Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/293/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: H. L., L. D. N.. Č.. XX, J., zast. advokátkou JUDr. Marií Švestkovou, Meisslova ul. č. 6, Pezinok proti žalovanej: E. D., L. B. N.. Č.. X, J., o 2.655,51 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 27. februára 2015, č. k. - 202, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2.655,51 eur so 7 % úrokmi z omeškania od 04.02.2009 do zaplatenia v splátkach po 150,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, čo je žalovaná povinná platiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám žalobcu pod následkom straty výhody splátok. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom, v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.655,51 so 7 % úrokmi z omeškania od 04.02.2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 159,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 04.03.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej sumu 80.000,- Sk (2.655,51 eur) a žalovaná sa zaviazala pôžičku žalobcovi vrátiť do 04.03.2006. Žalobca uvádzal, že žalovaná bývala v jeho byte na D. N.. Č.. XX Y. J. v podnájme, pričom neplatila riadne nájomné a úhradu za energie a preto sa s ňou dohodol, že jej požičia sumu 80.000,- Sk, ktorá by pokryla platby nájomného. Ďalej uvádzal, že pôvodne sa so žalovanou dohodol na nájomnom vo výške 10.000,- Sk mesačne, neskôr vo výške 13.500,- Sk mesačne. Žalovaná mu však platila iba okolo 6.000,- Sk mesačne a tak vznikal na nájomnom dlh vo výške okolo 4.000,- Sk mesačne. Počas obdobia, keď žalovaná bývala v predmetnom byte (júl 2001

- december 2005), platil za ňu všetky platby SIPO (plyn, elektrina, rozhlas, televízia). Podľa dokladov predložených žalobcom (poštové poukazy, príjmové doklady) zaplatil za žalovanú platby za dodávku elektriny vo výške 8.148,- Sk, zálohové platby spojené s užívaním bytu bytovému družstvu R.-J. J. vo výške 125.271,- Sk a platby UPC vo výške 533,15 eur. Spolu teda ide o sumu 133.419,- Sk (8.148 + 125.271 = 133.419,- Sk) + 533,15 eur, resp. o sumu 4.961,85 eur (133.419,- Sk = 4.428,70 eur + 533,15 eur = 4.961,85 eur). Žalovaná tvrdila, že reálne žalobcovi dlhuje sumu maximálne 25.000,- Sk, nemá doklady o tom, akú sumu žalobcovi zaplatila. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že žalobca predmetný byt prenajímal žalovanej na základe ústnej zmluvy v období od júla 2001 do konca decembra 2005. Nájomné bolo dojednané sumou 10.000,- Sk mesačne, neskôr sumou 13.400,- Sk mesačne, pričom zahŕňalo aj ostatné platby vrátane energií. Keďže žalovaná nájomné riadne neplatila, platby za

odber plynu, elektriny, za rozhlas, TV, UPC a nájomné bytovému družstvu R.-J. J. uhrádzal za žalovanú žalobca. Žalobca teda plnil za žalovanú to, čo podľa práva mala plniť sama. V dôsledku toho sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, pričom tu ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Obč. zák.. Obranu žalovanej súd prvého stupňa vyhodnotil ako rozpornú. Žalovaná totiž uvádzala, že vždy dávala žalobcovi peniaze v hotovosti, neskôr však tvrdila, že chodila na poštu a platila šeky. Vyjadrila sa, že žalobcovi platila do konca nájmu nájomné 10.000,- Sk mesačne, inokedy zase uviedla, že mu platila 5.000 - 6.000,- Sk mesačne, podľa toho, koľko mala k dispozícii finančných prostriedkov. Žalovaná preukázala platby spolu vo výške 301,55 eur, z čoho okrem platby 36,51 eur (1.100,- Sk) za dodávku plynu zvyšok predstavovali platby v prospech spoločnosti UPC Slovensko, spol. s r. o. Rozdiel medzi týmito platbami žalobcu a žalovanej predstavuje sumu 4.660,03 eur, pričom žalobca v konaní uplatnil sumu 2.655,51 eur. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.655,51 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil tak, že úroky z omeškania priznal žalobcovi až od podania žaloby, keďže začiatok omeškania žalovanej s plnením sa v konaní nepodarilo ustáliť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a vyslovil, že o výške náhrady trov právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že žalobca jej neposkytol žiadnu pôžičku, popiera, že by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Nie je schopná dokázať, že nájomné žalobcovi riadne platila, pretože s ním nemala uzavretú zmluvu a preto logicky všetky šeky o platbách, ktoré žalobca v konaní predložil, znejú na jeho meno. Žalobca si chodil pre zaplatené ústrižky šekov, ktoré platila ona. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa. Tvrdenia žalovanej v konaní neboli preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že v súlade s dohodou uzavretou so žalobcom riadne platila všetky platby spojené s užívaním predmetného bytu, a že teda nemá z tohto titulu voči žalobcovi žiaden dlh. Žalovaná dôkazné bremeno neuniesla, keďže neprodukovala žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdení. Naopak žalobca v konaní preukázal, že zaplatil sumu 4.961,85 eur. Predmetom sporu bola iba suma 2.655,51 eur (80.000,- Sk), keďže žalobca pokladal za právne „ošetrenú“ iba túto sumu zodpovedajúcu tzv. pôžičke, ktorú však žalovanej reálne neposkytol a ktorá vlastne predstavovala dlh žalovanej v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. V konaní bolo preukázané, že žalobca buď sám zaplatil príslušné platby za žalovanú, prípadne jej odovzdal peniaze, aby tieto platby zaplatila ona, pričom poštové poukážky zneli na meno žalobcu. Dohoda medzi účastníkmi konania bola teda taká, že žalovaná bude platiť všetky platby spojené s užívaním predmetného bytu, ale v podstate povinným vo vzťahu k veriteľom (UPC Slovensko, spol. s r. o., bytové družstvo R. - J. J., SPP., a. s., rozhlas, televízia) zostal žalobca. Inými slovami, právny vzťah medzi účastníkmi konania založil práva a povinnosti iba medzi nimi a nemal žiadny vplyv na povinnosť žalobcu platiť za seba pod svojím menom predmetné platby spomenutým organizáciám. Preto tu zrejme nepôjde o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Obč. zák., ale povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 2.655,51 eur bola založená na zmluvnom dojednaní účastníkov konania. Odvolací súd však nemôže vytýkať súdu prvého stupňa, že vec po právnej stránke neposúdil správne, keďže v zrušujúcom uznesení z 18.12.2013, č. k. - 187 vyslovil právny názor, že v predmetnej veci pôjde o vzťah vyplývajúci zo skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedenej v § 454 Obč. zák. a súd prvého stupňa bol týmto právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Odvolací súd dodáva, že na pojednávaní dňa 25.01.2016 upozornil účastníkov konania, že vec po právnej stránke vyhodnotí ako zmluvný vzťah z podnájmu s tým, že sa zrejme nejedná o vzťah z bezdôvodného obohatenia. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Súčasne však súd prvého stupňa zohľadnil majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 171,- eur mesačne a v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. určil, že žalovanú sumu môže žalobcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie § 150 ods.

1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd považuje predovšetkým majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 171,- eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.