Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/532/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Gabriely Briškovej v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenej: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. O., nar. X. M. XXXX, bytom C. Z. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: C. F., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie sumy 50,70 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -29 z 24. júna 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný cestoval 11. októbra 2012 v dopravnom prostriedku žalobkyne bez platného cestovného lístka, bol zastihnutý prepravným kontrolórom a na jeho výzvu odmietol zaplatiť základné cestovné platné v tom čase v sume 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 50 eur. Súd prvého stupňa aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obligatórne prihliadal na premlčanie nároku žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V prejednávanej veci išlo o premlčanie práva z prepravy, teda zo spotrebiteľskej zmluvy, uplatňované ako nárok dopravcu na cestovné a na prirážku k cestovnému (ktorá je rovnako právom vyplývajúcim z prepravy, pretože je výlučne spätá s prepravou). Pri právach z prepravy sa však použije osobitná premlčacia doba podľa § 108 OZ, ktorá je jednoročná. Táto jednoročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Jednoročná premlčacia doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy začala v prejednávanej veci plynúť 12.10.2012, kedy žalobkyni vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Žalobkyňa svoje právo uplatnila až podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 21.2.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Plynutie premlčacej doby v prejednávanej veci skončilo 12.10.2013. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), v zmysle ktorého žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhrada trov konania nebola priznaná, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedla, že povinnosť zaplatiť úhradu 50 eur za nepreukázanie sa cestovným lístkom vznikla žalovanej v zmysle § 16 ods. 4 písm. c/, d/, f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších zmien a doplnení v spojení s ustanoveniami Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (čl. 6 ods. 3). Táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Nakoľko zákon o doprave na dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je potrebné aplikovať § 101 OZ, a preto pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Záverom dala žalobkyňa do pozornosti rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave, v totožných veciach, v ktorých bolo jej odvolaniu vyhovené. Žalobkyňa nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu (Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ako i tarifa a cestovné poriadky sú verejným návrhom žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením do dopravného prostriedku oboznámiť sa s podmienkami cestovania, pričom na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby využije alebo si zvolí iný spôsob prepravy). Uvedený záver vyplýva aj z čl. 1 Prepravného poriadku. Nástupom žalovaného do vozidla mestskej hromadnej dopravy konkludentne a dobrovoľne uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o preprave osôb a preto bol povinný od uvedeného okamihu dodržiavať prepravné a tarifné podmienky.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 760 zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 . Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 .

Podľa § 108 práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v

prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým odstupom. Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam.

Žalobkyňa si v konaní uplatňovala cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle § 16 ods. 4 písm. c/, d/, f/ zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších zmien a doplnení v spojení a podľa prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné vychádzať z § 101 OZ, v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania podľa § 760 konkludentne tým, že žalovaný nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba žalobkyňou poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku žalovaného, ktorý cestoval v mestskom hromadnom prostriedku žalobkyne bez cestovného lístka, zaplatiť žalobkyni cestovné a prirážku k cestovnému, počnúc nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný žalobkyňou na plnenie. Jednoročná premlčacia doba tak v prejednávanej veci začala plynúť 12.10.2012 a uplynula dňom 14.10.2013 (podľa § 122 ods. 3 ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň) a pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa 21.2.2014, správny je záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku žalobkyne vymáhať žalované právo súdnou cestou, nemožno žalobe vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 OZ. Nárok na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ, ktorej použitia sa žalobkyňa v podanom odvolaní dovolávala.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na v tomto smere odlišné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné. Súd prvého stupňa správne kvalifikoval zmluvu z prepravy ako spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom žalobkyňa spĺňala definičné znaky dodávateľa (teda osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti) a žalovaný spĺňal definičné znaky spotrebiteľa (fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Z dôvodu, že súd prvého stupňa ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi, správne prihliadal na premlčanie práva žalobkyne (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa) a preto dôvodne žalobu zamietol.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil aj v časti o trovách konania, v ktorom plne úspešný žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanému bolo dôvodné.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Z dôvodu, že žalovaný ani v odvolacom konaní nepodal návrh na náhradu trov konania a zo spisu vznik trov ani nevyplýval, nebola žalovanému náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.