Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-332-2014.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/332/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: D. P., V.. XX.XX.XXXX, P. E. T., V.. T. XXX/XX, o zaplatenie 720,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) sa žalobou zo dňa 19.05.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 720,11 eur, úroku z omeškania 9,25% ročne od 03.05.2011 do zaplatenia istiny a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. 7082361 dňa 19.11.2010, žalovaný mal úver splatiť v pravidelných 12 mesačných splátkach po 57,01 eur riadne a včas, svoj záväzok si neplnil, neuhradil z úveru nič. Veriteľ v priebehu konania zmluvou zo dňa 10.06.2014 pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.12.2015, k žalobe sa napriek výzve súdu písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
Žalobca písomným podaním z 22.10.2015 podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p. V predmetnom procesnom návrhu uviedol, že pred Ústavným súdom SR prebieha konanie o návrhu Okresného súdu Košice II na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Uvedené konanie prebieha vo veci pod sp. zn. RVP 12672/2015.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Postup podľa citovaného ustanovenia znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, prerušenie konania tu predstavuje skôr výnimku ako pravidlo.
Aplikácia sporného ustanovenia bola riešená už v konaní pred Najvyšším súdom SR (sp. zn. 3MCdo/12/2014 - v právnej veci žalobcu), ktorý nevzhliadol rozpor so zákonom a uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na konania začaté pred účinnosťou právnej úpravy (ktorá nastala 01.05.2014).
Súd na základe uvedeného dospel tak k záveru, že tu nie je dôvod na prerušenie konania a preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zmluvou o poskytnutí pôžičky č. 7082361 zo dňa 19.11.2010 žalobca žalovanému poskytol pôžičku (úver) vo výške 500 eur („schválená výška pôžičky“). Žalovaný v predmetnom formuláre v časti V označil výšku požadovanej sumy „1000 eur“ s dobou splácania „24 mesiacov“. Podľa formulára (časť VII) mal žalovaný úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 55,40 eur. Ročná úroková sadzba je uvedená údajom 73,13%, ročná percentuálna miera nákladov v zmluve bola vyčíslená zhodne na 73,13% (?). Formulár žalovaný podpísal dňa 16.11.2010. Na formuláre sa v časti VII zapisujú údaje o schválenom úvere s výslovným označením „nevypĺňa sa“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úveru 500 eur s konečnou splatnosťou 11/2014 v splátkach po 55,01 eur. Žalobca formulár podpísal dňa 19.11.2010, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje (v bode VII.), po podpísaní formulára žalovaným.
Podľa histórie úveru žalovaný na úvere nesplatil žiadnu sumu. Nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nenamietal.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Právny predchodca žalobcu má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom, tiež poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch ... (č. 129/2010 Z. z.) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 OZ aj z § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
V danom prípade by teda malo ísť (podľa obsahu formulárovej zmluvy a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o pôžičke. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané
podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný požiadal dňa 16.11.2010 o úver, v zmysle údajov doplnených do formulára v bode V. vo výške 1.000 eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie, iné údaje. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalovaný prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaný mal formulár (po doplnení údajov) opäť (na znak súhlasu) opatriť svojím podpisom a následne jeho rovnopis opäť doručiť do dispozičnej sféry žalobcovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Postup žalobcu je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) vypracované zmluvné dojednania, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne a dôkladne pred podpisom zmluvy oboznámiť a posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo je tiež dôvodom absolútnej neplatnosti, na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanému poskytol, a to sumu 500 eur (žalovaný poskytnutie úveru nesporoval). Túto sumu by tak žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný žalobcovi (pred podaním žaloby) nevrátil na poskytnutých peňažných prostriedkoch žiadnu sumu, dôvodný by tak mohol byť nárok najviac vo výške 500 eur.
V danom prípade musel súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nárok ňou uplatnený nie je oprávnený v dôsledku jeho premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol žalobcovi dňom, kedy boli peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému, ktorý deň súd síce nemal jednoznačne preukázaný, nakoľko však už 20.12.2010 nastala podľa právneho predchodcu žalobcu splatnosť prvej splátky úveru, najneskôr sa tak stalo v zmysle bodu 6.4 VOP dňom 30.11.2010, aj v danom prípade by tak už premlčacia lehota uplynula dňom 30.11.2012. Žaloba tak nebola podaná dôvodne, na základe uvedeného je dlh žalovaného v celom rozsahu premlčaný a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).