Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17P-165-2015.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/165/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: D. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B., O. XX, korešpondenčná adresa J., X. XX, zastúpená I.. E. T., advokátkou so sídlom v J., P. cesta XX, proti odporcovi: C. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B., O. XX, korešpondenčná adresa J., E. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. E., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo D. E., rod. T., nar. X.XX.XXXX v K., V. republika a C. E., nar. X.X.XXXX v J., uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v L. P. vo zväzku W., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom 1, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletú C. E., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu XX,- € mesačne vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.
Konanie v časti úpravy styku sa z a s t a v u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 9.7.2015, tunajšiemu súdu podaným dňa 13.7.2015, požiadala navrhovateľka o rozvod manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obnovenie manželského spolužitia je vylúčené. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, pričom by ho aj zastupovala a spravovala jeho majetok a odporcu žiadala zaviazať výživným vo výške XXX,-€ mesačne. Zároveň navrhla aj úpravu styku odporcu s maloletým dieťaťom. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti najmä kvôli očakávanému potomkovi, spočiatku žili u odporcových rodičov, neskôr sa presťahovali do J.. Po dvoch rokoch manželstva sa začali ich názory postupne stále viac rozchádzať, a to vo všetkých oblastiach, najmä čo sa týka spoločného rodinného života. Pre uvedené rozpory ich vzťah chladol, čo viedlo k definitívnemu odcudzeniu a rozchodu v januári XXXX. V novembri XXXX sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Manželstvo, resp. ich vyhrotené vzťahy, nevytvárali vhodné prostredie pre výchovu maloletej dcéry, ktorá bola vystavovaná neustálym stresovým situáciám. Na základe dohody s odporcom po jeho opustení spoločnej domácnosti zostala maloletá bývať s ňou.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodného listu ich maloletého dieťaťa, správou o zárobku navrhovateľky, potvrdením o vyplatených nemocenských dávkach odporcovi, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v L. P. vo zväzku W., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom 1. U navrhovateľky sa jedná o manželstvo druhé, u odporcu o manželstvo prvé. L. je českej národnosti, odporca má národnosť slovenskú. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v okrese J. V, v ktorom v súčasnosti obaja bývajú, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa C. E., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu a vypovedala, že s odporcom sa zosobášili po krátkej známosti, keď bola tehotná, rozumeli si dva roky, ale potom sa ich názory začali rozchádzať, každý z nich chcel niečo iné, dochádzalo medzi nimi k hádkam, čo neprospievalo ani im dvom, ani ich dcére. Bývali ešte spolu, ale ako manželia už nežili, neskôr sa odporca odsťahoval. Ona spolu s dcérou býva na X. XX v J.. Za príčinu rozvratu manželstva považuje to, že sa pred uzavretím manželstva dobre nepoznali, mali pred ním žiť spolu viac.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľkou sa poznali krátko, keď zostala tehotná, pokúsili sa o manželstvo, ale po dva a pol roku začali medzi nimi vznikať nezhody či už v názoroch, záujmoch, vo všetkom. Boli medzi nimi hádky a konflikty, preto sa dohodli, že to treba ukončiť, aby svojimi konfliktami netýrali dieťa. Súhlasil s rozvodom manželstva, aj so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, ale s tým, že výživné bude schopný platiť najviac len v sume XX,-€. Bol jeden rok práceneschopný, podal si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, C.Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú dôvodnosť návrhu, keďže manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich funkcií stanovených zákonom. Manželia nežijú spoločne ekonomicky ani intímne, nebývajú spolu a spoločne nevytvárajú svojmu maloletému dieťaťu zdravé rodinné prostredie, čím sú splnené podmienky pre rozvod ich manželstva v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).
Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje ich názorový nesúlad, pre ktorý neboli bez konfliktov schopní viesť rodinný život, čo bolo spôsobené neuváženým vstupom do manželstva v dôsledku gravidity navrhovateľky.
Súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov ako nefunkčné, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia, rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Navrhovateľka požiadala o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, kedy by ho zároveň aj zastupovala a spravovala jeho majetok. Odporca s uvedeným súhlasil. Kolízny opatrovník takéto rozhodnutie odporučil. V zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania súd v tejto časti návrhu vyhovel.
Navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu vyživovacou povinnosťou k maloletej dcére sumou XXX,-€ mesačne, neskôr uviedla, že sa k výživnému nevie vyjadriť lebo vie, že odporca je teraz bez práce a čaká na operáciu. Odporca bol podľa svojho vyjadrenia schopný plniť výživné najviac v sume XX,-€ mesačne. Kolízny opatrovník odporučil určiť výživné na maloletú v sume XX,-€ mesačne. V konečnom dôsledku navrhovateľka vyslovila spokojnosť aj s určením výživného vo výške XX,-€ mesačne.
Navrhovateľka je zamestnaná v B. D. republika, v.o.s., s priemernou mesačnou netto mzdou XXX,XX €. V roku XXXX mala vyplatené ošetrovné v mesiaci október vo výške XX,XX €. Odporca nie je zamestnaný, nie je ani v evidencii úradu práce. Za obdobie november XXXX až november XXXX mal vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške X.XXX,XX €. Aktuálne čaká na termín oG.odal si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Ani jeden z manželov iné vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletá je vo veku päť a pol roka, navštevuje predškolský ročník štátnej materskej školy. Jej zdravotný stav si nevyžaduje trvalo zvýšené náklady na výživu. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
V dôsledku útleho veku maloletého dieťaťa je potrebné osobnú starostlivosť navrhovateľky považovať za významnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému dieťaťu sumou XX,-€ mesačne, ktorú považoval za primeranú v konaní preukázaným možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj veku a z neho odvodeným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré zatiaľ navštevuje len materskú školu.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
S ohľadom na späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom súd konanie v uvedenej časti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady
konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom (výživné) nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.