Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-443-2000.pdf
PDF · 149.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4C/443/2000
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcov: 1/ V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, 2/ H. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. U. Č.. XXX/XX, 3/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1718, proti žalovaným: 1/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, 2/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Jozef Vaľo, advokát so sídlom v Bratislave, Seberíniho 21, 3/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. - Q., V. Č.. XXXX, Česká republika, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Elena Gregorová, súdna tajomníčka tunajšieho súdu, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7 549,86 s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1/ , 2/ a 3/ rade s ú p o v i n n í každý zaplatiť sumu 1 623,81 EUR spolu so 17,6% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy, počnúc dňom 11.08.2000 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade z a m i e t a .
III. Súd návrh navrhovateľky v 3/ rade z a m i e t a .
IV. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia svojím návrhom zo dňa 19.06.2000 v spojení so zmenou zo dňa 22.04.2002 pripustenej na pojednávaní dňa 09.09.2002 žiadali aby súd určil, že 1/ odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľovi v 1/ rade každý zaplatiť sumu 43.333,33 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu do zaplatenia oproti povinnosti navrhovateľov vydať odporcom nehnuteľnosti zapísané na LV č. T. KN parc. č. T./X, orná pôda o výmere 932 m2, KN parc. č. XXXX/ X v častiach zastavené plochy o výmere 250 m2 a orná pôda o výmere 200 m2, rozostavaný rodinný dom na KN parc č. XXXX/X a XXXX/X k.ú. a obce H. do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, 2/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľom v 1/ a 2/ rade každý zaplatiť sumu 38.717,- Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu poslednému z odporcov až do zaplatenia, že 3// odporcovia v 1/, 2/ rade sú povinní navrhovateľom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť 30.605,80 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu poslednému z odporcov až do zaplatenia s tým, že plnením jedného z týchto odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov, 4/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľke v 3/ rade každý zaplatiť sumu 2.258,63 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu poslednému z odporcov až do zaplatenia a 5/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľke v 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť 73,914,- Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žalobného návrhu poslednému z odporcov až do zaplatenia s tým, že plnením jedného z týchto odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 18.03.1999 uzavrel žalobca v 1/ rade ako kupujúci s manželmi F. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. Č.. XXX ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. H. - KN parc. č. XXXX/X, stavba o zastavanej ploche 250 m2 a orná pôda o výmere 208 m2 a KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 932 m2. Dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- Sk žalobca v 1/ rade zaplatil pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. Dňa 31.03.1999 podali zmluvné strany návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva podľa uvedenej zmluvy. Vtedajší Okresný úrad v Tvrdošíne, katastrálny odbor, rozhodnutím č. W. XXX/XX zo dňa 28.04.1999 zamietol návrh na povolenie vkladu uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že predmetom zmluvy bola i rozostavaná stavba, ktorá však v čase prevodu nebola zapísaná na LV č. XXX k.ú. H., takže ju nemožno v rámci kúpnej zmluvy previesť. Žalobca v 1/ rade tak na základe uvedenej kúpnej zmluvy nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže predávajúci F. L. C. W. krátko po sebe dňa 06.07.1999 (C. W.) a 14.07.1999 (F. W.) zomreli, žalobca v 1/ rade sa voči každému zo žalovaných, ktorí ako dedičia nadobudli predmetné nehnuteľnosti v podiele po 1/3-ine, domáha vydania 1/3-iny kúpnej ceny, a to titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka .Okrem toho žalobcovia od začiatku roku 1999 za účelom dostavby rodinného domu, ktorý bol o.i. nehnuteľností predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, vložili investície v súhrnnej čiastke 227.446,70 Sk. Aj o túto sumu sa žalovaní ako dedičia predmetných nehnuteľností bezdôvodne obohatili. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade do rozostavanej stavby vložili investície v čiastke 146.756,80 Sk, z čoho investície v sume 116.151,- Sk vložili za života manželov W. a investície v sume 30.605,80 SK po smrti manželov W.. Žalobkyňa v 3/ rade do rozostavanej stavby vložila investície v čiastke 80.689,90 SK, z čoho investície v sume 6.775,90 SK vložila za života manželov W. a investície v sume 73.914,- Sk po smrti manželov W..
Okresný súd svojim rozsudkom zo dňa 12.05.2004 navrhovateľom vyhovel, avšak Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim uznesením sp. zn. 23Co 486/04 zo dňa 30.08.2005 tento rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že treba rozlíšiť, či sa jedná o dobromyseľne vložené investície do cudzej nehnuteľnosti alebo nie, s tým, že bude potrebné dokazovanie zamerať na zistenie, či navrhovateľ, resp. navrhovatelia investovali do rodinného domu odporcov a ich právnych predchodcov už pred uzatvorením kúpnej zmluvy, resp. v čase po jej uzatvorení do zamietnutia návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností s vedomím právnych predchodcov odporcov s ich súhlasom ako oprávnení držitelia nehnuteľností, alebo bez ich vedomia a súhlasu. Na základe akej právnej skutočnosti v zhodnocovaní nehnuteľností pokračovali po tom, čo ich návrh na vklad kúpnej zmluvy bol zamietnutý, aké ďalšie dohody v tomto smere boli s právnymi predchodcami odporcov, resp. odporcami po smrti ich právnych predchodcov, či zamietnutie návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností nemožno považovať za okamih straty dobrej viery navrhovateľov v držbe a zhodnocovaní nehnuteľností a v tomto zmysle ďalej právne posúdiť ich nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia na náhradu nákladov, účelne vynaložených na zhodnotenie vecí. Zároveň poukázal na skutočnosť, že keďže návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej zmluvy bol zamietnutý, nemôžu sa navrhovatelia domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 OZ spôsobom nimi formulovanom v petite žalobného návrhu pokiaľ žiadajú zaplatiť sumu oproti vydaniu nehnuteľnosti.
V ďalšom priebehu konania potom navrhovatelia podali návrh na zmenu žalobného petitu svojím podaním zo dňa 10.02.2006 kde súd pripustil zmenu žalobného petitu svojím uznesením zo dňa 10.05.2006 v znení: 1/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľovi v 1/ rade každý zaplatiť sumu 43.333,33 Sk s 18% úrokom z omeškania odo 14.07.2000 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, 2/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľom v 1/ a 2/ rade každý zaplatiť sumu 38.717,- Sk s 18% úrokom z omeškania odo 14.07.2000 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, 3/ že odporcovia v 1/, 2/, 3/ rade sú povinní navrhovateľom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť 30.605,80 Sk s 18% úrokom z omeškania odo 14.07.2000 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného z týchto odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov, 4/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľke v 3/ rade každý zaplatiť sumu 2.258,63 Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa 14.07.2000 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku 5/ že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní navrhovateľke v 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť 73.914,- Sk s 18% úrokom z omeškania odo dňa 14.07.2000 až do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z týchto odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov.
Okresný súd potom vydal dňa 28.01.2009 rozsudok ktorým zaviazal odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade každý sumu 1.438,40 EUR (43.333,33 Sk) spolu s 17,6% úrokom z omeškania z tejto sumy od 14.07.2000 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej zaviazal odporcov v 1/, 2/ a 3/ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 1.015,93 EUR (30.605,80 Sk) spolu s 17,6% úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.08.2000 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím rozsudkom 9Co 417/2009, 9Co 418/2009 zo dňa 25.02.2010 potvrdil rozsudok Okresného súdu zo dňa 28.01.2009 vo výroku, ktorým odporcom v rade 1/, 2/ a 3/ uložil zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ každému sumu 1.438,40 EUR (43.333,33 Sk) spolu s 17,60% úrokom z omeškania od 14.07.2000 do zaplatenia a v ostatných výrokoch rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo vyššie citovanom rozsudku Krajský súd poukázal na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy a vyplatenie kúpnej ceny za prevod nehnuteľností, pričom k vkladu kúpnej zmluvy neprišlo, vznikol navrhovateľom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vyplatenej kúpnej ceny a vložených investícií a to z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Zhodne s názorom okresného súdu krajský súd tiež za nedôvodnú považoval námietku premlčania vznesenú odporcami, keď subjektívne navrhovateľ v rade 1/ sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť, až z právoplatného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad kúpnej zmluvy z 28. 04. 1999, nakoľko až týmto dňom právny dôvod, na základe ktorého plnil, odpadol. V nadväznosti na uvedené odvolací súd výrok rozsudku, ktorým okresný súd uložil odporcom v rade 1/, 2/, a 3/ zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ každému po 1.438,40 eur so 17,6 %-ným úrokom z omeškania, v tejto časti ako správny potvrdil.
Záver okresného súdu o tom, že pokiaľ vynaložili navrhovatelia v rade 1/, 2/, a 3/ investície do rodinného domu, ktorý mal byť predmetom prevodu po smrti predávajúcich, vznikla im voči odporcom v rade 1/, 2/ pohľadávka v nimi uplatnenej výške 30.605,80 Sk, tak, ako si ju v žalobe uplatnili, krajský súd považoval za predčasný a nedostatočne zdôvodnený.
Zo znaleckého posudku podaného znalcom E.. Š. vyplýva, že navrhovatelia v rade 1/, 2/ predložili doklady o nákupe materiálu i za života právnych predchodcov odporcov v rade 1/, 2/, a 3/, ktoré znalec na stavbe identifikoval a ktoré zo strany okresného súdu bez ďalšieho zohľadnené neboli, doklady uvedené na strane 15 znaleckého posudku z 5.6.1999, z 8.6.1999, z 24.6.1999 a z 19.4.1999, na strane 17 znaleckého posudku z 24.5.1999, z 27.5.1999, na strane 19 znaleckého posudku z 18.2.1999 a podobne. Navrhovatelia v podanom odvolaní tvrdili tiež o vložení investícií súdom uvedených vo výške 112.112,30 Sk ešte za života právnych predchodcov odporov, keď sa jednalo o súhrnný doklad použitý pre účely vypovedania zmluvy o stavebnom sporení, pozostávajúceho z väčšieho počtu čiastkových dokladov.
V nadväznosti na uvedené si bude musieť okresný súd nanovo ustáliť, ktoré investície vložili navrhovatelia za života právnych predchodcov odporcov, ktoré po ich smrti a to tak podľa záverov súdneho znalca, ako i podľa dokladov predložených navrhovateľmi po zohľadnení ich námietok.
Z jeho rozhodnutia totiž nebolo zrejmé, prečo neuznal krajským súdom poukazované doklady, akými úvahami sa pri rozhodnutí riadil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré za nepodložené a prečo doklady o nákupe materiálu, ktoré boli znalcom identifikované ako zabudované v rodinnom dome, vystavené za života právnych predchodcov odporcov v rade 1/, 2/ neuznal.
Okresný súd po doplnení dokazovania dňa 31.03.2014 svojim rozsudkom č.k. 4C 443/2000-562 rozhodol tak, že odporcovia v 1. 2. a 3. rade sú povinní každý zaplatiť navrhovateľom v 1. a v 2. rade sumu 1 768,90 EUR spolu s 17,6% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy počnúc dňom 11.08.2000 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol, súd návrh navrhovateľky v 3. rade zamietol.
V tomto rozsudku súd okrem iného v odôvodnení uviedol:
Z vykonaného dokazovania považuje súd za potrebné zvlášť poukázať na tieto skutočnosti:
V spise sa ako dôkaz nachádza znalecký posudok č. XXX/XX znalca Ing. Ladislava M., vyhotovený na základe objednávky žiadateľa V. X. zo dňa 15.06.1999 vyhotovení dňa 21.06.1999 kde je uvedené, že prehliadka bola uskutočnená dňa 15.06.1999. Účelom posudku mala byť kúpa - predaj, nadobúdateľ fyzická osoba. Znalec popisuje predmetný rozostavaný rodinný dom v čl. 3.1.1. takto
3.1.1. Rozostavaný rodinný dom Popis: dom na parc. č. XXXX/X je samostatne stojaca murovaná poschodová nepodpivničená budova zastrešená sedlovou strechou. Na stavbe sú zatiaľ vykonané hrubé stavebné práce v rozsahu základy, obvodové murivo bez vonkajších a vnútorných omietok, stropy a zastrešenie, v podkroví nie sú vykonané stavebné úpravy. Na stavbe nie sú vykonané žiadne inštalačné práce ani prípojky. Dispozičné riešenie súčasného stavu stavby a fotodokumentácia sú uvedené v prílohe. Charakteristika: na základe vydaného stavebného povolenia charakterizujem stavbu ako rodinný dom a ocením ju podľa § 2 vyhlášky. Vek, životnosť, opotrebenie: stavba bola postavená v roku 1982, je vymurovaná z plynosilikátových tvárnic osadená na pásových základoch a zastrešená drevenou strechou, priemerná životnosť takýchto stavieb sa pri bežnej údržbe uvažuje 100 rokov. Na stave sú viditeľné vplyvy od počasia, zamokanie od zemnej vlhkosti, nesprávne položený keramický strop poschodia, preto uvažujem s opotrebením podľa veku stavby a skrátenou životnosťou na 20 rokov. Vek: 17 r., životnosť: 80 r Percento ročného opotrebenia: Pr = 100% / 80 r =1,25 %/r Opotrebenie : 17 r * 1,25 %/r = 21,25 %
Cenu rodinného domu znalec určil na sumu 316.240,75 Sk, pozemku 13.650,- Sk.
V tomto konaní ustanovený znalec Ing. Ľubomír Šaštinský podal znalecký posudok č. 82/2003 zo dňa 14.12.2003 v ktorom porovnal vykonané práce uvádzané navrhovateľom v porovnaní s dokladmi o zakúpení materiálu zabudovaného do stavby, určil hodnotu ceny vecí zabudovaných do stavby, resp. hodnotu stavebných prác tak, že zistil materiál v hodnote 336.751,22 Sk a montáže (práce) v hodnote 233.005,78 Sk, ktoré boli preinvestované navrhovateľom na predmetnom rozostavanom rodinnom dome. V znaleckom posudku na str. č. 20 (č.l. 136 spisu) je uvedené, že znalec vychádzal z predpokladu, že dodávky a montáže boli na predmetnom stavebnom objekte realizované v období IV.kvartál/1998 až I.kvartál/1999. Zároveň na str. č. 21 znaleckého posudku uviedol, že nie je schopný preukázateľne zodpovedať otázku, aké dodávky materiálu a ktoré montážne práce boli realizované navrhovateľom v presne stanovenom období marec až máj 1999.
V spise ( napr. č.l. 186-187) sa nachádza potvrdenie starostu obce H., že koncom roku 1998 a v roku 1999 vykonával V. X. úpravy predmetného pozemku a rozostavanej stavby, resp. toto potvrdzujú svojím prehlásením, že tieto práce sa vykonávali od polovice roku 1998 do konca roku 1999 napr. Ľ. X. a X. X. C. H.. Na pojednávaní dňa 18.04.2007 vo svojej výpovedi navrhovateľ V. X. uvádza, že od mája 1999 pracoval na týždňovkách, mal málo času, s tým, že po smrti rodičov odporcov robili ešte nejaké práce na dome asi týždeň, možno dva, potom stavbu zadebnili, resp. popisuje tu postup prác od roku 1998 do roku 1999. Na tomto pojednávaní odporca v 2/ rade Ján Vrabec vo svojej výpovedi uviedol, že on osobne V. X. nevyzval, aby prestal rekonštruovať rodinný dom, avšak po pohrebe navrhovateľa navštívil, lebo sa zaujímali o papiere k domu a vyplatenie kúpnej ceny, videl, že v roku 1998 navrhovatelia naviezli ku domu hlinu a štrk. Z výpovede odporcu v 1/ rade na pojednávaní dňa 02.07.2007 je zrejmé, že otcovom pohrebe odporcovia išli k X. domov, resp. v roku 1999 na ulici potom povedal V. X. st., že nemajú s domom čo robiť, pretože nie sú jeho vlastníkmi, ale oni ďalej pokračovali v prácach, tak išiel toto oznámiť na políciu a až po tomto jeho oznámení X. prestali s rekonštrukciou domu. Zároveň tento odporca tvrdil, že navrhovatelia mali znalcovi tvrdil, že určitý objem prác mali vykonať za tri mesiace. Zo spisu (napr. č.l. 215) je preukázané, že Jozef Vrabec dňa 29.07.1999 dal písomný podnet na Okresnú prokuratúru na V.
X. pre podozrenie z trestného činu podvodu, nakoľko mal podozrenie, že tento nevyplatil jeho rodičom kúpnu cenu, v spise sa nachádza jeho výpoveď na polícii zo dňa 21.11.1999.
Ako vyplýva z uznesenia o dedičstve sp. zn. U. XXX/XX vydaného Okresným súdom v Dolnom Kubíne dňa 09.02.2000 v dedičskej veci po poručiteľke C. W., rod. Z., naposledy bytom H. XXX, zomrelej dňa 06.07.1999 tak preberateľmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H., vedených na LV č. XXX, pod A parc. reg. C - KN parc. č. XXXX/X - orná pôda - 932 m2, XXXX/X v častiach zastavané plochy - 250 m2 a orná pôda - 208 m2, stavby - rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku KN parc. č. XXXX/X/X sa stali deti poručiteľky F. W., F. W. L. Q. W. rovnakým dielom, t.j. po 1/3 v pomere k celku.
V zmysle § 136 OSP, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
V zmysle § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V zmysle § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 470 ods. 2 OZ, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
V danom prípade potom súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia viazaný vysloveným názorom odvolacieho súdu, že ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu, ktorý neskôr odpadol rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V danom prípade do úvahy bral za preukázanú tú skutočnosť, že je preukázané z dôkazov uvedených vyššie, že stavebné práce na predmetnom rodinnom dome boli vykonávané od polovice roku 1998 do leta 1999. Je zrejmé, že po smrti rodičov odporcu nedošlo k ďalšej zhode medzi navrhovateľmi a odporcami o dokončení prevodu vlastníckeho práva k domu na navrhovateľov a potom došlo aj k zastaveniu prác, kde k zastaveniu prác malo dôjsť podľa navrhovateľa približne dva týždne po pohrebe, resp. aj odporca F. W. poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovatelia prestali prevádzať práce po jeho oznámení na polícii, ktoré urobil 29.07.1999. Tieto skutočnosti majú význam v tom, že v súlade s oboma rozhodnutiami odvolacieho súdu, mal si prvostupňový súd ujasniť dokedy možno považovať vložené investície za dobromyseľné. Podľa názoru prvostupňového súdu investície možno považovať za dobromyseľné od ich počiatku, teda od roku 1998, pretože je nesporné, že sa diali so súhlasom vtedajších vlastníkov rodinného domu a momentom zániku dobromyseľnosti je nesúhlas čo i len jedného z dedičov, teda možno ho datovať na koniec júla, resp. začiatok augusta 1999. Od tohto momentu totiž možno spravodlivo žiadať od navrhovateľov aby vedeli, že investujú do cudzieho bez súhlasu, nemožno to od nich spravodlivo žiadať po zamietnutí návrhu na vklad, nakoľko v konaní bolo preukázané, že vlastníci nehnuteľností robili kroky potrebné k opätovnému predaju, resp. ani samotným momentom smrti vtedajších vlastníkov, nakoľko je zrejmé, že musela uplynúť nejaká doba v ktorej sa to navrhovatelia museli dozvedieť a zároveň mohli predpokladať vzhľadom na rozsah investícií súhlas právnych nástupcov. Treba mať totiž na zreteli tú skutočnosť, že prakticky väčšina účastníkov, ako i manželia W., žili v jednej dedine a investície boli takého charakteru, že od všetkých možno spravodlivo žiadať, aby o týchto vedeli. Pokiaľ ide o samotné investície, tu súd ešte považuje za potrebné poukázať na jeden dôkaz a to na znalecký posudok Ing. Ladislava Bednára a to predovšetkým na dátum jeho vyhotovenia, resp. aj prehliadky nehnuteľnosti kde je zrejmé, že tento dôkaz nie je hodnoverný a je poplatný svojmu účelu, kedy bol robený ako podklad pre kúpnu zmluvu. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že taký stav nehnuteľnosti, ako popisuje tento znalec už v tomto momente podania znaleckého posudku nemohol byť taký, nakoľko už temer rok mali prebiehať dokončovacie práce, ako vyplýva z výsledkov vyššie popísaného dokazovania. Nie je teda možné zistiť cenu bezdôvodného obohatenia jednoduchým porovnaním ceny určenej znalcom Bednárom, resp. následne znalcom Šaštinským. Preto súd poukazuje na § 136 OSP, kedy vzhľadom na dôkaznú situáciu musí súd určiť výšku nárokov podľa svojej úvahy. Treba poukázať na to, že aj čo sa týka účastníkov, tak dôkazné bremeno bolo pre nich zdá sa príliš ťažké a nemožno považovať ich prístup k dokazovaniu za adekvátny, keď sa títo obmedzovali len na rôzne tvrdenia bez návrhov, dôkazov alebo ich produkovania.
Súd teda vychádzal z toho, že od začiatku augusta 1999 nemožno považovať vložené investície za dobromyseľné a pokiaľ ide o ich výšku, prichádza do úvahy len náhrada skutočne preukázaných investícií, už aj vzhľadom na skutočnosť, že pokus o dokončenie stavby predmetného domu sa dial svojpomocne. Samozrejme rozhodujúci je čas vynaložených investícií, nie samotný dátum prípadného potvrdenia.
V danom prípade súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Šaštinského, kde pokiaľ ide o faktúru za realizáciu plynovej inštalácie, ktorou preukazovala svoj návrh navrhovateľka W. X. je zrejmé, že túto vo výške 13.937,70 Sk súd nemohol akceptovať, nakoľko ako sa sám presvedčil a konštatoval to aj znalec Šaštinský, žiadne takéto práce na stavbe prevedené neboli. K tejto navrhovateľke možno uviesť, že táto žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala z čoho má pozostávať jej nárok, nepredložila k tomu žiadne dôkazy a tieto dokonca neprodukovala ani k preukázaniu svojej výslovnej dobromyseľnosti, keď nebola a ani nemala byť kupujúcim predmetného rodinného domu. V jej prípade je vyslovene zrejmé, že súd musel návrh v tej časti, v ktorej sa táto navrhovateľka domáhala zaviazať odporcov k úhrade investícií, ktoré mala vložiť, zamietnuť.
Taktiež pokiaľ ide o doklady, ktoré by mali preukazovať investície navrhovateľov a ktoré sú uvedené na str. č. 15 znaleckého posudku znalca Šaštinského, tak v tomto prípade tieto súd nemohol brať do úvahy okrem pokladničného dokladu na sumu 2.385,- Sk, 1.345,- Sk, 408,- Sk, 505,- Sk, 792,- Sk, 2.804,- Sk, v celkovej sume 7.843,- Sk, ostatné predložené doklady, nakoľko preukazovali nákup materiálu po súdom deklarovanej strate dobromyseľnosti, resp. boli neidentifikovateľné ako napr. pokladničný doklad zo dňa 14.08.1999. Sumy, ktoré súd uviedol, boli použité na nákup materiálu a znalec potvrdil, že bolo možné tieto použiť pri dostavbe predmetného domu. Pokiaľ ide o zohľadnenie ďalších dokladov, tak žiadny doklad uvedený na str. č. 16 citovaného znaleckého posudku podľa názoru súdu nepreukazuje, že išlo o veci zakúpené v čase trvania dobromyseľnosti navrhovateľov, nakoľko uvedené doklady preukazujú zakúpenie materiálu až na jeseň 1999 (október, november 1999), prípadne sú dátumy nečitateľné (na 696,- Sk a 18,- Sk) a teda nepotvrdzujú tvrdenie navrhovateľov. Pokiaľ ide o doklady uvedené na č.l. 17, tak tu súd uznal za oprávnené náklady vo výške 13.600,- Sk, kedy uznal za oprávnené 780,- Sk za materiál z 09.04.1999 a 380,- Sk z 24.05.1999 ako aj doklad o zasklení za 12.500,- Sk a to napriek, tomu, že išlo o doklady z 13.10.1999, pretože je zrejmé, že v danom prípade sa na stavbe zasklené okná nachádzajú a je zrejmé, že pri tomto type prác dochádza k fakturovaniu s oneskorením oproti skutočne vykonanej práci. Keďže je zrejmé, že práce sa ukončili najneskôr začiatkom augusta 1999, je zrejmé aj to, že vtedy už zasklenie muselo byť, navyše keď to je taký znak domu, ktorého neexistenciu by si boli odporcovia všimli ako prvú a boli by zrejme neexistenciu osadenia okien, resp. ich zasklenia namietali. Ostatné doklady súd neuznal preto, že buď nebol zrejmý dátum, kedy mal byť nejaký materiál prípadne náradie zakúpené, resp. bol zakúpený po auguste 1999, prípadne zo znaleckého posudku alebo z ohliadky nevyplývalo, že sa tam uvedený materiál nachádza, či bol použitý. V prípade dokladov uvedených na str. č. 18, súd uznal materiál preukazovaný zoznamom dokladov účelového použitia zo dňa 20.08.1999 pre Prvú stavebnú sporiteľňu vo výške 112.261,40 Sk, teda nebral do úvahy len tie doklady, ktoré preukazovali položky č. 9,10,11,27,29,22 ktoré znalec v rodinnom dome nenašiel. V danom prípade práve nebol podstatný dátum uvedeného zoznamu predloženého stavebnej sporiteľni, nakoľko je zrejmé, že sa predkladajú doklady o investíciách spätne od začiatku stavebného sporenia, znalec zistil, že uvedený materiál mohol byť použitý na prácach pri dostavbe rodinného domu, v zásade je zrejmé, že ide o obdobie, v ktorom bola dobromyseľnosť navrhovateľov a je zrejmé, že predmetné stavebné sporenie a doklady predkladala manželka navrhovateľa. Ďalej na tejto strane súd ešte uznal položku 10.512,- Sk, nakoľko ako znalec konštatoval, tak práce s týmto materiálom v tejto výške boli prevedené na predmetnej stavbe v plnom rozsahu a taktiež bolo to v období, v ktorom možno konštatovať dobromyseľnosť navrhovateľov. Ostatné doklady preukazujú nákup materiálu až koncom roka 1999, resp. začiatkom roku 2000, kde nemožno hovoriť o nejakej dobromyseľnosti, resp. nemožno dôvodne predpokladať, že by materiál zakúpený tak neskoro po ukončení prác bol použitý práve na predmetnej stavbe. Z dokladov na str. č. 19 znaleckého posudku súd mal za to, že preukazujú vložené investície vo výške 15.594 Sk a to zasklenie v hodnote 10.000,- Sk zo 06.08.1999 a to z dôvodov, prečo uznal aj predchádzajúcu faktúru ohľadne zasklenia, taktiež priznal investície vo výške 2.804 Sk a 2.790 Sk, nakoľko boli s určitosťou vynaložené v čase dobromyseľnosti navrhovateľov a preukázateľne aj vynaložené boli. V súhrne teda mal súd za to, že navrhovatelia vynaložili investície vo výške 159.870,40 Sk, ktoré aj preukázali dokladmi ktoré sa nachádzajú v spise, t.j. 5.306,70 EUR. Ostatné doklady súd skutočne nemohol brať do úvahy vzhľadom na dôvody ktoré už uviedol, teda že nebol zrejmý dátum,
resp. prípadne aj uvedené investície mohli byť vykonané navrhovateľmi v dobe dobromyseľnosti, avšak na stavbe sa nepreukázali, prípadne výslovne bolo zrejmé, že takéto investície na stavbe neboli.
Vzhľadom na takto stanovenú výšku preukázaných investícií, kde skutočne vzhľadom na rozsah prác a svojpomoc pri pokuse o dostavbu rodinného domu, kde súd podľa svojej úvahy dospel k sume 5.306,70 EUR. Mal za to, že vzhľadom na to, v akom pomere nadobudli odporcovia ako dedičia predmetný rodinný dom, resp. celé dedičstvo, kde nepatrný rozdiel v dedení aj akcií, resp. dlhopisu, považuje za nepodstatný, súd mal za to, že tieto vložené investície sú povinní odporcovia zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade pomerne po 1/3, teda po 1.768,90 EUR. Q. ide o úrok z omeškania, tak súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia a to aj odvolacieho súdu z ktorého je zrejmé, že tento je žiadaný v správnej výške a taktiež odvolací súd sa vyporiadal aj s námietkou premlčania a preto súd nepovažuje na potrebné tieto opakované námietky opakovanie odôvodňovať.
V danom prípade teda súd vychádzal pri určení výšky priznaných investícií zo svojej úvahy, ktorú vyššie odôvodnil, kde dobromyseľnosť navrhovatelia stratili po podaní trestného oznámenia a súd im priznal iba tie investície, ktoré preukázali dokladmi, že boli robené v čase trvajúcej dobromyseľnosti a preukázateľne na stavbe vložené boli. Pri rozdelení povinností podľa názoru súdu je rozhodujúci predovšetkým pomer v akom odporcovia nadobudli dedičstvo, kde tento je prakticky rovnaký, nakoľko v podstate najväčšou položkou dedenia bol rozostavaný rodinný dom, ktorý nadobudli odporcovia v 1/3. Navrhovatelia 1/,2/, ktorým súd náhradu priznal, boli v čase vložených investícií manželia, navrhovateľka v rade 3/ nepreukázala podľa názoru súdu žiadne investície, ohľadne svojich skromných tvrdení neuniesla dôkazné bremeno. Súd teda v žiadanom zvyšku návrhu tento zamietol. Ešte len súd dodáva, že ani dôkaz ako krycí list rozpočtu zo dňa 16.12.2013, ktorý predložili navrhovatelia, bol pre súd nepreukazný a fakticky nepoužiteľný, nakoľko jeho vyhotoviteľ sa vyjadroval k prácam a dodávkam s odstupom 14 rokov bez toho aby mal preukázané, ktoré z prác a investícií skutočne urobili navrhovatelia a aký bol stav nehnuteľnosti pred začatím prác. Taktiež súd zamietol návrh na vykonávanie ďalších dôkazov, či už vykonaním ohliadky alebo ďalším znaleckým posudkom, nakoľko tieto dôkazy už vykonané boli, stranám boli známe veľmi dlhý čas a nič im nebránilo, aby si prípadne sami obstarali znalecký posudok, ktorý by mohol mať význam pre spor, resp. aby boli konkrétnejší vo svojich vyjadreniach k vykonávaným dôkazom.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim uznesením sp. zn. 9Co 491/2014 zo dňa 30.09.2014 rozsudok okresného súdu č.k. 4C 443/2000-562 zo dňa 31.03.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že okresný súd správne ustálil, že v danom prípade zo strany navrhovateľov išlo o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, čo je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením do odpadnutia právneho dôvodu získané. V prípade cudzích investícií vlastníkovi nehnuteľností vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (nie v rozsahu vynaložených investícií) a to k okamihu, v danom prípade do odpadnutia dôvodu, na základe ktorého navrhovatelia v rade 1 a 2 plnili, investovali do rodinného domu právnych predchodcov odporcov. Okresný súd preto nesprávne zameral dokazovanie na zistenie rozsahu vynaložených investícií a nie nato, či sa nehnuteľnosť odporcov do odpadnutia právneho dôvodu a teda do straty dobromyseľnosti navrhovateľov v rade 1 a 2 zhodnotila a v akom rozsahu (o čo) oproti pôvodnému stavu. Bude preto potrebné zistiť v akom štádiu rozostavanosti bola stavba rodinného domu predtým ako doň začali investovať navrhovatelia v rade 1, 2 a priznať im len to, o čo stavbu vloženými investíciami oproti pôvodnému stavu zhodnotili. Pokiaľ sa týkalo nároku uplatneného navrhovateľkou v rade 3, možno súhlasiť s tým, že pokiaľ nebola kupujúcou predmetného rodinného domu, v jej prípade išlo od počiatku o plnenie bez právneho dôvodu. Navrhovateľka v rade 3 svoj nárok odvodzuje od faktúry č. XXXXXXXX vystavenej 16.11.1999 na sumu 13 937,70 Sk. Bude preto potrebné skúmať, či práce účtované predmetnou faktúrou boli i dodané a v kladnom prípade ustáliť, o čo sa hodnota rodinného domu, resp. v akom rozsahu sa rodinný dom odporcov ich dodaním zhodnotil. Túto skutočnosť je povinná preukázať navrhovateľka v rade 3, pričom takýmto dôkazom nemôže byť iba akceptovanie ňou tvrdených nákladov v účelovom sporení. Okresný súd má zamerať pozornosť na zistenie o čo sa nehnuteľnosť odporcov navrhovateľmi v rade 1, 2 vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila a to k okamihu straty ich dobromyseľnosti. V prípade navrhovateľky v rade 3 okresný súd ustáli, či ňou financovanými investíciami v zmysle ňou poukazovanej faktúry, došlo k reálnemu zhodnoteniu domu odporcov alebo nie. Pokiaľ iných dôkazov ako skutočnosť, že ňou tvrdené
investície boli akceptované ako náklady preukázané v účelovom sporení na jej meno niet, rozhodne podľa skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním.
Súd teda vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, výsluchom navrhovateľov 1, 2, odporcov 1,2, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX Znalci s.r.o. H., kde zistil nasledovné:
Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 24.02.2014 uviedol, že v nadväznosti na právoplatný a vykonateľný rozsudok KS ZA zo dňa 25.02.2010 je v súčasnosti predmetom konania už len nárok žalobcu na investície ktoré účelne vynaložili na zhodnotenie rozostavanej stavby a to vo výške, ktorá bola uplatnená žalobou a síce vo výške 7.549,86 EUR. Vo veci existujú dva znalecké posudky. Z posledného vypracovaného Ing. Šaštinským jednoznačne vyplýva, že došlo k viac ako dvojnásobnému zhodnoteniu nehnuteľnosti. Nakoľko z priebehu pojednávania, ako aj zo samotných výpovedí žalovaných vyplýva, že títo do nehnuteľnosti neinvestovali, je zrejmé, že realizované investície boli vykonávané výlučne zo strany žalobcov. Skutočnosť, že zo strany žalobcov došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti preukazuje aj krycí list rozpočtu zo daň 16.12.2013, ktorý žalobcovia doložili do konania na preukázanie dôvodnosti svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Výsledky vykonaného dokazovania v spojení s posledným rozhodnutím odvolacieho súdu podľa nášho názoru jednoznačne preukazujú odôvodnenosť uplatneného nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto navrhujeme súdu, aby žalobe aj v tejto časti, t.j. časti vynaložených investícií a zhodnotenia rozostavanej stavby vo výške, ktorá bola uplatnená žalobou vyhovel a priznal žalobcom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslime v zákonnej lehote. Právny zástupca odporcov na uviedol, že strana žalovaných rešpektuje názor KS ZA, ktorý vyslovil názor, že investície je sčasti potrebné uznať, avšak sú toho názoru, že v takej sume, v akej si žalovaní nárokujú je ich žalobný návrh nedôvodný z niekoľkých dôvodov: 1/ V čase, kedy bol návrh na vklad do katastra kúpnej zmluvy a prevod vlastníctva Katastrom zamietnutý, už do nehnuteľnosti zasahovali nedôvodne. Už v tom čase im muselo byť jasné, že táto nehnuteľnosť na nich prevedená nebola. Naviac žalobcovia v 2/ a 3/ rade do veci zainteresovaní neboli, preto žalobcovia vzniesli námietky chýbajúcej aktívnej legitimácie a v tejto časti investícii aj navrhujeme návrh zamietnuť, pretože ich nároky podľa názoru žalovaných sú nedôvodné. Kúpna zmluva znela na kupujúceho iba žalobcu v 1/ rade. Ďalej podľa znaleckého posudku sme toho názoru, že aj znalcom neboli všetky investície priznané a sú tam aj podľa znalca značné pochybnosti, že mnohé materiály, ktoré boli predložené súdu, ako materiály zabudované do rozostavanej stavby, na stavbe sa nenachádzali, nenašiel ich ani znalec. A ku materiálom, ktorých bločky a faktúry predložili, sa samotný znalec vyjadril, že mohli byť použité, avšak je otázne v akých množstvách a zrejme aj z ohliadky na mieste samom je tá skutočnosť, že pokiaľ v roku 1999 v čase, kedy bola spísaná kúpna zmluva išlo o rozostavanú stavbu, teda o hrubú stavbu, ktorá už určitú hodnotu mala a na mieste samom bolo zistené, že takéto investície do stavby zabudované byť nemohli. Ďalej žalovaní vzniesli aj námietku premlčania nároku nad rámec pôvodnej žaloby, teda nad 200.000,- Sk a navrhujeme, aby súd na ňu prihliadol. Pri rozhodovaní o trovách konania navrhujeme, aby súd prihliadal na pomer úspechu a neúspechu, pretože aj pri veci už rozhodnutej žalobcovia žiadali vyššiu sumu, než im bola rozsudkom priznaná. Preto navrhujeme, aby súd prihliadal na pomer úspechu a neúspechu a v prípade že rozhodne, že aj žalovaní mali značný pomer úspechu, trovy konania vyčíslime v lehote do troch dní.
Na pojednávaní dňa 10.12.2014 navrhovateľ v I. rade uviedol, že v momente, keď oni začali do domu investovať, skutočne to bola len hrubá stavba, teda len múry, stropy a strecha. Navyše tam bol veľký bordel, plno fliaš, odpadu, ohorkov z cigariet a ako prvé to bolo treba čistiť. Potom začali robiť navážku terénu, pretože tam bolo veľa vody, deti sa tam dokonca chodili korčuľovať. Boli tam porozbíjané napr. keramické nosníky, čo bolo treba vyspravovať, taktiež poškodené steny. Potom sa začalo s navážkou stavebného materiálu a následne začali práce, ktoré boli často svojpomocné a nedajú sa preukázať, chodilo tam veľa ľudí z rodiny, ktorým treba potom ich prácu vrátiť. V podstate si myslí, že veľa je zachytené v znaleckom posudku Ing. Šaštinského. V podstate to možno rozdeliť na to, čo bolo urobené v starom roku a to, čo v novom. V tom starom boli také hrubé práce vonku, keď bolo treba skutočne najskôr odkopať, odvodniť pozemok, spevniť základy, či dať tam fólie a flexibil, doviezla sa tehla, dosky na podbitku a potom v novom roku začali tie práce vnútri. Vymurovali sa priečky na manzardkách, zatepľovalo sa polystyrénom či hurdiskom. Robili sa rozvody elektriny i rozvody vody a to vlastne súbežne. Založili sa tiež okná, robila sa klenba, resp. nad garážou ten nosník, pretože deka bola ohnutá. Na konci sa robil strop na manzardke a podbitky. V vstupnej chodbe sa jedno okno zamurovalo, resp.
na strede sa vypiľoval vchod do izby a dávala sa zárubňa, v strede sa robila klenba a murovala sa tiež priečka. Taktiež sa opravil keramický strop tam, kde bol porozbíjaný sa to vylialo betónom. Vyspravkovali sa - vyfugovali sa diery v murive. Taktiež dolu bola pripravená kanalizácia, v podstate výkop a položenie rúry, napojenie do kanalizačnej šachty, akurát v dome to už nebolo ukončené. Taktiež v rámci rozvodu elektriny v stene sú viditeľné dve plastové originál rozvodné bedne. Hlavná vstupová je na schodišti a na predu domu je tiež hlavná HDS. Taktiež je položený v zemi kábel na elektrickú prípojku. Urobil sa tam aj pletivový plot so železnými stĺpikmi. Potom my sme tam ešte dali také dve skruže, aby sa tam dala zachytiť dažďová voda, resp. po dobu čerpania stavby vzadu bola vykopaná studňa, asi hĺbka 2 metre, mali by tam byť teraz dve skruže. Boli tri, ale jednu som odtiaľ zobral. Taktiež občas mi sused F. X. zavolal, že napr. sú tam pootvárané okná, tak som to tam bol zatvoriť. Myslím, že už je tam aj nejaké rozbité okno. Taktiež keďže hrozilo zrútenie stavebného výťahu, tak som tú konštrukciu dal dolu a popílil. Teraz to už zase tam začíta zarastať vrbinami, resp. sa tam vyhadzujú smeti.
Navrhovateľka v 2/ rade uviedla, že ten dom, čo si ona pamätá v čase, keď ho mal manžel kúpiť, vyzeral hrozne. V podstate tam bola eternitová strecha, ktorá bola zarastená machom, bolo to plné výkalov od holubov, behali tam mačky, bolo to proste hrozné a ona nesúhlasila, resp. nechcela, aby sa do toho investovalo, ale manžel to mal kúpené vlastne ešte ako slobodný. On do toho chcel investovať, chcel v Liesku žiť. Ona bola z Nižnej, moc tam ísť nechcela, ale sa prispôsobila. Oni sa brali v januári 1999. Pamätá si, že tam vtedy pred svadbou bol už ten makadam, ale napr. štrk navážali už po svadbe, čo vie podľa toho, že ona zabezpečovala brigádnikov, čo to rozhrnuli, bol tam napr. aj jej otec a brat, resp. iná rodina. Potom sa robili tie práce ako uvádzal exmanžel. Ona tam ešte tiež chodila pomáhať vysekávať do stien na elektrinu, resp. vodu. Spolu boli za stolárom ohľadne okien. Robila sa elektrická prípojka prakticky cez celý dvor, skutočne sa tam kopala aj studňa. Ona prakticky celé svoje stavebné sporenie investovala do toho domu, čím teda nebola nadšená. Manžel vtedy ešte chcel pokračovať ďalej, ale ona nesúhlasila, že kým to nemajú čierne na bielom, tak tam prestali robiť. Bolo to niekedy cez prázdniny, keď tam prestali robiť, pamätá si, že v septembri sa tam bolo ešte píliť drevo. Ona mu do tých papierov nejako nezasahovala, lebo to mal kúpené ešte pred sobášom a odvtedy sa stihli aj rozviesť. Môžem však potvrdil, že skutočne tie práce, ktoré uvádzal exmanžel sa tam robili. Ešte si pamätá, že jej otec tam bol otepľovať steny polystyrénom a hurdiskou. Keď tam po vydaji prišla, boli tam skutočne len holé steny. Odporca v 1/ rade uviedol, že skutočne to bola hrubá stavba. Nevie bližšie povedať, čo by tam bolo okrem múrov a strechy. Ohradené to však bolo pletivom, ale keď robili plyn a vodu, tak pletivo museli rozobrať. Podľa neho však toto rozobral, tak to musel dať nazad. On nebol pred začatím tých prác v tom rozostavanom dome, len počul, že sa tam dačo robí a keď rodičia zomreli, tak som sa pýtal na akom základe. Keď neprestali, on potom dal podnet na políciu a či prestali robiť, to nevie, resp. nevie povedať presne kedy prestali robiť. Uviedol, že Lucka povedala, že on to kupoval ako slobodný a na kúpnopredajnej zmluve bola ona podpísaná.
Na pojednávaní dňa 25.01.2016 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že oni žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatňujú náhradu trov konania a právneho zastúpenia, ktorých výšku si uplatnia v lehote 3 dní. Majú zato, že bol preukázaný nárok žalobcov 1 - 3 na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva vo vynaložených investíciách do spornej nehnuteľnosti. Poukazujú na závery zn. posudku . 113/2015, ktorý bol vyhotovený spoločnosťou Znalci s.r.o. a vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený pri miestnej ohliadke, na ktorej sa odporcovia nezúčastnili, napriek tomu, že o jej termíne boli riadne a včas oboznámení zo strany súdu. Vo vzťahu k tvrdeniu odporcov o užívaní pozemku uvádzajú, že zo strany navrhovateľov nedochádzalo k užívaniu tejto nehnuteľnosti. Preto navrhujú, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Právny zástupca odporcov uviedol, že vo veci súd už právoplatne rozhodol o zaplatení kúpnej ceny, o jej vrátení navrhovateľom aj s úrokmi. Odporcovia rešpektujú rozhodnutie súdu, napriek tomu, že sú presvedčení ,že kúpnu cenu navrhovatelia právnym predchodcom odporcov nezaplatili. Dokonca navrhovatelia si ju vymáhali cestou súdneho exekútora, taktiež odporcovia rešpektujú aj priznávajú, že určité investície zo strany navrhovateľov vznikli, určité materiály zabudované do nehnuteľnosti boli. Sú presvedčení, že súd má jasno v tom, kedy boli dobromyseľní a odkedy už dobromyseľní neboli, že investujú do vlastnej nehnuteľnosti. Od zamietnutia návrhu katastrálnym úradom na zmenu vlastníka nehnuteľností, sú toho názoru, že navrhovatelia už dobromyseľní neboli. Taktiež v tomto konaní predložili mnoho bločkov od zakúpeného materiálu, ktorý si nárokovali ako vložené investície, ktoré znalcami boli vylúčené. O rozsahu investícií mal možnosť presvedčiť sa aj súd ohliadkou na mieste samom. Ako
okolnosť dôležitá pre rozhodnutie a posúdenie súdom je skutočnosť, že navrhovatelia po celú dobu túto nehnuteľnosť užívali a odporcom bolo zabránené vstup do tejto nehnuteľnosti z dôvodov jej užívania navrhovateľmi a taktiež im bolo bránené využívanie ich vlastníckeho práva. Majú zato, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade vzhľadom na užívanie pozemkov je nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi. Preto navrhujú návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi a navrhujú, aby súd navrhovateľom trovy konania nepriznal. Okrem výsluchu účastníkov súd nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom znalcovi zadal úlohu určiť o čo sa zhodnotili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. H. investíciami žalobcov oproti stavu popísaného v znaleckom posudku E.. M. Č.. XXX/XX po stav popísaný v znaleckom posudku Ing. Šaštinského, kde do úvahy bude brať len investície preukázateľné do 31.07.1999 a investície, ktoré súd považoval za preukázateľné a akceptoval na strane 8-9 rozsudku zo dňa 31.03.2014. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že zhodnotenie stavby k 31.07.1999 predstavuje 12 563,078 EUR a zhodnotenie pozemkov 840,100 EUR, čiže celkové zhodnotenie nehnuteľností k 31.07.1999 predstavuje sumu 13 403,178 EUR, resp. také isté zhodnotenie je aj k 31.08.1999. V danom prípade teda súd zameral dokazovanie na zistenie, či sa nehnuteľnosť odporcov do odpadnutia právneho dôvodu, teda do straty dobromyseľnosti navrhovateľov v 1 a v 2 rade zhodnotila a v akom rozsahu oproti pôvodnému stavu. Z opätovného výsluchu navrhovateľov 1, 2 a odporcov 1, 2 bolo nesporne preukázané a ide tu o ich zhodné tvrdenia o pravdivosti ktorých nemá súd dôvod pochybovať, že v momente keď začali do nehnuteľností investovať, bola to len hrubá stavba, teda múry, stropy a strecha. Ide teda o taký stav, ktorý korešponduje s opisom stavu nehnuteľností v znaleckom posudku č. XXX/XX znalca Bednára, kde v popise na č.l. 4 znaleckého posudku konštatuje, že dom na parc. č. XXXX/X je samostatne stojaca murovaná poschodová, nepodpivničená budova zastrešená sedlovou strechou, kde na stavbe sú zatiaľ vykonané hrubé stavebné práce v rozsahu základy, obvodové murivo bez vonkajších a vnútorných omietok, stropy a zastrešenie, v podkroví nie sú vykonané stavebné úpravy. Na stavbe nie sú vykonané žiadne inštalačné práce, ani prípojky, bližší opis je uvedený už v predchádzajúcej časti tohto, resp. predchádzajúceho rozsudku. Bolo teda možné stav popísaný v znaleckom posudku znalca Bednára považovať pokiaľ tento stav potvrdzujú aj zhodné výpovede účastníkov za pôvodný stav, oproti ktorému bolo potrebné zistiť zhodnotenie nehnuteľností. Stav zhodnotenej nehnuteľnosti sa musel zistiť v momente straty dobromyseľnosti navrhovateľov, v danom prípade koniec júla 1999, kde súd zotrváva na dôvodoch, ktoré uviedol v predchádzajúcom rozsudku na č.l. 7 tohto rozsudku a ktoré sú uvedené opäť aj v tomto rozsudku vyššie. V tejto veci taktiež, aby bolo možné zistiť výšku zhodnotenia nehnuteľností bolo potrebné určiť aj ktoré investície boli preukázané k 31.07.1999 a o čo zhodnotili nehnuteľností, teda aký stav nehnuteľností bol k 31.07.1999 a aká bola hodnota nehnuteľností k tomuto dátumu. Taktiež v tomto odkazuje súd na svoj predchádzajúci rozsudok, konkrétne č.l. 7-9 tohto rozsudku, z ktorého je zrejmé, ktoré investície k dátumu 31.07.1999 považoval za preukázané a z akého dôvodu, resp. ktoré považoval za nepreukázané alebo robené až po citovanom dátume, kde pre zrozumiteľnosť sú uvedené časti predchádzajúceho rozsudku uvedené vyššie aj v tomto rozsudku. Pri takomto postupe potom vypracovaný znalecký posudok jednoznačne preukázal, že zhodnotenie nehnuteľností, t.j. domu a pozemkov predstavuje sumu 13 403,178 EUR. V danom prípade predmetom konania už nebol nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorý bol vyriešený v predchádzajúcom konaní, ale už len zhodnotenie nehnuteľností, kde navrhovatelia v 1. a v 2. rade žiadali od každého z odporcov 1,2,3 zaplatiť sumu 38 717 SK (1 285,17 EUR), t.j. spolu sumu 3 855,5 EUR spolu s 18% úrokom z omeškania od 14.07.2000 do zaplatenia, ako aj sumu 30 605,80 SK (1 015,93 EUR) s 18% úrokom z omeškania od 14.07.2000 do zaplatenia, kde túto sumu žiadali navrhovatelia od odporcov 1,2,3 spoločne a nerozdielne. Celkove teda žiadali navrhovatelia 1,2 od odporcov 1,2,3 sumu 4 871,43 EUR z čoho 1/3 predstavuje sumu 1 623,81 EUR. Pokiaľ ide o priznanú výšku zhodnotenia, tak v danom prípade súd vychádzal zo znaleckého posudku s tým, že zároveň bol viazaný návrhom, t.j. výškou žiadanej sumy, ktorú nemohol prekročiť. Ako už súd vyššie uviedol, celkove u navrhovateľov v 1 a 2 rade predstavovala výška zhodnotenia žiadaná žalobou 4 871,43 EUR. Túto sumu potom súd navrhovateľom 1 a 2 aj priznal, kde vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia boli traja a ako dedičia nadobudli predmetné nehnuteľnosti, zaviazal týchto zaplatiť navrhovateľom každého po 1 623,81 EUR, nakoľko aj predmetné nehnuteľností nadobudli pomerne po 1/3, kde výška rozdielu nadobudnutého dedičstva medzi nimi je nepodstatná a v pomere k nehnuteľnostiam nepatrná. Súd v danom prípade len pripomína, že nárok navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol týmto z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, ktorý neskôr odpadol a toto bolo riešené už v predchádzajúcich rozsudkoch, či už odvolacieho alebo prvostupňového súdu, kde aj príslušné zákonné ustanovenia § 451 ods. 1,2 OZ, resp. § 470 ods. 2 OZ sú odcitované vyššie.
Súd návrh navrhovateľov v 1 a 2 rade zamietol v tej časti, v ktorej žiadaný úrok z omeškania prekročil výšku 17,6% ročne, kde súd taktiež poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia, ktoré riešili jeho výšku a oprávnenosť. Súd v celosti zamietol návrh navrhovateľky v 3 rade, kde vykonaným dokazovaním neboli preukázané ňou financované investície, ktorými by došlo k reálnemu zhodnoteniu domu odporcov. Táto navrhovateľka neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhovenie jej návrhu čo i len v časti a ohľadne tejto navrhovateľky súd zostáva na dôvodoch, ktoré uviedol už v predchádzajúcom rozsudku, resp. poukazuje aj na odôvodnenie odvolacieho súdu v poslednom zrušujúcom rozhodnutí. V danom prípade súd nevidel ani rozpor s dobrými mravmi v prípade uplatňovania vložených investícií (§ 3 ods. 1OZ), skutočnosť tvrdená právnym zástupcom odporcov, že navrhovatelia tieto nehnuteľností užívali a že im bolo bránené v prístupe k týmto, nebola v konaní preukázaná dôkazmi a tieto ani neboli súdu predložené. Navyše ide o nehnuteľnosti, ktoré prakticky ani užívať riadne nemožno, nakoľko stále ide o rozostavanú stavbu nevhodnú na akékoľvek bývanie alebo užívanie a neupravený pozemok. Otázka aktívnej legitimácie vo vzťahu k navrhovateľke v rade 3 je vyriešená zamietnutím jej návrhu a pokiaľ ide o navrhovateľku v 2 rade v čase investícií, ktoré spôsobili zhodnotenie nehnuteľností odporcov, táto bola manželkou navrhovateľa v 1 rade.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).