Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/212/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U. XXX/XX, L. H., o zaplatenie 8.689,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. októbra 2014, č.k. -61, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 4.412,75 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.328,61 eur od 12.08.2013 do zaplatenie do mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil súdu zmluvu o splátkovom úvere z 24.06.2008, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.472,81 eur. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu. Žalobca na jednej strane v žalobe uviedol, že úrok z omeškania vyčíslený (žalobcom v sume 545,20 eur) z obdobia pred postúpením pohľadávky si neuplatňuje, na druhej strane si ten istý nárok predsa len vyčíslil a uplatnil (v sume 345,97 eur), kvôli čomu súd tento nárok neuznal. Úrok dohodnutý v zmluve vo výške 12,35% ročne žalobca nesprávne vyčíslil, keď počítal s 360 dňami na rok, v ktorej časti opäť súd preto nárok žalobcu neuznal. Súd na základe uvedeného za oprávnený posúdil nárok na poskytnutej sume úveru (6.472,81 eur) po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný preukázateľne zaplatil, v danom prípade 2.144,20 eur. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v percentuálnej sadzbe v súlade so zákonom) z priznanej čiastky (nevrátených úverových prostriedkov) odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s vrátením úveru preukázateľne dostal do omeškania. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na poplatky za správu účtu, ktoré sú v zmluve uvedené. Vo zvyšku žalobu zamietol. K špecifikácii nároku je potrebné zároveň poznamenať, že žalobca navýšil úrokom 12,35 % ročne (vyčísleným sumou 1.594,22 eur) „istinu úveru 7.094,86 eur“, ktorý však už sám v sebe obsahuje úrok z úveru, a teda bol uplatnený duplicitne (úrok z úroku). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spore boli účastníci úspešní približne v rovnakom rozsahu, preto žiadnemu z nich nebola náhrada trov konania priznaná.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznal rozdiel medzi poskytnutým úverom a vykonanými úhradami. Žalobca bol toho názoru, že súd svoje rozhodnutie nijakým spôsobom neodôvodnil, respektíve z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, z akých dôvodov mu nepriznal uplatnený nárok pozostávajúci zo sumy súčtu splátok splatných od 10.12.2010 do 10.06.2018, to znamená 91 v celkovej sume 8.689,08 eur. Súd uviedol, že žalobca úrok dohodnutý v zmluve vo výške 12,35 % ročne nesprávne vyčíslil, pričom však bližšie neuviedol, v čom spočívalo jeho nesprávne vyčíslenie a ako sa predmetné nesprávne vyčíslenie prejavilo vo vzťahu k uplatnenému nároku. Odvolateľ bol toho názoru, že zmluva má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, preto nevidel dôvod na nepriznanie uplatnených splátok pozostávajúcich zo sumy istiny a riadneho úroku. Taktiež pokiaľ súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že si úrok z omeškania vyčíslený v sume 544,20 eur neuplatňuje a napokon si ho uplatnil v sume 345,97 eur, odvolateľ s týmto tvrdením nesúhlasil. Úrok z omeškania vo výške 544,20 eur predstavuje sumu úroku z omeškania vyčíslenú ku dňu postúpenia pohľadávky postupcom z celej dlžnej sumy od počiatku omeškania dlžníka s úhradou. Túto sumu si žalobca v konaní neuplatnil. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky ku dňu 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na to, že nemusel vyčísliť sumu úroku z omeškania a mohol v petite žalobného návrhu rozpísať úrok z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky až do zaplatenia, avšak z dôvodu prehľadnosti a menšej obsiahlosti petitu žalobného návrhu vyčíslil úrok z omeškania zo splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 345,97 eur a následne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do zaplatenia si uplatnil úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Bol toho názoru, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2011.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti trov konania zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bolo zaplatenie 8.689,08 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 4.412,75 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.328,61 eur od 12.08.2013 do zaplatenie do mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v súvisiacej časti trov konania.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné

otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné.

Porovnajúc všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami neriadil, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom sa súd zaoberal zamietnutím žaloby vo zvyšku, nemožno celkom jednoznačne zistiť, čo viedlo súd prvého stupňa k záveru o neopodstatnenosti žaloby, jeho závery sú stručné, bez podrobnejšieho odôvodnenia a čiastočne i rozporné.

K tvrdeniam odvolateľa, že predmetný záväzkový vzťah je potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) vopred pripravená, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona na ochranu spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti trov konania z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne tak o náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.