Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-413-2015.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/413/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 36 861 472, proti žalovanej: C. Š., E.. XX.XX.XXXX, bytom K. O. 83, v konaní o zaplatenie 1.281,59 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovanej sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 17.12.2015 domáhal zaplatenia istiny 1.281,59 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne z tejto sumy od 16.11.2015 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou dňa 21.02.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty K., a.s., ku ktorej žalobca viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 900 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku 30 eur. Dlžným zostatkom je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň uvedený vo výpise. Žalobca vystavil k 07.11.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.10.2015 s konečným zostatkom na úhradu 1.281,59 eur, ktorý žalovaná neuhradila. Lehota splatnosti bola 15.11.2015. Písomnosťou z 15.01.2016 súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že predmetom dokazovania na pojednávaní 25.01.2016 budú aj tieto, v žalobe zo 07.12.2015 neuvedené podstatné skutkové tvrdenia: 1. obligatórne zákonné náležitosti spotrebiteľského úverového zmluvného vzťahu žalobca a žalovanej, 2. uvedenie doby, kedy žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky, akou formou, v akej výške - pri tranžovom čerpaní uviesť výšku každej čerpanej sumy a dátum jej čerpania, 3. spôsob a dohodnutý dátum splatnosti splátok, 4. či a koľko splátok žalovaná žalobcovi zaplatila (počet uhradených splátok, dátum a výška úhrady), 5. či a akým spôsobom bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov a jej priemerná hodnota, 6. špecifikácia dlžnej istiny (či a z akých čiastkových nárokov pozostáva, za aké obdobie je vyčíslená), 7. dátum splatnosti dlhu žalovaného nároku, 8. či, akou formou a kedy sa zmluvné strany dohodli na tzv. strate lehôt ( § 565 Obč. zák.), 9.pre porušenie ktorej povinnosti žalovanou žalobca odstúpil od zmluvy, 10. kedy žalovaná porušila svoju povinnosť, následkom čoho veriteľ mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, 11. zachovanie postupu podľa § 53 ods. 9 (po prečíslovaní ods. 8) Občianskeho zákonníka, 12. premlčanie dlhu alebo jeho časti, 13. vyčíslenie dlhu žalovanej v
čase zániku zmluvného vzťahu so žalobcu, 14. počiatok omeškania žalovanej s plnením povinnosti, 15.presný spôsob výpočtu žalovanej sumy, vrátane istiny a úroku z omeškania Žalovaná na pojednávaní dňa 25.01.2016 najskôr uviedla, že chce svoj dlh uznať. Myslí si, že je dobre vyčíslený. Vie, koľko zaplatila, suma približne zodpovedá. Naposledy zaplatila splátku 20 eur v októbri 2015. Telefonovala s firmou, ktorá má na starosti vymáhanie tohto dlhu. Žalovaná ponúkla splácanie úveru po 20 eur mesačne, im sa to zdalo málo. Ona ako rozvedená samoživiteľka s dvoma maloletými deťmi si viac nemôže dovoliť. Poberá náhradné výživné 170 eur, jej netto príjem je 480 eur. S bývalým manželom nesplácali čerpané pôžičky, spláca ich výlučne sama, na plat má exekúciu. Vyčerpala celý schválený úverový rámec 600 eur, a to opakovane. Keď vyčerpala istú čiastku, peniaze doložila, zo začiatku v plnej výške. Stalo sa, že vyčerpala aj celých 600 eur, tie však už potom nevrátila. Oni si potom zrejme navýšili úroky a poplatky. Nemá so sebou podklady, aby som sa vedela vyjadriť k tomu, aké bolo dohodnuté úročenie. Asi pred dva a pol rokom jednorazovo zaplatila polovicu, asi 750 eur; doklad o tejto úhrade by mala mať doma. Ani sa nezaoberala tým, aká bola dohodnutá ročná percentuálne miera nákladov. Pri svojom úvodnom prednese neuvažovala tak, že zmluva by nemala nejaké náležitosti. Ona disponuje stredoškolským vzdelaním s maturitou, skončila stavebnú priemyslovku, nemá právne vzdelanie, s právom ani nerobí. Nechce platiť viac, než by mala. Dlh teda nechce uznať tak, ako je žalovaný. V úvode svojho prednesu nevedela rozdiel medzi uznaním dlhu a rozsudkom na základe uznania, keď jej to bolo súdom vysvetlené. Za týchto okolností necháva rozhodnutie na súd. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu rokovaní o prevode pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania prebiehajúcich s treťou osobou. Súd nezistil vážny dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného v sporovom konaní s poukazom na § 119 Obč. súd. por., ktorého podmienky právny zástupca žalobcu pozná; svoje tvrdenie o existencii uvedených rokovaní nepreukázal. Vec bola preto prejednaná s poukazom na § 101 ods. 2 Obč. súd. por.. Elektronická žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená v piatok 22.01.2016 o 15.26 hod., zaručený elektronický podpis bol overený o 21.02 hod. Sudkyni sa táto žiadosť (po overení zaručeného elektronického podpisu) mohla najskôr dostať a dostala do dispozičnej sféry dostala v deň pojednávania, v pondelok 25.01.2016. Vzhľadom na potrebu dodržania určeného časového rozvrhu nariadených pojednávaní žalobca nevytvoril časový priestor pre to, aby ho súd mohol včas, bez zbytočného odkladu informovať o tom, že nezistil existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania (hoci súd má podľa § 119 ods. 4 Obč. súd. por. povinnosť informovať len o existencii, nie o neexistencii takéhoto dôvodu). Fotokópiou žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro číslo zmluvy 0031368625, ID:1979266 je preukázané, že žalovaná požiadala o poskytnutie úverového rámca 600 eur pri pevnej štandardnej mesačnej splátke 20 eur a s úhradou mesačných splátok v neuvedenej výške poštovou poukážkou. Odmietla poistenie schopnosti splácať úver. Jej návrh zo 17.02.2009 bol žalobcom akceptovaný v Poprade 21.02.2009. Pod podpismi zmluvných strán formulár obsahuje poplatky za rôzne úkony typu zablokovanie karty, odblokovanie karty, znovu vydanie karty a pod., ako aj informatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov za predpokladu schválenej ročnej úrokovej sadzby 22,8% a za predpokladu, že klient použije kartu na nákup tovaru u obchodníka v hodnote 55 eur dňa 01.01.2009 a na výber hotovosti z bankomatu v hodnote 25 eur rovnako 01.01.2009, klient splatí dlžný zostatok vo výške 81,36 eur dňa 15.02.2009 a výška spotrebiteľského úveru je 80 eur. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 21.02.2009 (ďalej iba zákon) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta zákona pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a), b), e), g), h), i), j), k) zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v ďalšom Obch. zák.) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497). Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 5 b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 ods. 3 Obč. súd. por. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Podľa § 120 ods. 4 Obč. súd. por. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalobca neposkytol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Žaloba obsahuje len všeobecné skutočnosti, totožné s ostatnými žalobnými tvrdeniami prednášanými žalobcom v obdobných veciach. Neobsahuje osobité tvrdenia, vzťahujúce sa na prejednávaný prípad (s výnimkou dohodnutého úverového rámca, , výšky splátok, dohodnutého úroku a sumy vyčísleného dlhu). Na druhej strane obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 42 ods. 3 a 79 ods. 1, 2 Obč. súd. por., preto nebol dôvod na vyzývanie žalobcu, aby doplnil relevantné skutkové tvrdenia postupom podľa § 43 Obč. súd. por.. Neoznámenie konkrétnych skutkových tvrdení nie je dôvodom odmietnutia podania, ale zamietnutia žaloby. Žalobca nereagoval na oznámenie súdu o vymedzení predmetu dokazovania. Nevyužil možnosť splniť svoju dôkaznú povinnosť poskytnutím skutkových tvrdení ani účasťou na pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 25.01.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Súd poukazuje na niekoľko rozhodnutí súdov Najvyššieho súdu SR ( napr. 5 Cdo 294/2009, 5 Cdo 334/2009), ako aj Ústavného súdu SR (napr. II. US 462/2010, IV. US 24/2007), ktoré definujú spravodlivý (fair) proces a jeho zásady. V zmysle týchto rozhodnutí vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t. j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Dôležité je, aby mal účastník súdom vytvorený priestor na uplatnenie týchto práv. V súdenom prípade takýto priestor pre obidvoch účastníkov konania v rovnakom rozsahu vytvorený bol. Ak by súd pojednávanie zo dňa 25.01.2016 napriek výzve žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení odročil pre neúčasť žalobcu, porušil by tým zásadu férovosti súdneho konania, zásadu rovnosti účastníkov a v neposlednom rade aj zásadu hospodárnosti konania, lebo žalovaná sa na pojednávaní zúčastnila. Ak účastník napriek výzve súdu nedoplní rozhodujúce skutkové tvrdenia a následne sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu účastník dobrovoľne a bez vážneho dôvodu nezúčastní súdneho pojednávania, vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena. Žalobca netvrdil 1. obligatórne zákonné náležitosti spotrebiteľského úverového zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej, 2. dobu, kedy žalobca žalovanej poskytol finančné prostriedky, akou formou, v akej výške - pri tranžovom čerpaní výšku každej čerpanej sumy a dátum jej čerpania, 3. spôsob a dohodnutý dátum splatnosti splátok, 4. či a koľko splátok žalovaná žalobcovi zaplatila (počet uhradených splátok, dátum a výška úhrady), 5. či a akým spôsobom bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, 6. špecifikáciu dlžnej istiny (či a z akých čiastkových nárokov pozostáva, za aké obdobie je vyčíslená), 7. dátum splatnosti dlhu, 8. či, akou formou a kedy sa zmluvné strany dohodli na tzv. strate lehôt ( § 565 Obč. zák.), 9.pre porušenie ktorej povinnosti žalovanej žalobca odstúpil od zmluvy, 10. kedy žalovaná porušila svoju povinnosť, následkom čoho veriteľ mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, 11. zachovanie postupu podľa § 53 ods. 9 (po prečíslovaní ods. 8) Občianskeho zákonníka, 12. nevyjadril sa k premlčaniu dlhu alebo jeho časti, ani k 13. vyčísleniu dlhu žalovanej v čase zániku zmluvného vzťahu so žalobcom, neuviedol 14. počiatok omeškania žalovanej s plnením povinnosti, 15.presný spôsob výpočtu žalovanej sumy, vrátane istiny a úroku z omeškania, hoci bol upozornený na to, že tieto konkrétne skutočnosti budú predmetom dokazovania na pojednávaní určenom 25.01.2016. Súd poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napríklad Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/369/2012-83 zo dňa 13.02.2013, alebo sp. zn. 9 Co/513/2013 zo dňa 28.11.2013, ktorý uvádza, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Žalobca pripojil k žalobe listinných dôkazov. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah týchto dôkazov (spôsobom určeným pre vykonávanie dôkazu listinou) a ustáliť, či obsah listinných dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu. V žalovanom prípade takýto postup možný nebol a nebolo možné ani ustáliť skutkové zistenia, ktoré by si mohol súd osvojiť na zhodnom tvrdení účastníkov. Keďže žalobca relevantné skutkové tvrdenia nepredniesol, žalovaná sa k nim vyjadriť nemohla. Je len prirodzené, že vzhľadom na čas uplynuvší od uzavretia zmluvy (21.02.2009) pred takmer 7 rokmi si žalovaná nebude detailne pamätať na skutkové okolnosti, vrátane okolností týkajúcich sa splácania spotrebiteľského úveru. Aj keď v úvode svojej výpovede žalovaná uviedla, že dlh uznáva, ako vyplynulo ďalej, nerozumela významu uznania dlhu v právnom zmysle slova, čo jej súd uveril (a žalobca nespochybnil) s poukazom na dosiahnuté vzdelanie žalovanej (technického smeru). Vzhľadom na nedostatky úverovej zmluvy
zo dňa 21.02.2009, ktorá neobsahuje zákonné obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným k 21.02.2009, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vyčíslenie dlhu žalobcom je potom nepresné a nemôže založiť platné uznanie žalovaného dlhu. Medzi účastníkmi nebol sporným vznik obchodno-právneho záväzkového vzťahu dňa 21.02.2009, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru čerpaného použitím cez pôžičkovú kart Quatro. Ide o nepomenovanú zmluvu (ako zmluvný typ nie je uvedená v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky). Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru do výšky úverového limitu maximálne 600 €. Nebolo sporným ani to, že žalobca na rozdiel od žalovanej svoje povinnosti z tohto zmluvného vzťahu riadne a včas plnil. Právny vzťah účastníkov konania z titulu úveru je obchodno- právny, ale dochádza aj k jeho spravovaniu ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z., účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu (21.02.2009), a to s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 25 ods. 1 novšej právnej úpravy, zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu účastníkov konania je daný tým, že žalobca vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako spotrebiteľka, pretože úver nebol použitý na jej podnikateľskú činnosť ani výkon zamestnania alebo povolania. Zmluva neobsahuje dohodu o úrokovej sadzbe (žalobcom tvrdenej vo výške 22,80 %,), dohodu o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ani o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Informatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, uvedený v zmluve za podpismi zmluvných strán, vychádza z výšky spotrebiteľského úveru 80 eur, hoci žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 600 eur a podľa § 2 písm. d) zákona je potrebné pri výpočte RPMN vychádzať z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa poznámky b) v prílohe č. 1 zákona v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak bol úverový rámec 600 eur a žalovaná ho opakovane čerpala aj splácala (keď jednorazovo zaplatila aj 750 eur), výška dlhu je sporná, na čo bol žalobca cestou jeho právneho zástupcu upozornený podaním súdu zo dňa 15.01.2016. Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por.. V konaní úspešná žalovaná nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč. súd. por.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.