Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-154-2015.pdf
PDF · 100.95 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/154/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
R. Y., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - A., J. A. XXX/XX, právne zastúpená Q. & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom T. XXXX/XC, A., zastúpená konateľmi JUDr. I. Q. a JUDr. X. Q. a otca: R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Z. M. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. R. S., advokátkou so sídlom A., V. L. XXXX/XA, o úpravu práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú R. z a m i e t a.
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou R. každý utorok a štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod., párnu sobotu a nedeľu od 14:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti matky po dobu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí tejto doby je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou R. každý utorok a štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod., párnu sobotu a nedeľu od 14:30 hod. do 17:30 hod. Otec maloletú prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka sa z a v ä z u j e maloletú na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 21.05.2015 domáhal, aby súd znížil výživné na mal. R. zo sumy 220,- eur na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu a upravil stretávanie s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. R. každý párny týždeň v sobotu od 14:30 hod. do 17:30 hod. a v nedeľu od 14:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti matky. Uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom, že došlo k podstatnému poklesu príjmu, keďže v čase vydania rozhodnutia bol zamestnancom spoločnosti C., a.s. A., kde dosahoval príjem priemerne 1 136,53 eur netto mesačne. Po zmene pomerov jeho príjem u súčasného zamestnávateľa C.. A. z pracovného pomeru predstavuje cca 350,- eur netto mesačne od januára 2015. Vzhľadom
na pokles príjmu, ku ktorému malo dôjsť a napokon aj došlo v súvislosti so skončením pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti C., a.s. A., z dôvodu zrušenia funkcie sa otec zaujímal o možnosť získania príjmu, ktorý by aspoň čiastočne zmiernil pokles jeho príjmu a podarilo sa mu uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 22.12.2014 so zamestnávateľom C., a.s. A. s dohodnutou odmenou 100,- eur brutto, mesačne 70,10 eur netto na dobu určitú do 31.12.2015. Poukázal na to, že matka bola v čase posledného rozhodovania o výživnom na rodičovskej dovolenke a v súčasnej dobe je zamestnaná. Podstatné náklady, ktoré sú spojené s odôvodnenými potrebami otca maloletej predstavujú náklady, ktoré sú vynakladané v súvislosti s predpisom mesačnej zálohovej úhrady za byt, v ktorom býva, v sume 163,- eur a inkaso 30,- eur. Po odpočítaní týchto nákladov zostáva otcovi z jeho príjmu cca 420,- eur, suma vo výške 227,- eur. Uviedol, že žiada, aby súd upravil jeho styk s maloletou z dôvodu, že rozsah styku, ktorý matka pripúšťa len počas týždňa, nepostačuje na prehĺbenie citových väzieb otca s maloletou.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 19.06.2015 uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného na sumu 50,- eur mesačne, nakoľko obe strany sa vzájomne dohodli dňa 13.02.2014 na výške výživného 220,- eur mesačne. Matka sa domnieva, že otec musel počítať s tým, že sa v budúcnosti zamestná, jej majetkové pomery sa zmenia. Uviedla, že otec je zamestnaný v spoločnosti C. ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov je aj otec otca maloletej a preto sa matka domnieva, že sa mohol dohodnúť so svojím otcom na úprave platových podmienok. U predchádzajúceho zamestnávateľa v spoločnosti C., a.s. vystupuje otec otca maloletej vo funkcii člena predstavenstva. Ak by príjem otca predstavoval 438,- eur netto, nie je reálne, aby z tohto príjmu platil mesačné náklady na bývanie vo výške 193,- eur, mesačnú splátku za osobné motorové vozidlo v sume 130,- eur, náklady spojené s pohonnými hmotami, stravou, hygienickými potrebami a ďalšími životnými potrebami. Uviedla, že nikdy nebránila otcovi v styku s dieťaťom. Od septembra 2013 prestal byť otec v kontakte s matkou maloletej, stratil akýkoľvek záujem o maloletú. Začiatkom januára 2015 opäť kontaktoval matku maloletej s tým, že sa chce opäť stretávať s dcérou. Matka ihneď umožnila otcovi stretávanie s dcérou.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Kolízny opatrovník sa na pojednávania nedostavil, doručenie mal riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Má výdavky v súvislosti s bývaním, bežné výdavky so stravou, ošatením, platí zákonné a havarijné poistenie za osobné motorové vozidlo Volkswagen Polo, zákonné poistenie ročne 120,- eur a havarijné 350,- eur. Náklady na pohonné hmoty sú 60,- eur mesačne. Cestuje v rámci Žiliny, keďže dochádza do zamestnania z U. na V. ulicu v A.. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. V čase ukončenia pracovného pomeru nedostal odstupné, pretože pristúpil na dohodu, že sa zamestná v spoločnosti C., spol. s r. o. G., že si hľadá prácu. Činnosť na pozícii výrobného úseku, ktorú vykonával po skončení pracovného pomeru, prešla na kolegu, ktorý pracuje v spoločnosti vyše 20 rokov a má väčšie skúsenosti ako on. Tento pracovník robil na pozícii vedúceho výrobno-technického úseku a po organizačnej zmene vykonáva tú istú náplň práce ako otec a takisto robí prácu, ktorú robil predtým. Uviedol, že rodičia si neželajú, aby býval s nimi. V rodinnom dome nemá izbu, kde by mohol bývať. V súvislosti s hľadaním zamestnania uviedol, že bol pozvaný na pohovor do Dolného Kubína. Na pohovor sa nemohol dostaviť z dôvodu pracovných povinností. Ak by bol prijatý do zamestnania u tohto zamestnávateľa, mohol dosiahnuť príjem okolo 1 000,- eur v hrubom. Od januára 2015 nespláca otcovi splátku za auto vo výške 150,- eur mesačne. Poplatky v súvislosti s havarijným a zákonným poistením zaplatil minulý týždeň, keďže bolo splatné do konca januára a prostriedky si požičal od rodičov. V súčasnej dobe neplatí poplatky súvisiace s bývaním. Tieto platia jeho rodičia. Poplatky neplatí od 01.01.2015 a dohodol sa s rodičmi, že neskôr im celý nedoplatok na bývaní uhradí.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že jej príjem je okolo 770,- eur v čistom a je zamestnaná od marca 2014. Do zamestnania nastúpila ešte pred ukončením rodičovskej dovolenky. Maloletá začala chodiť do jaslí od času, keď sa zamestnala a v súčasnej dobe navštevuje MŠ. V škôlke platí poplatok 17,- eur, za stravu okolo 30,- eur mesačne. Ďalej má maloletá bežné výdavky so stravou, ošatením. Začala navštevovať krúžok gymnastiky od septembra 2015 a poplatok do decembra bol 46,- eur, za 10 týždňov je poplatok ďalších 32,- eur. S maloletou bývajú v rodinnom dome s jej rodičmi, ktorým prispieva
na bývanie 50,- eur. Do práce chodieva zo Žiliny do Tepličky nad Váhom motorovým vozidlom a náklady na pohonné hmoty sú 120,- eur mesačne. Je vlastníčkou motorového vozidla Škoda Fabia, na kúpu auta si požičala finančné prostriedky od rodičov, ktoré im spláca a za auto zaplatila 5 000,- eur. Splátka je 130,- eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností. Otec na výživu prispieva 220,- eur mesačne, okrem toho iným spôsobom dcére neprispieva. Naposledy videl dcéru 8. apríla 2015. Od toho obdobia ju nekontaktoval s tým, že by sa chcel s maloletou stretnúť. Otec maloletej nedal darčeky ani na narodeniny, meniny a Vianoce.
Zo správy zamestnávateľa matky J. L., s.r.o. A. súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 5/2014 - 5/2015 predstavoval sumu 770,88 eur.
Zo správy zamestnávateľa otca C., s.r.o. A. súd zistil, že otec je zamestnancom spoločnosti na riadnu pracovnú zmluvu, ktorá je dojednaná na dobu neurčitú od 01.01.2015. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 1/2015 - 5/2015 predstavoval sumu 378,- eur.
Zo správy spoločnosti C., a.s. A. zo dňa 17.6.2015 súd zistil, že spoločnosť vykazuje dlhodobo zlé ekonomické výsledky, čoho dôvodom sú neustále úsporné opatrenia vedením spoločnosti. Otec pracoval v spoločnosti na dobu neurčitú, vykonával skumulovanú funkciu vedúci výrobného úseku a správa budov. Svoju prácu vedúceho výrobného úseku vykonávanú na Kamennej XX, Žilina by naďalej vykonávať nemohol, nakoľko v spoločnosti C. zostal na pracovnej pozícii vedúci výrobno-technického útvaru pracovník, ktorý na základe organizačnej zmeny kumulovane vykonáva činnosť vedúceho výrobného úseku, teda činnosť, ktorú pred organizačnou zmenou vykonával otec, spolu s náplňou práce vedúceho výrobno-technického úseku. Otec súhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 31.12.2014 s tým, že bude pracovať v spoločnosti C., a.s. na dohodu o pracovnej činnosti ako špecialista výrobného úseku a za uvedených okolností prejavil záujem o uzavretie pracovného pomeru na dobu neurčitú so spoločnosťou C. v pracovnej pozícii správa budov. Jeho príjem za obdobie 6/2014 - 10/2014 bol v čistom 917,12 eur mesačne, v novembri 2014 - 481,10 eur a v decembri 2014 - 729,82 eur. Od 01.01.2015 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom čistá mzda mesačne predstavuje 70,15 eur.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a otca dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že mal. R. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok a príjem otca bol za obdobie 10/2013 - 12/2013 v priemere 1 402,- eur. Otec v priebehu konania podával návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na zníženie výživného na sumu 50 eur. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného zmenou pomerov na jeho strane, znížením príjmu a to v dôsledku zrušenia funkcie vedúceho výrobného úseku na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách. Jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zníženie výživného prvostupňový súd zamietol uznesením č. k. XXP XXX/XXXX - XXX zo dňa 24.6.2015 a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.06.2015. Treba uviesť, že v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uvádza, že z prezentovaných dôkazov nevyplynulo, že by otec ukončil pracovný pomer z objektívnych dôvodov. Dohoda o skončení pracovného pomeru neobsahovala dôvod ukončenia pracovno-právneho vzťahu. Až z tvrdení otca a zo správy spoločnosti C., a.s. vyplynulo, že dôvodom uzavretia tejto dohody mali byť organizačné zmeny. Poukázal na ustanovenie § 60 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písmeno a) - c) Zákonníka práce. Pokiaľ teda malo byť dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru otca rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh technického vybavenia alebo znížení stavu zamestnancov, mala byť táto skutočnosť formulovaná v dohode o skončení pracovného pomeru. Na pojednávaní otec zotrval na tom, že pracovný pomer bol ukončený na základe organizačnej zmeny, uviedol, že mu nebolo vyplatené odstupné, na ktoré mal, v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov nárok, pretože pristúpil na dohodu, že sa zamestná v spoločnosti C... Otec vo svojom návrhu na zníženie výživného, ktorý podával dňa 21.05.2015, uvádzal aké sú jeho výdavky v súvislosti s bývaním, že po odpočítaní týchto nákladov mu zo sumy 420,- eur zostáva suma 227,- eur mesačne. Na pojednávaní, na otázku súdu, z čoho platí všetky svoje výdavky, otec uviedol, že od januára 2015 neplatí za bývanie. Dohodol sa s rodičmi, že budú platiť poplatky súvisiace s bývaním a tento nedoplatok im doplatí. Taktiež nespláca otcovi pôžičku na zakúpenie auta vo výške 150,- eur mesačne. Uviedol, že od rodičov si požičal aj na zaplatenie zákonného a havarijného poistenia, ktoré musel zaplatiť do konca januára 2016, teda zákonné poistenie 120,- eur a havarijné poistenie 350,- eur. Jeho náklady na pohonné hmoty má mesačne 60,- eur, pričom cestuje v rámci Žiliny z U. na V. ulicu. I. uviedol, že si hľadal zamestnanie. Predložil súdu doklady, v súvislosti s hľadaním zamestnania, s najskorším dátumom 7. júla 2015. Z internetovej stránky Profesia súdu preukázal len potvrdenie o zaregistrovaní jeho reakcie na ponuku pracovného miesta, avšak nepreukázal či sa o túto ponuku ďalej
zaujímal a ako bola jeho žiadosť vybavená. Predložil len vyjadrenie spoločnosti V. Y., že nebol zaradený do ďalšieho kola výberového konania na požadovanú pracovnú pozíciu. Uviedol, že mal dojednaný pohovor so spoločnosťou v Dolnom Kubíne, kde mohol dosahovať príjem okolo 1 000,- eur v hrubom. Na tento sa však nedostavil z dôvodu pracovných povinností. Otcovi sa, podľa jeho vyjadrení, teda znížil príjem už od januára 2015 na sumu okolo 420 eur, od tejto doby mali zaňho platiť poplatky s bývaním jeho rodičia, ktorí mu tiež požičali finančné prostriedky na zaplatenie zákonného a havarijného poistenia, prestal otcovi splácať pôžičku na auto, návrh na zníženie výživného podával však 21.05.2015 a prácu, podľa preukázaných dokladov, si začal hľadať až v júli 2015, pričom na ponúkanú pracovnú ponuku, lepšie platené miesto, na pohovor sa nedostavil. Podľa názoru súdu, otec nepreukázal, že pracovný pomer skončil z objektívnych dôvodov, nevynaložil dostatok úsilia k tomu, aby si zabezpečil inú prácu s vyšším príjmom, aký dosahuje teraz a z toho dôvodu jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Treba uviesť, že k zmene pomerov došlo na strane maloletej, ktorá navštevuje MŠ, rastie, zvyšujú sa jej výdavky v súvislosti so stravou, ošatením.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Rodičia v priebehu konania uzavreli dohodu ohľadne úpravy styku otca s maloletou a podľa názoru súdu táto ich dohoda je v záujme maloletej, keďže maloletá má právo stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a dohodu rodičov schválil.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.