Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/27/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Košická 56, Bratislava, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti odporcovi: Z. W., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XX, X., o zaplatenie 2 019,40 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 321,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %:

- zo sumy 271,70 eura od 22.12.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 24,70 eura od 21.01.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 24,70 eura od 21.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za súdny poplatok v sume 25,70 eura, všetko v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 79,06 eura, na účet právneho zástupcu navrhovateľa Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zastavuje konanie v časti istiny v sume 1 698,30 eura, úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 795,65 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 497,55 eura od 22.12.2010 do zaplatenia.

Súd vracia navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 95,30 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 12.02.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 2 019,40 eura spolu s úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 795,65 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 795,65 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „SLSP, a.s.“) a navrhovateľom nadobudol pohľadávku voči odporkyni, nakoľko Banka a odporkyňa uzatvorili dňa 06.03.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179981602, na základe ktorej SLSP, a.s. poskytla odporkyni úver vo výške 896,24 eura, pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.02.2011. Odporkyňa si svoj záväzok zo zmluvy nesplnila, čím SLSP, a.s. vznikla pohľadávka v sume 2 019,40 eura pozostávajúca z istiny v sume 1 795,65 eura o úrokov z omeškania v sume 223,75 eura.

Navrhovateľ pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 14.01.2016, vzal svoj návrh na začatie konania späť v časti istiny 1.698,30 euro, v časti úrok riadny vo výške 17,30% p. a. z istiny 1795,65 euro od 22.12.2010 do zaplatenia celkom, v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % p. a. z istiny 1.497,55 euro od 22.12.2010 do zaplatenia a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 321,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 271,70 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 24,70 eura od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 24,70 eura od 21.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z výpisov z úverového účtu vyplývalo, že odporkyňa čerpala úver v sume 896,24 eura dňa 06.03.2006, pričom uhradila sumu 318,70 eura, čo zodpovedalo necelým 13. splátkam splatných v období od 20.04.2006 do 20.01.2010. Pokiaľ bola žaloba doručená dňa 12.02.2014, v prípade 4 ročnej premlčacej doby splátky splatné v období od 20.02.2010 do 20.02.2011, čo bolo 13 splátok po 24,70 eura nemohli byť premlčané.

Podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“) v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 47 ods. 2 O.s.p. doručil dňa 25.06.2015 návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie odporkyni, ktorá sa však k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Podľa§ 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd nariadil na deň 26.01.2016 pojednávanie, na ktoré mali obaja účastníci konania doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa navrhovateľ ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti a odporkyňa sa bez ospravedlnenia nedostavila, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v uvedenej časti istiny a príslušnestva späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd aj bez súhlasu odporkyne konanie v tejto časti istiny zastavil.

Podľa § 7 ods. ods. 7 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť preplatku.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v časti predmetnej istiny a príslušenstva späť pred prvým pojednávaním, vznikol mu nárok na vrátenie zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 7 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., kráteného o 6,70 eura podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., prostredníctvom prevádzkovateľa systému podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 121,- eur (zo sumy 2 019,40,- eur) a súdny poplatok za návrh na začatie konania po späťvzatí predstavoval sumu 19,- eur (zo sumy 321,10 eura), súd vrátil navrhovateľovi zodpovedajúcu časť tohto súdneho poplatku v sume 95,30 eura, už kráteného o 6,70 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 06.03.2006, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., výpisom z úveru, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len ako „veriteľ“) ako právnická osoba - podnikateľ a odporkyňa ako fyzická osoba uzatvorili dňa 06.03.2006 v písomnej forme zmluvu o splátkovom úvere č. 0179981602 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť odporkyni splátkový

úver v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v zmluve a záväzok odporkyne poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve.

Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:

- výška úveru bola 27 000,- Sk (= 896,23 eura);

- úroková sadzba bola pevná a vo výške 17,30 % ročne;

- výška splátky predstavovala sumu 744,- Sk, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2006, v celkovom počte 59 splátok so splatnosťou vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca a s konečnou splatnosťou dňa 20.01.2011, splácané inkasným spôsobom;

- ročná percentuálna miera nákladov predstavovala hodnotu 10,21 %;

- odporkyňa vyhlásila, že sa oboznámila s VOP, úverovými podmienkami a sadzobníkom, súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov viac ako 10 dní, veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť, zastaviť čerpanie úveru.

Z výpisu z úveru vyplývalo, že odporkyňa vyčerpala celý úver v sume 896,24 eura, z čoho veriteľovi splatila sumu 318,69 eura (= 9 601,- Sk), pričom jednotlivé splátky odporkyňa uhrádzala v období od 20.04.2006 do 19.12.2007, čo je dátum poslednej splátky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 veriteľ ako postupca postúpil navrhovateľovi ako postupcovi pohľadávku veriteľa zo zmluvy pozostávajúcu zo istiny v sume 1 795,65 eura, úroku v sume 223,75 eura a úroku z omeškania v sume 223,75 eura.

Navrhovateľ predmetné postúpenie oznámil odporkyni listom zo dňa 28.12.2010, ktorý odporkyni doručoval na adresu O. XX, X. a z ktorej sa zásielka vrátila ako adresát neznámy.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je soba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2006 Podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 prvých dvoch viet Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že veriteľ a odporkyňa uzatvorili dňa 06.03.2006 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka (napr. komplexná úprava premlčania) okrem tých práv a povinností, ktoré a neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako právnická osoba - podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov), čím spĺňal definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, uzavretá zmluva mala podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľskej zmluvy a preto bolo potrebné na daná záväzkový vzťah aplikovať aj právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, keďže toto a neupravuje, ďalej aj osobitný zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zároveň podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

V konaní bolo preukázané, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, mala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, pričom odporkyňa veriteľom poskytnutý úver v celom rozsahu aj vyčerpala a preto nebol daný dôvod neplatnosti zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 4 tohto zákona alebo dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) tohto zákona.

Z celkom poskytnutej sumy úveru 896,24 eura uhradila odporkyňa sumu 318,69 eura, pričom poslednú splátku uhradila dňa 19.12.2007 v sume 34,42 eura. Od tohto dátumu odporkyňa už žiadnu splátku úveru neuhradila.

Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah veriteľa a odporkyne vzniknutý zo zmluvy má obchodnoprávny charakter, na úpravu premlčania jednotlivých záväzkov, resp. pohľadávok z tejto zmluvy sa použila

právna úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníka, keďže tá ma ucelenú, komplexnú povahu a preto je vylúčená úprava premlčania Občianskeho zákonníka a to aj pri premlčaní tých práv, ktoré špecificky neupravuje, napr. premlčanie bezdôvodného obohatenia (viď ZSP 61/2010 - „Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka“....). Aplikácia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka (účinného od 01. 04. 2015) o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného zákonníka (napr. pri premlčaní), neprichádzala do úvahy a to s odkazom na zachovanie zásady istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch a zákaz (pravej) retroaktivity v spojení neexistenciou prechodného ustanovenia, ktoré by zaviedlo výnimku z tohto zákazu, resp. zásady, pričom aj pri zavedení nepravej retroaktivity by sa nárok posudzoval podľa doteraz platných predpisov, čo by v tomto prípade znamenalo posudzovať nárok z hľadiska jeho premlčania bez aplikácie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.

Zo zmluvy vyplývalo právo veriteľa na čiastkové plnenia odporkyne, teda nárok na jednotlivé splátky úveru v sume 24,70 eura v celkovom počte 59, splatné vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s končenou splatnosťou dňa 20.02.2011. Hoci zo všeobecných obchodných podmienok veriteľa vyplývalo jeho oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže odporkyňa bola preukázateľne v omeškaní viac ako 10 dní so splátkou (posledná splátka uhradená dňa 19.12.2007), veriteľ toto svoje oprávnenie nevyužil a preto podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka plynula premlčacia doba pri každej splátke, teda pri každom práve veriteľa na čiastkové plnenia samostatne. Ak by k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo, malo by to podľa § 392 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka za následok zrušenie postupnosti plynutia premlčacej doby čiastkových plnení a tie by sa stali „znova“ splatné momentom zosplatnenia a to v rozsahu celkového súčtu týchto nesplnených čiastkových plnení, čím by vznikol dlžníkovi nový záväzok nahrádzajúci jeho pôvodné čiastkové záväzky, na základe čoho by začala plynúť aj nová 4 ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka.

Nakoľko súdne konanie začalo dňa 12.02.2014, všetky čiastkové plnenia odporkyne z pred 4 rokov od podania návrhu, t.j. z pred 12.02.2010 boli premlčané a navrhovateľ ako subjekt, ktorému svedčí právo domáhať sa plnenia zo zmluvy z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok z veriteľa na navrhovateľa, sa mohol úspešne domôcť len čiastkových plnení, teda jednotlivých splátok úveru od 20.02.2010 do 20.02.2011 (= konečná splatnosť úveru vyplývajúca zo zmluvy, teda dátum poslednej splátky úveru), čo predstavovalo dokopy 13. splátok po 24,70 eura a celkovú sumu 321,10 eura.

Vzhľadom na to, že v súvislosti s týmito 13. splátkami v celkovej sume 321,10 eura súd nezistil žiadny dôvod podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. brániaci priznania tohto práva navrhovateľa na zaplatenie sumy 321,10 eura, súd tento nárok navrhovateľa považoval za dôvodný a preto súd návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia istiny v sume 321,10 ako dôvodnému vyhovel.

Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Navrhovateľovi omeškaním odporkyne s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňom uplatnenia si práv na úroky z omeškania predstavovala výšku 1 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania až do dňa reálneho zaplatenia priznaných súm odporkyňou navrhovateľovi.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal trovy konania za krátenú časť zaplateného súdneho poplatku pri vrátení a súdny poplatok z návrhu, spolu v sume 25,70 eura (19 euro + 6,70 euro) a trovy právneho zastúpenia v sume 79,06 euro, vypočítané podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a písomné podanie na súd, pri sadzbe tarifnej odmeny podľa hodnoty veci 24,90 eura za 1 úkon + 2 x paušál vo výške 8,04 eura (2014) zvýšené o 20 % DPH, ktoré je povinný zaplatiť odporca k rukám (na účet) právneho zástupcu navrhovateľa, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

Bankové spojenie navrhovateľa pre úhradu istiny, úroku a náhrady za zaplatený súdny poplatok je č. účtu : XXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX.

Bankové spojenie právneho zástupcu navrhovateľa pre úhradu náhrady trov právneho zastúpenia je č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.