Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/271/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľa: L., zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Dlhošovou, so sídlom Nobelova 34, Bratislava proti odporkyni: L. zastúpenej advokátskou kanceláriou ALFA LEGAL, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej H. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov L. a L. uzavreté dňa XX.X.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev - Sobášnej matrike Miestneho národného výboru v N., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Maloletá H. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky maloletej, vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.10.2014 domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi účastníkmi sú v takej miere narušené a rozvrátené, že manželstvo neplní a ani nemôže ďalej plniť svoj spoločenský účel a v budúcnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že odo dňa 1.5.2008 je zamestnaný v D., kde sa z dôvodu výkonu pracovnej činnosti aj dlhodobo zdržiava. Podľa jeho názoru, sa nezhody v manželstve začali prejavovať od doby jeho pôsobenia v D., nakoľko odporkyňa sa tejto zmenenej životnej situácii nedokázala prispôsobiť a odmietla sa spolu s deťmi presťahovať za ním. Dodal, že obaja majú odlišné názory a predstavy na budúcnosť a na smerovanie ich rodinného a manželského života. Postupne medzi nimi došlo k strate spolupatričnosti a partnerstva a k vzájomnému citovému odcudzeniu. Každý z nich žije a hospodári samostatne a dlhodobo neudržiavajú ani intímny styk. Manželstvo označil len za formálny zväzok, ktorý neodráža reálne pomery medzi účastníkmi a jediným východiskom je ukončiť ho aj po právnej stránke. Maloletú H. navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že ju budú zastupovať a jej majetok budú spravovať obaja rodičia. Svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú navrhol určiť vo výške XXX,- eur mesačne a styk ponechať bez obmedzenia.

Odporkyňa vo svojom prvom písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, i keď podotkla, že je hlboko veriaci človek a pripojila sa aj k navrhovanej úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej H.. Poprela však, že by nechcela žiť s navrhovateľom v zahraničí, pretože v čase keď sa tam rozhodol pracovať a žiť, mala maloletá H. len 4 roky a teda si nevedela predstaviť ostať žiť a bývať dlhodobo v zahraničí. Potvrdila, že medzi manželmi došlo k čiastočnému odcudzeniu a intímne sa nestýkajú, avšak neprikladala tomu až takú vážnosť. V poslednom čase si však všimla, že sa jej navrhovateľ vôbec nezdôveruje, nerozpráva sa s ňou o svojej práci, o tom čo robí, s kým sa stýka a začal odmietať plánovať s ňou aj spoločné dovolenky, pričom sa vždy vyhovoril na pracovné povinnosti. Takisto namietla tvrdenie navrhovateľa o tom, že by spolu finančne nehospodárili, pretože navrhovateľ hradí všetky poplatky spojené s užívaním ich bytu, prispieva na výživu detí a aj jej posiela finančné čiastky podľa potreby. Na záver dodala, že nie je ochotná s navrhovateľom absolvovať návštevu manželskej poradne a ani žiadnym spôsobom obnoviť ich už aj tak rozpadnuté manželstvo, chce sa len slušne rozísť a dúfať, že rozpadnuté manželstvo nebude mať negatívny dopad na psychiku detí. Neskorším písomným podaním odporkyňa svoje stanovisko k rozvodu manželstva zmenila a uviedla, že s rozvodom nesúhlasí, pretože je katolíckeho vierovyznania a manželstvu chce dať ešte šancu. Rozhodnutie navrhovateľa rozviesť sa označila za predčasné, keďže má za to, že manželstvo nie je tak trvalo rozvrátené, aby nemohlo ďalej plniť svoju funkciu. Dodala, že obaja manželia spolu ešte hospodária, spoločne nakúpili oblečenie pre maloletú a navrhovateľ naďalej finančne podporuje rodinu. Ani jeden z nich navyše neoznámil maloletej, že sa idú rozvádzať a ani ona sama ešte nestihla spracovať fakt, že navrhovateľ podal návrh na rozvod. O tomto sa dozvedela až po tom, čo jej bol návrh doručený súdom a podotkla, že aj počas vianočných sviatkov chodil navrhovateľ každé dva týždne domov a nespomenul, že podal takýto návrh. Dokonca jej povedal, že aj po rozvode mieni naďalej chodiť do ich spoločného bytu a chce si nájsť prácu bližšie v F. a udržiavať dobré rodinné vzťahy. V prípade, ak by navrhovateľ aj naďalej trval na rozvode manželstva, v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, avšak dúfa, že navrhovateľ zmení svoj postoj, keďže je tiež katolíckeho vierovyznania a obaja vychovávali a vychovávajú spoločné deti tiež k viere. Neskôr vyživovaciu povinnosť navrhovateľa navrhla určiť vo výške XXX,- eur mesačne ako bežné výživné a vo výške XX,- eur mesačne na tvorbu úspor, napokon výšku výživného ustálila na sumu XXX,- eur mesačne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, sobášnym listom, rodnými listami, rodičovskou dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a na čas po rozvode, potvrdeniami o zárobku účastníkov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Obaja účastníci sú Z.tátni občania, Z. národnosti a u oboch sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX. v N.. V manželstve sa narodili tri deti: t.č. plnoletá H. t.č. plnoletý P. a maloletá H.. Obaja účastníci majú aj naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletému P., ktorý je študentom vysokej školy.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že na svojom návrhu trvá, i keď pripustil, že tento nemal podávať bez toho, aby o tom informoval odporkyňu. Uviedol, že určité problémy mali s odporkyňou už pred jeho odchodom do D. v roku 2008 a stávalo sa, že 3-4 dni viedli tichú domácnosť. Aj z tohto dôvodu videl šancu v odchode do D., pričom mal záujem na tom, aby za ním prišla celá rodina, avšak zo strany manželky to nemalo odozvu. Počas svojho pôsobenia v D. mali rôzne názory na výchovu detí, neustále telefonicky riešili problémy so synom a keď prišiel na víkend na Slovensko, dokázali síce vecne komunikovať, ale odlúčením sa z jeho strany začal vytrácať cit a záujem do tej miery, že mu bolo jedno, či sa pri jeho cestách na Slovensko stretne s manželkou, išlo len o to, aby sa stretol s deťmi. Dodal, že základný cit, ktorý je dôležitý pre manželstvo z jeho strany už nie je a intímne spolu nežijú asi 2 roky, pričom inú známosť nemá. Ďalej uviedol, že dva roky s ním v D. býval aj syn P. a chodil tam na strednú školu, ktorú mu hradil. Od augusta 2014 P.tuduje v C. a financuje mu tam školu, ubytovanie a aj vreckové. Taktiež prispieval plnoletej dcére H., ktorá už ukončila bakalárske štúdium na vysokej škole a ďalej v štúdiu pokračovať nechce. Na maloletú Tamaru posiela manželke výživné vo výške 400,- eur mesačne a veci nakupujú spontánne podľa potreby, pričom platí aj náklady na byt v N.. Starším deťom o rozvode povedal približne v marci 2015 a P. sa vyjadril tak, že vnútorne s tým nesúhlasí a myslí si, že jeho rozhodnutie je sebecké a nevie ho pochopiť. H. mu povedala, že videla ich rozpory a i keď s tým vnútorne nesúhlasí, nemôže sa do ich záležitostí starať a vstupovať. Maloletej H. to povedali spoločne v júni 2015, vtedy síce plakala, ale v súčasnosti má pocit, ako keby to strávila, pretože komunikujú normálne.

K svojim zárobkovým pomerom uviedol, že pracuje ako konateľ spoločnosti a jeho príjem je asi X.XXX,- eur mesačne netto.

Vo svojom písomnom vyjadrení zdôraznil, že rozvrat manželstva je hlboký a nezvratný a nejde o dočasnú, alebo prechodnú krízu, ale o úplný rozpad manželského vzťahu. Návrh podal až po dvoch rokoch úplného citového ochladenia, pričom využil aj konzultácie s odborníkom a preto odmietol ďalšie nehospodárne a neproduktívne návštevy manželskej poradne. Podotkol, že odporkyňa počas posledných dvoch rokov pred podaním návrhu na rozvod neprejavila žiadnu skutočnú snahu o zlepšenie vzťahu a deklarovala iba formálne záujem o záchranu manželstva, keď sa v roku 2013 prvý raz vyjadril o možnosti rozvodu. Neskôr jej prejavy smerovali iba k zabezpečeniu po finančnej a materiálnej stránke. Zrekapituloval, že s odporkyňou už viac ako 8 rokov žijú v oddelených domácnostiach, pričom aj ona potvrdila, že oddelenie domácností bolo voľbou oboch účastníkov. Ich spôsob hospodárenia sa nedá, podľa jeho názoru, nazvať spoločným hospodárením, pretože odporkyňa dlhodobo užíva vlastné mzdové finančné prostriedky a od neho pravidelne prijíma XXX,- eur mesačne, pričom predtým jej posielal finančné prostriedky podľa potreby. Ostatné príjmy navrhovateľ používa podľa svojho úsudku s tým, že zo svojich príjmov uhrádza náklady na bývanie odporkyne s deťmi a deťom školu. Zdôraznil, že aj po rozpade manželského vzťahu dôsledne dbal o plnenie svojej rodičovskej úlohy voči všetkým deťom, a to nielen po stránke finančnej, ale aj osobnou starostlivosťou. Vyjadrenia detí k rozvodu rešpektuje, pričom dodal, že staršie deti sú už dospelé, de facto žijú samostatne a ich vzťahy sú viac partnerské ako výchovné. Nie je však logické v žiadnom veku detí predpokladať, že by deti schvaľovali rozvod rodičov. V otázke vyživovacej povinnosti na maloletú H., trval na sume XXX,- eur mesačne, nakoľko nemá iný majetok, ako byt v BSM, ktorý užíva odporkyňa s deťmi a od septembra 2015 musel osobitne riešiť bytovú potrebu v Bratislave ako nový výdavok a prenajal si 1-izbový byt, za ktorý platí XXX,- eur mesačne. Zároveň sám hradí výdavky za bývanie v D., kde pracuje. Roky dobrovoľne hradil plné náklady na štúdium syna P. a dcéry H. a i keď H.túdium skončila, aj naďalej musí platiť P.túdium, ktorý je v 2. ročníku vysokej školy v C., pretože inak by tieto náklady nemal kto hradiť. Po rozvode bude mať naviac znížený príjem, keďže bude musieť odvádzať vyššiu daň ako bezdetný rodič podľa nemeckých daňových zákonov. Návrh odporkyne na tvorbu úspor považoval za neodôvodnený, keďže sa vždy nadštandardným spôsobom staral o finančné potreby rodiny.

Právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila, že zákonné predpoklady na rozvod manželstva sú splnené, rozvod manželstva je nezvratný a pre prípad rozvodu navrhla súdu schváliť rodičovskú dohodu. Dodala, že navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, s deťmi sa stretáva a na výživu maloletej H. prispieva v zmysle rodičovskej dohody.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že nechce, aby to vyzeralo tak, že sa pred manželovým odchodom hádali, jednalo sa len o nezhody, ktoré pramenili v podstate iba z toho, že chodil domov neskoro z práce. V čase jeho odchodu do D. bola dcéra H. stredoškoláčka a rezolútne odmietala presťahovať sa tvrdiac, aby išli bez nej, že ona ostane u babky. Situáciu preto odporkyňa riešila tak, že ostali doma. Takisto poprela, že by mali s navrhovateľom rozdielne názory na výchovu detí, i keď pripustila, že ona je v určitých smeroch konzervatívnejšia a navrhovateľ je pragmatickejší. Pred asi 3 rokmi mu spomenula, že by za ním odišla do D., pričom vtedy sa k tomu nevyjadril, ale v lete 2013, keď mu o tom opätovne hovorila počas ich dovolenky, videla u neho pozitívnu odozvu, i keď nepovedal priamo, aby prišla, ale povedal, že si bude hľadať prácu v F., čo aj urobil, ale napokon túto ponuku do F. nemohol prijať. Dodala, že na manželovi vidí, že chce byť s nimi a zdôraznila, že pre ňu je manželstvo záväzok a deti tiež nesúhlasia s rozvodom, i keď v tom čase s najmladšou H. túto situáciu ešte nerozoberali, pretože ju od toho chceli uchrániť. Čo sa týka financií, uviedla, že navrhovateľ jej peniaze vždy dával a od februára 2015 jej chodí pravidelná platba XXX,- eur.

Právny zástupca odporkyne doplnil, že podľa názoru odporkyne ešte nedošlo k definitívnemu rozvratu manželstva, manželia spolu hospodária a v podstate spolu aj žijú, pretože vždy, keď navrhovateľ prišiel z D., prišiel do spoločnej domácnosti. Odporkyňa sa o rozvode dozvedela až od súdu a naďalej je to pre ňu šokujúca informácia, pričom zdôraznil, že je hlboko katolícky veriaca a s rozvodom nesúhlasí. Pre prípad rozvodu však s navrhovateľom uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H.. Taktiež potvrdil, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti už odsťahoval a odporkyňa nemá vedomosť na akej adrese býva. Maloletá H. navštevuje 5. ročník základnej školy. Je zdravá, zvýšené výdavky má v súvislosti s nosením dioptrických okuliarov. Venuje sa mimoškolskej činnosti a navštevuje základnú umeleckú školu.

Z potvrdení o príjme navrhovateľa súd zistil, že v roku 2013 (október až december) mal priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX,XX eur netto, v roku 2014 mal priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX,XX. eur netto a v roku 2015 (január až jún) mal priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX,XX. eur netto.

Z potvrdení o príjme odporkyne súd zistil, že v roku 2013 (október až december) mala priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur netto, v roku 2014 mala priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur netto a v roku 2015 (január až máj) mala priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur netto.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že účastníci sú manželia a z manželstva pochádzajú tri deti: t.č. plnoletá H., t.č. plnoletý P. a maloletá H.. Ďalej bolo preukázané, že od roku 2008 navrhovateľ pracuje v D., kde sa aj väčšinu času zdržiava a od tejto doby sa medzi manželmi začala intenzívnejšie prejavovať partnerská kríza. I keď sa navrhovateľ vracal na Slovensko a do spoločnej domácnosti, uviedol, že to bolo kvôli tomu, aby sa stretol s deťmi. V priebehu konania sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v Bratislave si prenajal vlastný byt. V konaní jednoznačne prezentoval svoj postoj vo vzťahu k odporkyni a manželstvu, keď uviedol, že k odporkyni ho neviaže citový vzťah, vzájomne sa odcudzili a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a ani na ďalšom trvaní manželstva. Vzhľadom na svoje osobné presvedčenie o trvalom rozvrate manželstva sa odmietol zúčastniť aj na súdom odporúčaných návštevách Centra poradensko-psychologických služieb. Odporkyňa spočiatku s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, i keď dodala, že je veriaca, avšak aj ona potvrdila, že manželstvo je rozpadnuté. Neskôr s rozvodom manželstva nesúhlasila, pretože rozpory medzi ňou a navrhovateľom nepovažovala za také závažné a mala za to, že jeho návrh je predčasný. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, keďže v konaní bolo preukázané, že vzťahy účastníkov sú vážne a trvalo rozvrátené a manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu. Účastníci spolu nežijú v spoločnej domácnosti, netrávia spoločný čas, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú a na strane navrhovateľa jednoznačne absentuje vôľa obnoviť spolužitie. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že na obnovu spolužitia nie je nádej a rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletej, keďže manželstvo nespĺňa svoju funkciu a teda nedokáže vytvoriť plnohodnotné prostredie pre jej výchovu a ďalší pozitívny rozvoj. Navyše rodičia sa vedia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode dohodnúť, čo je zrejmé z ich rodičovskej dohody a túto skutočnosť súd hodnotí pozitívne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nevidiac reálnu možnosť obnovenia spolužitia účastníkov, manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil citové odcudzenie zo strany navrhovateľa.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na pojednávaní dňa 25.1.2016 účastníci uzavreli dohodu rodičov, ktorú súd schválil, keďže táto je v záujme maloletej / § 24 Zákona o rodine /. Kolízny opatrovník takisto odporučil dohodu rodičov schváliť, keďže je uzatvorená v záujme maloletej. Súd pri schválení navrhnutej rodičovskej dohody vychádzal z toho, že otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, pričom maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá o ňu vykonáva faktickú starostlivosť. Preto je v záujme maloletej, aby bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ju budú zastupovať a jej majetok budú spravovať obaja rodičia, nakoľko vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby tieto práva prináležali iba jednému z rodičov. Výška výživného vzhľadom na terajšie zárobkové pomery účastníkov, ako aj na obsah rodičovskej dohody, je podľa názoru súdu primeraná pomerom účastníkov ako aj potrebám maloletej a zohľadňuje aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletému Ondrejovi, ako aj plnenia otca nad rámec výživného. Styk otca s maloletou rodičia výslovne nežiadali upraviť, nakoľko sa na tomto vedia dohodnúť a súd túto skutočnosť rešpektoval.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.