Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7P-199-2015.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/199/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého T. W., A.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov P. Č., A.. XX. XX. XXXX, W. X. Č.. XXX, zamestnanej PAZZ s. r. o., Veľký Krtíš, Madácha 4, t. č. na MD a Ivana W., A.. XX. XX. XXXX, W. X. Č.. XXX, zamestnaného Nábytok- Interiér s. r. o., Veľký Krtíš, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 14. 08. 2014 č. k. 9P 41/2014-32, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého T. W., A.. XX. XX. XXXX sa m e n í tak, že toto výživné sa počínajúc dňom 20. 10. 2015 z v y š u j e na 120 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok výživného za čas od 20. 10. 2015 do 25. 01. 2016 v čiastke 63 Eur sa otcovi maloletého p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom február 2016 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Konanie o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Podaným návrhom matka maloletého žiadala súd, aby zvýšil výživné na maloletého na čiastku 150 Eur zo sumy 100 Eur, keďže výživné, ktoré bolo určené nepostačuje na výdavky, ktoré ona má v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletého, jedná sa jednak o výdavky na zabezpečenie školských potrieb, ale aj oblečenia, obuvi, stravovania, zdravotných nákladov a zároveň aj s prihliadnutím na to, že sa jej zvýšili finančné výdavky, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k dcére P. F., A.. XX. XX. XXXX. Na pojednávaní sa matka maloletého pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že maloletý je vo veku 11 rokov, pričom v súvislosti so zabezpečovaním jeho potrieb týkajúcich sa najmä stravovania, ošatenia má zvýšené finančné výdavky, tieto výdavky zároveň má aj v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, keďže maloletý je alergik, výdavky vznikajú v súvislosti s pravidelnými kontrolami, ktoré sú asi tri krát do roka a zároveň maloletý musí užívať lieky kde ona má na tieto výdavky cca 20 Eur. Zároveň poukázala na to, že zdravotný stav maloletého je zhoršený najmä v jesennom období býva častejšie chorý, pre ochorenie respiračného systému, poukázala na výdavky, ktoré má v súvislosti s tým, že maloletý navštevuje základnú školu vo Veľkom Krtíši, dochádza z miesta bydliska do okresného mesta, cestovné na deň ju vyjde 0,70 Eur. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom, z ktorého vzťahu pochádza aj maloletá P. F., A.. XX. XX. XXXX, ktorej partner zarába cca 400 Eur mesačne. K majetkovým pomerom uviedla, že nevlastní v podstate žiaden majetok okrem osobného motorového vozidla Citroen Saxo, pričom poukázala na to, že zmenu pomerov vníma najmä v tom, že sa jej zvýšili finančné výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého a že sa zvýšili celkové životné náklady.
Otec maloletého uviedol, že s návrhom matky v žiadnom prípade nesúhlasí, žiadal, aby súd návrh zamietol, zároveň poukázal na tú skutočnosť, že aj on má zvýšené výdavky a zároveň prispieva na maloletého nad rámec súdom stanoveného výživného, sporadicky mu kúpi veci na oblečenie, naposledy to boli tričká, nohavice, tepláky, ale aj spodná bielizeň, čo ho vyšlo cca 40 Eur. Zároveň mu zvykne nabiť kredit na mobil asi jeden krát do mesiaca vo výške cca 10 Eur. Zvykne mu dať aj nejaké vreckové podľa toho koľko si privyrobí, keďže zvykne montovať nábytok, to však je veľmi sporadické podľa ponuky a vtedy zarobí cca tých 50-60 Eur, naposledy tomu tak bolo pred dvoma mesiacmi, uvedené uviedol pri svojom výsluchu dňa 25. 11. 2015. Poukázal na svoje schopnosti a možnosti, na svoj príjem, ktorý podľa jeho vyjadrenia predstavuje cca 550 Eur, poukázal na výdavky, ktoré má v súvislosti so zabezpečovaním výdavkov v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností a to rodinného domu, ktorého je výlučným vlastníkom, avšak v súčasnej dobe v tomto dome nebýva a tento získal na základe darovania, kde však musí platiť hypotekárny úver 140 Eur, elektriku, vodu a plyn 110 Eur, ďalej platí internet 30 Eur a telefón 15 Eur. Poukázal na to, že keďže je zamestnaný mimo miesta bydliska, do práce chodí autom, keďže má v podstate pracovnú dobu od 09:00 h, kedy autobusy nechodia a iným spôsobom sa dopraviť nevie. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom mal záujem predať, avšak keďže je zriadené záložné právo, keďže mu bol poskytnutý hypotekárny úver, je zložité uvedenú nehnuteľnosť aj s takouto ťarchou predať. Pokiaľ sa týka návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, otec maloletého pred začatím pojednávania uviedol, že na tomto návrhu netrvá a berie ho celkom späť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9P 60/2013, sp. zn. 9P 41/2014, rodný listom maloletej P. F., informatívnym dokladom SIPO, fotokópiou poistnej zmluvy o poistení maloletého, správou o zdravotnom stave maloletého a výške výdavkov na zdravotnú starostlivosť, správou Základnej školy A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši, potvrdením o priemernom zárobku matky, správou o povesti na účastníkov z miesta bydliska, správou od zamestnávateľa otca.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia a títo ani nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14. 08. 2014 č. k. 9P 41/2014-32, maloletý na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 100 Eur mesačne. V čase vtedajšieho rozhodovania súdu matka maloletého bola zamestnaná v PAZZ s. r. o. vo Veľkom Krtíši, žila s maloletým T. W. u svojich rodičov, okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletého bol zamestnaný ako vodič v Nábytku- Interiér vo Veľkom Krtíši, býval v rodinnom dome, ktorého bol výlučným vlastníkom. Matka maloletého poberala prídavky na maloletého vo výške 23,52 Eur, maloletý v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva bol vo veku 10 rokov, pričom maloletý v čase, kedy bolo rozhodované o rozvode manželstva jeho rodičov a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v školskom roku 2013/2014 navštevoval štvrtý ročník základnej školy, pričom za súčasného stavu bolo zistené, že maloletý navštevuje šiesty ročník základnej školy, do školy každodenne dochádza, s uvedeným má matka zvýšené finančné výdavky jednak na cestovné. Zároveň zo správy MUDr. Mileny Noskovej, detskej lekárky bolo zistené, že maloletý je v starostlivosti MUDr. Noskovej od narodenia, pričom od roku 2009 pre recidivujúce respiračné infekty je dispenzarizovaný v imunoalergologickej ambulancii MUDr. Timovej, pričom v posledných rokoch máva kontroly raz štvrťročne, v roku 2015 bol na kontrolnom vyšetrení vo februári, v marci a v auguste, ako aj v novembri 2015 a v tomto roku aj užíval na základe doporučenia alergologičky imunomodulanciá a za tieto lieky doplácal cca 14 Eur. Zo správy základnej školy, ktorú maloletý navštevuje bolo zistené, že maloletý v školskom roku 2015/2016 má výdavky jednak na zaplatenie rodičovského príspevku 7 Eur, pracovného zošita z Anglického jazyka 7,80 Eur, pracovného zošita z matematiky 6 Eur, ďalej základný lyžiarsky výcvik cca 125 Eur, príspevok do triedneho fondu 2 Eurá, exkurzia 10 Eur a školský výlet cca 15 Eur a výchovné koncerty a divadelné predstavenia predstavujú cca 10 Eur. Bolo zistené, že maloletý sa v škole nestravuje, zároveň tak ako bolo uvedené, matka maloletého okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k dcére P. F., A.. XX. XX. XXXX, ktorá jej od posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletého pribudla, táto žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý zarába cca 400 Eur mesačne. Otcovi maloletého vyživovacia povinnosť nepribudla, pokiaľ sa týka zárobku otca maloletého, tento naďalej je zamestnaný tak ako v predchádzajúcom období v s. r. o. Nábytok- Interiér Veľký Krtíš a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa predstavuje jeho zárobok za obdobie posledných 12 mesiacov v priemere 627 Eur mesačne.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Porovnaním okolností, ktoré boli podkladom súdu pre rozhodnutie o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu mal súd preukázané, že k zmene pomerov došlo a to najmä na strane maloletého a matky maloletého, pričom je potrebné uviesť, že zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad pre zmenu rozhodnutia o výživnom môže spočívať či už v subjektívnych okolnostiach, resp. v okolnostiach objektívnych, kedy súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter považuje výraznú zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít, kultúrnych potrieb ako aj ďalších konkrétnych potrieb maloletého, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia a to podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov. Zmena pomerov ako predpoklad na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti môže spočívať aj v zmene pomerov na strane osoby povinnej, môže ísť napríklad o zvýšenie, alebo aj nezavinené zníženie príjmu, vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie významné okolnosti ako je napríklad strata zamestnania a podobne. Pri posudzovaní pomerov povinného rodiča však ďalej platí, že na jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť súd neprihliada, pretože výživné má pred takýmito výdavkami prednosť. Z vykonaného dokazovania tak ako už bolo uvedené, ktorým súd porovnal okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu bolo nesporne preukázané, že pomery na strane maloletého sa zmenili, keďže maloletý v predchádzajúcom období navštevoval štvrtý ročník základnej školy, v školskom roku 2015/2016 je žiakom piateho ročníka základnej školy, pričom súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Zmena pomerov, v tomto prípade na strane oprávneného dieťaťa je taká okolnosť akou je napríklad zmena potrieb a to u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák- prvý stupeň- druhý stupeň atď.), pričom maloletý v školskom roku 2015/2016 začal navštevovať druhý stupeň základnej školy čo v danom prípade predstavuje zákonom predpokladanú zmenu pomerov.
Zároveň súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 78 ods. 3 Zák. o rodine, v ktorom je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorej znenie umožňuje súdu aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Táto výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného, pričom valorizačná klauzula by sa mohla uplatniť aj v tomto prípade aj samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia resp. s inými dôvodmi, kedy na ňu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Zvýšenie životných nákladov vzhľadom na ekonomickú situáciu sa premieta aj u osôb povinných, pričom však pokiaľ sa týka plnoletých detí v týchto prípadoch je potrebné prihliadať na vzrast objektívnych potrieb a to na vek detí, ich vývoj fyzický, štúdium, prípravu na budúce povolanie a s týmto zvýšené finančné náklady na stravovanie, ošatenie a pod.
V prejednávanej veci mal súd zato, že k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného došlo a to na strane maloletého dieťaťa, keďže maloletý navštevuje druhý stupeň základnej školy. Je žiakom šiesteho ročníka. Do školy každodenne dochádza a zároveň ako už bolo vyššie uvedené matka má zvýšené finančné výdavky aj v súvislosti so zabezpečovaním nákladov na zvýšenú zdravotnú starostlivosť súvisiacu so zdravotným stavom maloletého. Zároveň podľa názoru súdu je v schopnostiach možnostiach otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným a to vo výške tak ako to stanovil súd s prihliadnutím na jeho schopnosti, možnosti, na jeho dosahovaný príjem. Zároveň je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú i zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine a ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec maloletého je vlastníkom nehnuteľností v súvislosti s užívaním
ktorej má zvýšené finančné výdavky a to jednak na zabezpečenie platieb na zaplatenie hypotekárneho úveru ako aj platieb v súvislosti s platením za energie, pričom však v uvedenej nehnuteľnosti nebýva, žije u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť a uvedené konanie otca súd považoval za konanie predchádzajúce v podstate stratu na príjmoch, pričom uvedenú nehnuteľnosť, keďže v nej on nebýva by mohol využiť na získanie príjmu v tom zmysle, že by túto prenajímal, resp., že by ju predal a takto by finančné prostriedky ktoré na ňu vynaložil získal. Súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného skutočnosť, že otec na maloletého prispieva nad rámec súdom určeného výživného.
Súd zároveň podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O. s. p., zastavil konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keďže otec maloletého vzal podaný návrh celkom späť, pričom podľa uvedeného zákonného ustanovenia navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom, ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie. Keďže otec maloletého vzal podaný návrh celkom späť skôr než sa začalo pojednávanie súd preto potom v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 vety druhej O. s. p. konanie zastavil.
Keďže súd zvýšil výživné počínajúc dňom, ktorým matka podala návrh, za uvedené obdobie vznikol otcovi maloletého nedoplatok na výživnom vo výške 63,- Eur. Uvedený nedoplatok mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom február 2016 s tým, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nedoplatok predstavuje 63,- Eur (za október 2015- 3 Eurá, november 2015- 20 Eur, december 2015-20 Eur a január 2016- 20 Eur, spolu 63 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.