Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4To-6-2021.pdf
PDF · 197.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/6/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala Kačániho, PhD. a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného S.. C. J., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 27.07.2020 sp. zn. 3T/103/2017, na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2022 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného S.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 27.07.2020 sp. zn. 3T/103/2017 bol obžalovaný S.. C. J. uznaný za vinného pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v období od 28.05.2015 až doposiaľ ako súdny exekútor poverený Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 37Er/18/2009 na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného X. S., nar. 19.08.1956, proti povinnému A3 Media, s.r.o. IČO: XX XXX XXX, na vymoženie sumy 44.811,79 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov exekúcie a trov konania, v rozpore s ustanovením § 165 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov / Exekučný poriadok/ napriek úplnému zaplateniu najvyššieho podania dňa 05.06.2013 a schváleniu rozvrhu výťažku uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009 zo dňa 27.03.2015, právoplatným dňa 28.05.2015, nepoukázal v lehote 7 dní oprávnenej osobe X. S. prikázanú sumu vo výške 39.344,28 eur, ale len sumu 11.028,16 eur, pričom zvyšok si ponechal, čím poškodenému X. S. spôsobil škodu vo výške 28.316,12 eur.
Za uvedený zločin bol obžalovanému S.. C.ovi J. podľa § 326 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho spávaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu 4 roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h/ Tr. zák. mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného X. S. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor, ako aj obžalovaný, ktorý tak učinil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom dôvody odvolania doplnil aj vlastnými podaniami. Odvolanie prokurátora smerovalo výlučne proti výroku o treste, pričom obžalovaný napádal prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, teda aj čo do výroku o vine.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania koncipovaných svojim obhajcom uviedol, že podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2015, č. k. 37Er/18/2009-160, Ex 14/2009, právoplatného dňa 28.05.2015, súd rozhodol o schválení rozvrhu výťažku zo dňa 03.02.2015 vykonaným súdnym exekútorom (obžalovaným) tak, že súdne trovy boli v sume 16,59 eur, trovy exekúcie v sume 13.691,88 eur a pohľadávka oprávneného predstavovala sumu 39.344,28 eur vrátane trov právneho zastúpenia. Z dôkazov, bankových výpisov nachádzajúcich sa v spise, je zrejmé, že on vyplatil trovy právneho zastúpenia a to sumu 1.526,37 eur, ktorú uhradil právnej zástupkyni X. S. (oprávneného v exekučnej veci) S.. P. a to prevodom na účet dňa 02.07.2015 a sumu vo výške 263,37 eur, ktorú uhradil pôvodnej právnej zástupkyne oprávneného X. S., S.. Q. A. a to prevodom na účet dňa 04.06.2015. Ak sa teda od sumy 39.344,28 eur, ktorá predstavuje pohľadávku oprávneného vrátane trov právneho zastúpenia, odpočítajú trovy právneho zastúpenia vo výške 1.526,37 eur a 263,37 eur, ktoré boli preukázateľne vyplatené, ustáli sa suma na výšku 37.554,54 eur. Ak z dôkazov, ako aj zo skutkovej vety vyplýva, že obžalovaný vyplatil oprávnenému sumu vo výške 11.028,16 eur, a následne sa táto položka odpočíta od sumy 37.554,54 eur, výsledná suma bude 26.526,38 eur. Túto sumu si previedol dňa 04.06.2015 z dražobného účtu na svoj súkromný účet a to z dôvodu, že predtým dňa 15.01.2014 poukázal zo svojho súkromného účtu na dražobný účet sumu 26.526,97 eur, keďže bolo potrebné vykázať zloženie celej sumy vyvolávacej ceny dražby vo výške 53.052,75 eur. Postupoval takto, pretože vydražiteľ zložil len sumu vo výške 26.526,37 eur dňa 05.06.2013 priamo v banke na dražobný účet a oprávnený na obžalovaného naliehal, aby sa dražba trvajúca niekoľko rokov už ukončila a súhlasil aj z výťažkom v prospech oprávneného vo výške 11.028,16 eur. Týmto postupom si chcel obžalovaný zapožičané finančné prostriedky vrátiť späť na svoj účet. Pridržiavať sa striktne (bez ďalšieho) uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 27.03.2015, č. k. 37Er/18/2009-160, Ex 14/2009, možno pripustiť, že oprávnenému mal vyplatiť len sumu 26.526,38 eur a nie sumu 28.316,12 eur, ktorú si mal podľa skutku údajne ponechať a spôsobiť tak X. S. škodu vo výške 28.316,12 eur. Kvalifikačným znakom pre značnú škodu je suma najmenej vo výške 26.600 eur (266 x 100). Pri sume 26.526,37 eur nebol naplnený kvalifikačný znak na použitie § 326 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., z ktorého vyplýva, že odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu. Súd mal teda zmeniť právnu kvalifikáciu a posudzovať konanie podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. a rozhodovať o treste v trestnej sadzbe od dvoch do piatich rokov. Pokiaľ ide o otázku viny, obžalovaný uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní celého prípadu nesprávne prihliadal len na zmienené uznesenie Okresného súdu Bratislava II bez toho, aby skúmal detailnejšie okolnosti celého konania predmetnej dražby a to od dňa 05.06.2013, kedy predmetná dražba prebehla na exekútorskom úrade obžalovaného, ale aj okolnosti po vykonaní tejto dražby. Taktiež nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré sú v prospech obžalovaného. Spúšťacím mechanizmom v tejto trestnej veci bolo predloženie fotokópie Potvrdenia zo dňa 05.06.2013, podľa ktorého mal obžalovaný prevziať v deň dražby hotovosť vo výške 26.562,- eur od dražiteľa K. P.. Okrem tejto sumy, vydražiteľ X.. K. P. vložil na exekučný účet toho istého dňa, čiže v deň dražby 05.06.2013 o 13,18 hod. sumu 26.526,37 eur, ako dražobnú zábezpeku, čo bola podmienka na to, aby exekútor vôbec mohol začať dražiť. Vydražiteľ Ing. K. P. v deň jeho príchodu na exekútorský úrad dňa 05.06.2013, čo bol deň dražby, mal mať teda pri sebe podľa tohto scenára hotovosť vo výške najmenej 53.088,37 eur (26.562 + 26.526,37), čo však ale nemohla byť pravda. Na predmetnú dražbu sa dostavil jediný záujemca Ing. K. P.. Obžalovaným bol poučený, že pred začiatkom dražby sa musí zložiť na účet exekútorského úradu zábezpeka vo výške 26.526,37 eur, t. j. najmenej vo výške poloviny hodnoty predmetu dražby, ktorá bola vo výške 53.052,75 eur,
pretože inak sa dražba nevykoná. O týchto podmienkach však vydražiteľ vedel, pretože bol o dražbe informovaný svojím otcom Ing. T. P.. Nakoľko vydražiteľ Ing. K. P. mal pri sebe hotovosť vo výške 25.000,- eur, čo nepostačovalo na zloženie zábezpeky, bol obžalovaný presvedčený o tom, že dražba sa neuskutoční. Do tohto však vstúpil oprávnený v exekučnom konaní X. S. a jeho právna zástupkyňa S.. S. P., ktorí poskytli chýbajúcu sumu vydražiteľovi X.. K. P. vo výške 1.526,37 eur. Táto skutočnosť vyplýva z priloženého Čestného prehlásenia datovaného z dňa dražby 05.06.2013, V tejto listine X.. K. P. prehlásil, že dňa 05.06.2013 vložil 25.000 eur do VÚB, a. s. expozitúra Malacky na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX súdneho exekútora S.. C.a J., Exekútorský úrad Malacky v prospech dražby nehnuteľnosti v k.ú. J., č.k. EX 14/2009. Zostatok dražobnej ceny vo výške 1.526,38 eur bol vyplatený oprávneným X. S. s tým, že vložené peniaze mu budú ako oprávnenému vyplatené súdnym exekútorom po schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009. Táto písomnosť je podpísaná dražiteľom Ing. K. P., oprávneným X. S. a svedkyňou S.. S. P.. Z tohto vyplýva, že všetci traja museli dobre vedieť o tomto doplatku v prospech vydražiteľa Ing. K. P.. Súčasťou tejto listiny je aj dôkaz z VÚB, a.s., z ktorého vyplýva, že suma vo výške 26.526,37 eur (25.000 + 1.526,37) bola vložená na účet exekútorského úradu dňa 05.06.2013 o 13.18 hod., teda pred začiatkom dražby a nie až po dražbe. Súčasťou rozúčtovania exekučného konania EX 14/2009 zo dňa 04.06.2015 vystaveného obžalovaným, je uvedená suma 1.526,37 eur, ktorá sa má vrátiť S.. P., právnej zástupkyni X. S. v predmetnej exekučnej veci. Podľa predloženého dôkazu, ktorým je výpis z VÚB, a.s. bola suma 1.526,37 eur poukázaná exekútorským úradom na účet S.. P. dňa 02.07.2015. Z tohto je zrejmé, že vydražiteľ X.. K. P. nemal pri sebe v deň konania dražby vyššiu hotovosť než je 25.000,- eur, pretože ak by tomu tak bolo a mal by vyššiu hotovosť, nemusel by si požičiavať od inej osoby sumu 1.526,38 eur na to, aby splnil podmienky uskutočnenia dražby. Svedok X. S. nehovorí pravdu ani v tom, že pred dražbou zložil X.. P. polovicu dražobnej sumy v hotovosti na exekútorskom úrade podľa „potvrdenia zo dňa 05.06.2013“ a po dražbe išiel X.. P. do banky, kde zložil druhú polovicu z hodnoty dražby. Z priloženého dôkazu vystaveného VÚB, a.s. vyplýva, že suma 26.526,37 eur bola zložená v čase 13.18 hod. dňa 05.06.2013, čo zodpovedá tomu, že to bolo na začiatku dražby, ktorá síce bola stanovená na 13.00 hod. dňa 05.06.2013, avšak s miernym posunom asi o 30 min., keď sa čakalo na príchod Ing. K. P. z banky. Čiže v žiadnom prípade suma 26.526,37 nemohla byť zložená v banke až po vykonaní dražby, tak ako to tvrdí svedok X. S.. Z logiky veci vyplýva, že ak by vydražiteľ X.. K. P. disponoval dňa 05.06.2013 aj vyššou sumou než bola suma 25.000,- eur, nepotreboval by potom doplatiť od X. S. sumu 1.526,38 eur. Pokiaľ ide o fotokópiu „Potvrdenia zo dňa 05.06.2013“ opatrenú pečiatkou exekútorského úradu a opatrenú podpisom exekútora, z ktorého vyplýva, že mal ako súdny exekútor prijať platbu v hotovosti vo výške 26.562,- eur od K. P. ako platbu dražobnej ceny v prospech dražby nehnuteľnosti v KÚ Krahule č. k. EX 14/2009, ide o listinu, ktorá je podľa obžalovaného falzifikát, ktorý bol niekým sfalšovaný a podstrčený v jeho neprospech. Na fotokópii potvrdenia je sfalšovaná pečiatka exekútorského úradu, ako aj podpis obžalovaného. Na základe takto sfalšovaného „Potvrdenia zo dňa 05.06.2013“ vznikol dojem, že obžalovaný ako exekútor v predmetnej exekučnej veci dňa 05.06.2013 prevzal od vydražiteľa X.. P. sumu spolu vo výške 53.088,37 eur. Túto okolnosť však kategoricky odmieta, nakoľko v deň dražby prevzal od vydražiteľa X.. P. len sumu vo výške 26.526,37 eur. Následne vydražiteľ odmietol uhradiť druhú polovicu do dražobnej ceny dražených nehnuteľností a finančné prostriedky na doplatenie nemal ani oprávnený v exekučnom konaní X. S., ktorý zároveň naliehal na neho, aby dražbu ukončil a to aj s tou hodnotou, ako bola zložená na dražobný účet s tým, že oprávnený súhlasil, že o tú sumu dostane menej po výťažku. Po takejto vzájomnej dohode previedol zo svojich finančných prostriedkov bankovým prevodom na dražobný účet druhú časť dražobnej sumy. Pri rozúčtovaní obžalovaný na túto dohodu prihliadol, pričom oprávnenému X. JV. priznal len sumu vo výške 11.028,16 eur a sebe vrátil späť na svoj účet pôvodne zapožičanú sumu vo výške 26.526,38 eur, zníženú o 0,59 eur, pretože obžalovaný vložil zo svojho účtu na dražobný sumu vo výške 26.526,97 eur. On s takýmto postupom spočiatku nesúhlasil, ale nakoľko X. S. považoval za osobu dlhodobejšie známu, boli priateľmi, tak sa rozhodol, že peniaze mu vo výške 26.526,38 eur na určitú dobu požičia. V tomto smere uzatvorili ústnu dohodu o predmetnej pôžičke. Obžalovaný upozornil X. S., že sumu vo výške 26.526,38 eur, ktoré mu požičal, si stiahne z účtu po schválení rozvrhu výťažku zo strany súdu a že jemu bude o túto sumu ponížená pohľadávka. X. S. s takýmto postupom súhlasil. Je si vedomý, že zvolil postup v rozpore s Exekučným poriadkom. Avšak odmieta, že ako verejný činiteľ spôsobil úmyselným konaním X. S. škodu, ako aj zadováženie sebe alebo inému neoprávnený prospech. Obžalovaný ďalej uviedol, že na základe jeho objednávky si dal vypracovať znalecký posudok č. 3/2020, ktorý bol vypracovaný K.. N. K. PhD., znalcom z odboru Kriminalistiky, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov a predložený ako dôkaz súdu. V tejto súvislosti poukázal na záver znaleckého posudku pod čl. III, bod 1, str. 8, z ktorého vyplýva, že na základe všetkých zistených faktov je možné konštatovať, že na kópii sporného potvrdenia (SM-1, ide
o prílohu č. 1 k posudku) nie je prekopírovaný odtlačok pečiatky Exekútorského úradu Malacky S.. C. J., ktorá bola predložená na skúmanie. Sporný odtlačok sa nezhoduje ani s ukážkami odtlačkov tejto pečiatky na predložených porovnávacích faktúrach z rovnakého dňa 05.06.2013, ako bola vyhotovená príloha SM-1. Súd prvej inštancie v odôvodnení na str. 7 rozsudku uvádza, že znalec v záveroch uviedol, že na stanovenie jednoznačného záveru pravosti, resp. nepravosti je potrebné preskúmať originál listiny (predložená na skúmanie bola len fotokópia). Pri tomto konštatovaní unikol súdu dôležitý aspekt a to tvrdenie, že znalec by potreboval preskúmať originál listinu, ak by chcel skúmať všetky potrebné skutočnosti, napr. spôsob vyhotovenia odtlačku, možnosť fotomontáže, mieru deformácie kópie zariadením a pod. Pre svoj záver vzťahujúci sa na vyššie uvedenú otázku pritom znalec odpovedal bez toho, že by potreboval preskúmať originál listiny. Na základe uvedeného išlo o zásah do tohto predloženého dôkazu „Potvrdenie zo dňa 05.06.2013“, čo sa týka pečiatky, ktorá bola jednoznačne sfalšovaná. Pokiaľ by bol do konania predložený originál tohto dôkazu, jednoznačne by trval na tom, aby bol vyhotovený aj znalecký posudok znalcom z odvetvia písmoznalectva, pretože aj podpis, ktorý sa nachádza na tomto dôkaze, nie je jeho pravým podpisom. Na uvedené potvrdenie by tak súd nemal prihliadať. Ďalej obžalovaný poukázal na Čestné prehlásenie zo dňa 09.07.2015 podpísané Mgr. K. K., z ktorého vyplýva, že v mesiaci apríl 2015 bol Mgr. K. K. požiadaný obžalovaným, aby zabezpečil X. S. k podpísaniu zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť v prospech obžalovaného, kde on mal byť veriteľ a S. dlžník. V tomto čestnom prehlásení, ktoré vypracoval K.. K. K., sa uvádza, že Zmluva mala byť na sumu cca 20.000 eur a mala byť súčasťou exekučného konania v súvislosti so spoločnosťou A3 MEDIA s.r.o. Zo záveru ďalej vyplýva, že nakoľko sa S. nepodarilo nájsť, k podpisu zmluvy nedošlo. Na základe uvedeného je zrejmé, že mal v úmysle s X. S. uzatvoriť riadnu písomnú zmluvu o pôžičke na sumu 26.526,38 eur, týkajúcu sa predmetnej dražby, ktorú X. S. poskytol. V období, keď X. S. podával návrhy na začatie exekučných konaní, chodil pravidelne asi 3 x do týždňa na exekútorský úrad. Dokonca tam aj prespával. Po uskutočnení poslednej dražby dňa 05.06.2013 a po poskytnutí pôžičky zo strany obžalovaného, prestal chodiť na exekútorský úrad, čím obžalovaný poukázal na skutočnosť, že medzi obžalovaným a X. S. muselo dôjsť k pôžičke peňazí. Snahou obžalovaného od mesiaca apríl 2015 do 09.07.2015 bolo, aby X. S. podpísal takúto zmluvu, pričom vôbec nie je podstatné to, že v prehlásení sa uvádza suma cca 20.000,- eur. Podstatné je to, že snahou obžalovaného bolo vyriešiť záležitosť s X. S. ohľadne pôžičky súvisiacej s dražbou v Exekučnom konaní, v ktorom vystupovala spoločnosť A3 MEDIA s.r.o. a X. S., ako oprávnený. Obžalovaný sa taktiež bránil poukazom na obrovské rozpory medzi svedeckými výpoveďami. Z výpovede poškodeného X. S. na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2018 vyplýva, že dražiteľ K. P., ktorý sa dňa 05.06.2013 zúčastnil dražby, priniesol v hotovosti celú sumu vo výške 53.000,- eur a niečo, pričom polovicu sumy zložil ako zábezpeku. Na otázku obhajcu či na vlastné oči videl sumu 53.000,- eur, ktoré mal priniesť vydražiteľ na miesto konania dražby, tento uviedol, že peniaze videl, celú sumu mal v igelitke. Na otázku, ako vie, že tam bola suma 53.000,- eur uviedol, že keď išiel vyplácať zábezpeku, bral to s obžalovaným na chodbu. Na otázku, akým spôsobom uhrádzal vydražiteľ sumu uviedol, že myslí, že polovicu zábezpeky zložil obžalovanému asi na chodbe, pretože keď sa uviedlo, že treba zložiť zábezpeku, odišiel aj s igelitkou na chodbu. Taktiež svedok uviedol, že obžalovaný mal na poschodí v kancelárii trezor a keď išiel hore do kancelárie drevené schody vŕzgali a on počul, ako schody vŕzgali. Vzápätí však uviedol, že on priamo nikoho po schodoch ísť nevidel, ale schody vŕzgali iba pod obžalovaným, pretože on mal 130 kg, ostatní mali pod 90 kg. Na otázku, či má vedomosť o tom, že exekútorský úrad S.. J. vystavil X.. K. P. potvrdenie za zloženie nejakej finančnej hotovosti, uviedol, že vie, že mu bola odovzdaná listina vo formáte A4, ktorú mal obžalovaný zrejme pripravenú. On toto potvrdenie ale nečítal. Keď sa toto potvrdenie odovzdávalo na dražbe, on sedel dva metre odtiaľ a vie, že tam boli napísané tak dva riadky. Svedok uviedol aj to, že v ten deň sa stalo ešte niečo, čo neskôr obžalovaný zneužil. On mal v deň dražby poruchu na aute, preto ho aj na dražbu priviezol kamarát. Volal S.. P., aby mu požičala sumu 1.500,- eur, ktorú chcel použiť na vyplatenie auta. S.. P. mu túto sumu priniesla na úrad, kde prebiehala dražba. Poškodený v prípravnom konaní uviedol, že dražby dňa 05.06.2013 sa zúčastnil vydražiteľ X.. P., on ako poškodený, potom jeho nejaký bratranec a S.. P.. Zo zamestnancov bola prítomná S.. J. C.. Nebol prítomný pri celej dražbe a nevie uviesť, či prišiel na dražbu neskôr, alebo z nej odišiel skôr. Poškodený X. S. v prípravnom konaní do zápisnice zo dňa 06.03.2017 uviedol, že nie je pravda, že sumu 1.526,- eur zapožičala dražiteľovi S.. P.. Podobná suma bola požičaná jemu S.. P. na opravu auta. Táto jeho pôžička nemala nič spoločné so samotnou dražbou, alebo dražobnou cenou. Z výpovede svedka X.. K. P. na hlavnom pojednávaní zo dňa 19.03.2018 vyplýva, že suma za vydraženú nehnuteľnosť sa platila na dvakrát. Najskôr sa zložila polovica sumy draženej nehnuteľnosti a to v hotovosti na exekútorskom úrade a následne ako prebehla dražba po ukončení a vydražení nehnuteľností sa zvyšná polovica uhradila v banke. Po zložení zábezpeky na exekútorskom úrade mu bolo vystavené potvrdenie o prijatí. Toto potvrdenie mu
pravdepodobne odovzdal obžalovaný. Svedok ďalej uviedol, že hotovosť odovzdal v takej miestnosti ako zasadačka, bol tam veľký stôl s dvoma stoličkami a bolo to v miestnosti, kde prebehla dražba. Prítomní pri odovzdaní hotovostnej sumy boli obžalovaný, samotný svedok X.. K. P. a ešte nejaká žena, asi sekretárka obžalovaného. Nepamätal si, v čom mal uložené finančné prostriedky. V miestnosti, kde sa vykonávala dražba, poškodený X. S. nebol prítomný. Svedok X.. K. P. vo svojej výpovedi dňa 27.04.2017 a svedkyňa S.. P. zase vo svojej výpovedi dňa 18.05.2017 popreli, že by menovaná svedkyňa doložila svedkovi X.. K. P. pred dražbou nehnuteľnosti sumu vo výške 1.526,- eur. K predloženému rozúčtovaniu exekučného konania EX 14/2009, kde uvádza vrátenie sumy 1.526,37 eur, svedkyňa uviedla, že týchto 1.526,37 eur nemá nič spoločné s uvedenou dražbou. Táto suma bola súkromná záležitosť medzi S. a J.. Pokiaľ vie, tak X. S. mu túto sumu vrátil. Nevie uviesť, prečo jej tie peniaze obžalovaný posielal z dražobného účtu. Svedkyňa S.. P. v prípravnom konaní ďalej uviedla, že X. S. bol jej klientom. Videla peniaze, ale nevie uviesť presný počet a nebola pri počítaní tejto hotovosti. Ing. K. P. skladal zábezpeku v hotovosti, bola prítomná v miestnosti, kde prišlo k odovzdaniu hotovosti. Peniaze prepočítaval X.. K. P. aj S.. J.. Podľa jej výpovede mal byť poškodený X. S. prítomný v miestnosti. Otázne je potom, prečo svedok X.. K. P. tvrdí, že X. S. v miestnosti nebol. Ak X. S. v miestnosti dražby nebol, prečo potom sa zmieňuje o nejakej igelitke, odovzdaní hotovosti pravdepodobne na chodbe, vŕzgajúcich schodoch, odovzdaní potvrdenia, v ktorom mali byť napísané dva riadky, pričom sedel dva metre od odovzdania. Z výpovede svedkyne S.. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že prítomní v miestnosti, kde prebehla dražba, boli S.. J., X.. P., X. S., ešte sekretárky, resp. spolupracovníčky exekútorského úradu pani C., meno druhej ženy nevie. Zamestnankyne neboli nepretržite prítomné. Poskytovali administratívne zázemie. Svedkyňa uviedla, že X.. K. P. skladal zábezpeku v hotovosti, bola prítomná v miestnosti, kde prišlo k odovzdaniu hotovosti a peniaze prepočítaval X.. K. P. aj S.. J.. V tejto súvislosti obžalovaný dal do pozornosti súdu, že svedkyňa najskôr v prípravnom konaní tvrdila, že nebola pri prepočítavaní hotovosti, ale neskôr na hlavnom pojednávaní už uviedla, že peniaze prepočítaval X.. K. P. a aj S.. J.. Svedkovia X.. K. P., X. S. a S.. P. museli dobre vedieť o doplatku vo výške 1.526,38 eur v prospech vydražiteľa X.. K. P., no napriek tomu každý z nich o tejto skutočnosti sa vyjadruje odlišne. Pokiaľ by svedkovia mali opisovať to, čo sa v skutočnosti v dražobnej miestnosti dňa 05.06.2013 odohralo, nie je mysliteľné, aby boli v týchto troch výpovediach takéto rozpory. Svedkovia nedokázali zhodne ani ustáliť, kto bol prítomný v miestnosti, kde prebiehala dražba, či sa mali prepočítavať nejaké financie a kým sa mali prepočítavať a či niekto vôbec videl nejaké finančné prostriedky. Svedkovia sa rozchádzajú aj v tom, v akom čase dňa 05.06.2013 sa mali zložiť finančné prostriedky do banky a kto ich išiel zložiť. Z výpovede svedkyne z prípravného konania O. J., ktorá mala na exekútorskom úrade v náplni práce aj pokladňu vyplýva, že ak niekto prišiel na exekútorský úrad zaplatiť časť pohľadávky alebo celú pohľadávku, tak vtedy sa vypísal príjmový pokladničný blok. Teraz to ide cez virtuálnu registračnú pokladnicu. Osobe, ktorá skladá hotovosť, sa vždy odovzdáva originál potvrdenia. Dňa 05.06.2013 neprijala do pokladne sumu v hotovosti vo výške 26.562,- eur. Nemá žiadnu vedomosť o existencii potvrdenia, nevie uviesť, kto ho mohol vystaviť, ani kto ho mohol diktovať. Z výpovede svedkyne z prípravného konania U. Q., pracovníčky exekútorského úradu vyplýva, že kópiu potvrdenia vystavenú dňa 05.06.2013 nepozná, nie je jej známa. Takéto potvrdenia sa nevystavovali. Vždy sa dával príjmový pokladničný doklad s pečiatkou a označením osoby, od ktorej boli peniaze prijaté a kto pokladničný doklad vystavil. Pokladničný doklad mohla vystavovať len vedúca kancelárie S.. C. a pani J.. Z výpovede svedkyne z prípravného konania S.. J. C., pracovníčky exekútorského úradu - vedúcej kancelárie vyplýva, že dňa 05.06.2013 sa zúčastnila dražby. Nespomína si, že by sa takéto potvrdenia vydávali na exekútorskom úrade. Vôbec si nespomína na to, či boli alebo neboli na stole, kde prebiehala dražba, zložené finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že nebolo bežnou praxou, aby sa v zasadačke exekútorského úradu prepočítavali peniaze. Nepamätá si, že by S.. J. odovzdával vydražiteľovi X.. K. P. fotokópiu potvrdenia. Z výpovedí týchto troch pracovníčok exekútorského úradu jednoznačne vyplynulo, že na exekútorskom úrade dňa 05.06.2013 sa nevydávalo predmetné potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov v hotovosti vo výške 26.562,- eur. V ten deň žiadna z pracovníčok neprijala do pokladne hotovosť vo výške 26.562,- eur. Súd prvej inštancie ďalej len konštatuje, že vinu dokazujú listinné dôkazy, avšak už nekonkretizuje, ktoré to sú. Podľa názoru obžalovaného, súd prvej inštancie nepristupoval k objektívnemu hodnoteniu jednotlivých svedeckých výpovedí. Vôbec sa nezaoberal protichodnými tvrdeniami svedkov, vrátane výpovedí poškodeného. Vôbec nevyhodnotil dôkazy, ktoré by mohli byť v prospech obžalovaného, napr. tie, na ktoré poukazuje obžalovaný v podanom odvolaní. A keď ich súd vyhodnotil, tak nesprávne, napr. záver znaleckého skúmania. Obžalovaný poprel, že by chcel ako súdny exekútor úmyselným konaním pre seba zadovážiť majetkový prospech. Popiera, že takýmto konaní mal spôsobiť X. S. akúkoľvek škodu. A popiera vinu ako takú. Na tomto základe navrhoval, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa,
toto rozhodnutie súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo alternatívne, aby vo veci odvolací súd sám rozhodol.
Obžalovaný S.. C. J. sám v ďalších svojich podaniach doplnil dôvody odvolania, pričom uviedol, že rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/49/2017 zo dňa 20.02.2018 a Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/104/2016 jednoznačne svedčia o tom, že X. S. je obyčajný podvodník, falšovateľ listín a podpisov, klamár a osoba zneužívajúca falošných svedkov za úplatu a to za účelom dosiahnutia svojich podvodov. Presne tieto isté spôsoby používal aj v jeho prípade k tomu, aby sa podvodným spôsobom a využitím falošných svedkov obohatil o 28.000,- eur. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že X. S. pôsobil ako tzv. biely kôň, spoločnosti boli vytunelované do posledného centa a v DVP Nitra, kde bol konateľom, okradli stovky ľudí o tisíce korún. Obžalovaný dal do pozornosti súdu výpis Konkurzného súdu Bratislava I, kde bol na majetok X. S. vyhlásený konkurz, ktorý bol na jeho podnet účelovo vyhlásený, ako aj exekúcie, ktoré si možno overiť v registri exekúcií. Z odpisu z registra trestov odvolací súd zistí, že X. S. je obyčajný zločinec a kriminálnik a že tresnú činnosť pácha opakovane. Ďalej obžalovaný uviedol, že Okresným súdom Malacky bol nespravodlivo odsúdený na základe vykonštruovaného falošného dôkazu vyrobeného kriminálnikom a podvodníkom X. S. a na základe dohodnutých a krivých výpovedí jeho komplicov S.. P. a X.. P.. Poukázal na svoju sťažnosť na postup vyšetrovateľa S., ktorú Inšpekcia Prezídia PZ SR odmietla s odôvodnením, že v tomto štádiu konania nie je možné postup vyšetrovateľa preveriť. V sťažnosti je opísaný celý priebeh exekučného konania, t. j. predmetnej dražby nehnuteľnosti, ako aj lajdácky a povrchný postup vyšetrovateľa S., z ktorého potom vychádzal prokurátor aj súd. Nedostatky v tomto prípravnom konaní mali za následok nesprávne posúdenie prokurátorom, súdom a nakoniec mali za následok jeho nespravodlivé odsúdenie. Vyšetrovateľ ho obvinil na základe falzifikátu, vyrobeného falošného listinného dôkazu predloženého CH. pri výsluchu a ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobil zločinec a podvodník X. S.. Vyšetrovateľ taktiež z nepochopiteľných dôvodov zamietol jeho právnemu zástupcovi takmer všetky pripomienky a aj návrhy na vykonanie dokazovania. Po skončení vyšetrovania podal na neho prokurátor K. obžalobu, kde tento jednoznačne vychádzal z nepreverených a neobjasnených záverov vyšetrovateľa, s ktorými sa jednoducho a bez rozmyslenia stotožnil. V obžalobe uvádza, že ako súdny exekútor napriek úplnému zaplateniu najvyššieho podania dňa 05.06.2013 a schváleniu rozvrhu výťažku uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/18/2009, právoplatným dňa 28.05. 2015, nepoukázal v lehote 7 dní oprávnenej osobe X. S. prikázanú sumu 39.344,28 eur, ale len sumu 11.028,16 eur, pričom zvyšok si ponechal, čím poškodenému X. S. spôsobil škodu vo výške 28.316,12 eur. Prokurátor zabudol uviesť, ako a kým bolo toto najvyššie podanie zaplatené. Najvyššie podanie bolo zaplatené tak, že polovicu najvyššieho podania zaplatil P. na dražobný účet exekútora vo VÚB a druhú polovicu po dohovore s S. doplatil on zo svojich vlastných peňazí a z jeho súkromného účtu prevodom na dražobný účet, čo bolo aj doložené vyšetrovateľovi. Vtedy ale nevedel, čo je S. zač a považoval ho za kamaráta, ktorému chcel pomôcť. Je jasné, že prokurátor pri výroku o zaplatení najvyššieho podania vychádzal z predloženého falzifikátu potvrdenia o zaplatení druhej polovice dražobnej sumy P. v hotovosti. Je však nepochopiteľné, ako mohol prokurátor tento falzifikát považovať za hodnoverný dôkaz bez jeho akéhokoľvek overenia. Výrok o tom, že S. spôsobil škodu vo výške 28.316,12 eur je nezmyselný a nepravdivý. Keby sa prokurátor riadne oboznámil s vyšetrovacím spisom, ako aj účtovnými dokladmi v ňom založenými, tak by z tejto sumy musel odrátať peniaze, ktoré spravodlivo rozdelil všetkým, komu patrili. To znamená, že z tejto sumy 39.344,28 eur mal odrátať peniaze zaslané S.. P. vo výške 1.526,37 eur, S.. A. vo výške 379,96 eur a jeho vlastné peniaze vo výške 26.526,37 eur, ktoré on vložil do dražby a na ktoré vyhotovil podvodník S. falošné potvrdenie. Nemal žiadny úmysel zadovážiť si majetkový prospech. Chcel iba pomôcť S., aby z tejto dražby získal aspoň nejaké peniaze a to tým, že i napriek tomu, že P. zaplatil iba polovicu dražobnej ceny, on uviedol do zápisnice o dražbe, že ju zaplatil celú. Je si plne vedomý, že sa dopustil manipulácie s dražbou v prospech S.. Nesprávna je tiež právna kvalifikácia skutku, pretože podľa konkrétneho odseku a písmena sa takého skutku v žiadnom prípade nedopustil. Dopustil sa manipulácie s dražbou, pretože chcel pomôcť X. S. k tomu, aby získal nejaké peniaze. Do dražby vložil svoje vlastné peniaze, keď zaplatil jej polovicu. Súd prvého stupňa jednoznačne pri svojom rozhodovaní vychádzal z neoverených a nepreverených záverov vyšetrovateľa S., z obžaloby prokurátora a z klamstiev vo výpovediach S. komplicov S.. P. a X.. P. mladšieho, v ktorých sú neskutočné rozpory. V období súdneho konania bol vážne chorý, kde chodil po nemocniciach Malacky a Kramáre. Lekárske správy boli odvolaciemu súdu priložené. Preto sa nemohol zúčastniť na pojednávaniach a preto poveril svojho obhajcu pre zastupovanie v jeho neprítomnosti. Prvý krát sa zúčastnil až na treťom pojednávaní súdu. Na tomto pojednávaní si ho súd vôbec nevšímal. Keď sa voči tomu ohradil, tak mu sudkyňa uviedla, že tam má právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní sa musel
dožadovať, aby ho vôbec súd k veci vypočul. Po skončení nasledujúceho pojednávania si ho zavolal prokurátor S.. H., ktorá začal na neho tlačiť a prehováral ho, aby sa priznal, že keď sa prizná, dostane podmienečný trest. On mu odpovedal, že sa nemá k čomu priznávať, pretože S. neobral ani o jeden cent a nespôsobil mu žiadnu škodu. Na pojednávaniach sa prokurátori striedali ako na bežiacom páse, z ich prejavov a postoja k veci bolo vidieť, že sú nepripravení a vôbec ich nezaujímala skutočná pravda, ako ani falzifikát predložený P.. Súd k celej veci pristupoval jednostranne, vôbec ho nezaujímalo, že P. predložil vyšetrovateľovi falzifikát potvrdenia. Nezaujímalo ho, kde sa nachádza originál a či vôbec takýto doklad mohol byť, alebo bol exekútorským úradom vyhotovený, či pri dražbách nehnuteľnosti preberal úrad peniaze v hotovosti a do akej výšky sa na úrade preberali peniaze v hotovosti. Súd vôbec nezaujímali ani rozpory vo výpovediach S., P., ako aj klamstvo vo výpovedi P.. Znalec pritom jednoznačne uviedol, že otlačok pečiatky na potvrdení je falzifikát. Súd taktiež nepreskúmal toto falošné potvrdenie s ostatnou dokumentáciou vydávanou na exekútorskom úrade. Vôbec neboli vypočutí svedkovia, ako jeho manželka, ktorá bola pri všetkých stretnutiach s S. a tiež P.. Taktiež nebola v priebehu pojednávaní vôbec vypočutá účtovníčka úradu K. K., ktorá evidovala všetok pohyb peňazí a prevzaté peniaze v hotovosti nosila do VÚB. Súd sa vôbec nezaujímal o osobu tzv. poškodeného X. S.. Taktiež sa nezaujímal o lekárske posudky lekárov špecialistov, ktoré predložil obhajca a kde je jednoznačne uvedené, čo je S. za osobnosť. I napriek tomu, že súd nezistil skutočnú pravdu, riadne nepreveril a nevyhodnotil dôkazy, ho nespravodlivo odsúdil v duchu obžaloby prokurátora na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s určením skúšobnej doby na 4 roky. Korunu všetkému nasadil prokurátor K.. O. N., ktorý sa odvolal proti rozsudku okresného súdu a požadoval zmeniť jeho trest na nepodmienečný a to na dobu 7 rokov. V súvislosti s odôvodnením odvolania prokurátora obžalovaný uviedol, že sa nemohol priznávať k tomu, čo neurobil. Dopustil sa protizákonného konania tým, že manipuloval s dražbou v prospech S., ale nikdy sa nedopustil skutku, z ktorého bol prokurátorom obžalovaný. Taktiež v žiadnom prípade neignoroval štátne orgány a vôbec svojvoľne nemaril a ani nepredlžoval trestné konanie. Jeho obhajca sústavne a priebežne podával súdu informácie o jeho zdravotnom stave a taktiež si jeho stav overoval samotný súd u jeho lekára. Nie je pravda ani to, že neľutuje konanie, ktorého sa dopustil. Svoje konanie chcel pred súdom oľutovať, avšak tento si vypočul iba záverečnú reč jeho obhajcu a jemu nedal žiaden priestor na vyjadrenie sa a na prejavenie ľútosti. Ľutuje najmä to, že tak hlúpo naletel profesionálnemu podvodníkovi a kriminálnikovi X. S. a tiež ľutuje, že namiesto toho, aby dražbu zastavil, ešte na základe S. presviedčania a oklamania doplatil z vlastných peňazí druhú polovicu dražobnej zábezpeky. Následky choroby má dodnes, ako je problém s pečeňou a ľadvinami, má bercové vredy predkolenia, ktoré mu neustále mokvajú. Nedokáže dlhšie stáť na nohách a má voperovaný prístroj pre fungovanie látkovej výmeny, ktorý keď zlyhá, tak je po ňom. Je pre neho nepochopiteľné, ako mohol vyšetrovateľ, prokurátor a napokon súd uveriť klamstvám jedného notorického podvodníka, ktorý nikde poriadne nepracoval a živí sa samými podvodmi a tiež klamstvám jeho komplicov pred pravdou, ktorú uviedol ako bezúhonný a seriózny človek. Taktiež, ako mohli orgány činné v trestnom konaní vychádzať z falošného a podvodníkom vyrobeného listinného dôkazu a tento brať ako smerodajný pre svoje rozhodovanie. Najviac je mu však ľúto a mrzí ho, že tento podvodník a zločinec oklamal a podviedol jeho osobu, kde chce podvodným spôsobom od neho získať jeho vlastné peniaze. Je mu ľúto a najviac ho mrzí, že X. S. so svojimi komplicmi na základe jedného falošného dokumentu a ich krivých výpovedí, tak ľahko a jednoducho porazili pravdu a spravodlivosť. Na tomto základe žiadal, aby bol napadnutý nespravodlivý rozsudok zrušený.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor a to písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2020.
V tomto vyjadrení prokurátor konštatoval, že odvolanie je z obsahového hľadiska protirečivé. Na jednej strane v časti týkajúcej sa trestu obžalovaný namieta výšku škody ako nesprávne určenú, na základe čoho sa domnieva, že v tomto prípade ide o zlú právnu kvalifikáciu a malo by dôjsť k aplikácii § 326 ods. 2 Tr. zák., nie § 326 ods. 3 Tr. zák. Na druhej strane tvrdí, že je nevinný a teda že sa nedopustil trestného činu. Samotná argumentácia obžalovaného vo vzťahu k výške trestu a trestnej sadzbe de facto usvedčuje obžalovaného zo spáchania trestného činu, pretože aj obžalovaný uznáva, že mal vyplatiť zákonný nárok poškodenému, ktorý nevyplatil, avšak uvádza inú výšku. Námietky obžalovaného do výroku o treste sú bezpredmetné, keďže mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou na 4 roky, čo je de facto trest v rozsahu trestnej sadzby podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. a priaznivejšia trestná sadzba už pre obžalovaného neexistovala. Vo vzťahu k výroku o vine obžalovaný uvádza hodnotenie a analýzu skutkových okolností, ktoré nie sú súčasťou samotného trestného skutku a teda nie je ani podstatné preverovať dôsledne ich existenciu alebo pravdivosť. Skutkový stav uvedený v skutkovej vete v odsudzujúcom rozsudku bol dostatočne preukázaný
vykonanými dôkazmi. Verziu obžalovaného, ktorou sa snaží navodiť zdanie dohody s poškodeným na nezákonnom postupe pri realizácií dražby, nič nepodporuje a táto verzia by tiež nezbavovala obžalovaného viny, iba by vyústila do zmeny niektorých skutkových okolností v skutkovej vete rozsudku. Ani poukazovanie na iné vykonané dôkazy (znalecký posudok č. 3/2020 zo dňa 13.03.2020, čestné prehlásenie svedka K. K.) obžalovaného nijakým spôsobom nezbavujú viny. Znalecký posudok preukázal skutočnosti nepodstatné a nedokázal jednoznačne konštatovať, že by predmetná listina bola falzifikát a ani táto skutočnosť by nepotvrdzovala verziu obžalovaného a nezbavovala ho viny. Na druhej strane ani iniciovanie vypracovania zmluvy o pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú inicioval sám obžalovaný, nič nedokazuje vo vzťahu ku skutku a nezbavuje obžalovaného viny. Rovnako analýza jednotlivých výpovedí svedkov a hľadanie drobných rozporov medzi nimi nie sú podstatné okolnosti, ktoré by mali zavážiť pri rozhodovaní o vine obžalovaného. Nie všetky vykonané dôkazy sa vzťahujú k okolnostiam podstatným pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného a obžalovaný sa vo svojom odvolaní snaží postaviť svoju obhajobu na malichernostiach a okolnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie nepodstatné. Pre celkové hodnotenie dôkaznej situácie je potrebné sa zamerať najmä na tie dôkazy, ktoré potvrdzujú skutkovú vetu uvedenú v odsudzujúcom rozsudku. Obžalovaný nedokázal vo svojom odvolaní nijakým spôsobom spochybniť tie dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho vinu a zaoberal sa len pridruženými okolnosťami skutku, ktoré sú pre celkové rozhodnutie vo veci zanedbateľného významu. Výrok o vine obžalovaného je preto plne dôvodný. Na základe uvedeného prokurátor navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Pokiaľ ide o samotné odvolanie prokurátora, v jeho písomných dôvodoch sa konštatuje, že obžalovaný bol stíhaný za zločin podľa § 326 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., kde trestná sadzba je v rozmedzí 7 až 12 rokov. V uvedenom prípade prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda trestná sadzba sa upravila podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a výsledná trestná sadzba bola v rozmedzí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiace. Na tomto základe sa prokurátor nestotožňoval s názorom okresného súdu, že výsledná trestná sadzba je neprimerane prísna a že by bolo možné zohľadniť § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, že obžalovaný počas celého konania v zásade popieral, že by sa dopustil trestného činu a na tomto postoji zotrval až do konca hlavného pojednávania. Nezaujal teda ani trochu sebakritický postoj a uloženie podmienečného trestu pre neho neplní žiadnu individuálnu prevenciu. Vzhľadom na postoj obžalovaného počas celého trestného konania možno vyvodiť z jeho správania určitý stupeň ignorancie voči orgánom zastupujúcimi štát v trestnom konaní, čoho dôkazom je práve pomerne dlhé trvanie tohto trestného konania, ktoré sa obžalovaný snažil rôznymi spôsobmi mariť a predlžovať. Súd sa odvoláva pri uložení trestu na vysoký vek a zdravotný stav obžalovaného, pričom práve túto skutočnosť obžalovaný využíval ako zámienku, aby sa nemusel dostavovať na súdne pojednávania a vytváral už počas trestného konania o sebe dojem invalida, nespôsobilého trestného konania, čo sa ukázalo z jeho strany ako účelové. Uložením podmienečného trestu sa dosiahne stav, že obžalovaný za svoj trestný čin nielenže nebude musieť niesť primeranú trestnú zodpovednosť, ale ani jeho obštrukcie voči súdnemu konaniu de facto nemali žiadny negatívny dopad na výsledok konania, čoho si je pri svojom vzdelaní a právnej praxi plne vedomý. Uloženie takéhoto trestu obžalovanému len posilní jeho postoj aj do budúcna, že porušovanie právnych noriem a protizákonná činnosť nebudú patrične potrestané a teda ho môžu ešte posmeliť aj do budúcna k obdobným činom, pretože bude mať vidinu „beztrestnosti“, keďže pri jeho veku a zdravotnom stave nebude adekvátne za svoje protiprávne konanie postihnutý. Takéto potrestanie páchateľa, ktorému bol uložený trest absolútne vzdialený od zákonnej výmery, a teda od toho, ako by bol postihnutý v obdobnej situácii iný páchateľ, zakladá nebezpečný precedens neadekvátneho a neúmerného postihovania páchateľov trestných činov. Zároveň zakladá nerovnosť občanov pred zákonom. Napadnutý rozsudok je „zelenou“ pre páchanie závažnej trestnej činnosti osobami vo vyššom veku alebo v zlom zdravotnom stave, pretože i tak nebudú primerane a spravodlivo potrestaní tak, ako by boli v ich prípade potrestaní mladší a zdraví páchatelia. V tomto smere prokurátor poukázal na to, že výkon trestu odňatia slobody je uspôsobený pre osoby všetkých vekových kategórií, pričom osoby odsúdené na doživotie si musia odžiť celý svoj zbytok života až do smrti vo výkone trestu a teda je zrejmé, že budú v tomto výkone trestu aj vo vysokom veku. Rovnako je možné poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo výkone trestu a v prípade, že odsúdený trpí chorobou, pre ktorú nie je možné v UVTOS poskytovať dostatočnú starostlivosť, existujú právne nástroje, ktoré je možné v tomto prípade využiť (odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu, upustenie od výkonu zvyšku trestu), avšak v tomto prípade je potrebné dôsledne skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady na aplikáciu týchto inštitútov. Podľa prokuratúra súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktorým by zistil, že zdravotný stav v kombinácii s vekom obžalovaného je nezlučiteľný s nepodmienečným výkonom trestu odňatia
slobody. Za týchto okolností je prihliadnutie na vek a zdravotný stav obžalovaného neprimerané a neodôvodnené zvýhodnenie obžalovaného voči iným páchateľom v obdobnej situácií. Uložený trest neplní ani generálnu prevenciu, pretože zakladá dôvodné presvedčenie aj pre iných páchateľov, že aj pri spáchaní závažnej trestnej činnosti je pre nich otvorený inštitút mimoriadneho zníženia trestu aj bez splnenia osobitných požiadaviek na výnimočnosť tohto inštitútu. Mimoriadnosť takéhoto postupu musí súd riadne zdôvodniť, pričom vyšší vek a indikácie zdravotných diagnóz nie sú ničím mimoriadnym a vyskytujú sa u veľkej časti populácie. Uloženie podmienečného trestu páchateľovi, ktorý absolútne neľutuje svoje konanie a vytvára aj ďalšie obštrukcie pri trestnom konaní s cieľom predlžovať neúmerne trestné konanie, aby nemohol byť v tomto konaní adekvátne potrestaný, je absolútnym popretím princípu spravodlivosti a rovnosti pred zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje prokurátor trest uložený prvostupňovým rozsudkom za nedostatočný a nenaplňujúci prevenčný a sankčný charakter účelu trestu. Preto navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 31.12.2020.
V rámci svojho vyjadrenia obžalovaný k tvrdeniu prokurátora o jeho ignorancii voči orgánom zastupujúcimi štát v trestnom konaní a jeho snahe rôznymi spôsobmi mariť a predlžovať konanie a využívať svoj zdravotný stav ako zámienku, aby sa nemusel dostavovať na súdne pojednávanie, uviedol, že zo strany prokurátora ide o fabulovanie a tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Opak je pravdou, keďže jeho zdravotný stav bol a je naďalej veľmi vážny a stále lavíruje medzi životom a smrťou. Už počas konania pred súdom bolo z dôvodu jeho ťažkej choroby trestné stíhanie prerušené, pričom zo strany súdu nešlo o ľubovôľu, ale uznesenie o prerušení trestného stíhania bolo vydané na základe lekárskych správ. Pritom nemá vedomosť o tom, že by prokurátor namietal takýto postup. Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať už počas prípravného konania. Len s vypätím všetkých síl a za doprovodu inej osoby sa dostavil na výsluch pred vyšetrovateľom. Zdravotný stav sa mu rapídne zhoršil už v priebehu roka 2016, kedy bol podľa dostupných lekárskych správ dvakrát hospitalizovaný, pričom pri hospitalizácii od 13.12.2016 do 20.12.2016 mu bolo dňa 15.12.2016 do tela implantované zariadenie „Denver shuntu“, na podporu fungovania pečene. Počas roka 2017 sa viackrát podrobil lekárskemu vyšetreniu, čo vyplýva z lekárskych správ. Vyšetrenia prebiehali v čase podania obžaloby a prebiehajúceho konania pred súdom, pričom dňa 28.12.2017 bol prijatý na chirurgiu z dôvodu ošetrenia otvorenej rany vlasatej časti hlavy, ktoré si spôsobil pádom na zem z dôvodu dehydratácie, ktorá bola spôsobená jeho zlým zdravotným stavom. V období rokov 2017 až do polovice roka 2020, zdravotný stav obžalovaného dovoľoval iba kľud na lôžku s krátkymi prechádzkami a každodennú starostlivosť o jeho zdravie zo strany manželky. Aj v tomto období sa podrobuje pravidelnej lekárskej kontrole. Toho času trpí stukovateľnosťou a cirhózou pečene II. stupňa, chronickou obličkovou chorobou, má problémy s chôdzou a nevydrží stáť na nohách v dôsledku straty rovnováhy. V tele má implantovaný prístroj Denver Shunt, ktorý je potrebný na podporu fungovania pečene, hlavne na cirkulovanie tekutín v tele, pričom bez správneho fungovania tohto prístroja by u neho nastala smrť. Taktiež to platí aj pri upchatí tohto prístroja, takže si svoj zdravotný stav musí nepretržite sledovať a pri akejkoľvek komplikácii vyhľadať lekársku pomoc. Z lekárskej správy zo dňa 13.03.2017 vyplýva „posúdenie možnosti transplantácie pečene“, a teda nie je zrejmé, o akej účelovosti konania malo z jeho strany ísť, keď trpí takýmto závažným ochorením. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokuráotra ako nedôvodné.
K odvolaniam obžalovaného a prokurátora sa napokon vyjadril aj samotný poškodený X. S. a to písomným podaním urobeným jeho splnomocnencom, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 31.12.2020.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora poškodený uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa neplní žiadnu preventívnu a ani represívnu funkciu, predovšetkým však nereflektuje postoj obžalovaného v priebehu celého trestného stíhania a súdneho konania, ktorý sa navyše k spáchaniu skutku, ktorého sa dopustil, priznal. Obžalovaný však popieral vinu za spáchanie trestného činu, nakoľko mal za to, že tento skutok, i keď v príkrom rozpore s Exekučným poriadkom, nie je trestným činom. Svoj čin ani neoľutoval, účelovo a umelo predlžoval jednak
vyšetrovanie a jednak súdne konanie, kedy takpovediac na poslednú chvíľu predkladal a opieral sa o dôkazy, ktoré predtým sám namietal, napr. vo veci čestného vyhlásenia p. K. K., ktorý v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky sp. zn. 7C/423/2016 predložil poškodený ako žalobca, pričom obžalovaný tento dôkaz v trestnom konaní sám spochybňoval a namietal, že by niekedy žiadal p. K. K. o zabezpečenie podpisu na zmluve o pôžičke zo strany p. S. ako poškodeného. Z hľadiska základných zásad trestania v trestnom práve, uložený trest nemôže plniť ani žiadnu výchovnú funkciu. Zároveň, poškodený uvádza, že od doby konania dražby v roku 2015 až po takmer 6 rokoch nebol obžalovaný vo svojom osobnom živote žiadnym spôsobom obmedzený, i napriek spáchaniu zločinu. Obžalovaný počas celého súdneho konania robil obštrukcie kvôli jeho údajnému zlému zdravotnému stavu, čo sa však vzhľadom k tomu, že sa v poslednom období zúčastňoval pojednávaní aj v civilnom konaní aj v trestnom konaní, nemohlo javiť ako prekážka výkonu trestu odňatia slobody. Toho času má obžalovaný 66 rokov, čo nepochybne nie je natoľko vysoký vek, ktorý by mu bránil vo výkone trestu odňatia slobody. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie neuviedol, z akého dôvodu by nebol obžalovaný schopný vykonať trest odňatia slobody, či bol zdravotný stav v čase vyhlásenia rozsudku skutočne natoľko závažný, aby bránil obžalovanému nastúpiť na výkon trestu. Poškodený má za to, že vek a prípadné zdravotné komplikácie obžalovaného nie sú poľahčujúci okolnosťami, ktoré by boli dostatočným dôvodom na uloženie iba podmienečného trestu odňatia slobody. Podľa názoru poškodeného neboli splnené žiadne podmienky, resp. okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v zmysle Trestného zákona tak, ako sa dôvodí v napadnutom rozsudku. Ako správne uviedol prokurátor, vyšší vek a indikácia zdravotných diagnóz obžalovaného nie sú bez ďalšieho dostatočným dôvodom pre aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia uloženého trestu odňatia slobody. K odvolaniu obžalovaného sa poškodený vyjadril v tom smere, že ho považuje za účelové v snahe obžalovaného oddialiť právoplatnosť meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Súd správne posúdil okolnosť, že páchateľ spôsobil trestným činom značnú škodu, teda škodu rovnajúcu sa alebo prevyšujúcu stonásobok sumy 266,- eur. Obžalovaný tvrdí, že údajne spôsobil škodu „iba“ vo výške 26.526,38 eur, k čomu dospel tým spôsobom, že od skutočnej škody vo výške 28.316,12 eur odpočítal údajné trovy právneho zastúpenia, ktoré mali byť vyplatené právnym zástupkyniam poškodeného. S danou argumentáciou sa poškodený nestotožňuje, nakoľko v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2015, č. k. 37Er/18/2009-160, Ex 14/2009 predstavovala pohľadávka oprávneného v tomto konaní poškodeného sumu vo výške 39.344,28 eur. Pre účely trestného je bez právneho významu, aké konkrétne položky tvoria pohľadávku oprávneného, a či teda zahŕňali alebo nezahŕňali aj trovy právneho zastúpenia, pretože obžalovaný bol povinný celú túto sumu vyplatiť poškodenému, čo však neurobil. Preto je tento inštitút nazvaný ako pohľadávka oprávneného, pretože oprávnený má pohľadávku, pričom je irelevantné akého druhu, voči povinnému a túto bol exekútor v plnom rozsahu povinný previesť na bankový účet poškodeného. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku ani zo žiadneho príkazu poškodeného nevzniklo obžalovanému oprávnenie ponížiť pohľadávku poškodeného o trovy právneho zastúpenia. Za súčasného právneho stavu patria trovy právneho zastúpenia tej strane sporu, ktorá je v konaní úspešná a pokiaľ niet inej dohody medzi stranou sporu a jej právnym zástupcom, potom tieto trovy prislúchajú úspešnej strane. Pokiaľ ide o sumu vo výške 1.526,37 eur, ktorú obžalovaný poukázal na bankový účet S.. P.j, poškodený uviedol, že z výsluchov S.. Chovancovej vôbec nevyplynulo, že táto suma mala predstavovať trovy právneho zastúpenia, ktoré jej boli obžalovaným „vrátené“. Svedkyňa uviedla, že táto suma nemala žiaden súvis s vykonanou dražbou. Zo žiadneho listinného dôkazu v trestnom konaní nevyplynulo, že by poškodený bol v exekučnom konaní právne zastúpený S.. P.. Súd postupoval pri vyhodnotení všetkých dôkazov správne, keď uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a všetky dôkazy vykonané v trestnom konaní jednoznačne potvrdzujú spáchanie trestného činu obžalovaným. Dodatočne vyfabulované dôkazy predložené obžalovaným niekoľko týždňov pred vynesením rozsudku, (napríklad kópia čestného vyhlásenia z 05.06.2013 s podpismi poškodeného, S.. P. a p. P., ktoré obžalovaný vo svojich predošlých výpovediach ani len neoznačil), považoval súd a poškodený za vykonštruované obžalovaným neskôr. K znaleckému posudku predloženému tiež až dodatočne obžalovaným, zase poškodený konštatoval, že z jeho záveru je dostatočne jasné a nepochybné, že znalec s istotou nepotvrdil pravosť alebo nepravosť potvrdenia zo dňa 05.06.2013, ktoré vydal obžalovaný p. P. ako potvrdenie o úhrade polovice dražobnej sumy v hotovosti k rukám obžalovaného. Preto takýto dôkaz nie je spôsobilý preukázať tvrdenia obžalovaného. Obžalovaný vyššie uvedeným dodatočným predkladaním vykonštruovaných dôkazov predlžoval súdne konanie, vo viacerých prípadoch sa mu dokonca vyhýbal v snahe vyhnúť sa trestu a nebyť tohto jeho účelového konania, nebol by dosiahol ani vek 66 rokov, na ktorý sa súd nesprávne odvolával pri určení trestu a nesprávne neprihliadol na to, že danú skutočnosť si spôsobil obžalovaným vlastným nekalým a zavinením konaním.
Skôr, než si odvolací súd začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Tr. por., bol povinný zistiť, či odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas (§ 309 Tr. por.), či ich podali oprávnené osoby (§§ 307, 308 Tr. por.) a či došlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§§ 312, 313 Tr. por.) niektorého z odvolateľov.
Nadriadený súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre vecné prejednanie odvolania a to u každého z odvolateľov zvlášť. Prokurátor a obžalovaný nepochybne sú osobami oprávnenými podať proti rozsudku odvolanie (§ 307 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.), pričom v posudzovanej veci sa ani jeden z nich práva na podanie odvolania nevzdal a ani podané odvolanie nevzal späť. Prokurátor podal odvolanie dňa 27.07.2020, teda včas, keďže bolo podané ešte v deň, keď došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Naproti tomu odvolací súd zistil, že obžalovaný S.. C. J. odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, keďže k vyhláseniu rozsudku došlo v prítomnosti obžalovaného a aj jeho obhajcu, pričom obžalovaný spoločne so svojím obhajcom sa k možnosti podať opravný prostriedok na hlavnom pojednávaní vyjadrili tak, že si ponechávajú lehotu a následne obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu až dňa 11.11.2020, kedy bolo písomne vyhotovené odvolanie podané na poštu a okresnému súdu doručené dňa 12.11.2020.
Písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku bolo obžalovanému S.. C.ovi J. doručené dňa 25.11.2020 a jeho obhajcovi ešte dňa 29.10.2020, pričom včasnosť podaného odvolania obžalovaný opieral o to, že lehota na podanie tohto opravného prostriedku mu začala plynúť až odo dňa doručenia písomne vyhotoveného rozsudku a to z dôvodu, že obžalovaný bol nesprávne poučený o možnosti podať opravný prostriedok.
So zreteľom na túto argumentáciu sa odvolací súd oboznámil nielen s obsahom zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2020, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vrátane poučenia o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, ale aj so zvukovým záznamom z tohto hlavného pojednávania, aby o spôsobe plnenia si poučovacej povinnosti zo strany prvostupňového súdu neboli žiadne pochybnosti.
Na tomto základe krajský súd zistil, že súd prvého stupňa po vyhlásení výrokovej časti rozsudku a jeho odôvodnení poučil procesné strany o tom, že proti vyhlásenému rozhodnutiu sa pripúšťa odvolanie a to v lehote 15 dní s tým, že strany si môžu ponechať lehotu na podanie odvolania alebo môžu využiť právo, že zahlásia odvolanie hneď do zápisnice, prípadne sa môžu vzdať práva podať odvolanie. Po uvedenom poučení o opravnom prostriedku sa tak prokurátor, ako aj obžalovaný spoločne so svojím obhajcom vyjadrili, že si ponechávajú lehotu na podanie odvolania.
Vychádzajúc z takéhoto poučenia súdu o opravnom prostriedku v jeho celom kontexte a na to nadväzujúceho prejavu obžalovaného o ponechaní si lehoty na podanie opravného prostriedku, odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod pre aplikáciu § 316 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
Použitie § 316 ods. 2 Tr. por. prichádza do úvahy jedine a výlučne vtedy, ak sa oprávnená osoba nesprávnym poučením skutočne riadila a v dôsledku toho podala odvolanie oneskorene. I keď poučenie súdu prvého stupňa o opravnom prostriedku nemožno považovať za úplné, z jeho obsahu rozhodne nevyplýva pochybnosť o tom, v akej lehote obžalovaný mohol podať odvolanie a ani pochybnosť o tom, od ktorého okamihu mu táto lehota začala plynúť. So zreteľom na to, že obžalovaný a aj jeho obhajca boli prítomní pri vyhlásení rozsudku a poučení o lehote na podanie odvolanie v lehote 15 dní s tým, že súčasne boli poučení o možnosti podať odvolanie priamo do zápisnice a aj o ponechaní si lehoty na podanie opravného prostriedku, nemohli u nich vzniknúť relevantné pochybnosti o tom, aká je lehota na podanie odvolania a odkedy táto lehota začína plynúť a to obzvlášť za situácie, že nielen obhajca, ale aj obžalovaný sú osobami s právnickým vzdelaním. Za uvedeného znenia poučenia o opravnom prostriedku sa nemohol obžalovaný spolu so svojim obhajcom riadiť tým, že im lehota na podanie odvolania plynie od doručenia písomne vyhotoveného rozsudku. Ak si obžalovaný obsah poskytnutého poučenia neuvedomil a vychádzal z plynutia lehôt na podanie opravného prostriedku upravených v rámci iných odvetví slovenského právneho poriadku, nemôže sa s ohľadom na túto okolnosť úspešne dovolávať aplikácie § 316 ods. 2 Tr. por. Obsah poučenia súdu prvého stupňa o práve podať odvolanie
totiž nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, odkedy obžalovanému začala plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a už vôbec nemôže zakladať dojem o tom, že by mu táto lehota začala plynúť až od doručenia rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd už len dodáva, že ani podľa odbornej literatúry nejde v posudzovanej veci o takú situáciu, ktorú by bolo možné považovať za dôvod pre akceptovanie zachovania lehoty na podanie odvolania z dôvodu nesprávneho (v danom prípade neúplného) poučenia súdu o opravnom prostriedku.
Za takéhoto stavu krajský súd uzatvára, že obžalovaný podal odvolanie oneskorene, čo bránilo odvolaciemu súdu pristúpiť k vecnému prieskumu napadnutého rozsudku čo do otázky viny, preto odvolanie obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, krajský súd za účelom jeho prejednania nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca, prokurátorka krajskej prokuratúry a splnomocnenkyňa poškodeného. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky upravené v § 294 ods. 2 Tr. por. Na verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 269 Tr. por. doplnil dokazovanie čítaním lekárskych správ vzťahujúcich sa k osobe obžalovaného.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania smerujúceho voči výroku o treste. Vinu obžalovaného považovala za preukázanú, avšak výrok o treste považovala za nesprávny a neprimeraný. Navrhovala preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhovala zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že obžaloba bola na obžalovaného podaná nedôvodne a súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Na tomto základe navrhoval, aby krajský säd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Odvolanie prokurátora navrhoval zamietnuť. poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora.
Splnomocnenkyňa poškodeného na verejnom zasadnutí navrhovala, aby krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhovala zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že Okresný súd Malacky ho chcel za každú cenu odsúdiť, pričom sa nezaoberal všetkými relevantnými dôkazmi vrátane listinných dôkazov, ktoré svedčili v jeho prospech. Prokurátor podal na neho obžalobu nedôvodne a poškodený je jeden podvodník, ktorému on naletel. Súd sa vôbec nezaoberal jeho osobnostným profilom, pričom následne dodal, že je čestný človek, pracoval v oblasti práva a nedopúšťal sa žiadneho protiprávneho konania. Žiadal, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil, čomu by malo predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolanie prokurátora navrhoval zamietnuť.
Vo vzťahu k argumentácii strán k otázke viny, krajský súd už na inom mieste odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov považoval odvolanie obžalovaného za oneskorene podané, čo tvorilo zákonnú prekážku vecnému preskúmavaniu výroku o vine obžalovaným napadnutého rozsudku.
Čo sa týka odvolania prokurátora, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne opätovne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor ako odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť výroku o treste napadnutého rozsudku.
Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.
V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.
Teda na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému S.. C.ovi J. bol prvostupňovým súdom uložený nielen zákonný, ale i primeraný trest, či už do druhu, ako aj do jeho výmery.
Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.
Z hľadiska požiadavky na individualizáciu trestu je však súd oprávnený prihliadať aj na také okolnosti predpokladané v § 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré by mohli odôvodniť postup podľa ustanovení umožňujúcich mimoriadne zníženie trestu, t. j. ktoré by mohli zakladať dôvod na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom.
Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací súd dospel k názoru, že použitie zmierňujúcich ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. je u obžalovaného S.. C.a J.ôvodné a zodpovedajúce podmienkam upraveným v uvedených ustanoveniach Trestného zákona. Stotožňujúc sa s takýmto postupom prvostupňového súdu považuje odvolací súd za primeranú a adekvátnu aj konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorá bola obžalovanému napadnutým výrokom určená s tým, že mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a uložením primeranej povinnosti.
V súvislosti s určením druhu trestu a jeho výmery je potrebné predovšetkým konštatovať, že okresný súd postupoval správne, keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť upravenú v § 37 Tr. zák. Za takéhoto stavu prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vychádzajúc z trestnej sadzby upravenej v § 326 ods. 3 Tr. zák., t. j. 7 rokov až 12 rokov, a riadiac sa spôsobom výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., predstavuje výsledná trestná sadzba rozpätie 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.
Za takéhoto stavu pri použití § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere nie kratšej ako 2 roky.
V súvislosti s aplikáciou uvedených ustanovení Trestného zákona krajský súd uvádza, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. por. predpokladá také okolnosti prípadu alebo také pomery páchateľa, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Za mimoriadne pomery páchateľa považuje judikatúra aj to, že trpí vážnou chorobou (R 35/1963). Z jednotlivých lekárskych správ založených v spise, ktoré boli na verejnom zasadnutí oboznámené, vyplýva, že obžalovaný S.. C. J. okrem iného trpí chronickou obličkovou chorobou, cirhózou pečene, je v stave po opakovanej hepatálnej kóme (v máji 2017 bol obžalovaný prijatý v kritickom stave na jednotku intenzívnej starostlivosti s obrazom hepatálnej kómy) a po implantácii Denver Shuntu (pumpy), po ktorej došlo u obžalovaného k výraznej progresii hepatálnej encefalopatie. Ide o polymorbídneho pacienta s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom a poruchou mentálnych funkcií (poruchy správania pri hepatálnej encefalopatii), u ktorého bola opakovane zdôrazňovaná opatrovateľská starostlivosť. Okrem toho bola u obžalovaného konštatovaná anémia na hranici ľahkého a stredného stupňa, Diabetes mellitus 2. typ a iné ochorenia.
Na základe týchto zistení odvolací súd konštatuje, že postup prvostupňového súdu pri použití § 39 ods. 1 Tr. por. bol správny a zákonný. Je nepochybné, že u obžalovaného nejde o bežné alebo len o trochu závažnejšie ochorenia, ale o dlhodobo závažný zlý zdravotný stav podmienený viacerými vážnymi chorobami. Z tohto hľadiska nie je prekážkou pre použitie § 39 ods. 1 Tr. por. ani momentálne (prechodne, dočasne) stabilizovaný stav obžalovaného, ktorý umožnil pokračovať v jeho trestnom stíhaní po tom, čo bolo toto rozhodnutím súdu prerušené práve s ohľadom na zdravotný stav obžalovaného. Rovnako takémuto postupu nebráni ani ten fakt, že obžalovanému by bolo možné zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a napokon ani to, že v rámci výkonu trestu je možné použitie inštitútov, ktoré zohľadnia zdravotný stav obžalovaného (odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu, upustenie od výkonu zvyšku trestu), ako sa to snaží mylne prezentovať prokurátor v odôvodnení podaného odvolania. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že je potrebné rozlišovať medzi osobnými pomermi páchateľa existujúcimi v čase rozhodovania súdu a jeho pomermi, ktoré existujú v čase samotného výkonu trestu odňatia slobody. Závažný zdravotný stav obžalovanej osoby ako jeden z aspektov pomerov obžalovaného je z hľadiska ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. potrebné posudzovať v čase rozhodovania súdu, ktorým určuje druh a výmeru trestu v kontexte posudzovania otázky prísnosti trestu (jeho neprimeranosti) a možnosti zabezpečenia ochrany spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Sleduje sa tým požiadavka na dosiahnutia účelu trestu pri jeho ukladaní a to aj v kontexte posúdenia osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy. Inak povedané, pri použití § 39 ods. 1 Tr. por. z hľadiska posudzovania pomerov páchateľa nie je rozhodujúce, či by jeho zdravotný stav bol liečiteľný aj v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. V posudzovanom prípade má pritom pre použitie uvedeného ustanovenia význam aj samotná dĺžka konania, ktorú podľa názoru senátu krajského súdu nie je možné bez ďalšieho pričítať k vine obžalovaného a ktorá taktiež môže byť zohľadňovaná pre účely postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. (R 10/2011).
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že od spáchania trestného činu uplynulo obdobie presahujúce 7 rokov a od vznesenia obvinenia obžalovanému vyše 6 a pol roka. Podľa názoru nadriadeného súdu v danom prípade nemožno takéto obdobie trestného stíhania obžalovaného S.. C.a J. považovať za primerané, a to s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a skutkovú a právnu zložitosť prejednávanej veci, pričom objektívne zistené skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu obžalovaného, nemôžu byť z hľadiska posudzovania dĺžky trestného stíhania pričítané obžalovanému v jeho neprospech. Pre účely objektivity je potrebné dodať, že na dĺžku konania malo vplyv aj odvolacie konanie, avšak z toho dôvodu, že sudca spravodajca, ktorému bola pôvodne vec pridelená, bol dlhodobo práceneschopný, v dôsledku čoho musela byť predmetná trestná vec pridelená inému sudcovi, čo malo prirodzený dopad na časové možnosti odvolacieho súdu vec prejednať a rozhodnúť a to so zreteľom na celkový počet prerozdelených vecí. Táto okolnosť však v nijakom prípade nemôže ísť na ujmu obžalovanému. V tomto smere odvolací súd vychádzal aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú. Súd nezistil žiaden taký významný dôvod, pre ktorý by nebolo možné pri ukladaní trestu na takúto dĺžku trestného stíhania prihliadať, a to práve s poukazom na judikatúru Európskeho súd pre ľudské práva. V posudzovanej trestnej veci, rešpektujúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (jeho článok 6 odsek 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote), ako aj jednu zo základných zásad trestného konania upravenú v ustanovení § 2 odsek 7 Trestného poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom), má súd za to, že obdobie trestného stíhania obžalovaného presiahlo hranicu primeranosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce
účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu (v danom prípade vyjadrený v § 34 odsek 1 Tr. zák.), ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a dĺžka trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za dĺžku trestného konania. V tomto konkrétnom prípade možno odôvodnene konštatovať, že aj s ohľadom na obdobie vedeného trestného stíhania nemožno očakávať do-siahnutie účelu trestu uložením trestu odňatia slobody v rámci ustálenej trestnej sadzby a ani uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora, krajský súd v tomto smere dodáva, že predložené lekárske správy rozhodne nepoukazujú na to, že by obžalovaný zneužíval svoj zdravotný stav na to, aby sa nemusel dostavovať na jednotlivé hlavné pojednávania. Obžalovaný sám písomným podaním z 01.02.2018 výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávania konali v jeho neprítomnosti a hlavné pojednávanie konané dňa 19.03.2018, na ktorom aj došlo k vykonávaniu dôkazov (výsluchov svedkov), sa aj v neprítomnosti obžalovaného uskutočnilo. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2018 obhajca obžalovaného poukázal na rapídne zhoršenie jeho zdravotného stavu a na základe doloženej lekárskej správy okresný súd na neverejnom zasadnutí dňa 27.06.2018 rozhodol podľa 283 ods. 1 Tr. por. s použitím § 228 ods. 2 písm. b/ Tr. por. o prerušení trestného stíhania obžalovaného S.. C.a J.. K pokračovaniu trestného stíhania obžalovaného došlo na základe uznesenia súdu z 02.12.2019 a na určené termíny hlavného pojednávania sa aj obžalovaný dostavoval. Odvolaciemu súdu nie je teda zrejmé, o aké obštrukcie a akú ignoráciu súdu by sa zo strany obžalovaného malo jednať, pričom za takéto nemožno považovať ani predkladanie dôkazov, ktoré si obžalovaný sám zabezpečil, keďže ide o realizáciu jeho práva na obhajobu. Ak aj počas prerušeného trestného stíhania bol zdravotný stav obžalovaného po určitý čas zlepšený natoľko, že sa mohol zúčastniť hlavného pojednávania skôr, ako došlo k pokračovaniu v jeho trestnom stíhaní, nemožno za obštrukciu považovať skutočnosť, že sám obžalovaný nepodal návrh na pokračovanie v trestnom stíhaní, nakoľko je vecou súdu, aby pravidelne skúmal a zisťoval, či pominuli okolnosti, pre ktoré bolo trestné stíhanie prerušené. Sama skutočnosť, že obžalovaný je schopný pohybu aj mimo domova, pritom neznamená, že obžalovaný vážnym ochorením netrpí. Zmienená argumentácia prokurátora tak nemá žiadnu oporu v zadokumentovaných skutočnostiach. Za zjavne neopodstatnené považuje odvolací súd aj to tvrdenie prokurátora, v zmysle ktorého súdom prvého stupňa uložený trest do budúcna len posilní postoj obžalovaného, že porušovanie právnych noriem a protizákonná činnosť nebudú patrične potrestané a teda ho môžu ešte posmeliť aj do budúcna k obdobným činom a že napadnutý rozsudok je „zelenou“ pre páchanie závažnej trestnej činnosti osobami vo vyššom veku alebo v zlom zdravotnom stave. V tomto smere krajský súd zdôrazňuje, že z predložených lekárskych správ vyplýva, že k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu obžalovaného došlo až po spáchaní stíhaného trestného činu, čím naposledy uvedená argumentácia prokurátora stráca akýkoľvek relevantný základ.
Pokiaľ ide o obžalovaného S.. C.a J. odvolací súd konštatuje, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný a ani odsúdený pre úmyselný trestný čin (zahladené odsúdenie rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda z 02.01.1998 sp. zn. 1T/4/1998 sa týkalo nedbanlivostného trestného činu), pričom ani od spáchania stíhaného trestného činu neboli zistené akékoľvek poznatky o nejakom závažnejšom protiprávnom konaní obžalovaného. Na tomto základe teda súd dospel k záveru, že v prípade tohto obžalovaného išlo o výnimočný exces z vedenia inak riadneho života, pri ktorom v spojení s uvedeným obdobím trestného stíhania a s jeho zdravotným stavom, nie je nevyhnutné trvať na priamom výkone trestu odňatia slobody. Za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona tak súd považoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s určením skúšobnej doby v trvaní 4 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu a primeranej povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu, za adekvátne k spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobe obžalovaného, jeho pomerom a k možnostiam jeho nápravy. Obžalovaný tak počas skúšobnej doby bude mať reálnu šancu preukázať, že v jeho prípade išlo skutočne o výnimočné individuálne zlyhanie, pričom samotné plynutie štvorročnej skúšobnej doby by malo byť dostatočnou hrozbou na to, aby sa obžalovaný už žiadnej obdobnej trestnej činnosti nedopustil. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného, ako aj so zreteľom na jeho zdravotný stav, považuje odvolací súd riziko opätovného zlyhania obžalovaného za minimálne.
Zistené skutočnosti tak aj odvolací súd viedli k záveru, že v danom prípade dosiahnutie účelu trestu, ktorý je v podstate zakotvený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., možno dôvodne očakávať od trestu, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom okresného súdu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah a záverov, odvolací súd, nezistiac žiaden dôvod na zrušenie a zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku, rozhodol o odvolaní prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.