Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/97/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpená: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2, Košice, IČO: 42 326 923, zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom Park Angelinum č. 2, Košice, o zaplatenie 865,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. -62 zo dňa 10. novembra 2014, v časti o náhradu trov konania vedľajšieho účastníka takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti náhrady trov vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov konania a žalobkyni vrátil súdny poplatok 44,80 eura.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 865,21 eura titulom poskytnutej pôžičky. Podaním doručeným súdu 04.11.2014 žalobkyňa pred začatím pojednávania vzala žalobu späť. Pretože žalobkyňa vzala svoj návrh na začatie konania účinne v celom rozsahu späť, súd postupoval podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie zastavil. Pri posudzovaní nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania súd uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi síce vznikli trovy spojené s jeho zastupovaním advokátom v konaní, ale tieto trovy súd nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva žalovanej, nakoľko k premlčaniu nároku žalobkyne súd prihliadol z úradnej povinnosti (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Súd tiež vo vzťahu k neúčelnosti vzniknutých trov vedľajšieho účastníka poukázal na skutočnosť, že subjekt, ktorý dlhodobo bez písomného splnomocnenia či pokynu účastníka opakovane vstupuje do súdnych konaní ako občianske združenie za účelom ochrany práv spotrebiteľa, má mať dostatočné vedomosti a skúsenosti potrebné pre to, aby záujmy spotrebiteľov chránil sám a napĺňal tak zmysel svojej existencie, ktorou je hájiť práva spotrebiteľov, čo má byť takéto združenie schopné zabezpečiť prostredníctvom vlastných pracovníkov a poznatkov, nie za pomoci zvoleného advokáta, čím dochádza v konaní k zbytočnému zvyšovaniu trov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník v časti, v ktorej mu nebola priznaná náhrada trov konania. Vedľajší účastník v odvolaní namietal, že trovy vedľajšieho účastníka boli vynaložené účelne. Vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník konania, a teda má i právo dať sa zastúpiť advokátom. Dokonca aj advokát sa môže dať v konaní ako účastník konania zastúpiť advokátom a vynaložené trovy sa považujú za účelné. Vedľajší účastník tiež upozornil, že má vedomosť o prípadoch,

keď súdy neprihliadli ex offo na premlčanie žalovaného nároku a priaznivý procesný výsledok bol dosiahnutý až intervenciou vedľajšieho účastníka. Súd v prejednávanej veci zastavil konanie pred prvým pojednávaním, teda ani nemohol pristúpiť k preskúmaniu nároku z hľadiska jeho premlčania. Poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 33,76 eura.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom (§ 93 ods. 4 a § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je skutočnosť, či vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej mala byť priznaná náhrada trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že 16.04.2014 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa (resp. jej právna predchodkyňa) domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 865,21 eura s príslušenstvom, ktoré v žalobe bližšie špecifikovala a navrhovala priznať jej náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu 06.07.2014 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník a požiadal o zaslanie žaloby s prílohami. V podaní doručenom súdu 16.10.2014 namietol premlčanie uplatneného nároku a požiadal o náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu 04.11.2014 vzala žalobkyňa žalobu späť, na základe čoho súd konanie zastavil.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať.

Cit. ust. § 146 ods. 1 písm. c) vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre posúdenie náhrady trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok (právo). Ide teda o prípady, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Vo všeobecnosti podľa uvedeného ustanovenia súd rozhoduje v prípade, ak si účastníci konania do zastavenia konania náhradu trov konania neuplatnia, nevzniknú im, vzdajú sa tohto práva. Ustanovenie § 146 ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzala žalobkyňa návrh späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinila, že konanie muselo byť zastavené a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej, resp. i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Povinnosťou súdu je však v prípadoch, keď rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 posudzovať aj účelnosť, resp. neúčelnosť vynaložených trov

konania, analogicky podľa cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p, pretože vynaložené trovy na uplatnenie alebo bránenie práva musia byť vynaložené vždy účelne.

Podľa názoru odvolacieho súdu náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi nemala byť priznaná, pretože nejde o účelné bránenie práva, t. j. súd prvého stupňa o náhrade trov konania v tomto prípade rozhodol správne. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu 06.07.2014 len oznámil, že vstupuje do už začatého konania a požiadal o doručenie žaloby. V podaní doručenom súdu 16.10.2014 síce vzniesol námietku premlčania, ktorú konkretizoval na danú vec uvedením konkrétnych údajov a dátumov, z ktorých vychádzal pri uplatnení premlčania, ale podanie má formulárový charakter, v ktorom bolo potrebné zmeniť iba údaje o účastníkoch konania a číselné údaje týkajúcej sa konkrétnej veci. Vedľajší účastník nepreukázal, že uvedené podanie je prvým podaním, ktoré mu právny zástupca vypracoval, naopak z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že vedľajší účastník vystupuje, resp. vystupoval vo viacerých konaniach týkajúcich sa spotrebiteľských vecí, v ktorých namietal premlčanie uplatneného nároku.

Odvolací súd však poukazuje najmä na skutočnosť, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 je súd povinný v spotrebiteľských veciach (ako je aj táto) prihliadať ex offo na námietku premlčania. Ak vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa (ktoré má byť znalé právnej úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa a túto znalosť možno od neho spravodlivo požadovať) napriek povinnosti mať vedomosť o tom, že na námietku premlčania musí súd od 01.05.2014 prihliadať ex offo, dňa 16.10.2014 vznieslo námietku premlčania, na spracovanie ktorej využilo služby právnej pomoci advokáta, nemožno hovoriť o tom, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v tejto súvislosti vznikli, boli nevyhnutné alebo účelné a potom nemožno z hľadiska § 142 ods. 1 O.s.p. konštatovať oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že konanie bolo pre späťvzatie žaloby zastavené a súd premlčanie ešte neskúmal, pretože v danom štádiu konania neskúmal ani premlčanie namietnuté vedľajším účastníkom. Pokiaľ by sa konanie dostalo do štádia rozhodovania vo veci samej, súd by bol s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný ex offo skúmať premlčanie žalovaného nároku, preto námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom bola nadbytočná. V prejednávanej veci nebolo možné prihliadnuť na námietku vedľajšieho účastníka, že v niektorých iných konaniach súdy ex offo premlčanie neskúmali, pretože vedľajší účastník nepreukázal, že by tomu tak bolo v tejto veci.

Uznesenie súdu prvého stupňa preto ako vecne správne odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi. Náhradu trov si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.