Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3Cpr/2/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudca Mgr. Silvia Kysucká, v právnej veci navrhovateľky C.. W. S., L.. XX.XX.XXXX, bytom G. J., Š. XX/XX-X, právne zastúpenej Mgr. Ing. Miroslav Babeľa, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/32, IČO: 42 025 681, proti odporcovi Sterhader Trade, s.r.o., so sídlom Trenčín, Palackého 92/12, IČO: 36 351 377, o zaplatenie 606,83 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 446,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,46 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,41 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,77 eur od 01.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,53 eur od 01.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53,73 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,55 eur od 01.02.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 181,90 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa pôvodným návrhom (doručeným na tunajší súd dňa 31.03.2015) domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 495,47 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že u odporcu (pôvodne SyJa, s.r.o., Považská Bystrica) pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2011 ako administratívny pracovník v období od 28.10.2011 do 14.12.2012. Dňa 12.12.2012 uzatvorila s pôvodným odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. V zmysle článku III. pracovnej zmluvy sa pôvodný odporca zaviazal poskytovať navrhovateľke za vykonanú prácu mesačnú mzdu vo výške 317,- eur, teda vo výške rovnajúcej sa sume minimálnej mzdy určenej nariadením vlády SR č. 408/2010 Z.z. na kalendárny rok 2011. Týždenný pracovný čas bol dohodnutý na 40 hodín týždenne, teda 8 hodín denne. Poukázala na ustanovenie § 120 ods. 1 a ods. 3 Zákonníka práce, pričom uviedla, že sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy, ktorý pre druhý stupeň náročnosti práce je 1,2. Navrhovateľka vykonávala u pôvodne žalovaného odporcu samostatné administratívne práce, najmä prípravu podkladov pre rokovanie s klientmi, vybavovanie telefonických a mailových kontaktov s klientmi, vybavovanie pošty, nákupov na chod kancelárie a tiež mala na starosti tiež vedenie príručnej hotovostnej pokladne. V zmysle písm. b) prílohy č. 1 Zákonníka práce, pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku prác vykonávaných navrhovateľkou u odporcu je zrejmé, že išlo práve o činnosti charakteristické pre pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce. Mzda navrhovateľky však bola určená a aj odporkyni vyplácaná ako minimálna mzda určená pre pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce. Navrhovateľka skutočnosť, že jej počas pracovného pomeru u pôvodne žalovaného odporcu bola vyplácaná nižšia mzda než na akú mala právny nárok, zistila až po skončení pracovného pomeru. Po dopyte na príslušný inšpektorát práce, požiadala odporcu listami zo dňa 02.01.2015 a 19.02.2015 o doplatenie vzniknutého rozdielu, teda rozdielu medzi minimálnym mzdovým nárokom prislúchajúcim pracovnému miestu s druhým stupňom náročnosti práce a vyplatenou mzdou. Odporca na tieto výzvy písomne nereagoval, avšak dňa 19.03.2015 poukázal poštovou poukážkou na adresu navrhovateľky sumu 8,05 eur s uvedením, že ide o doplatok ku mzde za 11/2011. Navrhovateľka pracovala u odporcu 15 kalendárnych mesiacov, pričom v období od 14.08.2012 do 03.10.2012 bola práceneschopná. Výplatným termín bol posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda poskytuje.

V predmetnej veci vydaj tunajší súd platobný rozkaz č. k. -19 zo dňa 24.04.2015, ktorým navrhovateľke vyhovel v plnom rozsahu. Dňa 25.05.2015 podal odporca voči predmetnému platobnému rozkazu odpor, kde uviedol, že právo na zaplatenie istiny 495,47 eur spolu s príslušenstvom právny zástupca navrhovateľky odvodzuje iba z pracovnej zmluvy, uzatvorenej s navrhovateľkou. Druh prác, ktoré mala podľa návrhu navrhovateľka vykonávať, teda „samostatné administratívne práce, najmä prípravu podkladov pre rokovanie s klientmi, vybavovanie telefonických a mailových kontaktov s klientmi, vybavovanie pošty, nákupov na chod kancelárie, vedenie príručnej hotovostnej pokladnice“ a ktoré mali byť podkladom pre určenie stupňa náročnosti práce, však z pracovnej zmluvy ani z iných podkladov predložených súdu nevyplývajú. Priamo v texte pracovnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľkou bola charakteristika práce uvedená tak, že ide o zamestnanca, ktorý bude vykonávať „práce súvisiace s predmetom činnosti zamestnávateľa, a to najmä: administratívne práce“. Jednoznačným úmyslom odporcu bolo vytvorenie takého pracovného miesta, v rámci ktorého by zamestnanec vykonával iba tie najjednoduchšie práce, ktoré si nevyžadujú nijaké osobitné vzdelanie, skúsenosti, prax ani zručnosti. V nadväznosti na túto skutočnosť, navrhovateľka vykonávala iba jednoduché „pomocné, prípravné práce podľa presných postupov a pokynov“, ktorých vykonávanie svojou charakteristikou, ako aj obsahom zodpovedá prvému stupňu náročnosti práce. Tvrdenie navrhovateľky o rozsahu a náročnosti jej pracovných úloh nie je ničím podložené, nevychádza zo skutočného stavu vykonávania práce a je nepravdivé. Niektoré z ňou uvádzaných činností by vzhľadom na jej zdravotné problémy psychického charakteru ani nebolo možné vykonávať. Práve tento zdravotný stav bol aj dôvodom zamestnania navrhovateľky, keďže dané pracovné miesto bolo vytvorené v rámci chráneného pracoviska. Navrhovateľka bola pred uzatvorením pracovnej zmluvy dostatočne poučená o charakteristike práce, ktorú mala vykonávať a taktiež o výške mzdy a tieto skutočnosti nijako nerozporovala, naopak, slobodne a vážne podpísala pracovnú zmluvu a nastúpila do zamestnania. Navrhovateľka sa domáha doplatenia rozdielu mzdy za obdobie od októbra 2011 do júla 2012 a od októbra 2012 do decembra 2012, teda spolu za obdobie 13 mesiacov. Od ukončenia pracovného pomeru do podania žaloby uplynulo 27 mesiacov. Počas celého trvania pracovného pomeru a ani v nasledujúcich mesiacoch si navrhovateľka nijaké nároky z titulu nevyplatenej mzdy, ktorá jej podľa jej tvrdenia mala patriť, neuplatňovala, a to i napriek skutočnosti, že charakter prác jej bol známy, nakoľko ich skutočne vykonávala. V prípade, ak by aj nárok navrhovateľky čo do právneho dôvodu mohol byť teoreticky uznaný, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nastalo jeho premlčanie. Pokiaľ by bolo možné uznať, že navrhovateľke patrila vyššia mzda, než jej bola skutočne vyplatená, mohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie, prípadne spôsobenie škody. V obidvoch prípadoch je stanovená dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa oprávnený dozvedel o skutočnosti rozhodujúcej pre vznik jeho nároku a o tom, kto za túto skutočnosť zodpovedá. Nakoľko ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch a charakteristikách stupňov náročnosti práce sú uvedené v Zákonníku práce, ktorý je všeobecným právnym predpisom, je zrejmé, že navrhovateľka sa o tejto skutočnosti dozvedela najneskôr pri začatí plnenia svojich pracovných povinností. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 a § 2 zákona č. 1/1993 Z.z., čím si z daných dôvodoch uplatňuje námietku premlčania. Tiež uviedol, že uplynula aj objektívna trojročná premlčacia lehota, pokiaľ ide o mesiace október až december 2011 a január až február 2012.

Písomným podaním zo dňa 17.06.2015 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že na základe podnetu navrhovateľky z 11.02.2015 vykonal Inšpektorát práce Trenčín kontrolu u odporcu zameranú na dodržanie ustanovení Zákonníka práce o minimálnych mzdových nárokoch vo vzťahu k navrhovateľke. Inšpektorát práce zistil porušenie ustanovenia § 120 ods. 3 ZP, ktoré spočívalo v tom, že odporca nepriradil každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 ZP. Zo zistení inšpektorátu práce však vyplýva, že podľa bližšieho popisu jednotlivých pracovných činností malo byť pracovné miesto „administratívny pracovník“ s ohľadom na dikciu prílohy č. 1 zaradené do druhého stupňa náročnosti práce a odporca porušil tiež ustanovenie § 43 ods. 1 písm. a) tým, že s navrhovateľkou dohodol v pracovnej zmluve nedostatočne stručnú charakteristiku druhu práce, na ktorý bola prijatá. Po doručení odpovede od inšpektorátu práce sa navrhovateľka pokúsila vyriešiť vec mimosúdne, no bezúspešne. Navrhovateľka je vysokoškolsky vzdelaná a je pravdou, že má zdravotné problémy psychického charakteru, avšak táto skutočnosť nikdy odporcovi neprekážala ani jej nikdy nevytýkal zlé pracovné výsledky z tohto dôvodu. Navrhovateľka po skončení pracovného pomeru s odporcom, uzatvorila od 01.01.2013 pracovnú zmluvu so spoločnosťou FINANCE SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Dedovec 1806/324, Považská Bystrica, IČO: 46 929 355, ktorá je partnerskou spoločnosťou odporcu, pracovná zmluva navrhovateľky u oboch zamestnávateľov bola prakticky identická, a aj náplň práce navrhovateľky bola rovnaká. Tento zamestnávateľ uznal po skončení pracovného pomeru nárok navrhovateľky na minimálnu mzdu v druhom stupni náročnosti práce a uzavrel dňa 23.01.2015 s navrhovateľkou dohodu o vysporiadaní.

Písomným podaním zo dňa 23.11.2015 označeným ako „úprava návrhu“ navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o zmenu petitu v časti žalovanej sumy, o ktorej zmene rozhodol súd uznesením č. k. -135 zo dňa 02.12.2015, právoplatného dňa 11.12.2015, tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 606,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5,38 eur od 01.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 56,73 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 48,87 eur od 01.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,46 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,48 eur od 01.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,41 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,77 eur od 01.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,53 eur od 01.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 53,73 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,55 eur od 01.02.2013 do zaplatenia, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 434,07 eur.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že žiada návrhu vyhovieť, pričom sa pridržiava písomných návrhov a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka I. D. a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Pracovná zmluva zo dňa 27.10.2011, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.12.2012, List navrhovateľky adresovaný odporcovi zo dňa 02.01.2015, Predžalobná výzva zo dňa 19.02.2015, Poštový poukaz, Výplatná páska za mesiac 10/2011-12/2012, Výplatnica miezd za obdobie od 10/2011-08/2012 a , Potvrdenie o vymeriavacích základoch zo dňa 30.03.2015, Odpoveď na oznámenie z Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 10.04.2015, Pokus o zmier zo dňa 27.04.2015, Podací lístok a doručenka, Pokus o zmier - zaslanie stanoviska zo dňa 07.05.2015, Pozvánka zo dňa 12.05.2015, Doručenka a podací hárok, Dohoda o vyporiadaní zo dňa 23.01.2015, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2011, Čestné prehlásenie zo dňa 28.11.2011, Evidencia dochádzky za obdobie od 10/2011-12/2012, Priepustky k lekárom, Výpisy z Obchodného registra Slovenskej republiky a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 27.10.2011 uzatvorila navrhovateľka s pôvodne žalovaným odporcom, spoločnosťou SyJa, s.r.o., Považská Bystrica (ktorého konateľkou bola W.. I. D., ktorá vypovedala v konaní ako svedok) pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 28.10.2011, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, do 27.10.2014. V pracovnej zmluve bol ako druh práce dohodnutý „administratívny pracovník“.

Podľa čl. III. bod 1. pracovnej zmluvy, zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa tejto pracovnej zmluvy mesačnú mzdu vo výške 317,- eur.

Podľa čl. III. bod 2. pracovnej zmluvy, výška mzdy prislúcha 8-hodinovému pracovnému času denne; mzda vrátane mzdového zvýhodnenia ani náhradné voľno podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi nepatria.

Podľa čl. III. bod 3. pracovnej zmluvy, mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda alebo náhrady mzdy vypláca. Výplatným termínom sa rozumie posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca; ak tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, zamestnávateľ sa zaväzuje vyplatiť zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy v najbližší predchádzajúci pracovný deň.

Podľa čl. VI. bod 1 pracovnej zmluvy, zamestnanec je povinný vykonávať práce osobne, pracovať zodpovedne a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami zamestnávateľa, dodržiavať pracovnú disciplínu a všetky právne predpisy a štátne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, a to vrátane predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predpisov o požiarnej ochrane.

Podľa čl. VII. pracovnej zmluvy, zamestnávateľ sa zaväzuje, že bude zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu podľa tejto pracovnej zmluvy mzdu v dojednanej výške a vytvárať mu podmienky pre riadne plnenie pracovných úloh.

Z dodatku k pracovnej zmluve č. 1 zo dňa 31.12.2011 bolo zistené, že navrhovateľka uzatvorila spolu s pôvodne žalovaným odporcom - spoločnosťou SyJa, s.r.o., Považská Bystrica, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 27.10.2011, s účinnosťou od 01.01.2012, predmetom ktorej bola zmena základnej mzdy na sumu 327,20 eur.

Z výplatných pások bolo zistené, že navrhovateľka mala nasledovnú hrubú mzdu: za mesiac 10/2011 vo výške 30,20 eur, za mesiac 11/2011 vo výške 308,- eur, za mesiac 12/2011 vo výške 317,01 eur, za mesiac 01/2012 vo výške 327,20 eur, za mesiac 02/2012 vo výške 327,20 eur, za mesiac 03/2012 vo výške 327,20 eur, za mesiac 04/2012 vo výške 327,20 eur, za mesiac 05/2012 vo výške 328,10 eur, za mesiac 06/2012 vo výške 327,20 eur, za mesiac 07/2012 vo 330,14 eur, za mesiac 08/2012 vo výške 136,04 eur, za mesiac 09/2012 vo výške 0,- eur, za mesiac 10/2012 vo výške 285,17 eur, za mesiac 11/2012 vo výške 327,20 eur a za mesiac 12/2012 vo výške 155,10 eur.

Z výplatnic miezd bolo zistené, že navrhovateľke bola vyplatené tieto čisté mzdy: za mesiac 10/2011 vo výške 27,08 eur, za mesiac 11/2011 vo výške 276,- eur, za mesiac 12/2011 vo výške 284,05 eur, za mesiac 01/2012 vo výške 293,19 eur, za mesiac 02/2012 vo výške 293,19 eur, za mesiac 03/2012 vo výške 293,19 eur, za mesiac 04/2012 vo výške 293,19 eur, za mesiac 05/2012 vo výške 293,99 eur, za mesiac 06/2012 vo výške 293,19 eur, za mesiac 07/2012 vo 295,82 eur, za mesiac 08/2012 vo výške 168,91 eur, za mesiac 10/2012 vo výške 255,53 eur, za mesiac 11/2012 vo výške 293,19 eur a za mesiac 12/2012 vo výške 138,98 eur.

Z evidencie dochádzky bolo zistené, že navrhovateľka v mesiaci október 2011 odpracovala 2 dni (28.10. a 31.10), v mesiaci november 2011 - 20 dní, v mesiaci december 2011 - 19 dní, v mesiaci január 2012

- 20 dní, v mesiaci február 2012 - 20 dní, v mesiaci marec 2012 - 20 dní, v mesiaci apríl 2012 - 19 dní, v mesiaci máj 2012 - 20 dní, v mesiaci jún 2012 - 21 dní, v mesiaci júl 2012 - 9 dní, v mesiaci august 2012 - 0 dní (dovolenka + PN), v mesiaci september 2012 - 0 dní (PN), v mesiaci október 2012 - 19 dní, v mesiaci november 2012 - 21 dní a v mesiaci december 2012 - 10 dní.

Z priepustiek bolo zistené, že navrhovateľka bola u lekára dňa 07.10.2011, dňa 14.10.2011, dňa 16.12.2011, dňa 31.01.2012, dňa 02.02.2012 a dňa 18.04.2012.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.12.2012 bolo zistené, že navrhovateľka s pôvodne žalovaným odporcom uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorý pracovný pomer skončil dňa 14.12.2012 bez uvedenia dôvodu.

Z listu navrhovateľky zo dňa 02.01.2015 adresovaného pôvodne žalovanému odporcovi, spoločnosti SyJa, s.r.o., Považská Bystrica, bolo zistené, že navrhovateľka požiadala odporcu o doplatenie minimálnej mzdy podľa zaradenia do kvalifikačnej triedy 2 v zmysle § 120 Zákonníka práce do 10 dní od doručenia žiadosti.

Predžalobnou výzvou zo dňa 19.02.2015 navrhovateľka vyzvala pôvodne žalovaného odporcu o zaplatenie dlžnej sumy do 7 dní.

Z poštového poukazu bolo zistené, že pôvodne žalovaný odporca doplatil navrhovateľke doplatok ku mzde za mesiac 11/2011 vo výške 8,05 eur.

Z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne zo dňa 30.03.2015 bolo zistené, že navrhovateľka mala tieto vymeriavacie základy: za mesiac 10/2011 v sume 30,19 eur, za mesiac 11/-12/2011 v sume 317,- eur, za mesiac 01/-04/2012 v sume 327,20 eur, za mesiac 05/2012 v sume 328,10 eur, za mesiac 06/2012 v sume 327,20 eur, za mesiac 07/2012 v sume 330,14 eur, za mesiac 08/2012 v sume 136,04 eur, za mesiac 10/2012 v sume 285,17 eur, za mesiac 11/2012 v sume 327,20 eur a za mesiac 12/2012 v sume 155,10 eur. V období od 14.08.2012 do 03.10.2012 bola práceneschopná.

Z odpovede na oznámenie zo dňa 10.04.2015 Inšpektorát práce Trenčín oznámil navrhovateľke, že na základe jej žiadosti, ktorou poukázala na porušovanie pracovnoprávnych predpisov, dospeli k záveru, že zamestnávateľ (pôvodne žalovaný odporca) porušil ustanovenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce tým, že nepriradil každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce, podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ priradil pracovnému miestu „administratívny pracovník“ prvý stupeň náročnosti práce, a to podľa predloženej prílohy č. 1 k internému firemnému predpisu č. 2 zo dňa 15.10.2010 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2011, v ktorej sa uvádza špecifikácia tohto pracovného miesta, povinnosť a zodpovednosť zamestnanca, z bližšieho popisu jednotlivých pracovných činností však nevyplýva, že ide podľa prílohy č. 1 Zákonníka práce o výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, t.j. o pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce, ale ide o výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, t.j. o pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce. Zamestnávateľ tak nepriradil pracovnému miestu „administratívny pracovník“, na ktorom bola navrhovateľka zaradená, stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od navrhovateľky vyžadoval v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Na základe uvedeného, tak mala byť navrhovateľke vyplatená hrubá mesačná mzda najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre druhý stupeň náročnosti práce stanoveného na rok 2011 vo výške 380,40 eur a na rok 2012 vo výške 392,60 eur, pri neodpracovaní všetkých pracovných dní mala byť hrubá mesačná mzda v sume príslušného minimálneho mzdového nároku znížená v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v danom mesiaci. Za mesiac 10/2011 mala byť navrhovateľke poskytnutá hrubá mzda vo výške najmenej 36,23 eur, za mesiac 11/2011 vo výške 369,59 eur, za mesiac 12/2011 vo výške 340,41 eur, za mesiac 01/2012 vo výške 370,29 eur, za mesiac 02/2012 vo výške 373,90 eur, za mesiac 03/2012 vo výške 370,29 eur, za mesiac 04/2012 vo výške 386,17 eur, za mesiac 05/2012 vo výške 375,53 eur, za mesiac 06/2012 vo výške 392,60 eur, za mesiac 07/2012 vo výške 176,22 eur, za mesiac 10/2012 vo výške 324,32 eur, za mesiac 11/2012 vo výške 392,60 eur a za mesiac 12/2012 vo výške 167,09 eur. V mesiacoch 08/-09/2012 nárok na mzdu nevznikol, nakoľko navrhovateľka nepracovala (v mesiaci 08/2012 čerpala dovolenku, mala pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení a od 14.08.2012 do 03.10.2012 bola dočasne pracovne neschopná.

Zamestnávateľovi bolo nariadené zistené nedostatky odstrániť, t.j. doplatiť rozdiel medzi poskytnutou mzdou a sumou mzdy určenou z príslušného minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň náročnosti práce do 17.04.2015.

Pokusom o zmier zo dňa 27.04.2015 navrhovateľka vyzvala pôvodne žalovaného odporcu na mimosúdne riešenie vzniknutej situácie a doplatenie dlžnej sumy mzdy vo výške rozdielu medzi poskytnutou mzdou a sumou mzdy určenou z príslušného minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň náročnosti práce, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Predmetnú výzvu si odporca prevzal dňa 28.04.2015.

Pokusom o zmier - zaslanie stanoviska zo dňa 07.05.2015 pôvodne žalovaný odporca, ktoré stanovisko bolo adresované právnemu zástupcovi navrhovateľky, tomuto ozrejmil, že mal ochotu rokovať s navrhovateľkou, avšak táto zvolila cestu podávania podnetov na rôzne štátne orgány. Zároveň ho upozornila, že vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky, ktorými disponuje, v prípade vzniku povinnosti akejkoľvek úhrady z titulu vydaných rozhodnutí týchto štátnych orgánov, bude musieť tieto rozhodnutia rešpektovať a prípadné platby uhradiť, v dôsledku čoho nebude možné požiadavke navrhovateľky vyhovieť z finančného hľadiska.

Z pozvánky zo dňa 12.05.2015 bolo zistené, že pôvodne žalovaný odporca bol pozvaný na rokovanie o mimosúdnom riešení predmetnej veci, a to na dňa 19.05.2015 o 10:00 hod.. Predmetnú pozvánku si odporca prevzal dňa 14.05.2015.

Z dohody o vyporiadaní zo dňa 23.01.2015 bolo zistené, že navrhovateľka sa so zamestnávateľom FINANCE SOLUTIONS, s.r.o., Považská Bystrica, dohodla, že jej tento doplatí rozdiel medzi poskytnutou hrubou mzdou (t.j. 337,70 eur) za obdobie od 01.01.2013 do 31.03.2013, do výšky 1,2 násobku minimálnej mzdy, t.j. do výšky 405,24 eur, teda v celkovej výške doplatku v sume 161,05 eur. Navrhovateľka bola u zamestnávateľa FINANCE SOLUTIONS, s.r.o., Považská Bystrica, zamestnaná na základe pracovnej zmluvy v období od 01.01.2013 do 31.03.2013, kde jej pracovné zaradenie bolo „administratívny pracovník“.

Z výpisu obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené, že pôvodne žalovaný odporca SyJa, s.r.o., Považská Bystrica, od 13.08.2015 zmenil obchodné meno na marsale, s.r.o., Banská Bystrica, pričom táto spoločnosť bola zrušená od 15.10.2015 z dôvodu zlúčenia, kde jej právnym nástupcom bola spoločnosť RozenHeim, s.r.o., Banská Bystrica, pričom táto bola zrušená od 16.10.2015 z dôvodu zlúčenia. Jeho právnym nástupcom bola spoločnosť Ice Distribution, s.r.o., Bratislava, kde táto spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra 01.12.2012 z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom je spoločnosť PUBLI PRO, s.r.o., Trenčín, pričom táto od 31.12.2015 zmenila obchodné meno na Sterhader Trade, s.r.o., Trenčín. Zásielky od všetkých právnych nástupcov pôvodného odporcu sa z adries uvedených v obchodnom registri vracajú s poznámkou „adresát neznámy“.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa dozvedela o možnosti požiadať o doplatenie mzdy v prípade, že zamestnanec bol zaradený do nižšej kvalifikačnej triedy. Za týmto účelom sa skontaktovala s Inšpektorátom práce Trenčín, kde jej bolo oznámené, že mala byť zaradená do druhej kvalifikačnej triedy, pričom rozdiel má žiadať od zamestnávateľa a v prípade neúspechu prostredníctvom súdu. Nakoľko jej odporca dobrovoľne rozdiel nedoplatil, obrátila sa na centrum právnej pomoci a podala návrh. Pracovala u odporcu v chránenom pracovisku, kde s ňou bol skončený pracovný pomer dohodou s tým, že je bolo povedané, že začne pracovať u pána Chalupku v spoločnosti Finance Solutions, pričom išlo o totožnú prácu, t.j. o administratívnu činnosť. Oboch zamestnávateľov požiadala o doplatenie rozdielu prostredníctvom predžalobných výziev, pričom pán Chalupka ju kontaktoval a prisľúbil jej, že z oboch spoločností jej bude doplatený rozdiel, avšak následne je pani Sýkorová (SyJa, s.r.o.) povedala, že ju bude kontaktovať jej právnik. Okrem doplatku za mesiac november 2011 vo výške 8,05 eur jej nebolo zo strany pôvodne žalovaného odporcu nič vyplatené. Na margo výpovede svedkyne Sýkorovej uviedla, že svedkyňa musela vedieť, že je psychiatricky liečená, nakoľko každý mesiac chodila na kontroly a dávala jej potvrdenie od lekára. Nie je pravdou tvrdenie svedkyne, že vždy robila nákupy s doprovodom, uvedené sa stalo len výnimočne, možno 2x. Poprela, že neovláda počítač, má vyštudovanú organickú chémiu, kde s počítačom pracovali na vysokej úrovni. Tiež pracovala s hotovosťou v spoločnosti SyJa, s.r.o., mala na starosti aj pokladňu a nikdy nedostala žiadne napomenutie od pani Sýkorovej, a tiež ju neprepustila v skúšobnej dobe.

Svedok I. D. uviedla, že navrhovateľka je jej bývalá zamestnankyňa. V spoločnosti SyJa, s.r.o. bola svedkyňa konateľkou, pričom si nespomína, kedy navrhovateľka v uvedenej spoločnosti pracovala, no prijímala ju do chránenej dielne. S navrhovateľkou bol vykonaný pohovor, pri ktorom zamlčala svoj zdravotný stav. Navrhovateľka nebola schopná plniť pracovné úlohy, ktoré jej boli zadávané, nevedela pracovať s počítačom, neovládala jednoduchý word, excel a taktiež nebola schopná manipulovať s peňažnou hotovosťou, pričom na nákup pomôcok alebo potravín musela mať doprovod. Navrhovateľka bola prijímaná na vykonávanie pomocných administratívnych prác, kde o zaradení navrhovateľky do prvej skupiny sa informovala u právnika. Jej úlohou bolo prijať klienta, ktorý vošiel do kancelárie, usadiť ho a vykonávať jednoduchšie kancelárske práce. Spoločnosť SyJa, s.r.o. vykonávala v tom čase sprostredkovanie finančného poradenstva. Od rodičov bolo zistené, že táto má schizofréniu, čo sa prejavovalo aj v jej konaní, napr. niekedy len sedela, inokedy bola agresívna. Vždy keď mala ísť navrhovateľka na nákup, požiadala aby jej niekoho dala, lebo nedokáže nákup odniesť, resp. záležitosť vyriešiť. O pracovnej náplni bola navrhovateľka informovaná pri školení BOZP. Všetky doklady aj účtovníctvo spoločnosti SyJa, s.r.o., bolo odovzdané zástupcovi spoločnosti CUBANA, s.r.o. pánovi C..

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) účinného do 30.11.2011, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 120 ods. 1 ZP, zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Podľa § 120 ods. 3 ZP, pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Podľa § 120 ods. 4 ZP, sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficientom minimálnej mzdy: stupeň 1 - koeficient 1,0; stupeň 2 - koeficient 1,2; stupeň 3 - koeficient 1,4; stupeň 4 - koeficient 1,6; stupeň 5 - koeficient 1,8 a stupeň 6 - koeficient 2,0.

Podľa § 120 ods. 6 ZP, u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Podľa prílohy č. 1 písm. a), b), pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristika:

a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,

b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroku z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátov.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a pôvodne žalovaným odporcom - spoločnosťou SyJa, s.r.o., Považská Bystrica vznikol pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2011, a to v období od 28.10.2011 do 14.12.2012, kde náplňou jej práce bola funkcia administratívneho pracovníka. Ako vyplýva zo stanoviska Inšpektorátu práce Trenčín, ktoré malo k dispozícii pri šetrení podnetu navrhovateľky všetky podklady zo strany bývalého zamestnávateľa - spoločnosti SyJa, s.r.o., Pov. Bystrica, navrhovateľka vykonávala prácu, a bola zaradená na pracovné miesto, ktoré zodpovedá druhému stupňu náročnosti práce, ktoré je charakteristické výkonom ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou (z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že okrem iného pracovala s počítačom a mala na starosti pokladňu). Súd mal tiež za preukázané, že navrhovateľka bola pôvodne žalovaným odporcom zaradená do prvého stupňa náročnosti práce, kde tento stupeň je charakteristický výkonom pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, čím bola navrhovateľke vyplácaná len základná (hrubá) mzda rovnajúca sa minimálnej mzde ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republika, pričom táto bola v roku 2011 vo výške 317,- eur a v roku 2012 vo výške 327,20 eur.

Súd teda na základe vykonaných dôkazov (najmä listinného dôkazu - stanoviska Inšpektorátu práce Trenčín a výpovede navrhovateľky) má za to, že navrhovateľke prináleží právo žiadať zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou mzdou a sumou mzdy určenou z príslušného minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň náročnosti práce, a to za obdobie od 02/2012 do 12/2012, na ktorý rozdiel, t.j. 446,37 eur, súd zaviazal odporcu tento navrhovateľke zaplatiť. Uvedená suma pozostáva z nasledovných čiastok: 49,48 eur (rozdiel medzi sumou 342,67 eur a 293,19 eur za 2/2012), 49,48 eur (rozdiel medzi sumou 342,67 eur a 293,19 eur za 3/2012), 49,48 eur (rozdiel medzi sumou 342,67 eur a 293,19 eur za 4/2012), 49,46 eur (rozdiel medzi sumou 343,45 eur a 293,99 eur za 5/2012), 49,48 eur ( rozdiel medzi sumou 342,67 eur a 293,19 eur za 6/2012), 49,41 eur (rozdiel medzi sumou 345,23 eur a 295,82 eur za 7/2012), 33,77 eur (rozdiel medzi sumou 202,68 eur a 168,91 eur za 8/2012), 50,53 eur (rozdiel medzi sumou 306,06 eur a 255,53 eur za 10/2012), 53,73 eur (rozdiel medzi sumou 346,92 eur a 293,19 eur za 11/2012), 11,55 eur (rozdiel medzi sumou 150,53 eur a 138,98 eur za 12/2012).

Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany odporcu v odpore súd návrh v sume 160,46 eur s prísl. úrokom z omeškania zamietol. Nárok navrhovateľky na doplatenie rozdielu poskytnutej mzdy a sumou mzdy určenou podľa stupňa 2 náročnosti práce, za obdobie od 10/2011 do 01/2012 je premlčaný uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá doba začala u každého nároku v tom - ktorom mesiaci plynúť jednotlivo. V zmysle pracovnej zmluvy bola mzda splatná posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, čo znamená, že mzda za mesiac 10/2011 bola splatná dňa 30.11.2011, za mesiac 11/2011 splatná dňa 31.12.2011, za mesiac 12/2011 splatná dňa 31.01.2012 a za mesiac 01/2012 splatná dňa 29.02.2012. Navrhovateľka si uplatnila svoje právo podaním návrhu na súd až dňa 31.03.2015. Z daného teda vyplýva, že nároky splatné pred dňom 31.03.2012 sú premlčané.

Keďže odporca svoj záväzok nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania, na základe čoho vznikol navrhovateľke v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % + výška základnej sadzby ECB v danom období.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. Celková výška navrhovateľkou uplatneného nároku predstavovala sumu 606,83 eur. Súd navrhovateľke priznal istinu vo výške 446,37 eur. Vo zvyšku, t.j. v sume 160,46 eur súd návrh zamietol. Nakoľko uplatnené právo predstavovalo 606,83 eur a navrhovateľka bola úspešná vo výške 446,37 eur, pomer úspechu navrhovateľky je 73,56 % ku 26,44 %, čo znamená právo navrhovateľky na náhradu trov konania vo výške rozdielu, t.j. 47,12 % (73,56 % - 26,44 %).

Súd preto zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 181,90 eur (trovy právneho zastúpenia v plnej výške boli 386,03 eur: 8 úkonov právnej služby á 39,84 eur [1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na súd; 3. vyjadrenie k odporu; 4. účasť na pojednávaní dňa 04.08.2015; 5. účasť na pojednávaní dňa 17.09.2015; 6. účasť na pojednávaní dňa 10.11.2015; 7. úprava žaloby; 8. účasť na pojednávaní dňa 26.01.2016], 7 x režijný paušál á 8,39 eur a 1 x režijný paušál á 8,58 eur).

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za účasť na pojednávaní zo dňa 26.11.2015 s prislúchajúcim režijným paušálom v sume 48,23 eur, nakoľko sa právny zástupca tohto pojednávania nezúčastnil, čo vyplýva zo zápisnice z predmetného pojednávania. Zároveň súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu s režijným paušálom v sume 96,46 eur ani za písomné podania - návrhy na vykonanie dôkazov zo dňa 23.7.2015 a 21.9.2015, nakoľko takýto návrh nemožno subsumovať pod pojem „písomné podanie na súd alebo protistrane týkajúci sa veci samej“, keďže sa v tomto podaní navrhovateľka / cez právneho zástupcu / nevyjadruje k meritu veci / toto ani nebolo potrebné z dôvodu nečinnosti odporcu/. Okrem iného tieto sa súdu javia ako nehospodárne a neúčelné, keďže návrhy na vykonanie dokazovania je potrebné, aby účastník špecifikoval najmä v žalobnom návrhu, a v prípade, že v konaní vyvstane potreba navrhnúť ešte ďalšie dôkazy, je možné toto urobiť na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).