Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/322/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22. 12. 2014 č. k. - 94, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zamietol okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. s odôvodnením, že Okresný súd Rimavská Sobota nerozhodol v 15-dňovej zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Tým mu mala vzniknúť jednak majetková škoda a tiež nemajetková ujma. Tiež zamietol návrh na prerušenie konania. Okresný súd po vykonaní dokazovania skonštatoval, že okresný súd v exekučnej veci sp. zn. nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom tak, ako na to žalobca poukazuje. Touto lehotou však okresný súd nebol viazaný vzhľadom na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie. V zmysle tohto zákonného ustanovenia lehota 15 dní neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. Táto lehota sa tiež nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku (notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok). V danom prípade existovali oba dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v predmetnej exekučnej veci zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14. 12. 2009, o tejto rozhodol súd uznesením zo dňa 17. 09. 2009 tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu. Preto sa v ďalšom konaní súd nezaoberal skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto tvrdeným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy. Súd sa rovnako vyjadril k otázke prípadných prieťahov pri rozhodovaní, pričom konštatoval, že v danej veci nemožno konštatovať prieťahy v konaní, keďže toto oprávnenie má len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby, na druhej strane keďže v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie s poukazom na judikatúru ústavného súdu nemožno lehotu, v ktorej súd

v tejto veci rozhodol, považovať za takú, ktorá by mohla byť takýmto spôsobom hodnotená už aj s poukazom na známu skutočnosť, že žalobca podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov, čím de facto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách. Pokiaľ ide o trovy konania, úspešnou účastníčkou bola žalovaná, ktorá však nevyčíslila trovy konania a z obsahu spisu jej tieto nevyplývajú. Preto rozhodol súd tak, že jej náhradu trov konania nepriznal (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O. s. p.).

Pokiaľ žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR vo veci sp. zn. Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že nezistil dôvod pre takýto postup ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal vady konania uvedené v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p. a navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti postupujúc podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania, k čomu uviedol dôležité dôvody. Súd mu svojím postupom odňal právo konať pred súdom. Pokiaľ aj krajský súd nevzhliadol dôvod pre vylúčenie sudcu, neznamená to, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodnutia niektorých iných krajských súdov podporujúce toto jeho tvrdenie. Vytýkal súdu, že tento sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých možno viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých rozhodnutie založil. Za takejto situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Poukazuje na skutočnosť, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, hoci v danej veci nebolo možné takýmto spôsobom rozhodnúť. Ďalej uvádza, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., pretože sa žalovaný k veci napriek výzve súdu nevyjadril. Súd ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu na udržanie a správu informačného systému a z titulu výdavkov, odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné, keďže nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Závery súdu označil za extrémne nesúladné s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, takže rozhodnutie je rozporné aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd negatívne rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako aj v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých bol rozdielny skutkový dej, a teda aj skutkový základ, čím sa stráca podstata práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia - poznať premisy zvolené v rozhodnutí ako aj závery, ku ktorým na ich základe súd v konkrétnom individuálnom a skutkovo ojedinelom prípade dospel. Nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože právnym titulom v danej veci bol nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Vytýka súdu, že mu neumožnil predložiť ďalšie dôkazy, a to aj znalecký posudok o výške majetkovej škody, súd neprípustne skrátil dokazovanie na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nepoučil a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie označil za rozporuplné a právne neudržateľné.

Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol, vzhľadom na presvedčivosť a správnosť argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku odvolací súd nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom uvádzať žiadne ďalšie argumenty. Súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne presvedčivo v odôvodnení rozsudku vysporiadal s právnym základom a dôvodnosťou uplatneného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že v niektorých dôvodov odvolania odvolateľ vôbec nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje, v odvolaní sú viaceré dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádzajú a ani s danou vecou nesúvisia (napr. návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nevyjadrenia sa žalovanej,

tvrdenie, že súd nemohol rozhodnúť bez pojednávania - keďže vo veci bol riadne vytýčený termín pojednávania, účastníci boli riadne a včas predvolaní a mali možnosť sa pojednávania zúčastniť).

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4, § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože v tejto konkrétnej veci nedošlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, čo dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo a po právnej stránke správne odôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

K tvrdenému nesprávnemu postupu v konaní prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania spochybňujúce procesný postup súdu neobstoja. Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaný sa k veci písomne vyjadril. Je preukázané, že účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní (obaja prevzali predvolanie dňa 15. 12. 2014), žalovaný navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti a svoju neprítomnosť zároveň ospravedlnil. Žalobca sa z neprítomnosti na pojednávaní neospravedlnil a v tejto konkrétnej veci ani nepožiadal o zrušenie termínu pojednávania. Preto sú odvolacie námietky v tomto smere úplne irelevantné. Pokiaľ tvrdí žalobca, že vo veci rozhodol zaujatý sudca, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu príslušnému na rozhodnutie o námietke zaujatosti, zo dňa 10. 10. 2012 č. k. - 9, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 08. 11. 2012, z ktorého je zrejmé, že zákonná sudkyňa v tejto veci Y.. E.K. z tohto pojednávania vylúčená nebola. Týmto rozhodnutím krajského súdu je viazaný aj žalobca aj napriek jeho vnútornej výhrade v tejto veci.

Odvolací súd na základe uvedeného po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., keď žalovanej, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si tieto v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.