Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžk/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Q. L., nar. X.X.XXXX, N. R. XX, H., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Dialničná cesta 24, Senec, IČO: 36 837 539, zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360 a pribratých účastníkov konania: 1/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 2/ MH Invest, s.r.o. Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený Allanom Böhmom, Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60., Nitra a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/033340-2 z 13.9.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -481 z 16.9.2020 takto ;

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

;

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27.3.2017 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o stavebné povolenie, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., pričom stavba bola označená ako „Logistický park Nitra - Hala DC2“ stavebné objekty SO 202 Vonkajšia kanalizácia a SO 203 Vonkajší vodovod, miesto stavby uvedené ako: priemyselný park Nitra, katastrálne územie M. a F.. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území F. a parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území M., na ktorých sa mala stavba realizovať.

2. Stavebný úrad, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa o vodách a o zmene o priestupkoch (vodný zákon) rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/016241-08/F40 z 19.6.2017 vydal povolenie pre predmetné vodné stavby a osobitné užívanie vôd. Zároveň stavebný úrad určil všeobecné podmienky povolenia, podmienky vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach, v rámci konania“, v ktorej sa stavebný úrad vysporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré tento vzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 24.7.2017, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia podané počas stavebného konania.

3. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2017/033340-2 z 13.9.2017 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu.

II. Konanie na krajskom súde

4. Žalobca sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. Žalobca svoju žalobu odôvodnil predovšetkým tým, že:

- poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pretože aplikácia tohto zákonného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná,

- žalovaný mal preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky jeho nesprávnosti, teda nie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Mal zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď vzhľadom na absenciu územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i porušenie stavebného zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“),

- podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 sú nepreskúmateľné,

- v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa ,

- došlo k porušeniu jeho práv ako účastníka konania, najmä práva na nahliadnutie do spisu, keď žiadal o zaslanie fotokópie celého administratívneho spisu s poukazom na o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií),

- neboli dodržané lehoty na oznámenie začatia stavebného konania a vydanie rozhodnutia.

6. Žalovaný sa so žalobnými námietkami nestotožnil a navrhol podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Z pribratých účastníkov konania sa k žalobe vyjadril účastník v 1/ rade, ktorý považoval žalobu za dôvodnú a navrhol jej vyhovieť. Osoba zúčastnená na konaní navrhla žalobu zamietnuť.

7. Krajský súd rozsudkom č.k. -481 z 16.9.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) žalobu zamietol a účastníkom konania ani osobe zúčastnenej na konaní nepriznal právo na náhradu trov konania.

8. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie zdôvodnil predovšetkým tým, že:

- správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti,

- v zásade sa ani jedna z uplatnených námietok priamo netýkala rozhodnutia žalovaného,

- podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku, pričom táto podmienka bola splnená,

- v súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, poukázal na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanovisko Mesta Nitra č. zo dňa 16.2.2017 k stavbe „Logistický park Nitra

- Hala DC2“, a záväzné stanovisko Obce Lužianky pod č. 2203-1/3/2017 zo dňa 23.1.2017 k stavbe „Logistický park Nitra - Hala DC2“ boli v priebehu stavebného konania predložené,

- predmetom stavebného konania nebolo riešenie dopravného napojenia, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať,

- stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 z 8.11.2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ - Pro Logis Slovak Republic Management s.r.o. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa . (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe troch hál DC1, DC2 a DC3, vybudovanie spevnených plôch a parkovacích miest pre 1065 zamestnancov s celkovým počtom 219 státí). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2017, pričom bolo následne záväzné pre stavebný úrad ako i žalovaného. V správnom súdnom konaní sa preto nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení z 19.6.2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ,

- v stavebnom konaní nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu ani vo vzťahu k vyhotovovaniu fotokópie administratívneho spisu, pričom prípadné porušenie procesných lehôt by nemalo žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

III. Konanie na kasačnom súde

9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol kasačnému súdu preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

10. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil predovšetkým tým, že:

- predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku, pričom vo vzťahu k strategickému parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle ,

- došlo k porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže vo vzťahu k povolenej stavbe nebolo vydané územné rozhodnutie, aplikácia daného ustanovenia je totiž možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého a nie aj v prípade stavieb tvoriacich ďalšie významné investície alebo investícií, ktoré sa majú realizovať v rámci strategického parku,

- vo veci rozhodovali nepríslušné správne orgány, keďže stavebným úradom mal byť okresný úrad v sídle kraja.

11. Žalovaný, pribratí účastníci konania v 2/ až 4/ rade a osoba zúčastnená na konaní sa vo svojich vyjadreniach stotožnili s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu a kasačnú sťažnosť navrhli zamietnuť.

IV. Právny názor kasačného súdu

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel

z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

14. Pokiaľ sťažovateľ v prvom sťažnostnom bode namietal to, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle , je zrejmé, že sa táto jeho námietka netýkala zákonnosti rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia. Týmito rozhodnutiami bolo totiž stavebníkovi vydané povolenie pre navrhované vodné stavby SO.202 Vonkajšia kanalizácia (splašková kanalizácia vonkajšia časť, dažďová kanalizácia), SO.203 Vonkajší vodovod (areálový vodovod pitný, areálový vodovod požiarny) a súčasne bolo vydané povolenie pre osobitné užívanie vôd. Je úplne zrejmé, že predpokladom takéhoto rozhodnutia nebolo absolvovanie zisťovacieho konania. Otázka, či malo alebo nemalo prebehnúť zisťovacie konanie v rámci strategického parku je preto na účel preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v danom prípade právne irelevantná.

15. Kasačnému súdu sú zároveň z vlastnej činnosti známe viaceré jeho rozhodnutia vydané v obdobných veciach, v ktorých sťažovateľ uplatňoval totožný sťažnostný bod, pričom zo strany kasačného súdu bol konštatovaný rovnaký právny záver. Napr. v rozsudku sp.zn. z 16.2.2022 podľa ktorého „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa , najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy. 47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov predmetného strategického parku na životné prostredie.“ Citované súdne rozhodnutie pritom prešlo aj následnou ústavnou kontrolou v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -21 z 17.8.2022. Aj v rozsudku sp.zn. z 23.2.2022 týkajúcom sa tiež vodných stavieb kasačný súd uviedol, že „50. Najvyšší správny súd sa tiež zaoberal kasačnou námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle Túto však nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa stavebného zákona, teda že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu a realizáciu preložiek verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a to v rozsahu vodných stavieb špecifikovaných v rozhodnutí.“ Obdobný záver kasačného súdu vyplýva aj z jeho rozsudku sp.zn. z 24.9.2021 (bod 53 odôvodnenia).

16. Pre úplnosť pritom kasačný súd dodáva, že stavebnému (vodoprávnemu) konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 z 8.11.2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe troch hál DC1, DC2 a DC3, vybudovanie spevnených plôch a parkovacích miest pre 1065 zamestnancov s celkovým počtom 219 státí). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2017. Uvedené rozhodnutie bolo potom následne záväzné pre správne orgány v rámci stavebného (vodoprávneho) konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného.

17. Druhý sťažnostný bod týkajúci sa porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie územného rozhodnutia bol zo strany kasačného súdu tiež vyhodnotený ako nedôvodný. Právny názor sťažovateľa v danom prípade nemá oporu v zákonom texte. V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale i na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V danom prípade je nesporné, že vodné stavby, ktorých povolenie bolo predmetom stavebného (vodoprávneho) konania, boli súčasťou prípravy územia na realizáciu strategického parku. Osvedčenie o významnej investícií pritom vyplývalo z osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 z 22.7.2015 pre stavbu „Vybudovanie strategického parku.“ Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka, pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne sú príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený.

18. Kasačný súd opätovne v tejto súvislosti poukazuje na rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v iných svojich rozhodnutiach vrátane rozsudku sp.zn. z 16.2.2022 (bod 50 odôvodnenia), ktorý prešiel testom ústavnosti v rámci uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -21 z 17.8.2022. Totožný právny záver kasačného súdu i keď k iným stavbám je ďalej obsiahnutý aj v rozsudku sp.zn. z 23.2.2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp.zn. z 24.11.2021 (bod 34 odôvodnenia).

19. Ako nedôvodný vyhodnotil kasačný súd aj tretí sťažnostný bod týkajúci sa absencie príslušnosti správnych orgánov v danej veci. Pokiaľ je totiž predmetom stavebného (vodoprávneho) konania vodná stavba, je potrebné príslušnosť správneho orgánu odvodzovať od § 60 a § 61 vodného zákona a to i vtedy, ak realizácia tejto stavby má povahu prípravy územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Príslušnosť stavebného úradu - Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie rozhodovať v prvom stupni vyplývala z § 61 písm. a) vodného zákona, keďže išlo o rozhodovanie podľa § 21 a § 26 vodného zákona. Jednalo sa pritom o rozhodovanie špeciálneho stavebného úradu v zmysle stavebného zákona, pretože povahu špeciálnej stavby majú aj vodné stavby. O odvolaní bol oprávnený rozhodnúť žalovaný ako okresný úrad v sídle kraja v zmysle o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vykonávajúci v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode.

20. Aj v tomto smere možno poukázať na rozhodnutie kasačného súdu v obdobnej veci, ktorý v rozsudku sp.zn. z 24.9.2021 uviedol, že „51. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa kasačný súd uvádza, že túto námietku žalobcu nemohol považovať za opodstatnenú. Naopak je potrebné prisvedčiť správnosti postupu administratívneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktorý v prejednávanej veci vykonával pôsobnosť ako špeciálny stavebný úrad (§ 120 stavebného zákona), keď predmet stavebného konania predstavovalo

rozhodovanie o vydaní stavebného povolenia na špeciálnu stavbu, akou je aj vodná stavba. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je v danom prípade vodný zákon. Napokon ustanovenie § 60 vodného zákona obsahuje úpravu, že vo veciach štátnej vodnej správy vykonáva pôsobnosť okresný úrad v sídle kraja. Ďalej z dikcie ustanovenia § 61 písm. a/ vodného zákona vyplýva, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa taxatívne vymedzených ustanovení tohto zákona, medzi nimi aj vo veciach v zmysle § 21 a § 26.“

21. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu ako sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť preskúmaného rozhodnutia krajského súdu.

22. Kasačný súd preto nedospel k záveru, že by preskúmavaným rozhodnutím bolo zo strany krajského súdu rozhodnuté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s ustanoveniami , a a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal. Osobe zúčastnenej na konaní náhrada trov konania nepatrí.

25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.