Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/36/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom R. J. XXXX/X, O., zastúpený Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XXXX/X, Z., proti odporkyni: U. Y., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom V. S. XX/XXXX, O., zastúpená JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o zaplatenie 11.268 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -71 zo dňa 18. augusta 2014, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a sa späťvzatie, rozsudok sa r u š í a konanie sa z a s t a v u j e v časti 7.393 eur.

V ostatnej časti sa rozsudok súdu I. stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť mu sumu 5.643,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že odporkyňa je výlučnou členkou Bytového družstva v Trnave, a nájomníčkou bytu na ul. V. S. XX/XXXX v O.; výlučnou členkou družstva sa stala zo zákona vzhľadom k úmrtiu spoločného člena Y. Y., dňom X.X.XXXX. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. -213 (právoplatnosť nadobudlo dňa 24.03.2010) bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. D 1101/2005, -177 vo veci prejednania dedičstva po nebohom Y. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel X.X.XXXX. Na základe uvedených rozhodnutí pripadol navrhovateľovi pätinový podiel z polovice zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve Trnava, viažuceho sa k bytu na ul. V. S. XX/XXXX v O., t.j. vo výške 10.335,08 Sk, a vo všeobecnej cene ku dňu smrti poručiteľa vo výške 850.000,- Sk - trhová hodnota pätinového podielu z polovice zostatkovej hodnoty členského podielu viažuceho sa k predmetnému bytu pripadajúca na navrhovateľa ako dediča zo zákona predstavuje podľa uznesenia súdu 170.000,- Sk (1/5-na z 850.000,- Sk) / 5.643,00 eur. Navrhovateľ odporkyni v novembri 2010 adresoval výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, odporkyňa však napriek viacerým jednaniam nie je ochotná vyplatiť navrhovateľovi jeho dedičský podiel. Počas trvania manželstva Y. Y. a odporkyne im bol dňa 31.3.1989 pridelený družstevný byt na S. ulici č. XX v O.. Manželstvo Y. Y. a odporkyne bolo právoplatne rozvedené dňa 14.4.1998. Dňa X.X.XXXX Y. Y. (bývalý manžel odporkyne, otec navrhovateľa) zomrel; dedičmi po Y. Y. bolo jeho päť detí (vrátane navrhovateľa a H. Y., odporkyňa -ako bývalá manželka- dedičkou nebola). Navrhovateľovi pripadol v dedičskom konaní po Y. Y. podiel 1/5-na z polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.; H. Y. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.3.2014 postúpil na navrhovateľa svoju (údajnú) pohľadávku voči odporkyni z titulu nároku na vyplatenie 1/5-ny z

polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ totiž svoj údajný nárok voči odporkyni odvodzuje zo skutočnosti, že odporkyňa sa stala členkou bytového družstva a nadobudla členský podiel po zomrelom Y. Y., ktorého bola (v čase jeho smrti) bývalou manželkou, a navrhovateľ (a H. Y., ďalší z dedičov, ktorý postúpil svoju „pohľadávku“ voči odporkyni na navrhovateľa) dedičom (syn Y. Y.). Podľa názoru súdu však neexistuje právny titul, na základe ktorého by odporkyňa mala povinnosť vyplatiť navrhovateľa - nie je totiž možné v danom prípade použitie postupu podľa § 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka (a to ani pri použití analógie v zmysle § 853, ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko otázka prechodu členstva a členského podielu je pre prípad smrti jedného z členov zákonom riešená!), nakoľko odporkyňa v čase smrti Y. Y. nebola „pozostalou manželkou“ - bola „bývalou manželkou“, na ktorú časť členského podielu Y. Y. nijakým spôsobom neprešla, keď táto otázka nebola riešená v dedičskom konaní po Y. Y.. Je síce pravdou, že Y. Y. a odporkyni vznikol spoločný nájom bytu manželmi, keďže byt im bol pridelený za trvania manželstva (§ 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale po rozvode manželstva neboli členské vzťahy, a otázka prechodu členského podielu medzi bývalými manželmi nijakým spôsobom vyriešená, a to ani dohodou, ani rozhodnutím súdu - z uvedeného je zrejmé, že nie je možné t.č. určiť, kto nadobudol po rozvode manželstva členské práva, resp. členský podiel, preto ani nie je možné od odporkyne požadovať jeho výplatu (nakoľko ho nevlastní, nemôže s ním ani disponovať). Naviac, odporkyňa trvalo deklaruje že o členstvo a o nadobudnutie členského podielu po Y. Y. nemá záujem! Podľa názoru súdu je nevyhnuté, aby právni nástupcovia po zomrelom Y. Y. a odporkyňa sa na ďalšom členstve v družstve a na prechode členského podielu po rozvode manželstva Y. Y. a odporkyni dohodli, resp. požiadali o rozhodnutie súd - až ak bude judikované nadobudnutie členského podielu odporkyňou vznikne titul na zaplatenie náhrady dedičom po Y. Y.. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný, resp. podaný predčasne, zamietol. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 1.197,42 eur, a to za právne zastupovanie

Odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa podal navrhovateľ. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie okresného súdu nie je správne a nie je v súlade s ustáleným názorom právnej teórie i súdnej praxe, je chybné, a preto žiada odvolací súd, aby toto rozhodnutie napravil tak, že ho zmení v jeho požadovanom obsahu a rozsahu. Napriek viacnásobným návrhom navrhovateľa, aby súd predmet sporu posudzoval v zmysle ust. § 707 ods. 2 O.z., tento tak neurobil, a preto je jeho rozhodnutie nesprávne. Súd úplne vo svojom rozhodovaní úplne opomenul aplikovať ust. § 853 O.z., ktoré sa na tu prejednávaný prípad úplne hodí a je potrebné v tomto prípade podľa neho postupovať. Napriek existencii rozsudku NS SR z 11. februára 1987, , ktorý je nielen možné, ale aj potrebné použiť na našu vec, súd rozhodol úplne inak. Podľa rozsudku NS SR z 11. februára 1987, ust. § 180 ods. 2 O.z. (v súčasnosti pozri § 707 ods. 2 O.z.) sa použije obdobne (§ 460 O.z., v súčasnosti pozri § 853 O.z.) aj na prípady, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželmi, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom a do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva a o tom, kto z nich bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať (§ 177 ods. 2 O.z., v súčasnosti pozri § 705 ods. 2 O.z.). V prípade, ak bolo právo na pridelenie družstevného bytu nadobudnuté za trvania manželstva, členom družstva zostal pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to štátne notárstvo prihliadne pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom (§ 180 ods. 2 O.z.), pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Obdobne treba postupovať (§ 496 O.z.), ak ide o bývalého manžela v tých prípadoch, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželov a v čase od rozvodu do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, ako aj o tom, kto z nich bude člen stavebného bytového družstva byt užívať. To znamená, že nemôže v žiadnom prípade dôjsť k deleniu členského podielu, ale že členský podiel v družstevnom byte je nedeliteľný. Pojem členský podiel, ktorý používa Občiansky zákonník, vyjadruje členstvo v bytovom družstve a práva a povinnosti člena v družstve vrátane práva nájmu ako aj majetkový podiel. Členský podiel je zakotvený aj v Obchodnom zákonníku. Veci v právnom zmysle sú veci hnuteľné a nehnuteľné (porovnaj § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Členský podiel je nesporne predmetom právnych vzťahov. Členský podiel v podielovom spoluvlastníctve, keďže nie je vecou, ale inou majetkovou hodnotu (kde vlastníctvo je pojmovo vylúčené), byť nemôže. Právna úprava určuje, že s výnimkou spoločného členstva manželov

v bytovom družstve platí princíp individuálneho členstva v družstve. Na dedičov v žiadnom prípade nemôže prejsť spoločné členstvo v bytovom družstve a ani spoločný nájom družstevného bytu, lebo tomu bránia kogentné ustanovenia § 700 ods. 3, § 706 ods. 3 a § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri absencii výslovnej právnej úpravy dopadajúcej na daný právny vzťah súd pri rozhodovaní o žalobe v takomto prípade musí vychádzať z analogického (§ 853 ods. 1 O.z.) ako ustanovenia tohto právneho predpisu, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. „Ak vzniklo za trvania manželstva nielen právo spoločného užívania družstevného bytu, ale i spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je spoločnou majetkovou hodnotou, ku ktorej musí súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadnutí rovnako ako k iným majetkovým hodnotám, ktoré majú rozhodnutú o tom, ktorému z manželov má táto hodnota pripadnúť. Hodnota členských práv a povinností (členského podielu) by však nemala pripadnúť tomu z manželov, ktorý stratil právo spoločného užívania bytu a tým aj členstvo v družstve. Rozhodnutie o tom, komu z manželov má členský podiel pripadnúť, bude závisieť predovšetkým na tom, ktorým z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať, či už na základe dohody rozvedených manželov alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu.“ (R 42/1972). Pani U. Y. ako odporkyňa, bytom na ul. V. S. XX/XXXX, O. vzhľadom k tomu, že jej bývalý manžel Y. Y. zomrel a bez toho, aby si do troch rokov vyporiadali BSM a bez toho, aby si vyporiadali spoločný nájom a spoločné členstvo v družstve, sa stala výlučnou členkou BD O. a výlučnou nájomkyňou tohto bytu. Ostatní dedičia po zomrelom Y. Y., bývalom manželovi U. Y. majú len nárok na zaplatenie tzv. vyporiadacej hodnoty členského podielu pripadajúceho na Y. Y. na základe trhovej ceny bytu tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o dedičstve. Povinnou osobou je pani U. Y., keďže sa stala zo zákona výlučnou členkou BD v O. a výlučnou nájomkyňou predmetného bytu a nikto iný a ani nikto z pozostalých dedičov. Ďalej uvádzal stanoviská a rozsudku NS ČR nasledovne ze dne 5.11.1975, sp. zn. , zhodnocení ze dne 21.11.1989, sp. zn. , uveřejněné ve Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudů a soudních rozhodnutí nejvyšších soudů č. IV, str. 847; rozsudek Najvyššího soudu ČR ze dne 14.11.2002, sp. zn. ; usnesení Nejvyššího soudu ČR ze dne 22.9.2004, sp. zn. . Pod pojmom „členský podiel“ je treba rozumieť „podiel“ definovaný v ust. § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda mieru účasti člena na čistom obchodnom majetku družstva, ktoré pripadá na jeho podiel. Členský podiel má svoji kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku, či zložku. Členským podielom je treba rozumieť účasť člena v družstve a z neho plynúce práva a povinnosti. Členský podiel oceňuje ako miera účasti člena na čistom obchodnom majetku k rozhodnutému okamžiku. Ten, na koho podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku prešli členské práva a povinnosti zomrelého člena bytového družstva, sa stáva na jeho mieste členom družstva, bez toho, aby musel požiadať družstvo o členstvo a že na neho bez ďalšieho prechádza (okrem členstva) tiež nájom družstevného bytu. Uvádzal aj rozsudok NS ČR, sp. zn. . Navrhovateľ si od odporkyne vzhľadom na uvedené žiada svoju zdedenú čiastku a nič iného. Niet takej inej osoby okrem odporkyne, ktorá mu to má vyplatiť, a preto je ona tou osobou, ktorá je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Odporkyňa celé roky tento byt užíva výlučne sama, t.j. takmer 10 rokov a je len sama členskou bytového družstva. Nikto iný okrem nej nemôže ani byť účastníkom zmluvy o prevode práv a povinností podľa § 230 Obchodného zákonníka. Žiada preto odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vydal tento rozsudok: Odporkyňa je povinná do 5 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 11.286 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. od 1.1.2011 až do zaplatenia ako aj uhradiť trovy konania.

Dňa 14.11.2014 podal navrhovateľ čiastočné späťvzatie návrhu z dôvodu, že dňa 31.10.2014 dostal na účet 11.300 eur z dôvodu prevodu členských práv a povinností v Bytovom družstve Trnava týkajúcich sa bytu na ulici V. S. XX/XXXX, XXX XX O. z odporkyne na nadobúdateľa. Túto čiastku dostal na účet a považuje ju za čiastku zaplatenú odporkyňou. Ide o 11.286 eur, ktorá bola predmetom sporu s odporkyňou. K zaplateniu spornej sumy došlo až po podaní odvolania, žiada preto odvolací súd aby pripustil zmenu návrhu a považoval toto podanie za čiastočné späťvzatie návrhu v sume 7.393 eur čo je rozdiel medzi pôvodným návrhom 11.286 eur a úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. z tejto sumy od 1.1.2011 do 31.10.2014, ktoré predstavujú sumu 3.893 eur. Navrhuje preto, aby odvolací súd vydal rozsudok: Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 3.893 eur ako aj uhradiť trovy konania.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa. Uviedla, že odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, nakoľko skutočnosti uvedené v odvolaní nemajú oporu v dôkazoch, ktoré boli produkované v prvostupňovom konaní. Súhlasí v celom rozsahu s právnym názorom uvedeným v rozsudku OS Trnava sp. zn. zo dňa 18.8.2014. Stotožňuje

sa s názorom prvostupňového súdu, že je nevyhnutné, aby právny nástupcovia po zomrelom Y. Y. ako i odporkyňa sa na ďalšom členstve v družstve a na prechode členského podielu dohodli a respektíve požiadali o rozhodnutie súd, aby vznikol právny titul na zaplatenie náhrady dedičom po Y. Y.. Dňa 21.11.2014 predložila odporkyňa doklady potvrdzujúce existenciu takejto dohody (vyhlásenie o vzdaní sa členských práv a povinností) v prospech U. Y., čo bolo podmienkou následného prevodu členských práv a povinností k tomuto bytu na tretiu osobu a následne uspokojenia nárokov všetkých ostatných dedičov. P. U. Y. uviedla, že až po týchto právnych krokoch, ktoré doposiaľ navrhovateľ odmietal bolo možné uskutočniť prevod a vyplatiť tak H. Y. ako i ostatných dedičov. Nárok H. Y., ale i ostatných dedičov po Y. Y. bol uspokojený v nimi žiadanom rozsahu, a preto odpadol dôvod ďalšieho súdneho sporu vzhľadom na mimosúdnu dohodu po vynesení rozsudku očakávala, že odvolanie zoberie späť v celom rozsahu nakoľko odpadol dôvod ďalšieho súdneho konania. Pre prípad rozhodovania odvolacieho súdu o tomto odvolaní napriek mimosúdnej dohody navrhuje prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne i právne správne.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania treba považovať za procesný úkon urobený voči súdu, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť.

V danom prípade v čase, keď už vo veci rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany žalobkyne k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania dňa 14.11.2014 z dôvodu, že dňa 31.10.2014 dostal na účet 11.300 eur z dôvodu prevodu členských práv a povinností v Bytovom družstve Trnava týkajúcich sa bytu na ulici V. S. XX/XXXX, XXX XX O. z odporkyne na nadobúdateľa. Túto čiastku dostal na účet a považuje ju za čiastku zaplatenú odporkyňou. Ide o 11.286 eur, ktorá bola predmetom sporu s odporkyňou. K zaplateniu spornej sumy došlo až po podaní odvolania, žiada preto odvolací súd aby pripustil zmenu návrhu a považoval toto podanie za čiastočné späťvzatie návrhu v sume 7.393 eur čo je rozdiel medzi pôvodným návrhom 11.286 eur a úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. z tejto sumy od 1.1.2011 do 31.10.2014, ktoré predstavujú sumu 3.893 eur. Navrhuje preto, aby odvolací súd vydal rozsudok: Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 3.893 eur ako aj uhradiť trovy konania.

Po doručení tohto späťvzatia návrhu odporkyni sa táto vyjadrila, že odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, nakoľko skutočnosti uvedené v odvolaní nemajú oporu v dôkazoch, ktoré boli produkované v prvostupňovom konaní. Súhlasí v celom rozsahu s právnym názorom uvedeným v rozsudku OS Trnava sp. zn. zo dňa 18.8.2014. Nárok H. Y., ale i ostatných dedičov po Y. Y. bol uspokojený v nimi žiadanom rozsahu, a preto odpadol dôvod ďalšieho súdneho sporu vzhľadom na mimosúdnu dohodu po vynesení rozsudku očakávala, že odvolanie zoberie späť v celom rozsahu nakoľko odpadol dôvod ďalšieho súdneho konania. Pre prípad rozhodovania odvolacieho súdu o tomto odvolaní napriek mimosúdnej dohody navrhuje prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne i právne správne.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, po splnení zákonných podmienok odvolací súd s použitím § 208 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), späťvzatie časti návrhu na začatie konania v sume 7.393 eur pripustil, rozsudok súd I. stupňa súdu v tomto rozsahu zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

Potom sa predmetom prieskumu stala ostatná časť prvostupňového rozsudku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) potom, čo zistil, že odvolanie navrhovateľa podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v ostatnej časti vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v merite veci , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatňovaného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktoré na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Rozhodnutie súdu 1. stupňa je zdôvodnené v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Pretože prvostupňový súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie jednoznačne ho uviedol akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých dôkazov vychádzal ako vec právne posúdil správne zdôvodnil a že zamietol z akých dôvodov, prečo považoval nárok za neopodstatnený, neodôvodnený s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním.

Podľa § 707, ods. 2, prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve.

Podľa § 853, ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Spoločný nájom bytu manželmi môže vzniknúť len medzi manželmi, ak spolu trvale žijú - vzniká zo zákona, aj keď nájomná zmluva bola uzavretá len jedným z manželov; pri nájme družstevných bytov má vznik spoločného nájmu bytu manželmi za následok aj vznik spoločného členstva v družstve. Rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik práva spoločného nájmu bytu - dochádza k tomu len pri tých družstevných bytoch, v ktorých bol členom družstva iba jeden z manželov; v ostatných prípadoch sa na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o zrušení spoločného užívania. V prípadoch ak boli manželia spoločnými nájomcami a spoločnými členmi družstva, sa rozvedení manželia môžu dohodnúť ako budú pokračovať v užívaní bytu, najmä či jeden z nich prenechá druhému výlučné nájomné právo a tým aj výlučné členstvo v družstve; nemôžu sa dohodnúť na tom že naďalej budú spoločnými nájomcami družstevného bytu (hoci už nie sú manželmi). Ak sa manželia nedohodnú, zruší súd na návrh jedného z nich spoločný nájom a rozhodne aj o tom ktorý z nich bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu, čím zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve - po zániku spoločného členstva sa rozvedení manželia vyporiadajú o hodnote členského podielu. Ak bol byt v spoločnom nájme manželov a jeden z nich zomrie, spoločný nájom zanikne a jediným nájomcom sa stane pozostalý manžel (jedná sa teda o redukciu spoločného nájmu bytu na individuálny nájom pozostalého manžela) - ak sa právo na družstevný byt nadobudlo počas manželstva, zostáva členom družstva, a teda aj výlučným nájomcom družstevného bytu, pozostalý manžel, ktorému patrí aj členský podiel (na túto skutočnosť súd prihliadne v konaní o dedičstve). Tým, že sa určí, kto bude ako člen družstva byť ďalej užívať, rieši sa aj otázka členského podielu, ktorý pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bude musieť pripadnúť tomu, kto sa stal užívateľom bytu ako člen družstva ( R 14/1978 ). Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa družstevného bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§172, ods. 2 Občianskeho zákonníka) len na jedného dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov, ak sú manželmi (§172, ods. 2 Občianskeho zákonníka). V konaní o dedičstve je v takom prípade rozhodnutím štátneho notárstva (teraz súdu) riešené, kto z dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu. Dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre prechod práva užívať byt nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve ( R 46/1972). K dedeniu členského podielu: Ak byt užívali na základe práva spoločného užívania manželia, ktorým svedčilo aj spoločné členstvo

v družstve, okamžikom smrti jedného z nich spoločné členstvo zaniká a jediným užívateľom sa stáva pozostalý manžel, ktorý zostáva členom družstva a ktorému pripadá členský podiel. Ak dôjde k úmrtiu člena SBD pred uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, vzťahuje sa na pozostalého manžela § 180, ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka. Členstvo prechádza na toho z dedičov, ktorému pripadá členský podiel podľa výsledkov konania o dedičstve, prípadne len základný členský vklad. Ani splatením členského podielu nevzniká ešte právo spoločného užívania bytu manželmi, ani spoločné členstvo v družstve (R 34/1983).

Odporkyňa uviedla v priebehu konania, že byt bol pridelený dňa 31.3.1989, v čase jej manželstva s Y. Y., manželstvo bolo rozvedené dňom 14.4.1998, Y. Y. zomrel dňa X.X.XXXX. Odporkyňa v uvedenom byte doposiaľ býva, všetky platby platí ona, byt užíva odporkyňa s jedným zo synov Y. Y.. Odporkyňa v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. D 1101/2005 nadobudla 1/2 zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve v Trnave k bytu č. XX nachádzajúcom na ul. S. XX, vo výške 10.335,08 Sk, ako i vo výške všeobecnej ceny 850.000,- Sk titulom zaniknutého a nevyporiadaného BSM - v zmysle uvedeného uznesenia zvyšnú 1/2 zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve k bytu v sume 10.335,08 Sk, ako i zvyšnú všeobecnú cenu vo výške 850.000,- Sk nadobudli zákonní dedičia rovnakým dielom (G. Y., navrhovateľ H. Y., H. Y., O. Y. a maloletý H. Y.) -

Bytové družstvo so sídlom v Trnave sa vyjadrilo dňa 22.11.2013, že dňa 28.10.2013 im bolo doručené právoplatné osvedčenie o dedičstve č. D/1101/2005 po poručiteľovi Y. Y., na základe ktorého sa dedičmi zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve so sídlom v Trnave k družstevného bytu na ul. V. S. XX v O. ku dňu jeho smrti vo výške 343,06 eur, a vo všeobecnej cene ku dňu jeho smrti vo výške 28.214,83 eur, stali deti poručiteľa G. Y., H. Y., H. Y., O. Y. a H. Y.. Ďalej sa vyjadrilo, že v zmysle § 707 Občianskeho zákonníka, ak ide o družstevný byt zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi, a ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel. Spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom družstevného bytu titulom dedenia nemôže zo zákona prejsť na viacerých dedičov. Uvedený byt bol pridelený za trvania manželstva Y. Y. a U. Y., čím vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom v predmetnom byte. Nakoľko po smrti Y. Y. zdedili 1/2-cu zostatkovej hodnoty členského podielu viacerí dedičia, pre Bytové družstvo je takého dedičské osvedčenie neakceptovateľné; riešením je dohoda dedičov o vyrovnaní sa s členským podielom.

Súd I. stupňa správne uzavrel, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by odporkyňa mala povinnosť vyplatiť navrhovateľa - nemožno aplikovať ust. § 707, ods. 2 ani analogicky použitím ust. § 853, ods. 1 OZ. Prechod členstva a členského podielu je daná zákonom pre prípad smrti jedného z členov, čo v danom spore znamená, že odporkyňa v čase smrti Y. Y. nebola „pozostalou manželkou“ - bola „bývalou manželkou“, na ktorú časť členského podielu Y. Y. nijakým spôsobom neprešla, táto otázka nebola riešená v dedičskom konaní po Y. Y., preto ani nie je možné zaviazať odporkyňu povinnosťou vyplatiť členský podiel dedičom po Y. Y.. Počas trvania manželstva Y. Y. a odporkyne im bol dňa 31.3.1989 pridelený družstevný byt na S. ulici č. XX v O.. Manželstvo Y. Y. a odporkyne bolo právoplatne rozvedené dňa 14.4.1998. Dňa X.X.XXXX Y. Y. zomrel; dedičmi po Y. Y. bolo jeho päť detí (vrátane navrhovateľa H. Y.), odporkyňa dedičkou nebola, lebo je bývalá manželka.

Navrhovateľovi pripadol v dedičskom konaní po Y. Y. podiel 1/5-na z polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.; H. Y. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.3.2014 postúpil na navrhovateľa svoju (údajnú) pohľadávku voči odporkyni z titulu nároku na vyplatenie 1/5-ny z polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.. Y. Y. a odporkyni vznikol spoločný nájom bytu manželmi, keďže byt im bol pridelený za trvania manželstva (§ 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale po rozvode manželstva neboli členské vzťahy, a otázka prechodu členského podielu medzi bývalými manželmi nijakým spôsobom vyriešená, a to ani dohodou, ani rozhodnutím súdu . Súd I. stupňa preto správne uzavrel, že nie je možné t.č. určiť, kto nadobudol po rozvode manželstva členské práva, resp. členský podiel, preto ani nie je možné od odporkyne požadovať zaplatiť z niečoho čo nevlastní. Dohoda dedičov o tom kto získal členský podiel neexistuje, preto bol návrh pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietnutý. Úspešná odporkyňa v spore má právo na náhradu trov voči navrhovateľovi v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., preto navrhovateľ je povinný zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 1.197,42 eur k rukám jej právneho zástupcu.

Odporkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia § 142 ods. 1 Os.p., pretože si ju neuplatnila.

Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci v senáte pomerom hlasom 3 : 0.

Vecne správny rozsudok vo zvyšnej časti preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.