dieťa, úmrtný list manželky a sobášny list.
2. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 10P/61/2021- 90 zo dňa 21.03.2022 zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti N. Q., W.. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2022.
3. Na pojednávaní dňa 25.04.2022 navrhovateľ uviedol, že je presvedčený o svojom otcovstve, pretože v čase, keď matka malol. dieťaťa otehotnela, žil s ňou v jednej domácnosti. V čase, keď manželka otehotnela, raz alebo dvakrát sa stalo, že sa manželka intímne stýkala aj s inými mužmi. Manželka sa k tomu priznala. Navrhovateľ uviedol, že pozná aj totožnosť muža, s ktorým sa manželka v čase otehotnenia stýkala. Po pôrode manželka ochorela na onkologické ochorenie, kedy ju navrhovateľ opustil, avšak do času opustenia spoločnej domácnosti sa spoločne starali o malol. dcéru. Po opustení spoločnej domácnosti nebol s malol. dcérou v kontakte, až teraz pred pojednávaním sa upravili rodinné vzťahy a s malol. dieťaťom trávi čas. Dieťa ho pozná, oslovuje ho po maďarsky otec. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti - pani Q., mu umožnila, aby si maloletú zobral na niekoľko dní k sebe. Navrhovateľ navrhol, aby súd v konaní vypočul svedkov, a to matku zosnulej manželky a jej partnera. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti na pojednávaní uviedla, že je sestra matky maloletej. Je pravda, že navrhovateľ sa spolu s matkou maloletej o dieťa starali do času, kým navrhovateľ neopustil ich spoločnú domácnosť. V apríli 2022 mu umožnila zobrať si dieťa k sebe domov. Navrhovateľ sa o dieťa riadne postaral. V čase, keď matka dieťaťa otehotnela, mala aj inú intímnu známosť, ako navrhovateľa. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
uviedla, že matka maloletej, teda jej sestra, sa jej priznala, že v čase otehotnenia udržiavala intímnu známosť okrem manžela aj s iným mužom. Dieťa sa narodilo v normálnom termíne, nenarodilo sa predčasne. Matka maloletej sa od septembra 2018 až do januára 2019 určite intímne stýkala s viacerými mužmi. Nielen navrhovateľ, ale ja iný muž sa o dieťa zaujíma, informuje sa o ňom a chce ho vidieť. Matka maloletej si nebola istá, kto je biologickým otcom dieťaťa.
4. Na pojednávaní súd na návrh navrhovateľa vypočul svedkov Ľ. V. a K. T., ktorí zhodne vypovedali, že v čase otehotnenia matka malol. dieťaťa žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Nevedeli uviesť, či sa matka malol. dieťaťa v čase otehotnenia intímne stýkala aj s inými mužmi. Po narodení sa matka malol. dieťaťa o dieťa spoločne starala s navrhovateľom. Neskôr navrhovateľ spoločnú domácnosť opustil. Potom, ako matka malol. dieťaťa zomrela, boli vzťahy v rodine narušené, z rodiny nikto s navrhovateľom nekomunikoval, až neskôr navrhovateľ začal prejavovať záujem o malol. dieťa.
5. Vzhľadom na skutočnosť , že sám navrhovateľ, ako aj osoba, ktorej bolo malol. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti uviedli, že matka malol. dieťaťa sa v čase otehotnenia stýkala s viacerými mužmi, súd pojednávanie odročil na neurčito do času realizácie znaleckého dokazovania vo veci určenia otcovstva k malol. dieťaťu.
6. Uznesením č. k. 7Pc/19/2021- 90 zo dňa 23.06.2022 súd navrhovateľovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v splátkach v zmysle žiadosti navrhovateľa. Navrhovateľ preddavok na trovy znaleckého dokazovania v stanovenej lehote nezložil, na vytýčený termín pojednávania vo veci sa nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Osoba, ktorej bolo malol. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ nadviazal novú známosť, o dieťa už nejaví záujem a pojednávania vo veci sa pravdepodobne už nezúčastní.
7. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
8. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
9. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
10. Žalobe na určenie otcovstva podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a že nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Z hľadiska zásady hospodárnosti konania má súd predovšetkým ustáliť predmetnú skutočnosť, či došlo k vykonaniu súlože a k vykonaniu znaleckého dokazovania má v zásade pristupovať až následne. V prípade účinného nástupu pôsobenia domienky na jej zvrátenie sa vyžaduje preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo, prípadne okolnosti, ktorá relevantným spôsobom otcovstvo spochybňuje.
11. Navrhovateľ, sestra matky malol. dieťaťa a zároveň osoba, ktorej bolo malol. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti , ako aj vypočutí svedkovia zhodne vypovedali, že navrhovateľ a matka malol. dieťaťa v čase otehotnenia zdieľali spoločnú domácnosť ako partneri. Navrhovateľ a sestra matky malol. dieťaťa uviedli, že v čase otehotnenia sa matka intímne stýkala aj s inými mužmi. Táto skutočnosť zakladá dôvodnú pochybnosť o tom, či navrhovateľ je otec malol. dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu vo veci bolo nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie. Vzhľadom na § 49 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku mal preddavok na trovy znaleckého dokazovania zaplatiť navrhovateľ, pretože išlo o preukázanie skutočností, ktoré tvrdil navrhovateľ a to, že je biologický otec dieťaťa. Navrhovateľ preddavok na trovy znaleckého dokazovania nezložil, preto súd vykonanie znaleckého dokazovania nerealizoval. Na pojednávanie vo veci sa navrhovateľ nedostavil, hoci mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal pojednávanie vo veci odročiť. Súd žalobu zamietol, pretože na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania nebolo preukázané otcovstvo navrhovateľa k maloletému dieťaťu.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý si znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).