Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-120-2022.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/120/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A. Y. XX, zastúpený Bellás legal s.r.o., so sídlom Košice, Štefánikova 40, IČO: 54 087 872, proti žalovaným: 1/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O., O. XXXX/X, zastúpení JUDr. Dominikou Lidayovou Bašaryovou, advokátkou so sídlom Ružomberok, AK Riadok 7, IČO: 53 468 911, 3/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, 4/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O., T. XX, zastúpení JUDr. Lenkou Zábojníkovou, advokátkou so sídlom Ružomberok, AK Námestie A. Hlinku 12A, IČO: 53 479 530, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C/19/2021-214 zo dňa 31.03.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je spoluvlastníkom v podiele 1/8 k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre okres O., obec O., kat. úz. O., a to KNC parc. č. 16107/2 o výmere 60 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zastavaná humnom, súpisné č. XXXX, parcela KNC č. 16111/1 o výmere 45 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela KNC č. 16111/2 o výmere 14 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela KNC č. 16107/1 o výmere 146 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a to z titulu dedičstva po mame R. C.. Ako spoluvlastníci predmetných pozemkov sú zapísaní žalovaní, ktorí uvedené nehnuteľnosti mali nadobudnúť kúpnou zmluvou, resp. zápisom oprávnenej držby. Spoluvlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam odvodzoval tiež od spoluvlastníctva predchodcu S. E. (sestry jeho otca), ktorá mu mala všetky nehnuteľnosti v obci E. darovať. Vo vzťahu k žalovaným uviedol, že títo nemohli byť pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností dobromyseľní, a preto žiadal, aby súd určil, že v predmetných označených nehnuteľnostiach je spoluvlastníkom v 1/8. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odvodil od ustanovení zákona č. 293/1992 Zb., resp. § 134 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli vlastnícke právo jednotlivými úkonmi (kúpa) a tiež vydržaním. Súd pritom poukázal na zápis do katastra nehnuteľností dňom 02.08.2000, kde boli uvedení žalovaní ako oprávnení držitelia na základe zákona č. 293/1992 Zb., resp. po zrušení jednotlivých ustanovení tejto právnej úpravy sa po uplynutí 10-ročnej vydržacej doby, t. j. dňom 02.08.2010, stali vlastníkmi z titulu vydržania. Neskúmal tak dôvody, na ktoré poukazovali žalovaní, že k vydržaniu, resp. k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo už skôr na základe reálnej deľby. Súd poukázal tiež na konanie pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/97/1991, kde bol účastníkom aj právny predchodca žalobcu (I.
C.), ktorý nijakým spôsobom nespochybňoval vlastnícke práva k pôvodnej drevenici č. XX vo E., resp. priľahlých pozemkov. Samotný žalobca prvýkrát vyslovil pochybnosti o vlastníctve žalovaných až listom v roku 2017. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Poukazoval na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, v zmysle ktorých súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. súd vec nesprávne právne posúdil. V odôvodení odvolania žalobca opakovane zdôraznil, že je synom nebohého I. C., zomrelého XX.XX.XXXX a synovec S. E., ktorá bola sestrou nebohého I. C.. Títo boli spoluvlastníci ním označenej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/8 v obci E.. Po smrti I. C. spoluvlastnícky podiel zdedila matka žalobcu R. C. a po jej smrti nadobudol jej podiel on. Nesúhlasil so závermi súdu, že žalovaní vlastnícke právo k nemu označeným nehnuteľnostiam vydržali a opakovane zdôraznil, že absentuje dobrá viera. Poukázal tiež na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že na časti nehnuteľnosti boli vyhotovené geometrické plány, pričom podľa odvolateľa geometrický plán nie je dôvodom pre nadobudnutie vlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že jeho právni predchodcovia (otec a matka) boli presvedčení o tom, že sú spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, nakoľko to bolo zrejmé z jednotlivých osvedčení o dedičstve, keď v pozemno-knižných vložkách PKV č. 1025 a č. 87 sa uvádzali ako t.č. maloletí I. a S. C.. Súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, na ktorú poukázal žalobca, že sestra jeho otca S. E. mu všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci E. darovala. Nemal záujem o jej vypočutie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie, príp. zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, pričom uviedli, že odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia všetkých argumentov žalobcu. Žalobca, okrem iného, v odvolaní uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol od svojej tety S. E., avšak spoluvlastnícky podiel, ktorý mal byť podľa tvrdení žalobcu vo vlastníctve tejto osoby, vôbec nebol predmetom súdneho konania. Samotná pani E. voči žalovaným 1/, 2/, ani ich právnym predchodcom nikdy nevzniesla akékoľvek požiadavky alebo nároky týkajúce sa žalovaných nehnuteľností. Pokiaľ poukazoval žalobca na nevypočutie tejto osoby, sám jej výsluch nikdy v priebehu pojednávaní nenavrhol. Čo sa týka dobromyseľnosti, žalobca nepreukázal a ani len neuviedol žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by mohla by nasvedčovať, že by k splneniu podmienky dobromyseľnosti zo strany žalovaných nedošlo. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Žalovaní 3/ a 4/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu tiež uviedli, že súd prvej inštancie podľa ich názoru úplne a správne zistil skutkový stav a riadne sa vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami, pričom dospel k správnemu a aj spravodlivému súdnemu rozhodnutiu. Žalobca vo svojom odvolaní len opakuje obsah podanej žaloby najmä s poukazom na požiadavku dobromyseľnosti vydržiteľov. Čo sa týka ním namietaného vlastníctva, ku ktorému malo dôjsť na základe geometrického plánu, tento bol len jedným z podkladov pre vydanie notárskeho osvedčenia o držbe. Geometrický plán sám o sebe nespôsobil nadobudnutie vlastníckeho práva, k tomu došlo vydržaním. Pokiaľ uviedol odvolateľ, že jeho otec mal za to, že mu uvedené nehnuteľnosti patria, toto tvrdenie nijako nepreukázal, naopak, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec žalobcu si bol vedomý skutočností, že tieto boli prevedené do vlastníctva iných osôb, a preto si k nim ani neuplatňoval žiadne nároky. Navštevoval E., avšak o dotknuté pozemky sa nijakým spôsobom nestaral. To, že v minulosti boli maloletí I. a S. C. zapísaní v pozemkovej knihe ako spoluvlastníci, nikto nepopiera, avšak následne, pokiaľ by došlo k riadnym zápisom do pozemkovej knihy, nebolo by potrebné ani osvedčovať držbu vo forme notárskej zápisnice, aby sa zosúladil právny stav so skutkovým stavom. Z uvedených dôvodov taktiež žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. O. v obci E.. Žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval od svojich predchodcov, pričom poukazoval, že toto mal nadobudnúť dedením. Malo
sa jednať o spoluvlastnícky podiel v 1/8. V tomto prípade súd prvej inštancie zistil, že označené nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností minimálne od roku 2000 vedené na spoluvlastníkov žalovaných 1/ až 4/. Dôvodom zápisu bola kúpa, resp. osvedčenie o vydržaní, ktorého podkladom bola notárska zápisnica. Z vyjadrení žalovaných vyplynulo, že rodinný dom žalovaných 1/, 2/ je súčasťou dvojdomu, pričom zadná časť v minulosti bola vo vlastníctve rodiny žalobcu. Otec žalobcu však tento spolu s pozemkom v roku 1970 predal kupujúcim R. D. a C. D.. Pre nedôslednosť zápisu tohto prevodu však títo kupujúci iniciovali súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C 97/91 a účastníkom tohto konania bol aj právny predchodca žalobcu, jeho otec I. C.. Z ich vyjadrenia ďalej vyplynulo, že pravdepodobne po postavení drevenice po roku 1857 došlo k reálnej deľbe a časť domu užívala rodina C. a časť rodina L.. Toto tvrdenie bolo prezentované aj samotným otcom žalobcu v predmetnom konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Súd prvej inštancie vzhľadom však na jednotlivé ustanovenia zákona č. 293/1992 Zb., resp. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostne skúmal, keďže dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva malo byť aj vydržanie u žalovaných 1/ až 4/, či boli splnené náležitosti a dospel k záveru, že či už v zmysle zákona č. 293/1192 Zb. alebo po zrušení jednotlivých ustanovení s poukazom na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku o vydržaní, minimálne dňom 02.08.2010 žalovaní vydržali vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam. Súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mohlo byť zrejmé, že v držbe žalovaní neboli dobromyseľní. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že až do roku 2017 v držbe a užívaní nehnuteľností ani právnymi predchodcami žalobcu nijako rušení neboli, ani nijako nebolo spochybňované ich vlastnícke právo.
7. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pričom konštatuje, že v dostatočnom rozsahu boli zistené skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda odvolateľ poukazoval na nedobromyseľnosť žalovaných pri držbe nehnuteľností ako predpokladu vydržania vlastníckeho práva, s takýmito závermi sa odvolací súd nestotožnil.
8. Odvolací súd len podotýka, že žalobca ani riadnym spôsobom nepreukázal, aké nehnuteľnosti mali byť predmetom dedičstva po jeho právnych predchodcoch, nakoľko tam označené nehnuteľnosti (PKN vložky a parcely) nekorešpondujú so stavom v registri „C“ a žalobca nijakým spôsobom neidentifikoval to, čo malo byť predmetom dedenia vzhľadom aj na samotné poznámky v dedičskom rozhodnutí o neidentifikovaní jednotlivých parciel pôvodne patriacich do katastrálneho územia E. 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na úspech žalovaných v odvolacom konaní im voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).