Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-65-2014.pdf
PDF · 99.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobkyne Z. K., H.. XX.X.XXXX, C. V. XX, E.P., právne zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému X. R. F., K. K. H. L., S..X..C. XXX, Q. R., R., C. N. P. S. Č.. XXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
O náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou súdu 4.4.2014 žiadala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, sp.zn. II/2014-283 z 26.2.2014 v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách a priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že žalobkyňa dňa 11.3.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ktorým jej bolo uložené, aby do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku uhradila spoločne nerozdielne so žalovaným v X.Q. Ľ. K. sumu 10.521,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,9 % ročne zo sumy 10.521,68 Eur od 2.8.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.521,68 Eur od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku 5.101,18 Eur, sumu vyčísleného úroku 1.778,24 Eur, sumu poplatkov 40,65 Eur a trovy rozhodcovského rozsudku vo výške 658,80 Eur a uhradila trovy právneho zastúpenia 668,04 Eur. Právny predchodca žalovaného si v článku II bodu 5. úverovej zmluvy vymienil, že žalobkyňa je povinná podrobiť sa arbitráži. Žalobkyňa poukázala na okolnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorú uzatvorila žalobkyňa nebola dojednaná individuálne, ani podpísaná, teda je neplatná, pričom poukázala na ust. § 53 ods. 3 Zákona č, 40/1964 Zb. a čl. 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žalobkyňa si vyslovene neželala rozhodcovský súd, bolo pre ňu nevyhnutné, aby si mohla uplatniť právo na riadnu súdnu ochranu pre súdom, pričom rozhodcovská doložka toto právo žalobkyni nezahrnula, vyžadovala, aby riešila spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň žiadala priznať v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-Eur a to z dôvodu, že žalovaný sa chcel na úkor žalobkyne obohatiť o sumu 10.521,68 Eur. Podľa citovaného ustanovenia postačuje len hrozba ujmy a spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie.
Nakoľko žalovaný si uplatňuje právo na plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, je toto konanie spôsobilé ujmu žalobkyni privodiť. O tejto skutočnosti svedčí žalovaným podaný návrh na arbitrážny súd.
Súd uznesením č.k. 25C 65/2014-89 právoplatným 25.11.2015 pripustil zmenu účastníkov na strane žalovaného, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalovaného C. P. K..Q..X..K. K. B. X/A C. voči žalobkyni na spoločnosť X. R. F. K. K. H. L., S..X..C. XXX, Q. R., R., C. N. P. S. Č.. XXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplynula zo zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom uzatvorenej dňa 29.10.2015 medzi spoločnosťou C. P. K..Q..X.. B. K.Ť. X. R. F. K. K. H. L., S..X..C. XXX, Q. R., R., C. N. P. S. Č.. XXXXXXX.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne, ako aj vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že táto sa obrátila na bezplatnú právnu pomoc, nakoľko jej manžel odmietol úver splácať a žalobkyňa podpísala zmluvu o úvere len pod nátlakom; nie je schopná splácať úver, pričom manžel úver odmieta splácať. Rozhodcovský rozsudok prevzala aj ho prečítala, následne požiadala o bezplatnú právnu pomoc. Vo svojej výpovedi uviedla, že pri podpise zmluvu nečítala, lebo bola otočená na tú stranu, ktorú mala podpísať s tým, že úver má splácať jej manžel.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2015 poukázal na okolnosť, že z konania žalobkyne nie je zrejmé, čoho sa domáha, nakoľko návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sú postavené na odlišných skutkových a právnych základoch a nie je možné ich spájať. Žalovaný namietol zároveň nedostatok procesnej podmienky, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko rozhodcovský rozsudok naväzuje na plnenie spoločne a nerozdielne tak žalovaného Ľ. K., ako aj v tomto konaní žalobkyňu Z. K. - (ako žalovanú v 2.rade v konaní pred rozhodcovským súdom), čiže ide o nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, preto je potrebné, aby návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podali obaja účastníci rozhodcovského konania. Nerozlučné spoločenstvo vzniká v povahe veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo a na jednej strane. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia podať všetci účastníci, ktorí vystupovali v rozhodcovskom konaní na procesnej strane, nakoľko ide o zásadný zásah do práv účastníkov rozhodcovského konania. Priamo z ustanovení zákona v rozhodcovskom konaní vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí podať každý účastník vystupujúci na procesnej strane. Žalovaný ďalej poukázal na okolnosť, že nerozlučné spoločenstvo v konaní je také spoločenstvo, kde úkony jedného účastníka v zásade zaväzuje každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom procesného spoločenstva, v prípadne nerozdielnych záväzkov podľa hmotného práva pôjde vždy o procesné spoločenstvo nerozlučné, nie je mysliteľné, aby súd vyslovil výrok o tom, že rozhodcovský rozsudok je záväzný pre odporcu v 1.rade a pre odporcu v 2.rade (žalobcu) záväzné nie je. Nakoľko konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. je potrebné takýto návrh žalobcu zamietnuť a konanie zastaviť. Zároveň poukázal na ust. § 4 ods. 7 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. V zmysle § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm.a/ súd neprihliadne, ak ju účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V zmysle ust. § 54b ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konanie začaté pred 1.1.2015. S rozhodcovskou doložkou sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť nielen v zmluve o úvere, ktorú podpisovala aj v žalobe aj prílohách, ktoré jej boli doručené rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní a jej existenciu nenamietala tak ako ani Ľ. K., ktorí na výzvu rozhodcovského súdu nereagovali. Spotrebiteľ, ktorý je na súde úspešný, uplatní porušenie práv alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, má právo na primerané finančné zadosťučinenie toho, kto za porušenie práv alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom zodpovedá. V danom prípade nie je jasné, čím žalovaný mal porušiť práva žalobkyne, nakoľko žiadal od žalobkyne len to, čo mu po práve patrí. Žalobca vo svojom podaní nijako nepreukázal,že žalovaný porušil právne predpisy, ktoré by zakladali nárok žalobcu ako spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Právna úprava umožňovala žalobkyni od zmluvy odstúpiť bez udania dôvodu s takými účinkami, že sa celá zmluva od
začiatku zrušuje, tá svoje právo však nevyužila, naopak peňažné prostriedky vyčerpala v celej výške, čím sa stala zmluva o úvere platnou a aj účinnou a banke ako aj právnemu predchodcovi pohľadávky zo zmluvy o úvere vznikol nárok na plnenie pohľadávky zo strany dlžníka. Žalovaný poukázal na okolnosť, že žiadny právny predpis nezakazuje účastníkovi zmluvného vzťahu dojednať si rozhodcovskú doložku, naopak zákon o bankách ukladá právnemu predchodcovi žalovaného ponúknuť jej neodvolateľný návrh. Žalobkyňa vo svojej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré predpokladá v ust. § 40 ods. 1 písm.a až 1/ Zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Nárok na primerané zadosťučinenie je nedôvodný, neprimeraný a nie je zrejmé ako žalobkyňa dospela k sume 2.000,-Eur.
Stálym rozhodcovským súdom bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, boli súdu doručené - rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2014-283 zo dňa 26.2.2014, ktorým bola žalobkyňa ako žalovaná v 2.rade a žalovaný N. X.Q. Ľ. K., H.. XX.X.XXXX zaviazaní uhradiť žalobcovi - spoločnosti C. P. K..Q..X.. K. K. B. X/ A, C. spoločne a nerozdielne sumu 10.521,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,9 % ročne zo sumy 10.521,68 Eur od 2.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10.521,68 Eur od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku 5.101,18 Eur, sumu vyčísleného úroku 1.778,24 Eur, sumu poplatkov 40,65 Eur a trovy rozhodcovského rozsudku vo výške 658,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zároveň nahradiť právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia 668,04 Eur. Zároveň z kópie poštových doručeniek vyplýva, že tento rozsudok bol doporučene doručený Ľ. K. M. XX.X.XXXX B. Ž. Z. K. XX.X.XXXX. Z obsahu odôvodnenia citovaného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vychádzal z vykonaného dokazovania listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že právny predchodca žalobcu N. B..K.. K. K. Z. H. X, C. a žalovaným uzatvorili 29.9.2009 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 0XXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným bezúčelový spotrebný úver 10.600,- Eur s úrokovou sadzbou 12,9 % ročne s mesačnou dohodnutou splátok 200,39 Eur a dátumom prvej splátky 29.10.2009, dátumom poslednej splátky 29.9.2016 a s dohodnutými poplatkami za vedenie úverového účtu 1,83 Eur, poplatkom za poskytnutie úveru 212,-Eur a poplatkom za prvú upomienku 6,64 eur. Zároveň rozhodcovský súd konštatoval, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 697 až 399 Obchodného zákonníka ako aj nie je v rozpore s ustanoveniami Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ani s ustanovením Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvárania zmluvy a zároveň neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň konštatoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou C. P. K..Q..X.. K. K. B. X/A, C. B. S. B. N. B..K.. Z. H. X, C. ako postupcom uzatvorenú 25.9.2013 spoločnosť C. P. K..Q..X.., K. K. B. X/A, C. nadobudla pohľadávku voči žalovaným z vyššie uvedenej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru predloženého súdu rozhodcovským súdom vyplýva, že dňa 29.9.2009 uzatvorila N.C. B..K.. C. B. N. B. M. Z. K., Ž. N. R. E. B. Ľ. K., zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške 10.600,-Eur s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s čerpaním úveru jednorázovo k 29.9.2009, s dohodnutou mesačnou anuitnou splátkou 200,39 Eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 14,82 %, celkovými nákladmi dlžníka 5.915,43 eur a hodnotou spotrebného úveru 16.515,43 Eur a dohodnutými poplatkami za poskytnutie úveru 212,-Eur, za prvú upomienku 6,64 Eur a za ďalšiu upomienku 33,19 Eur so stanovenou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 13,43 Eur . Zároveň v zmysle článku II. bodu 5. banka uzavretím zmluvy navrhla, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle Zákona č. 510/2002 Z.z., pričom dlžník vyjadril súhlas s návrhom banky na riešenie sporov Stálym rozhodcovským súdom.
Rozhodcovský súd predložil súdu žalobu doručenú Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava dňa 20.12.2013, v zmysle ktorej žalobca C. P. K..Q..X.. K. K. B. X/A, C. uplatnil pohľadávku o zaplatenie 10.521,68 Eur s príslušenstvom voči žalovaným N. X.Q. Ľ. K., C. V. XX, E. B. Z. K., C. V. XX, E., ako žalovanej v 2.rade. Zároveň z kópie spisu predloženého rozhodcovským súdom vyplýva, že žalobkyni v rozhodcovskom konaní bola doručená výzva na doručenie žalobnej odpovede vo veci C. P. K..Q..X.. S. Ž. N. X.Q. Ľ. K. B. N. X.Q. Z. K.j o zaplatenie 17.641,75 Eur s príslušenstvom dňa 29.1.2014, čo vyplýva z kópie poštovej doručenky a zároveň bola doručená Ľ. K. dňa 7.2.2014, čo taktiež potvrdzuje kópia poštovej doručenky.
Podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon jedného zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu, preto ide o nútené spoločenstvo. V prípade rozporu s dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu, zmena návrhu) rešpektuje sa nerozlučnosť vzťahu, preto sa na takýto úkon vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Ak sa takáto zhoda nedosiahne, ide o neúčinné prejavy.
Podľa ust. § 4 ods. 7 Zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa ust. § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa ust. § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 54b ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z., ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v konaní pred rozhodcovským súdom, boli rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp.zn. II/2014-283 zaviazaní spoločne a nerozdielne tak žalobkyňa ako žalovaná v 2.rade, ako aj žalovaný v 1.rade Ľ. K., pričom boli zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, ide teda v danom prípade o nerozlučné spoločenstvo a pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
ust. § 91 ods. 2 O.s.p. bolo nevyhnutné, aby účastníkmi konania na strane žalobcu boli tak žalobkyňa, ako aj ďalší účastník na procesnej strane v rozhodcovskom E. Ľ. K.. Nakoľko žalobu v danom prípade o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala len žalobkyňa, súd dospel k záveru, že ide o nedostatok vecnej legitimácie, keďže nie je možné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobkyni.
Zároveň z obsahu rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalovaná sa nevyjadrila na základe výzvy rozhodcovského rozsudku k žalobe podanej právnym predchodcom - v tomto konaní žalovaného, a nenamietala platnosť rozhodcovskej doložky - zmluvy o úvere, teda nenamietala, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto na tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.a/ Zákona č. 244/2002 Z.z. súd nemôže prihliadať pri aplikácii ust. § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z., pričom v zmysle ust. § 54b citovaného zákona, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 sa ustanovenia z tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015.
Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie jej práv citovaným zákonom 250/2007 Z.z. a iných osobitných predpisov žalovaným resp. jeho právnymi predchodcami. Žalobkyňa odôvodnila uplatnenie svojho práva len skutočnosťou, že žalovaný sa domáha plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, t.j. rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná v zmysle čl. II bodu 5 spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na okolnosť, že súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky zamietol; žalobkyňa v tomto konaní svoj nárok na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,-Eur nepreukázala.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd v súlade s ust. 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).