Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-274-2013.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/274/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: T. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. T. XXX, O., zastúpený opatrovníčkou pre toto konanie L. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Z. O., proti odporkyni: X. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z. XXX, Y., zastúpená opatrovníčkou pre toto konanie X. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Z. O., a maloletej: X. M., nar. XX. XX. XXXX, t. č. v N. H. X., M. X , XXX XX Z. zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava o určenie otcovstva takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa 16. 10. 2013, domáhal určenia, že je biologickým otcom maloletej X. M., narodenej z matky - odporkyne dňa XX. XX. XXXX.
V podanom návrhu ďalej uviedol, že v roku 2003 bol partnerom odporkyne. V tomto období spolu partnersky a intímne žili. Zo vzťahu sa narodila maloletá X., ku ktorej navrhovateľ otcovstvo neuznal, nakoľko vzťah udržiavali v tajnosti, pretože v tom čase navrhovateľ udržiaval vzťah aj s inou ženou s ktorou má ďalšie dve deti. Od roku 2005 do roku 2007 obýval navrhovateľ s odporkyňou spoločnú domácnosť pričom v roku 2007 odporkyňa spoločnú domácnosť opustila. Od roku 2007 starostlivosť o maloletú zabezpečoval navrhovateľ až do doby kým nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody. V rozhodnom čase pre počatie dieťaťa udržiaval s odporkyňou pohlavný styk, pričom mu nie je známe, že by odporkyňa v tomto čase udržiavala pohlavný styk s iným mužom.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal účastníkov konania. Keďže v priebehu konania sa súdu nepodarilo zistiť adresu na ktorej si navrhovateľ, alebo odporkyňa preberajú zásielky resp. na ktorej sa zdržiavajú, súd navrhovateľovi Uznesením č. k. 16C 274/2013-82 zo dňa 26. 10. 2015 ustanovil opatrovníčku L. Q.šovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Z. O. a odporkyni Uznesením č. k. 16C 274/2013-53 X. B., súdnu tajomníčku Okresného súdu Z. O..
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa súdom ustanovené opatrovníčky navrhovateľa a odporkyne nedostavili, bez ospravedlnenia pričom predvolanie spolu s poučením mali riadne a včas doručené.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka maloletej X. M., Oznámením o narodení maloletej X. a zistil nasledovný skutkový stav:
Z Oznámenia o narodení maloletej X. M., nar. XX. XX. XXXX, vydaného Matričným úradom Mesta I. vyplýva, že ako matka maloletej je uvedená odporkyňa , pričom v kolónke otec je napísané ,, neuvedený".
Kolízny opatrovník maloletej vo výpovedi pred súdom uviedol, že dňa 18. 12. 2015 boli na Základnej škole Z., ktorú maloletá navštevuje, kde s ňou urobili pohovor. Maloletá uviedla, že býva na L. U. X O. Z., pričom uviedla aj telefónne číslo. Keď kolízna opatrovníčka na uvedené číslo volala, zdvihla to nejaká pani ktorá uviedla, že navrhovateľa nepozná. Dňa 21.12.2015 kolízna opatrovníčka prišla na L. U.. Č. X ráno o 7:30 hod., ale navrhovateľ ani maloletá X. tam neboli. Zároveň uviedla, že s navrhovateľom nie je možné sa skontaktovať.
Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 86 ods. 1 zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
V zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti existujú výnimky. Jednou je tzv. negatívna dôkazná teória, na ktorú navrhovateľ poukazuje. Vychádza z toho, že nemožno od nikoho vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, naopak účastník musí preukázať pozitívne skutočnosti, ktoré vedú k negatívnemu skutkovému zisteniu.
V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal určenia otcovstva k maloletej X. M.. Dôkaznou povinnosťou navrhovateľa bolo potom preukázať tvrdenia ním uvádzané v podanom návrhu a síce , že v rozhodnom období udržiaval intímny styk s odporkyňou. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v konaní súdu nepodarilo zistiť pobyt navrhovateľa ako aj odporkyne, čím teda nebolo možné zistiť skutočnosti potrebné pre vyhovenie návrhu, súd pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa podaný návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, mala preto proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Keďže odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).