Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-4064-2013.pdf
PDF · 68.78 KB
Case nature
Subarea
20Er/4064/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: R. G., D.. XX. X. XXXX, C. XX, XXX XX G., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Peter Krištofík Mucha, E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, pod sp. zn. EX 15821/2013, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
Dňa 28. 1. 2015 súdny exekútor doručil návrh na zastavenie exekúcie, spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 9. 12. 2014.
Oprávnený vo svojom podaní navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 36 ods. 1 EP, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) EP, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Nakoľko bol zo strany oprávneného preukázaný prejav vôle predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu, že oprávnený netrvá na ďalšom pokračovaní vo vykonávaní exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rešpektoval rozhodnutie oprávneného, a preto vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, keďže v prípade nevymožiteľnosti pohľadávky by ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobilo zbytočné navýšenie trov exekúcie.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a nepochybný prejav vôle oprávneného exekúciu zastaviť, súd exekúciu v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)......................33,19 EUR DPH 20 %.....................................................................................................................6,64 EUR Trovy exekúcie vrátane 20% DPH celkovo............................................................39,83 EUR
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 39,83 €, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., t.j. 33,19 € + DPH vo výške 6,64 Eur.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 EP, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 EUR.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.