Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-5-2016.pdf
PDF · 97.04 KB
Case nature
Subarea
36C/5/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: J. M., Q..X.XX.XXXX, U. J. XXX/XX, X., právne zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Urbánkova 1562/6, Košice, IČO:35561734, proti odporcovi: McGrath & Arthur, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO:35962836, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý predbežne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy uvedených v zmluve o úvere a ďalších úverových produktov uzavretej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a navrhovateľom dňa 11.9.2008 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Zamestnávateľ navrhovateľa - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice je p o v i n n ý predbežne sa zdržať vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a navrhovateľom dňa 11.9.2008, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 149,16 EUR, na účet JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky so sídlom Advokátskej kancelárie Urbánkova 1562/6, Košice, IČO:35561734, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a navrhovateľom dňa 11.9.2008 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež sa domáhal, aby táto povinnosť bola uložená aj jeho zamestnávateľovi - Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice. Zároveň požadovala aj náhradu trov konania.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že s právnym predchodcom odporcu - spoločnosťou GE Money, a.s. uzatvoril dňa 11.9.2008 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľovi peňažný úver vo výške 3.319,39 EUR, ktorý sa navrhovateľ zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 71,43 EUR počnúc 11.10.2008 do zaplatenia. Spoločnosť GE Money, a.s. uzatvorila s odporcom zmluvu o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej odporca nadobudol pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy voči navrhovateľovi. Súčasťou zmluvy bola v časti Spoločné ustanovenia aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy. Odporca listom zo dňa 19.3.2015 požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľovi povinnosť plniť, navrhovateľovi by boli vykonávané zrážky zo mzdy a navrhovateľ nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ navrhovateľa je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom navrhovateľa je Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice. Odporca sa so žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy obrátil listom zo dňa 19.3.2015 priamo na zamestnávateľa navrhovateľa a požadoval od neho, aby z jeho mzdy vykonával mesačné zrážky zo mzdy až do úplného splatenia dlhu vo výške 2.309,37 EUR. Uviedol, že nakoľko je mu vykonávaná zrážka zo mzdy v prospech iného veriteľa, zamestnávateľ zatiaľ nepristúpil k vykonávaniu zrážky zo mzdy do doby, kým nebude uspokojený záväzok navrhovateľa voči inému veriteľovi. Nakoľko zrážky zo mzdy v prospech iného veriteľa sú taktiež sporné, bezprostredne hrozí, že zamestnávateľ navrhovateľa pristúpi k vykonávaniu zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi v zmluve o úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.1 a 5 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že navrhovateľ ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k banke ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka a dodal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou a je preto v predmetnej veci neplatný poukazujúc na § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danom prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom navrhovateľa je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Uviedol, že takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a v čl. VII Ústavy SR. Pochybnosti vyplývajú aj z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícií z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (rozsudok z 27.6.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, rozsudok C-168/05, Elisa María MOstaza Claro, Rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol).
Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Uviedol, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, navrhovateľ bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné
podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok navrhovateľa v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odporca stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach a vyrieši sa tým neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky. Uviedol, že odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy. Obava, že odporca naplní zásah do majetku navrhovateľa bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút.
Zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 11.9.2008 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou GE Money, a.s. - právnym predchodcom odporcu súd zistil, že odporcovi bola poskytnutá expres pôžička vo výške 3.319,39 EUR, navrhovateľ sa zaviazal túto pôžičku splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 71,43 EUR s dátumom prvej splátky do 11.10.2008, s dátumom každej ďalšej splátky k 11. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov za úver bola stanovená na 15,11%. V zmluve v Spoločných ustanoveniach bolo stanovené, že navrhovateľovi bude vykonávať platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia.
Z Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 adresovanej spoločnosťou GE Money, a.s. navrhovateľovi súd zistil, že spoločnosť GE Money, a.s. IČO:17324220 ako postupca uzatvorila s odporcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka spoločnosti GE Money, a.s. voči navrhovateľovi vyplývajúca zo zmluvy č.1187727545 postúpená odporcovi, ktorý sa stal novým veriteľom pohľadávky. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy adresované odporcom zamestnávateľovi navrhovateľa
- Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach súd zistil, že odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa ako dlžníka v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka o vykonávanie zrážok z jeho mzdy alebo iného príjmu a to až do splatenia celkovej sumy 2.309,37 EUR poukazujúc pritom na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.1187727545.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 9 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Predpoklady nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax.
Nariadenie predbežného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Ďalej navrhované predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ( vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby ). Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov ( ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa žalobca ), ďalej predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný ( nenapraviteľný ) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu ale dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.
Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočností, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením sleduje dočasnú predbežnú ochranu účastníkov konania spočívajúcu v uložení povinnosti odporcovi a jeho zamestnávateľovi ako inej osobe ako účastníkovi konania podľa § 76 ods.2 O.s.p. predbežne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere a ďalších úverových produktov uzavretej medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom dňa 11.9.2008 a to až do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, alebo musí osvedčiť potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je ako spotrebiteľ ohrozený na svojich právach deklarovaných Občianskym zákonníkom, Ústavou ako aj rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie. Dôvodil, že je tu obava, že odporca naplní zásah do majetku navrhovateľa bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, a ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil problémový zabezpečovací inštitút - dohoda o zrážkach zo mzdy.
Súd po oboznámení sa so skutkovým stavom a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčil nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Na základe vyššie uvedeného súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, stotožnil sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a pri vyhotovení uznesenia postupoval v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p.
V súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti podať návrh vo veci samej - o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia; inak predbežné opatrenie zanikne (§ 77 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Z. z., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania ak nie je ustanovená osobitná sadzba je súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia 33 Eur.
V konaní o nariadenie predbežného opatrenia bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z. z. a preto je odporca ako účastník v konaní neúspešný povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia a ktorý činí 33 Eur ( položka 1 c) sadzobníka súdnych poplatkov ).
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, a ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 66 Eur ( § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 8.1.2016, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.1.2016 - § 13a ods. 1 písm. a, c vyhlášky 655/2004 Z.z. )
+ paušál 2 x 8,58 Eur = 17,16 Eur ( § 15písm. a citovanej vyhlášky ). Spolu trovy v konaní úspešného navrhovateľa predstavujú sumu 149,16 Eur, a ktorú sumu je v konaní neúspešný odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jej právnej zástupkyne, č. účtu IBAN: SK 7500 0000 0040 v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré m o ž n o podať do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.