Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-293-2014.pdf
PDF · 100.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/293/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: Ľ. V., nar. XX. X. XXXX, bytom Ď. X, XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom v Sabinove, Ružová 10 p r o t i žalovanému: R. Š., nar. X. XX. XXXX, bytom R. J. XXXX/X, XXX XX Y., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 372,- EUR a vydania hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni mobilný telefón značky Nokia E52 a tablet zn. Huawei MediaPad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 329,01 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tieto uhradiť JUDr. Jozefovi Karabašovi, advokátovi v Sabinove, Ružová č. 10.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 99,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd v y l u č u j e na samostatné konanie žalobu o zaplatenie 372,- EUR.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 13. 8. 2014 doručila návrh, ktorým sa domáhala zaviazať žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 957,- EUR, keď svoj nárok odôvodňovala tým, že dňa 14. 12. 2011 zakúpila na žiadosť žalovaného v spoločnosti Orange Slovensko, a. s. mobilný telefón zn. W. X. za cenu 19,- EUR v reálnej hodnote podľa pokladničného bločku 215,- EUR a dňa 21. 1. 2012 tablet zn. Q. Y. T. za cenu 1,- EUR v reálnej hodnote tabletu podľa pokladničného bločku 370,- EUR a tieto veci odovzdala žalovanému, ktorý prisľúbil, že bude uhrádzať mesačné platby v súvislosti so splácaním mobilu a tabletu. Žalovaný tvrdil, že je podnikateľ, súrne potrebuje finančnú hotovosť, avšak na svoje meno si z určitých dôvodov nemôže vybaviť úver. Ukázal jej na internete aj webovú stránku, o ktorej tvrdil, že patrí jeho firme. Žalobkyňa preto na žiadosť žalovaného uzatvorila aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. dňa 30. 3. 2012 s hodnotou úveru 200,- EUR a celkovou dlžnou sumou 372,- EUR a takto získanú peňažnú hotovosť odovzdala žalovanému. V tom čase žalobkyňa a žalovaný mali známosť, preto mala voči žalovanému dôveru, že túto pôžičku a hnuteľné veci bude splácať, čo jej aj vehementne proklamoval, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. Žalovaný odmietol splácať mesačné splátky, na ktoré sa zaviazal. Žalobkyňa ho niekoľko krát vyzvala k vydaniu hnuteľných vecí a požičanej peňažnej sumy, čo jej vždy žalovaný prisľúbil, naposledy listom zo dňa 15. 5. 2013. Žalovaný si je vedomý svojich záväzkov voči žalobkyni, ako to vyplýva z ich písomnej komunikácie, o čom má žalobkyňa aj dôkazy vo forme výpisov z SMS správ. Žalobkyňa prostredníctvom sociálnej siete zistila, že žalovaný sa zdržiava v Českej republike a že podobným spôsobom získal
prostriedky aj od iných žien. Konanie žalovaného je podvodným konaním, ktorým sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne a v súčasnej dobe z podnetu žalobkyne je voči žalovanému vedené aj trestné konanie pod sp. zn. ČVS: ORP-1862/JU- PO-2013 vo veci podvodu.
Zo správania žalovaného možno predpokladať, že jeho jediným účelom bolo protiprávne a bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne, že ju uvádzaním nepravdivých skutočností uviedol do omylu a spôsobil jej tak majetkovú škodu, keď ju primäl k tomu, aby vo svojom mene, avšak v jeho prospech zakúpila mobil a tablet a vzala si pôžičku. Žalobkyňa bola presvedčená, že žalovaný bude splácať ako zakúpené spotrebiče v reálnej hodnote 215,- EUR a 370,- EUR, tak aj pôžičku v celkovej dlžnej sume 372,- EUR. Keďže žalovaný tak neurobil spôsobil, že žalobkyňa je povinná uhrádzať splátky za mobil, tablet a pôžičku, pričom úžitok z týchto vecí a pôžičky mal iba žalovaný. Hnuteľnosti, ktoré žalobkyňa odovzdala žalovanému podľa jeho tvrdení už ich nemá v držbe, teda nemožno žalovať ich vydanie, ale len peňažnú náhradu. Žalobkyňa preto žiadala, aby jej súdom bola priznaná peňažná náhrada vo výške kúpnej ceny 215,- EUR za mobil a 370,- EUR za tablet, ktoré uhradila namiesto neho a takisto aby bol zaviazaný vydať všetko, čo za neho uhradila pri splácaní pôžičky, na ktorej splácanie sa zaviazal žalovaný, teda celkovou sumou 372,- EUR.
Žalobkyňa podaním zo dňa 15. 10. 2015 žiadala o zmenu petitu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 26. 10. 2015, keď žiadala, aby žalovaný bol povinný jej vydať mobilný telefón značky Nokia E52 a tablet zn. Q. Y. a zaplatiť sumu 372,- EUR.
Súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 29 ods. 2 O. s. p. a ustanovil žalovanému ako opatrovníčku E. R., súdnu tajomníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorá sa na ústne pojednávania neustanovovala, avšak súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a konal pri jej neúčasti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne Silvii Jenčovej, C. V., spisom ČVS: ORP-1862/JU-PO-2013 OO Prešov Juh, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o zabezpečení splátok, výzvou na vrátenie požičaných vecí zo dňa 13. 5. 2013, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k Zmluve o pripojení E., E., záručným listom W. X. a Q. Y. T. tablet a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Žalobkyňa po úprave petitu sa domáhala vydania mobilného telefónu zn. W. X. a tabletu zn. Q. Y. T., ktoré zakúpila v spoločnosti Orange Slovensko, a. s. na žiadosť žalovaného dňa 14. 12. 2011 a dňa 21. 1. 2012 a odovzdala ich k užívaniu žalovanému, ktorý jej prisľúbil, že bude uhrádzať mesačné splátky v súvislosti so splácaním mobilu a tabletu. Žalovaný však následne odmietol splácať mesačné splátky, na ktoré sa žalobkyni zaviazal, a preto ho vyzvala, aby jej vrátil tieto hnuteľné veci listom zo dňa 15. 5. 2013.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že so žalovaným boli kamaráti, žalovaný žil v Čechách a prišiel ku nej na návštevu, kde sa zdržal asi týždeň a vtedy mu požičala tablet, keď odchádzal do Prahy, aby sa cestou nenudil a boli dohodnutí, že jej tablet vráti naspäť alebo že si ho ona príde prevziať. V roku 2013 išla za ním do Prahy, išla aj za tým účelom, že si chcela nájsť prácu a takisto aj žalovaný. Následne, keď sa vracala, žiadala žalovaného, aby jej vydal telefón a tablet, na čo jej žalovaný povedal, že telefón má v oprave a tablet u kamaráta. Následne ho telefonicky žiadala, aby jej tieto veci vydal, žalovaný stále sľuboval, že jej posiela veci v balíku. Keď znova ku nej prišiel tvrdil, že balík poslal, avšak nijaký balík nedošiel. Pri jej prvej návšteve na žiadosť žalovaného, keď mu požičala tablet a telefón, zároveň ju žalovaný žiadal, aby si na svoje meno vzala pôžičku, lebo on nemá občiansky preukaz a nemohol si ju vybaviť. V spoločnosti Provident Financial, s. r. o. čerpala pôžičku vo výške 200,- EUR, ktorú mala vrátiť v sume 372,- EUR a tieto splátky mal uhrádzať žalovaný. Opätovne ho vyzývala cez SMS, aby platil splátky, on jej stále sľuboval a zavádzal, že peniaze posiela, ale ani raz jej ich neposlal. Vrátenie týchto vecí aj pôžičky od žalovaného začala žiadať v roku 2013, v priebehu celého roka ho urgovala, aby peniaze aj hnuteľné veci jej vrátil telefonicky, na čo jej on sľuboval, že všetko vráti. Avšak veci jej nikdy nevydal. Úver naďalej spláca, ani v súčasnej dobe nie je úver splatený. Odovzdanie telefónu a tabletu, ako aj peňazí sa odohralo len medzi ňou a žalovaným, ale o týchto skutočnostiach, že vymáha vrátenie týchto vecí a peňazí vedia jej detí, konkrétne syn C. V., lebo pred ním hovorila, že mu mobil a tablet odovzdá. V súvislosti s podozrením zo spáchania podvodu zo strany žalovaného
bola vypočutá na polícii. Naposledy so žalovaným rozprávala telefonicky niekedy v lete 2014. Žalovaný vie o tom, že voči nemu je vedené trestné vyšetrovanie a aj keď ho vtedy znova vyzvala, aby jej tieto veci vrátil, povedal jej: „pošlem ti“ a zložil telefón. V mobile má zachytené SMS správy, ktoré aj dávala k dispozícii polícii, kde má zachytené odpovede žalovaného. Neskôr cez internet zistila, že žalovaný takýmto spôsobom podviedol viac žien o peniaze, ktoré potom nevrátil.
Svedok C. V. vypovedal, že je synom žalobkyne, matka mu sľúbila v roku 2012, že mu dá tablet, ktorý mala, ale tablet zmizol. Od matky sa dozvedel, že ho požičala pánovi Š., ktorý jej ho nevrátil. Žalovaný od matky vzal tablet s tým, že ho berie do opravy a potom ho vráti.
Svedkyňa L. R. potvrdila, že v súvislosti s tým, že pracuje ako finančný agent spoločnosti Provident Financial, s. r. o. robila Zmluvu o pôžičke so žalobkyňou a chodila k nej vyberať splátky každý týždeň a spomenula si, že ju žalobkyňa požiadala o ďalšiu pôžičku pre pána, ktorý bol u nej, jeho meno nepozná, z ich správania vyplynulo, že mali k sebe bližší vzťah, bol v byte žalobkyne, tykali si a hovorili pred ňou, že chcú ísť niekde spolu za prácou. Žalobkyňa bol klient, ktorý si platil svoje pôžičky, žiaden problém s ňou nebol. Žalobkyňa si brala pôžičku 200,- EUR, ktorú mala vrátiť vo výške 269,- EUR plus 103,- EUR, teda spolu v súvislosti so Zmluvou o zabezpečení splátok, náklady pôžičky boli celkove 372,- EUR.
Zo záručného listu spoločnosti Orange Slovensko, a. s. bolo preukázané, že dňa 14. 12. 2011 sa uskutočnil predaj výrobku zn. W. X. spoločnosti Orange Slovensko, a. s. a zároveň v ten istý deň uzatvorila spoločnosť Orange Slovensko, a. s. so žalobkyňou Zmluvu o pripojení s dohodnutým programom a odpredaným telefónom zn. W. X..
Z Dodatku k Zmluve o pripojení E. vyplynulo, že žalobkyňa sa zaviazala odoberať dohodnutý program v súvislosti s odpredaným mobilným telefónom zn. W. X.. Ďalej bol súdu predložený záručný list výrobku Q. Y. T. tablet z predaja zo dňa 21. 1. 2012, kedy bola aj uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb E. v súvislosti s kúpou tohto zariadenia a Dodatok k Zmluve zo dňa 21. 1. 2012, na základe ktorého žalobkyňa uzatvorila Zmluvu s Orange Slovensko, a. s. v súvislosti s kúpou Q.K. Y. T., kde sa zaviazala odoberať služby prinajmenšom v sume 34,99 EUR s dobou viazanosti 24 mesiacov a dojednanou zmluvnou pokutou v bode 2.5 369,- EUR v prípade porušenia zmluvných povinností.
Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1862/JU-PO-2013 OO PZ Prešov Juh mal súd preukázané, že okresný prokurátor odstúpil OKP OR PZ Prešov trestné oznámenie Ľ. V. zo dňa 30. 9. 2013, z ktorého sa javí podozrenie zo spáchania majetkovej trestnej činnosti a vyšetrovateľ uznesením zo dňa 22. 11. 2013 začal trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona voči páchateľovi R. Š. z dôvodu, že dňa 30. 3. 2012 požiadal, aby na svoje meno Ľ. V. vzala pôžičku vo výške 200,- EUR s tým, že jej tieto peniaze neskôr vráti a ona to v ten istý deň urobila a peniaze mu dobrovoľne odovzdala a následne ju požiadal, aby mu požičala svoj tablet a mobilný telefón, čo mu ona dobrovoľne zapožičala po ústnej dohode s tým, že obe veci jej vráti, ale ani finančnú hotovosť, ani tento hnuteľný majetok Ľ. V. vrátený nebol, čím jej spôsobil škodu celkovo 957,- EUR. Konanie uznesením zo dňa 21. 1. 2014 bolo prerušené pre neprítomnosť R. Š. vec náležite objasniť. Na str. 20 sa nachádza mailom zaslané vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že pôžičku si vzala žalobkyňa na svoju potrebu, pretože chcela ísť s ním do Prahy a nájsť si tu prácu, čo sa aj stalo a bývala s ním v Prahe asi mesiac. Tú dobu nejavila záujem o prácu, ani si ju nehľadala a z jeho peňazí poslala domov za nájom 140,- EUR poštovou poukážkou na meno priateľky jej syna a on platil nájom a jedlo. Čo sa týka mobilného telefónu zn. Nokia, ten mu nepožičala, ale darovala a tablet nechala v Prahe s tým, že sa vráti, až bude na tom zdravotne lepšie. Žalobkyňu spoznal a pomohol jej s bývalým priateľom, ktorý pracoval v Bratislave a ona mu na seba vybrala tablet a zmieňovaný telefón Nokia v Orange spoločnosti, a. s. V tej dobe pracoval v Bratislave a doniesol jej telefón do Prešova a povedal, že ak spolu budú vo vzťahu, tak jej pomôže dlžobu, ktorú jej urobil bývalý priateľ i Orange spoločnosti, a. s. splatiť, čo činilo asi 2.000,- EUR. Ide o mailovú správu, ktorú zaslal žalovaný vyšetrovateľovi dňa 5. 2. 2014. Toto trestné vyšetrovanie nie je skončené.
Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žalobkyňa preukázala, že je vlastníčkou hnuteľných vecí, a to mobilného telefónu zn. Nokia E52 a tabletu zn. HUAWEI MEDIA PAD, ktorý nadobudla na základe kúpnych zmlúv od spoločnosti Orange Slovensko, a. s. dňa 21. 1. 2012, kedy nadobudla tablet zn. HUAWEI MEDIA PAD a dňa 14. 12. 2011, kedy nadobudla mobilný telefón zn. Nokia E52. Týmto skutočnostiam svedčia listinné dôkazy o nadobudnutí týchto hnuteľných vecí ako aj Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 12. 2011 a zo dňa 21. 1. 2012. Ďalej súd má za to, že žalobkyňa tiež preukázala, že tieto hnuteľné veci odovzdala žalovanému na základe ústnej dohody k užívaniu, ktorý jej mal tieto veci po ich vzájomnej dohode vydať. Žalobkyňa listom zo dňa 13. 5. 2013 vyzvala žalovaného, aby tieto hnuteľné veci vydal, na čo žalovaný nereagoval.
Taktiež bolo preukázané, a to zo samotného písomného mailu žalovaného zo dňa 5. 2. 2014, že sa u neho nachádza telefón zn. Nokia E52 a tablet s tým, že žalovaný tvrdil, že mobilný telefón mu nepožičala žalobkyňa, ale mu ho darovala a tablet mu nechala s tým, že sa pre neho vráti. Aj zo svedeckej výpovede syna žalobkyne C. V., ktorý bol vypočutý dňa 29. 6. 2015 bolo preukázané, že tieto hnuteľné veci mobilný telefón aj tablet, jeho matka požičala žalovanému, ktorý ich však nevrátil, pričom tablet mu matka sľúbila, že mu ho odovzdá a žalovaný sa vyhováral, že tablet dal do opravy, resp., že ho má u kamaráta.
Žalobkyňa teda preukázala, že je vlastníčkou mobilného telefónu zn. Nokia E52 a tabletu HUAWEI MEDIA PAD. Tieto hnuteľné veci odovzdala žalovanému s tým, že ho vyzvala, aby jej ich vrátil, a to listom zo dňa 13. 5. 2013. Tvrdenie žalovaného, že mobilný telefón zn. Nokia E52 mu žalobkyňa darovala nebolo preukázané, naopak, bolo vyvrátené, vyvracia to už aj výzva žalobkyne k vráteniu týchto hnuteľných vecí zo dňa 13. 5. 2013 ako aj začaté trestné vyšetrovanie. Tieto hnuteľné veci žalobkyňa nadobudla kúpnou zmluvou od spoločnosti Orange Slovensko, a. s., o čom svedčia aj uzatvorené Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatkov k týmto zmluvám, ktoré v ten istý deň ako nadobudla tieto veci, žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., čo teda preukazuje, že veci boli odovzdané žalobkyni a táto ich následne zapožičala žalovanému. Žalovaný tým, že na výzvu žalobkyne jej nevydal vyššie označené hnuteľné veci, neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva a žalobkyňa v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo domáhať sa vydania týchto vecí od žalovaného, ktorý jej ich neprávom zadržuje. Ochrana vlastníckeho práva sa realizuje prostredníctvom vlastníckych žalôb v občianskom súdnom konaní. Žalobkyňa podala takúto vindikačnú žalobu voči žalovanému, ktorý neoprávnene zadržiava jej majetok. U žalovaného sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tejto žaloby, má ich fakticky vo svojej moci a odopiera ich vydať. Obrana žalovaného, že tieto veci nadobudol darovaním bola vyvrátená samotnou svedeckou výpoveďou C. V. ako aj listinnými dôkazmi o nadobudnutí týchto vecí a SMS správami. Z tohto dôvodu súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že je vlastníkom mobilného telefónu, ktorý mu žalobkyňa darovala. Zadržiavanie tabletu nevyvracal žalovaný, z tohto dôvodu súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha vydania týchto hnuteľných vecí a uložil žalovanému vydať žalobkyni mobilný telefón zn. Nokia E52 a tablet HUAWEI MEDIA PAD do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o druhý nárok, ktorým sa žalobkyňa domáhala úhrady pohľadávky 372,- EUR z titulu sumy, ktorú získala ako pôžičku a túto odovzdala žalovanému, žalobkyňa na pojednávaní dňa 25. 1. 2016 žiadala, aby súd vylúčil toto konanie na samostatné konanie z dôvodu, že pod sp. zn. 29 C 55/2015 sa vedie konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok z tejto zmluvy, z ktorej žiada vrátiť 372,- EUR a ktoré uhradila nebankovej spoločnosti Provident Financial, s. r. o. a podľa výsledku v tomto konaní upraví potom výšku sumy, ktorú žiada vydať od žalovaného. Vzhľadom na túto okolnosť súd vylúčil na samostatné konanie žalobu o zaplatenie 372,- EUR.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyúčtované JUDr. Jozefom Karabašom dňa 27. 1. 2016 podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13. 8. 2014 61,87 EUR, účasť na konaní pred súdom dňa 25. 3. 2015 a dňa 15. 6. 2015 2 x 64,53 EUR, účasť na konaní pred súdom dňa 25. 1. 2016 66,- EUR, hotové výdavky a náhrada za stratu času, použitie vozidla V. L., ev. č. L. XXX F., Sabinov - Prešov a späť, 40 km, pri spotrebe 5,7 l/100 km, pri cene nafty: 1.09 EUR/l dňa 26. 1. 2016, 40 km x 0,183 EUR (základná náhrada) 7,32 EUR, 40 km x 5,7 l : 100 x 1,09 EUR (spotreba nafty) 2,49 EUR, náhrada za stratu času 14,30 EUR x polhodina x 2 = 28,60 EUR, cestovné Sabinov - Prešov 20 km a späť: 38,41 EUR = 28,60 EUR, paušálna náhrada za rok 2014 1 x 8,04 EUR = 8,04 EUR, paušálna náhrada za rok 2015 2 x 8,39 EUR = 16,78 EUR, paušálna náhrada za rok 2015 1 x 8,85 EUR = 8,85 EUR, A = 256,93 EUR, B = 38,41 EUR, C = 33,67 EUR, spolu A + B + C = 329,01 EUR, celkové uplatnené trovy 329,01 EUR súd priznal žalobkyni a zaviazal žalovaného zaplatiť tieto trovy priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Karabašovi, advokátovi v Sabinove, Ružová 10 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, v konaní bola plne úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prešla poplatková povinnosť na žalovaného a súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet Okresného súdu Prešov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.