Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-220-2014.pdf
PDF · 124.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/220/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci žalobcu: A. G., F.. XX.XX.XXXX, T. I. E.za X, XXX XX Bratislava, zastúpeného Martin Pavle s. r. o., advokátska kancelária, Kupeckého 5, 821 08 Bratislava IČO: 36 860 450, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 314,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 314,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou došlou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 314,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 eur ročne zo sumy 314,56 eur od 04.09.2014 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania, a to na tom skutkovom základe, že dňa 13.08.2014 bolo vedené motorové vozidlo Volkswagen Golf, evidenčné číslo: T., v držbe žalobcu (ďalej len „Poškodené vozidlo“) na cestnej komunikácii medzi Bratislavou (časť Petržalka) a obcou Rusovce. Niekoľko metrov pred poškodeným vozidlom bolo vedené motorové vozidlo Peugeot 207, evidenčné číslo: T., v držbe C. E., bytom Z. XX, Bratislava (ďalej len „Škodca“). Spod kolies motorového vozidla Škodcu odletel kameň, ktorý narazil do čelného skla Poškodeného vozidla, následkom čoho toto čelné sklo prasklo. Bezprostredne po uvedenej škodovej udalosti vodič Poškodeného vozidla (H. M.) dal znamenie na zastavenie motorového vozidla Škodcu a následne tento vodič spolu so Škodcom spísal záznam o dopravnej nehode. Vzhľadom na rozsah poškodenia bol žalobca nútený čelné sklo Poškodeného vozidla vymeniť, čím mu vznikla škoda vo výške 314,56 eur. Odkazom na ustanovenia § 427, § 428, § 431 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), Rozhodnutie (RC) Cpj 10/83, Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.07.2013, mal žalobca za to, že sú naplnené predpoklady na vznik nároku žalobcu na náhradu škody vyplývajúcu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú Škodcom, nakoľko a) došlo k protiprávnemu konaniu (stret prevádzok vymrštením kameňa z motorového vozidla Škodcu), b) žalobcovi vznikla škoda, c) existuje priama príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním, nakoľko bez
protiprávneho konania (vymrštenia kameňa) by nedošlo k vzniku škody na majetku žalobcu (prasknutiu čelného skla) (tzv. dôkaz opaku) a d) zodpovednosť za škodu vznikla bez ohľadu na zavinenie Škodcu (t. j. objektívna zodpovednosť). Škodca bol u žalovaného poistený na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“), podľa ktorého škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhrádza poškodenému poisťovateľ škodcu a poškodený je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi; uplatnil si žalobca u žalovaného svoj nárok na náhradu škody. Žalovaný však odmietol žalobcovi škodu nahradiť. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil poukazujúc na ustanovenia § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.02.2015, doručeným súdu dňa 11.02.2015. Považujúc nárok žalobcu za nedôvodný, žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil tým, že listinný dôkaz predložený žalobcom - Správu o nehode zo dňa 13.08.2014 podpísanú žalobcom, ako aj vodičom motorového vozidla zn. Peugeot 207, EČV: T., nemožno považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča uvedeného motorového vozidla. Podľa žalovaného preto nemá ani charakter uznania zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mal byť podľa vyjadrenia žalobcu spôsobená škoda na ním riadenom motorovom vozidle. Žalovaný označil tento listinný dôkaz za základný evidenčný doklad, z obsahu ktorého je zrejmé, že určité osoby boli v danom čase prítomné na určitom mieste, pričom daný listinný dôkaz obsahuje opis viditeľných poškodení, ako aj opis údajného deja, plynutím ktorého malo k poškodeniu dôjsť. Zastal názor, že vodič motorového vozidla si počas prevádzky v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (skalka, kameň), resp. predmety (skalky, kamene), ktoré údajne poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Žalovaný mal za to, že ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti, nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste, keďže vodič motorového vozidla takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko sa vždy primárne venuje situácii, ktorú priamo vidí, t. j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pre ním, a len sekundárne sleduje situáciu za sebou. Odkazom na ustanovenie § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naplnenie štyroch základných znakov zodpovednosti za škodu (1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. kauzálny nexus medzi 1. a 2., 4. zavinenie vodiča) dôvodil, že pokiaľ ide o zodpovednosť vodiča motorového vozidla za vzniknutú škodu, vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, t. j. o zodpovednosť subjektívnu. Podľa žalovaného, poistený ako vodič motorového vozidla, neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného podľa § 427 Občianskeho zákonníka. V rámci znášania dôkazného bremena je poškodený, t. j. žalobca, povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje tvrdenie poškodeného, t. j. žalobcu, a dokonca ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexusu. Žalovaný ďalej dôvodil, že v prípade odmrštenia skalky (kameňa) od kolies motorového vozidla si vodič, vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu, nemôže byť vedomý tohto, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť, vzhľadom na pomer hmotností vozidla a skalky, nemôže zaregistrovať. Označil za diskutabilné, či poškodený, ako i prípadní svedkovia v poškodenom aute, mohli zaregistrovať až náraz skalky na čelné sklo a nemohli vidieť, že skalka bola odmrštená práve od poisteného motorového vozidla. Vzhľadom na tieto argumenty, nepokladá žalovaný za objektívne preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane poškodeného, t. j. žalobcu, požaduje tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný odkazom na ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Pre prípad, že by konajúci súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, zastal žalovaný názor, že i tak je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov podľa § 428 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné (jedná sa
o technický stav motorového vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu). Ostatné okolnosti, t. j. okolnosti existujúce mimo samostatného motorového vozidla, sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Podľa žalovaného sa v zásade prevádzateľ motorového vozidla môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Skalku (kameň) ležiacu na vozovke považuje jednoznačne za okolnosť vonkajšiu, nemjúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, a je podľa neho možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t. j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča motorového vozidla. Práve naopak, vychádza z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V predmetnej právnej veci to potom podľa žalovaného znamená, či poistený, ako vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne došlo k vzniku škody, vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, taktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, má žalovaný za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, čo ho zbavuje zodpovednosti za škodu. Žalovaný zastal názor, že opačný výklad robí vodiča motorového vozidla zodpovedným za obyčajnú náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné, a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nesprávne. Bolo by preto absurdne formalistické požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste, a snažil sa jej vyhnúť.
Žalobca zaslal súdu k vyjadreniu žalovaného k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 22.04.2015, doručené súdu dňa 24.04.2015. Obranu žalovaného označil za neopodstatnenú a zmätočnú, keď uvádza, že ide o zodpovednosť subjektívnu a súčasne tiež uvádza, že sa jedná o zodpovednosť objektívnu. Bez ohľadu na zmätočnosť argumentácie žalovaného, poukázal žalobca na to, že podľa § 427 Občianskeho zákonníka sa pre vznik zodpovednosti za škodu zavinenie škodcu nevyžaduje. Preto označil za irelevantné tvrdenia žalovaného, že škodca (u žalovaného poistený prevádzateľ motorového vozidla) si nemôže byť vedomý odskočenia skalky spod kolies vedeného motorového vozidla, keďže na vznik zodpovednosti sa v tomto prípade nevyžaduje zavinenie škodcu (objektívna zodpovednosť). Preto zavinenie škodcu nie je potrebné preukazovať. Kritike podrobil aj argumentáciu žalovaného, podľa ktorej škodca neporušil žiadnu povinnosť, a teda nie je základný predpoklad na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Na margo jej účelovosti uviedol, že v tomto prípade sa jedná o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, kedy na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje samotná existencia škodovej udalosti spôsobenej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (nie je potrebné porušenie právnej povinnosti, ako je to v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka). Žalobca rozporoval aj námietku údajnej existencie liberačných dôvodov tvrdiac, že liberácia v tomto prípade nie je prípustná, keďže škoda bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014, podľa ktorého: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“. Súčasne poukázal na odôvodnenie tohto stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvracajúce v celom rozsahu argumentáciu žalovaného.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP dňa 25.01.2016 o 09:00 hod. bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.
Súd rozhodol na základe navrhovateľom a odporcom predložených listinných dôkazov, a to žaloby; Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 13.08.2014; Faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.08.2014 vystavenej na sumu 314,56 eur dodávateľom Autosklo Hornet s. r. o., Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, odberateľovi - žalobcovi, za výmenu čelného skla vozidla žalobcu; Potvrdenia Autosklo Hornet s. r. o., Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, svedčiaceho o uhradení faktúry č. 33432048 žalobcom dňa 16.08.2014; Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 16.08.2014; Oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti č. 9560331319 z poistnej zmluvy číslo 6579625559 zo dňa 19.08.2014; Rozhodnutia (RC) Cpj 10/83; Stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.07.2013; Vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 06.02.2015, doručeného súdu dňa 11.02.2015; Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX; Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 707; kópie poistného spisu poistnej udalosti č. 9560331319; Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 22.04.2015, doručeného súdu dňa 24.04.2015; Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014; výpisu z obchodného registra žalovaného; z ktorých zistil skutkový stav veci zhodne ako bol uvedený v žalobe.
Súd mal za preukázané, že dňa 13.08.2014 bolo vedené motorové vozidlo Volkswagen Golf, evidenčné číslo: T., v držbe žalobcu (ďalej len „Poškodené vozidlo“) na cestnej komunikácii medzi Bratislavou (časť Petržalka) a obcou Rusovce. Niekoľko metrov pred poškodeným vozidlom bolo vedené motorové vozidlo Peugeot 207, evidenčné číslo: T., v držbe C. E., bytom Z. XX, Bratislava (ďalej len „Škodca“). Spod kolies motorového vozidla Škodcu odletel kameň, ktorý narazil do čelného skla za ním idúceho Poškodeného vozidla, následkom čoho prasklo čelné sklo Poškodeného vozidla, čím spôsobil Škodca žalobcovi škodu na jeho motorovom vozidle. Bezprostredne po uvedenej škodovej udalosti vodič Poškodeného vozidla (H. M.) dal znamenie na zastavenie motorového vozidla Škodcu a následne tento vodič spolu so Škodcom spísal záznam o dopravnej nehode. Vzhľadom na rozsah poškodenia bol žalobca nútený čelné sklo Poškodeného vozidla vymeniť, čím mu vznikla škoda vo výške 314,56 eur. Priebeh škodového deja mal súd za preukázaný zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 13.08.2014 vyhotoveného a podpísaného vodičom Poškodeného vozidla pánom H. M. a pánom C. E. (Š.), v ktorom zhodne opísali priebeh škodovej udalosti, ďalej z Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 16.08.2014, ako aj z opisu toho deja žalobcom v žalobe. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na osobnom motorovom vozidle žalobcu vznikla škoda v sume 314,56 eur. Výšku škody mal súd za preukázanú z Faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.08.2014 vystavenej na sumu 314,56 eur dodávateľom Autosklo Hornet s. r. o., Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, odberateľovi - žalobcovi, za výmenu čelného skla vozidla žalobcu. Dôkazom svedčiacim o uhradení tejto faktúry žalobcom je Potvrdenie Autosklo Hornet s. r. o., Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, zo dňa 16.08.2014. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že žalobca si dňa 16.08.2014 písomne uplatnil u žalovaného, ako poisťovateľa škodcu, náhradu škody, na čo mu žalovaný v Oznámení o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2014 oznámil, že ním uplatnený nárok na náhradu škody vybavil bez poskytnutia náhrady škody. Dôvodil tým, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Vyhodnotil súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť, a vodiča poškodeného motorového vozidla za nemajúce charakter preukázania okolností vzniku škody. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci je najzásadnejším Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014.
V niektorých právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa dochádzalo k výkladovým rozdielnostiam pri aplikácii citovaného ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, najmä pri riešení sporov o náhradu škody na čelnom skle motorového vozidla, pričom k rozdielnostiam vo výklade dochádzalo najmä pri posúdení otázky, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka.
Po vyhodnotení právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov), na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51, nasledujúce Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014:
Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
V odôvodnení prijatého stanoviska Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval:
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.
Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).
Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
(Poznámka: K obdobnému záveru dospel Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska v svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a/ tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Odkazujúc na citované a odôvodnené Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014, mal súd v prípade škody spôsobnej na čelnom
skle motorového vozidla žalobcu za to, že vymrštenie kameňa spod kolies pred ním v tom čase idúceho motorového vozidla pána C. E. (Š.) je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla pána C. E.. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla motorového vozidla žalobcu spôsobil škodu. Ak sa na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má poistený (pán C. E.) W. poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenému (žalobcovi) uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa citovaného § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Ak teda udalosť (vymrštenie kameňa kolesami motorového vozidla pána C. E. do čelného skla motorového vozidla žalobcu) bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo v danom prípade pán C. E. má (dôkaz: Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2014 so začiatkom poistenia 31.03.2014 na neurčito), je poisťovateľ (žalovaný) povinný takúto škodu zaňho nahradiť. Za takto zisteného skutkového a právneho stavu súdenej veci neobstojí argumentácia žalovaného prezentovaná v jeho písomnom Vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2015, doručenom súdu dňa 11.02.2015, na ktorej založil svoju obranu v spore.
Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v časti uplatnenej istiny. Preto súd žalobe vyhovel v časti uplatnenej istiny a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 314,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd nevzhliadol dôvodnosť žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 314,56 eur od 04.09.2014 do zaplatenia. V zmysle § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 (podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené), je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po dokončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože si splnil povinnosť uloženú mu ustanovením § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, t. j. žalovaný žalobcovi do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 16.08.2014 splnil listom zo dňa 19.08.2014 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (§ 559 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade bolo potrebné omeškanie žalovaného posudzovať osobitne podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne (žalovaného) uhradiť poistné plnenie určené podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nakoľko si poisťovňa (žalovaný) splnila svoju povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení), nie je povinná poškodenému (žalobcovi) uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení
a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 za spojkou „alebo“ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z tohto dôvodu nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, a v zmysle § 11 ods. 7 za spojkou „alebo“ zákona o povinnom zmluvnom poistení, sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stane splatnou až štvrtý deň po právoplatnosti tohto rozsudku, keďže súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 314,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP. Ak by súd vyhovel žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 314,56 eur od 04.09.2014 do zaplatenia, priznal by tým, v rozpore s ustanovením § 11 ods. 7 za spojkou „alebo“ zákona o povinnom zmluvnom poistení, žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil nárok žalobu na úrok z omeškania za nedôvodný. Preto súd v druhom výroku enunciátu tohto rozsudku žalobu vo zvyšku zamietol, t. j. zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 314,56 eur od 04.09.2014 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v treťom výroku enunciátu tohto rozsudku tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné uznesenie v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP, t. j. že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).