Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-135-2022.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/135/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcov: 1. B. B. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom G., V. ul. č. XXXX/XX, 2. Mgr. Q. B. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom O., Z. č. XXXX/X, obidvaja zastúpení JUDr. Martinom Gajerom, advokátom, Bratislava, Záhradnícka č. 7, proti žalovanému: Q. Q. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom I., I. č. XXX/XX, Česká republika, zastúpený JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Malacky, Pribinova č. 3, o zaplatenie 8.000,- € s prísl., na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 24. mája 2022, č. k. 5 C 857/2015-77, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 24. mája 2022, č. k. 5 C 857/2015-77, vo výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 24.5.2022, č. k. 5 C 857/2015-77, zastavil konanie, žalobcom vrátil súdny poplatok vo výške 473,30 € a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 8.000,- € s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 24.5.2022 zobrali žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, žiadali konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok. Na pojednávaní dňa 24.5.2022 žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcami a súhlas žalovaného súd prvej inštancie konanie zastavil v celom rozsahu. Keďže žalobcovia vzali žalobu späť bez uvedenia dôvodu, súd mal za to, že zavinili zastavenie konania, preto má nárok na náhradu trov konania protistrana. Preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže žalobcovia vzali žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 480,- €, kráteného o 6,70 €, t. j. v sume 473,30 € žalobcom prostredníctvom prevádzkovateľa systému
- Slovenská pošta, a. s.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, jeho výroku o náhrade trov konania, podali včas odvolanie žalobcovia dôvodiac, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že dôvodom späťvzatia žaloby bola výlučne nečinnosť súdu a absolútna nevymožiteľnosť práva v Slovenskej republike. Poukázali na to, že žalobu podali dňa 1.6.2015, doposiaľ neprebehlo ani jedno pojednávanie, nie ich vinou. Pojednávania vytýčeného na deň 24.5.2022, po siedmych rokoch od
podania žaloby, sa nemohli zúčastniť z pracovných dôvodov. Právny zástupca im vysvetlil, že bude žiadať ako dôkaz ich výsluch, z dôvodu ich neprítomnosti bude pojednávanie pravdepodobne odročené. Na otázku, kedy budú môcť očakávať reálne plnenie žalovaného im právny zástupca, vzhľadom na doterajší priebeh konania, nevedel odpovedať. Oboznámil ich s pravdepodobným odvolacím konaním. Podľa žalobcov celé súdne konanie nemalo zmysel, keďže sa svojho práva zrejme v blízkej budúcnosti nedomôžu, preto dali advokátovi pokyn na späťvzatie žaloby, aby sa im vrátil aspoň zaplatený súdny poplatok. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že žalobu zobrali späť bez uvedenia dôvodu a preto zavinili zastavenie konania. Podľa právneho zástupcu dôvod späťvzatia nebol uvedený z úcty k súdu, dôvodom však bola absolútna nečinnosť súdu a nevymožiteľnosť práva. Žalobcovia by tieto dôvody neuviedli, keby súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Priznanie nároku žalovanému považovali za nespravodlivé, keď svoj žalobný nárok považovali za dôvodný, nedomohli sa ho z dôvodu nečinnosti súdu. Poukázali aj na to, že žalovaná suma mala v čase podania žaloby dvojnásobnú reálnu hodnotu oproti súčasnej. Odvolaciemu súdu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania s odvolaním sa na ust. § 257 C.s.p.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za zákonné a vecne správne, navrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. dôvodil, že súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako priznať žalovanému plnú náhradu trov konania, keďže žalobcovia zobrali žalobu späť až v deň konania meritórneho pojednávania a bez uvedenia dôvodu. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcov prevzal predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 24.5.2022 už dňa 11.3.2022, teda viac ako dva mesiace pred konaním pojednávania. Argumentácia žalobcov preto podľa žalovaného postráda logiku, ak chceli žalobu zobrať späť pre nečinnosť súdu, mohli tak urobiť kedykoľvek predtým. Pokiaľ by boli žalobcovia presvedčení o opodstatnenosti svojho nároku, určite by pokračovali v konaní a ich právny zástupca mohol reagovať na nečinnosť súdu napr. sťažnosťami, čo však neurobil. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, pridržiavajúc sa obsahu svojho odvolania a argumentov tam uvedených.
5. Žalovaný sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov pridržiaval obsahu svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Poukázal na to, že žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočne nečinnosť súdu. Opätovne uviedol, že žalobcovia mohli žalobu zobrať späť oveľa skôr ako v deň konania pojednávania. Dôvodili, že strany sporu navrhli v konaní vypočutie viacerých svedkov, preto žalobcovia nemohli predpokladať, že vec bude rozhodnutá na prvom pojednávaní. Podľa žalovaného skutočným motívom späťvzatia žaloby boli iné skutočnosti a nie nečinnosť súdu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie postupoval správne, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., žalobcovia zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Ďalšie vyjadrenia už do spisu doložené neboli.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 470 ods. 1, 2, § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.
9. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 1.6.2015 domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im 8.000,- € ako aj trovy konania. Po vykonaní úkonov podľa § 167 C.s.p. (doručení žaloby žalovanému, doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcom, doručení vyjadrenia žalobcov žalovanému, doručení ďalšieho vyjadrenia žalovaného žalobcom) súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie vo veci na termín 1.3.2022.
Na žiadosť žalovaného súd pojednávanie odročil na termín 24.5.2022. Podaním doručeným súdu dňa 24.5.2022 žalobcovia požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a zároveň v uvedenom podaní, pred otvorením pojednávania vo veci samej, zobrali žalobu v celom rozsahu späť, žiadali konanie zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok. Dôvod späťvzatia žaloby neuviedli.
10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
11. Len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.
12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby, bez uvedenia dôvodu, sú preto povinní nahradiť žalovanému trovy, ktoré mu v súvislosti s predmetným konaním vznikli. V dôsledku späťvzatia žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci so zistením, či žaloba bol podaná dôvodne. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia nedosiahli výsledok, ktorý žalobou pôvodne chceli dosiahnuť, keďže z dôvodu späťvzatia žaloby nedošlo k prípadnému uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť im žalovanú pohľadávku.
13. Odvolatelia sa v podanom odvolaní domáhali, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania a to s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. Je potrebné konštatovať, že odvolatelia v odvolaní nekonkretizovali, v čom vidia existenciu podmienok hodných osobitného zreteľa, odôvodňujúcich použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Za podmienky hodné osobitného zreteľa nemožno považovať žalobcami v odvolaní tvrdenú nečinnosť súdu a nevymožiteľnosť práva, akceptovanie uvedeného tvrdenia by bolo v rozopre s procesnými zásadami upravujúcimi princípy rozhodovania o náhrade trov konania. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej hradili všetky trovy, ktoré vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením alebo bránením tohto základného práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane konania náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložila.
14. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu nezistil ani žiadne ďalšie dôvody, odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p., nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil.
17. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že úspešnému žalovanému priznal voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa 77 C.s.p. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).