Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/272/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -50 zo dňa 13.02.2015 a uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -65 zo dňa 10.04.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -50 zo dňa 13.02.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. -65 zo dňa 10.04.2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a následne zamietol aj žalobu, pričom žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 455,- eur. Z tejto sumy čiastka 125,- eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou správou pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej (70,- eur pracovné výkony zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur udržiavanie a správa informačného systému a 15,- eur administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdavky za urgencie, publikačné výdavky spojené s vyhotovením urgencií a kontrolou stavu konania) a suma 330,- eur náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe uviedol, že písomným podaním navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu svojej pohľadávky voči povinnému dlžníkovi M. H., vyplývajúcej zo zmluvy o úvere číslo 4381393. Exekučný súd rozhodol o žiadosti exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 16.01.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, t. j. po viac ako 6 mesiacoch, hoci exekučný súd mal o tejto žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa jej doručenia. V podaní zo dňa 09.02.2015 žalobca navrhol prerušiť toto konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Okresného súdu Prešov pod sp. zn. o prejudiciálnych otázkach, pretože má podstatný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s originálom exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. , z ktorého zistil, že dňa 08.01.2009 bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX 11378/08, v exekučnej veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnej M. H., pre vymoženie istiny vo výške 113,58 eura s príslušenstvom. Dňa 16.01.2009 Okresný súd Topoľčany vydal vo veci poverenie.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný. Poverenie na vykonanie exekúcie vydáva súd na základe žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia exekučnému súdu. V danej exekučnej veci bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená príslušnému súdu dňa 08.01.2009, čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu, ktorý udelil exekútorovi poverenie dňa 16.01.2009. Zo žaloby nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu si žalobca uplatňuje majetkovú škodu vo výške 125,- eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330 eur, keď nepreukázal, že mu pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia postupoval v zmysle príslušných právnych predpisov a poverenie na vykonanie exekúcie vydal v zákonnej lehote. Exekučné konanie bolo zastavené vymožením pohľadávky žalobcu.

Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, prvostupňový súd nezistil žiadny dôvod na prerušenie tohto konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, keďže vo veci pod sp. zn. ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode. V uvedenom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva (aj) voči Slovenskej republike a prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Prvostupňový súd preto nepovažoval za potrebné vyčkať na ukončenie konania pred európskym súdom a návrh na prerušenie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 109 ods. 2 písm. c/, § 82 ods. 1 OSP, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, 2, 3, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca namietal, že ak bol súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. Ďalej namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca tiež poukazoval na skutočnosť, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 26.01.2016.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces nečinnosťou exekučného súdu bolo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie do 8 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora úplne vyvrátené, a preto je vylúčené, aby žalobcovi vznikla v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková ujma. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20,- eur.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 26.03.2015 proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 26.03.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j. 26.03.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a - výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie odvolania odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.