Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-47-2015.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobkyne P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, so sídlom v Martine, Kollárova 35, proti žalovanému V. I., nar. X.X.XXXX, bytom G. K.Q., V. L. XXX/XX, zastúpený Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. M. Slovenskej č. 6, IČO: 47 232 811, konajúca prostredníctvom konateľky JUDr. Barbary Špirekovej, usadený euroadvokát, o návrhu na zaplatenie sumy 951,65 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania a zaplatiť ich do rúk právnej zástupkyne žalovaného, Špireková & partners s.r.o., IČO: 47 232 811, konajúca prostredníctvom JUDr. Barbary Špirekovej, usadený euroadvokát, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 275,89 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu na svedočnom vo výške 6 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaným návrhom domáhala zaplatenia od žalovaného sumy 951,65 € ako úroku z omeškania s poukazom na to, že dňa 1.12.2010 uzatvoril právny predchodca žalobkyne Zmluvu o pôžičke a Uznanie dlhu so žalovaným, pričom mu poskytol finančné plnenie vo výške 20.000 €. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť s príslušenstvom vo výške 1.992 € v lehote do 30.2.2011. Právna zástupkyňa žalobkyne konštatovala, že žalovaný zaplatil spolu sumu 22.000 €, a to dňa 25.5.2011 sumu 12.000 €, dňa 12.9.2011 sumu 7.000 € a dňa 24.7.2012 sumu 3.000 €. Keďže žalovaný nevrátil právnemu predchodcovi žalobkyne peňažné prostriedky s príslušenstvom v lehote splatnosti, žalobkyni vzniklo právo domáhať sa úroku z omeškania. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zaplatenia úroku z omeškania, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.000 € od 1.3.2011 do 24.5.2011 vo výške 248,55 €, úroku z omeškania vo výše 9 % ročne zo sumy 7.000 € od 1.3.2011 do 11.9.2011 vo výške 334,85 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000 € od 1.3.2011 do 23.7.2012 vo výške 125,75 € a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.992 od 1.3.2011 do 23.7.2012 vo výške 550,50 €. Na úroky z omeškania žalovaný zaplatil sumu 8 €. Finančné prostriedky z titulu uvedenej pôžičky boli žalovanému vyplatené v hotovosti.
Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť. Poukazoval na to, že finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené na účet s tým, že 5.000 € prišlo na účet žalovanému dňa 1.12.2010 a 15.000 € dňa 3.12.2010. Podľa názoru právnej
zástupkyne žalovaného žalovaný zaplatil celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, a preto žalobkyňa nemá žiadne nároky voči nemu. Zároveň konštatovala, že v zmluve nie je uvedený možný dátum plnenia, nakoľko je tu uvedené do 30.2. Takisto sú neplatné dojednania o uznaní záväzku, pretože v čase uznania záväzku dlh neexistoval, a preto ho nebolo možné ani uznať. Zároveň poukázala na to, že právny predchodca žalobkyne poskytoval bežne pôžičky aj iným osobám. Zároveň uviedla, že dohodnuté úroky v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na to, že priemerná výška úrokov v r. 2011 podľa NBS bola 10 % ročne, pričom pri úveroch, poskytovaných na kratšiu dobu ako jeden rok to bolo 7 %. V zmluve bol dohodnutý úrok, ktorý predstavoval 36 %, a preto pre rozpor s dobrými mravmi sa jedná o neplatný právny úkon. Uviedla, že žalovaný zaplatil aj viac, ako mal, avšak žalovaný si od žalobkyne neuplatňuje žiadne plnenie. Konštatovala, že dojednanie o uznaní dlhu, ako aj ďalšie okolnosti v súvislosti s uzavretou zmluvou a zmenkou pripomínajú úžeru.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa so Zmluvou o pôžičke a s uznaním dlhu, s uznesením Okresného súdu v Martine sp. zn. 17D 606/12, s výpisom zo živnostenského registra, s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o a/ prenechaní veci, b/ druhovom určení veci, c/ povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d/ určením času vrátenia.
Pri zmluve o pôžičke ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou (rozsudok KS v Nitre, sp. zn. 5Co 74/2010 zo dňa 9.6.2010).
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca žalobkyne, T. Š. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o pôžičke a Uznanie dlhu dňa 1.12.2010. V zmysle uzavretej zmluvy žalovaný ako dlžník prehlásil, že si je vedomý skutočnosti, že v deň podpisu tejto zmluvy prevzal od veriteľa sumu 20.000 € titulom pôžičky a túto pôžičku sa zaväzuje veriteľovi vrátiť. Zároveň je tu konštatované aj uznanie dlhu. V zmysle čl. 1 bod 1. predmetnej zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytol ku dňu podpisu tejto zmluvy dlžníkovi pôžičku vo výške 20.000 €. V zmysle bodu 1.2 zmluvy dlžník sa zaviazal, že pôžičku vráti veriteľovi tak, aby v lehote do 30.2.2011 bola odovzdaná celá požičaná suma vo výške 20.000 € vrátane príslušenstva vo výške 1.992 €, t. j. spolu 21.992 € do rúk veriteľa. V zmysle bodu 2.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri vrátení istiny aj úrok, ktorý zodpovedá mesačnému plneniu vo výške 664 €, t. j. za obdobie od uzatvorenia zmluvy (1.12.2010) do 30.2.2011, spolu 1.992 €.
Z uznesenia Okresného súdu v Martine, sp. zn. 17D 606/2012, Dnot 215/2012 zo dňa 18.12.2013, právoplatné dňa 15.1.2014 súd zistil, že veriteľ, T. Š., zomrel dňa X.XX.XXXX. Žalobkyňa v zmysle uvedeného uznesenia nadobudla pohľadávku poručiteľa proti žalovanému titulom uzavretej zmluvy o pôžičke ku dňu 20.9.2012 vo výške 3.158,41 € s prísl. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má aktívnu legitimáciu v danom konaní.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá skutočnosť, že titulom zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobkyne, T. Š., prenechal žalovanému sumu 20.000 €. Medzi účastníkmi konania bol spor v tom, akým spôsobom došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Žalobkyňa tvrdila, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo v hotovosti pri podpise zmluvy, čo je zrejmé aj z písomného vyhotovenia zmluvy. Žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky mu právny predchodca žalobcu poukázal na účet, a to 1.12.2010 sumu 5.000 € a 3.12.2010 sumu 15.000 €. Doklady na preukázanie ním tvrdených skutočností súdu nepredložil. V konaní vypočutý svedok, T. I. sa nevedel vyjadriť k spôsobu poskytnutia uvedených
finančných prostriedkov. Z výpovede svedka, M. I. vyplynulo, že finančné prostriedky titulom predmetnej pôžičky boli vyplácané žalovanému v hotovosti. Súd v tejto súvislosti s poukazom na hospodárnosť konania nevykonával ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedka, Ľ. I., ktorý sprostredkovával požičanie finančných prostriedkov, nakoľko v konaní nebolo podstatné, či finančné prostriedky boli poskytnuté právnym predchodcom žalobkyne na účet, alebo v hotovosti, pretože v oboch prípadoch súd uzatvára, že sa jednalo o plnenie titulom zmluvy o pôžičke. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil, že by finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu obdržal. Finančné prostriedky pri zmluve o pôžičke možno odovzdať tak bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou (vyššie citovaný rozsudok KS BB).
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázanú aj tú skutočnosť, že žalovaný mal požičanú sumu vo výške 20.000 € s príslušenstvom vrátiť právnemu predchodcovi žalobkyne do 30.2.2011. Aj keď uvedený dátum neexistuje, z výpovede samotného žalovaného vyplynulo, že mal finančné prostriedky v zmysle dohody vrátiť do konca mesiaca február 2011. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi sumu 12.000 € dňa 25.5.2011, sumu 3.000 € dňa 12.9.2011 a sumu 3.000 € dňa 24.7.2012. Žalovaný spolu vrátil právnemu predchodcovi žalobkyne sumu 22.000 €.
V zmysle uzavretej Zmluvy o pôžičke žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu vo výške 20.000 €, ako aj príslušenstvo vo výške 1.992 €. Uvedené príslušenstvo predstavovalo úrok, ktorý zodpovedá v zmysle bodu 2.1 zmluvy mesačnému plneniu vo výške 664 €, t. j. za obdobie od uzavretia zmluvy od 1.12.2010 do 30.2.2011. Súd zistil, že uvedená výška úroku 1.992 € zodpovedá ročnému úroku vo výške 39,84 %. Z úrokových sadzieb NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských a ostatných úveroch, poskytovaných pre domácnosti na obdobie do jedného roka bola za rok 2011 úroková sadzba 6,91 %, pričom za štvrtý štvrťrok 2011 to bolo vo výške 7,45 % a za druhý polrok 2011 vo výške 7,19 %. Súd je toho názoru, že zmluva je neplatná v časti dohody o výške úroku, čiže odplaty preto, že sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákona). Možno žiadať len priemerný úrok, pričom výška úroku nemôže byť v danej veci v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeraná je taká výška úroku, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru, v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pre poskytnutie pôžičiek. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd posúdil časť zmluvy o pôžičke, pokiaľ sa týka dohody o úroku z omeškania, ako absolútne neplatný právny úkon.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikla povinnosť žalovanému vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu vo výške 20.000 € a zákonný úrok z omeškania.
Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013).
Vzhľadom na to vzniklo žalobkyni právo na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.000 € od 1.3.2011 do 24.5.2011 vo výške 248,55 €, zo sumy 7.000 € od 1.3.2011 do 11.9.2012 vo výške 334,85 € a zo sumy 1.000 € od 1.3.2011 do 23.7.2012 vo výške 125,75 €. Spolu zákonný úrok z omeškania vo výške 709,15 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni sumu (resp. jej právnemu predchodcovi) sumu 20.000 € (titulom istiny) a sumu 709,15 € (titulom zákonného úroku z omeškania vzhľadom na neplnenie včas). Spolu mal žalovaný zaplatiť žalobkyni (jej právnemu predchodcovi) sumu 20.709,15 €. Žalovaný zaplatil sumu 22.000 € a ešte zaplatil aj sumu 8 € tak, ako konštatovala žalobkyňa v podanom návrhu, zaplatil ju na úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobkyni, resp. jej právnemu predchodcovi požičanú istinu, ako aj zákonný úrok z omeškania, súd návrh žalobkyne v plnom rozsahu zamietol s poukazom na to, že žalobkyni nevzniklo právo na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania, ani zákonného úroku z dohodnutého úroku z omeškania (zo sumy 1.992 €).
Z výpisu zo živnostenského registra právneho predchodcu žalobkyne, T. Š. súd zistil, že právny predchodca žalobkyne nekonal pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v ráci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobkyne nemal postavenie ani veriteľa, ani iného veriteľa v zmysle § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd v zmysle uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 5C 47/15 zo dňa 1.2.2016 priznal svedkovi, T. I. svedočné vo výške 6 €, ktoré bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, súd ju zaviazal na úhradu uvedených trov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, d/, § 15 a § 16 ods. 3. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za štyri úkony po 51,45 € (príprava a prevzatie veci 19.6.2015, nahliadnutie do spisu 23.6.2015, pojednávanie dňa 3.8.2015 a pojednávanie dňa 25.1.2016), za poradu so žalovaným dňa 29.10.2015 úkon vo výške 1/2-i vo výške 25,73 €, náhrada hotových výdavkov za vyhotovenie fotokópií vo výške 2,22 €. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie dňa 12.8.2015 s poukazom na to, že vzhľadom na obsah prednesov právnej zástupkyne žalovaného sa mohla relevantne vyjadriť už na pojednávaní, súd nepriznal ani trovy konania za písomné podanie na súd, a to vyčíslenie trov konania dňa 25.1.2016, nakoľko uvedené trovy konania mohla právna zástupkyňa žalovaného špecifikovať už na pojednávaní. Súd priznal aj režijný paušál za štyri úkony po 8,39 € (úkony v r. 2015) a jedenkrát režijný paušál 8,58 € (úkon v r. 2016). Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 275,89 €.
O povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy konania do rúk právnej zástupkyne žalovaného súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.