Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-35-2013.pdf
PDF · 115.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislave I pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: J. G., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 108,15- EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 912,13-EUR od 29.03.2010 do 26.09.2010, zo sumy 859,13-EUR od 27.09.2010 do 02.11.2010, zo sumy 806,13-EUR od 03.11.2010 do 14.02.2011, zo sumy 632,13-EUR od 15.02.2011 do 15.02.2011, zo sumy 574,13-EUR od 16.02.2011 do 28.02.2011, zo sumy 506,13-EUR od 01.03.2011 do 13.03.2011, zo sumy 448,13-EUR od 14.03.2011 do 06.04.2011, zo sumy 390,13-EUR od 07.04.2011 do 08.05.2011, zo sumy 332,13-EUR od 09.05.2011 do 12.06.2011, zo sumy 274,13-EUR od 13.06.2011 do 10.07.2011, zo sumy 216,13-EUR od 11.07.2011 do 08.08.2011, zo sumy 158,13-EUR od 09.08.2011 do 08.09.2011 zo sumy 100,13-EUR od 09.09.2011 do 06.10.2011, zo sumy 42,13-EUR od 07.10.2011 do 08.11.2011, z a s t a v u j e. II. Súd návrh z a m i e t a. III. Odporcovi sa n e p r i z n á v a p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.04.2013 žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 912,13-EUR od 29.03.2010 do 26.09.2010, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 859,136-EUR od 27.09.2010 do 02.11.2010, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 806,13-EUR od 03.11.2010 do 14.02.2011, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 632,13-EUR od 15.02.2011 do 15.02.2011, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 574,13- EUR od 16.02.2011 do 28.02.2011, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 506,13-EUR od 01.03.2011 do 13.03.2011, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 448,13-EUR od 14.03.2011 do 06.04.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 390,13-EUR od 07.04.2011 do 08.05.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 332,13-EUR od 09.05.2011 do 12.06.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 274,13-EUR od 13.06.2011 do 10.07.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 216,13-EUR od 11.07.2011 do 08.08.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
zo sumy 158,13-EUR od 09.08.2011 do 08.09.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 100,13-EUR od 09.09.2011 do 06.10.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 42,13-EUR od 07.10.2011 do 08.11.2011 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 912,13-EUR od 29.03.2010 do 26.09.2010, zo sumy 859,136-EUR od 27.09.2010 do 02.11.2010, zo sumy 806,13-EUR od 03.11.2010 do 14.02.2011, zo sumy 632,13-EUR od 15.02.2011 do 15.02.2011, zo sumy 574,13-EUR od 16.02.2011 do 28.02.2011 zo sumy 506,13-EUR od 01.03.2011 do 13.03.2011, zo sumy 448,13-EUR od 14.03.2011 do 06.04.2011, zo sumy 390,13-EUR od 07.04.2011 do 08.05.2011, zo sumy 332,13-EUR od 09.05.2011 do 12.06.2011, zo sumy 274,13-EUR od 13.06.2011 do 10.07.2011, zo sumy 216,13-EUR od 11.07.2011 do 08.08.2011, zo sumy 158,13-EUR od 09.08.2011 do 08.09.2011, zo sumy 100,13-EUR od 09.09.2011 do 06.10.2011, zo sumy 42,13-EUR od 07.10.2011 do 08.11.2011, znížený o sumu 823,87-EUR, ktorý už odporca zaplatil, zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, teda 3,04 eura, k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Zmenka bola splatná "bez protestu" na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ neuhradil ani len časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal predloženie zmenky zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 navrhovateľ zobral návrh v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods.3 veta prvá O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Keďže k späťvzatiu v predmetnej časti došlo pred otvorení pojednávania vo veci samej, súd rozhodol tak , ako je uvedené v prvom výroku. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I, oddiel 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie č. 861/2007), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii"). Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Navrhovateľ je zahraničná právnická osoba so sídlom v Českej republike a odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že odporca má pobyt na území Slovenskej republiky, s poukazom na článok 2 odsek 1 kapitola I, oddiel 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach, je daná právomoc tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Keďže účastníci konania pochádzajú z dvoch rôznych štátov Európskej únie, prejednávaná vec zodpovedá definícii cezhraničného sporu podľa článku 3 odsek 1 kapitola I Nariadenia č. 861/2007 a predmet konania patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007, nakoľko navrhovateľom uplatnená pohľadávka spĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 odsek 1 kapitola I tohto nariadenia. Navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval súd podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade s Čl. I, § 92 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa forma zmenkového vyhlásenia spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené, v spojení s Čl. I,
§ 93 ods. 1 a 2 cit. zákona, podľa ktorých sa účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky spravujú právom platobného miesta a účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené. Podľa článku 4 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty. Podľa článku 5 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Podľa článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V súlade s článkom 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 súd vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a doručil ho odporcovi spolu s fotokópiou návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami a fotokópiou zmenky. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa článku 19 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s originálom predloženej zmenky a zistil tento skutkový stav: Odporca dňa 29.03.2010 vystavil zmenku na sumu 912,13-EUR, ktorú sa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29.03.2010 zaviazal zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Zmenka bola splatná v Bratislave a bola vystavená s doložkou "bez protestu". Podľa zápisu na zmenke sa na platenie mala predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka obsahuje bydlisko vystaviteľa (odporcu), jeho rodné číslo a vlastnoručný podpis. Na rube zmenky je uvedený nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Ide o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.o. . V zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového tak indosamentom došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na navrhovateľa, čo zakladá aj jeho aktívnu legitimáciu na uplatnenie nárokov z nej vyplývajúcich. Odporkyňou vystavená zmenka je zmenka na videnie (tzv. vistazmenka). Takáto zmenka je podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového splatná pri predložení, pričom zákonná lehota na jej predloženie predstavuje jeden rok odo dňa vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota. Odporca v tomto prípade lehotu na
predloženie zmenky predĺžil, keď určil, že zmenku možno predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Pôvodne si navrhovateľ návrhom uplatňoval v konaní napočítaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne vo výške 885,51-EUR a napočítaný 6% úrok zo zmenkovej sumy vo výške 46,51-EUR, t.j. celkom sumu vo výške 932,02-EUR. Zároveň navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil na zmenkovom úroku vo výške 0,25% denne a 6% zmenkovom úroku sumu 832,87-EUR, preto predmetom konania bola len suma vo výške 108,15-EUR a zmenková odmena vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 3,04-EUR. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť, celkový výška napočítaného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne tak bola v sume 208,73-EUR a celková výška napočítaného 6% úrok zo zmenkovej sumy vo výške 46,51-EUR, t.j. celkom suma vo výške 255,24-EUR. Vzhľadom k úhrade sumy 832,87-EUR, ktorú pôvodne navrhovateľ jednostranne započítal s časťou zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6% p.a. úrokom zo zmenky, tak súd ustálil, že nárok navrhovateľa uplatňovaný v tomto konaní bol v celom rozsahu uspokojený, preto návrh ako nedôvodný zamietol. Aj v prípade, ak by súd posúdil nárok navrhovateľa po čiastočnom späťvzatí ako dôvodný, návrh by zamietol a s poukazom na spoločné stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe ktorého má súd ex offo skúmal nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu. Keďže je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, môže súd túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Tento postup je možný aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujú podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. V konaní si súd pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2Er/848/2011, a oboznámil sa so Zmluvou o úvere č. 103000039 zo dňa 08.10.2009 uzavretou medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ , s.r.o. a odporcom, ktorej prílohou bola zmenka, ktorá je predmetom tohto konania. Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010. Pokiaľ by sme súhlasili so záverom, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Nedošlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom.
Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 cit zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n)oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p)práva spotrebiteľa podľa § 7, q)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 cit. Zákona, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd zmluvu preskúmal a zistil, že neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 cit. Zákona. Nakoľko z podaného návrhu vyplýva, že zmenková suma bola odporcom uhradená a súčasne odporca uhradil aj časť zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a časť 6% úroku zo zmenky, súd s poukazom na cit. Ustanovenia zákona posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Podľa článku 16 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporcovi trovy konania nevznikli, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.